Všetky druhy bielej tekvice: Sprievodca svetom tekvíc

Tekvica - je neoddeliteľnou súčasťou jesene a dominantne v nej kraľuje na tanieroch i v zdobení. Kráľovná jesene. Môžeš z nej pripraviť polievky, prívarky, džemy, pasty, pyré, dipy, dokonca aj dezerty a zmrzlinu, ale aj zdravé chipsy v sušičke ovocia. Taktiež ju môžeš piecť, grilovať, zapekať, dusiť, plniť plnkami, použiť ako misku na servírovanie polievky, dekorovať na balkónoch, terasách i doma nastrieť tabule stolov.

V skutočnosti existujú stovky rôznych druhov tejto zeleniny (z botanického hľadiska ovocia). Zvyčajne ich delíme na denné a zimné, alebo ich rozlišujeme podľa farby a vzoru na šupke. Letnú tekvicu zberáme v teplých mesiacoch a nie je určená na dlhé skladovanie. Ideálne je spotrebovať ju hneď, alebo nastrúhať dužinu a odložiť do mrazničky na neskoršie použitie.

V našich končinách poznáme z tekvíc najčastejšie bielu a cuketovú, nedávno pribudlo Hokkaido. Zimná tekvica sa zberá na jeseň a má tvrdú kôru.

Základné druhy tekvíc

Medzi hlavné druhy tekvíc, ktoré sa na Slovensku pestujú a spracovávajú, patria hlavne tekvice obyčajné (Cucurbita pepo). Je to v podstate súhrnný názov pre všetky kulinárske tekvice.

Tekvica obrovská (Cucurbita maxima)

Tekvica obrovská - patrí medzi veľmi rozšírené tekvice, sú sýto oranžové a obrovské. Práve z nich sa často vyrábajú svetlonosi a je z nich aj mnoho výborných jedál. Využívajú sa aj na olej a ako krmivo. Takúto Halloween tekvicu nájdete aj na našich poliach. Patrí k obľúbeným tekviciam. Jej usušené semiačka bývajú veľkou pochúťkou. Jej ideálnu oranžovú farbu spôsobuje obsah betakaroténu. Je to silný antioxidant, ktorý má aj pozitívne účinky na zdravie. Napríklad môže pomôcť zlepšiť zrak, udržiavať zdravú pokožku a sliznice.

Hokkaido

Hokkaido - menšia oranžová tekvica, ktorá sa hodí na prípravu polievok a pečených pokrmov. Má chutné tekvicové semiačka. Hrdo pestujeme aj hokkaidové tekvice, ktoré voláme Samurajky. Majú tvrdšiu šupu a dužinu s gaštanovou príchuťou. Má rada slnečné dni a obsahuje vitamín A, B, C či minerály ako vápnik, fosfor a draslík. Okrem toho obsahuje vlákninu a samozrejmosťou je tiež “oranžový” betakarotén.

Maslová tekvica

Maslová tekvica - tekvica s typickým hruškovitým tvarom a žltkastou až marhuľovou farbou. Používa sa na polievky a omáčky. Je ideálnou voľbou aj na sladké dezerty. Môžeme ju nájsť aj pod názvom muškátová alebo tekvica na pečenie. Maslovú tekvicu na pečenie pestujeme tiež. Má hrubú šupku, hutnejšiu dužinu a orieškovú chuť. Dozrieva na slnku počas celej jesene a obsahuje betakarotén či vitamíny A, C, E, vápnik a železo.

Špagetová tekvica

Špagetová tekvica - oválna tekvica, ktorá má vlásočnitú dužinu pripomínajúcu špagety. Je preto aj občas využívaná ako náhrada špagiet.

Cuketa

Cuketa - dlhá oválna plodová zelenina s vodnatou dužinou. Má poväčšine tmavozelenú farbu. Hodí sa na dusenie, smaženie a zapekanie.

Patizón

Patizón - má charakteristický tvar, ktorý pripomína kvet. Je bielej farby a často sa upravuje na pare, varí či dusí, ale aj smaží a pečie. Je z neho dobrý sladkokyslý nálev.

Existuje omnoho viac druhov či kultivarov tekvíc. Od okrasných až po naozaj exotické druhy, ktoré v našich končinách vidieť málokedy. Medzi takéto druhy patria napríklad Vodník, Okra, Chayote, Acorn, alebo Casperita. S čelaďou tekvicovitých možno spojiť i druhy melónov a uhoriek. Všetky druhy majú okrem rôznych využití aj rôzne obdobia sadenia či dozrievania. Tekvice obyčajné sú však spravidla jesennou záležitosťou.

Od slaných až po sladšie hlavné jedlá, ale aj výborné dezerty. Tekvice môžeme zakomponovať akokoľvek a neoľutujeme. A tekvicové jadierka sú tiež dobrým výmyslom, nehovoriac o tekvicovom oleji. Tekvice sa tak svojim použitím v kuchyni radia medzi základné jesenné suroviny. Napriek tomu, že dozrievajú v celkom netradičnom čase v porovnaní s väčšinou zelenín a vôbec plodov, sú výborným zdrojom prospešných látok. Tie na našich poliach sú zberané ručne a ošetrované biologickou ochranou.

Ďalšie odrody tekvíc

• Tekvica Apetit: Je bezšupková tekvica, odroda tekvice s poloplazivou stonkou. Je určená pre produkciu semena na konzum aj lisovanie. Má výborný zdravotný stav. Semeno má vysokú nutričnú hodnotu, obsahuje zinok.
• Druh plazivej tekvice, určený na tepelné spracovanie či konzerváciu. Vyznačuje sa veľkou časťou dužiny, oranžovo žltej farby bez semien. Tvar tekvice je valcovito hruškovitý. Váha plodov je 600-900 g a veľkosť môže byť 30-50 cm. Ide o veľmi chutnú odrodu, ktorá vyniká odolnosťou proti múčnatke( PMT).
• Skorá kríčková odroda patriaca do skupiny tekvíc. Rastlina vytvára mladé biele plody typicky diskovitého tvaru, ktoré sú vhodné na konzervovanie a sú bohaté na vitamín C, zatiaľ čo staršie a väčšie plody sa skvelo hodia na prípravu rôznych chutných jedál. Darí sa jej v úrodnej pôde bohatej na humus.
• Veľmi výnosná odroda plazivej tekvice. Plody sú mimoriadne veľké a dosahujú priemernú hmotnosť 18-30 kg, v intenzívnych pestovateľských podmienkach až 70 kg. Plod je oválny, žiarivo červenooranžový. Dužina je oranžová, jemná, príjemne sladkastá a dosahuje hrúbku 3-5 cm.
• Gran Gigante: Je ideálna tekvica pre jesenný sviatok Halloween. Guľatý, hladký a pevný plod váži okolo 8 - 12 kg, pokožka je lesklá, jasne oranžová. Dužina je kompaktná, oranžová.
• Hokkaido orange: Je plazivá rastlina s jasno oranžovými plodmi plocho guľovitého tvaru, o priemere 20 - 25 cm. Prednosťou odrody je vysoký podiel dužiny k semenníku a vysoký obsah karoténu.
• Skorá odroda lahôdkovej tekvice určenej pre priamy konzum a konzervovanie. Valcovitý až kyjovitý plod je v technickej zrelosti zeleno biely a dosahuje priemernú hmotnosť 1,5 kg. Dužina je žltobiela, šťavnatá.
• Olga: Je olejná forma tekvice obyčajnej. Rastlina je plazivého vzrastu, stredne vetvená s dobre vyvinutými úponkami. Plody ktoré sú v botanickej zrelosti stredne až tmavo oranžové tvoria množstvo semien bez šupky, ktoré majú vysoký obsah zinku.
• Delikates: Je rastlina kríčkovitá, slabo vetvejúca, s tmavo zeleným listom. Plod je biely, diskovitý, dužina smotanovo biela, kompaktná. Pri pravidelných zberoch vyniká vysokou násadou mladých plodov a veľmi dobrým zdravotným stavom. Vegetačná doba je 70 dní do prvého zberu.

Ďalšie druhy tekvíc

• Patizón: je lahodná a dekoratívna zelenina s plochými, tvarovo zaujímavými plodmi, ktoré pripomínajú kvety alebo tanieriky. Má jemnú chuť a je skvelý na varenie, pečenie či dusenie, často sa používa ako alternatíva k cukete. Vyžaduje teplé a slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou. Rastlina je plazivá a rastie rýchlo.
• Vytvára 20 - 30 cm dlhé oválne plody, s hmotnosťou okolo 2kg. Dužina je jemná a po uvarení sa rozpadáva na vlákna podobné špagetám. Je sfarbená do žltej farby. Dužina plodu je tenká, nitkovitá.

Tabuľka odrôd uhoriek a tekvíc

Ako pestovať tekvicu

Ideálny čas na zasiatie tekvicových semiačok je máj, sejeme ich do výživnej kyprej pôdy, slnka stačí stredne, veď vieme, že tekvica niekedy krásne vyrastie aj v komposte v rohu záhrady. Ak však záhradu nemáte, stačí vám balkón a môžete sa dopracovať koncom augusta k vlastnej tekvicovej úrode. V apríli zasejte do malých kelímkov (napríklad od jogurtov) do rašelinovej pôdy po 2 semiačka, zalejte a cca po 4 týždňoch by ste mali mať priesady hotové k presadeniu.

Presádzame ich do väčších črepníkov alebo nádob (kľudne staré veľké hrnce s dierkou nasopodu, aby mala odkiaľ vytekať prebytočná voda). Priesady ešte môžeme počas chladnejších dní prikryť väčším skleným zavaáraninovým pohárom a vytvoriť tak efekt skleníka alebo fóliovníka. Tekvice v správnom čase zakvitnú a z kvetov sa postupne vyvinú plody. Keď ste zasadili veľkoplodé tekvice, odporúčame ich nechať na zemi (môžeme vypodložiť napr.pálenou škridlou), ak máte tekvice menšie, môžete ich nechať ťahať po plôtikovej konštrukcii.

Tekvice sa u nás pestujú len jednoročne. Semienka sadíme do prevzdušnenej pôdy s obsahom humusu a najlepšie do téglikov na predpestovanie sadeníc asi v polovičke apríla. Semienka sa sadia špičkou dole cca 2cm do pôdy. Niektoré druhy semien sa pred sadením môžu nechať predom jednu noc napučať v teplej vode. Tekvicové sadeničky je potom vhodné zasadiť do pôdy približne v máji, najlepšie po „zmrzláňoch“. Potrebujú veľa vlahy, prísun vzduchu a slnečné miesto. Rozmedzie sadenia by malo byť cca 1 m.

Ako náhrada okopávania a odstraňovania buriny je vhodnejšie nahradiť túto starostlivosť mulčovaním pôdy. Tekviciam sa veľmi darí aj na kompostoch. Koľkokrát sa možno i u Vás stalo, že niekto u Vás vyhodil semienka do kompostu ako zvyšky po vyčistení tekvice, a po pár dňoch už vyšli prvé výhonky.

Kedysi dávno vraj prapôvodní indiáni využívali trojkombináciu pestovania plodov tekvice, fazule a kukurice. Tieto plodiny nasadili tak, aby jedna druhej vytvárali priateľské a podporné prostredie. Kukurica tvorila oporu pre ťahajúcu sa fazuľu, a tekvicu, zasadenú v striedavých radoch zase kukurica chránila proti vetru. Fazuľa svojimi koreňmi a baktériami na nich vyživovala kukuricu aj tekvicu živinami.

Novodobí pestovatelia sú vynaliezaví a už dnes sa používajú na rast rôzne tunely z pvc trubiek, alebo kovu, ktoré udržia váhu plodov, alebo sa vedia zostaviť konštrukcie podobná drevenému típí. Pri zbere treba zachovať tekvici kúsok stopky.

Odrôd a druhov tekvíc je na svete samozrejme oveľa viac, niektorí záhradkári si vedia samoopeľovaním vytvoriť všakovaké druhy.

Tekvice sú ako rastlinný druh dosť staré. V Mexiku sa našli skamenelé tekvicové semiačka, ktoré sú staré okolo 10 tisíc rokov. Tekviciam sa preto pripisuje pôvod práve na americkom kontinente, odkiaľ sa s rozmachom moreplavieb dostali aj do Európy.

Zdravotná hodnota tekvice

Tekvice sú bohaté na vitamín A - Betakarotén, najviac ho obsahuje Hokaido. Má veľmi málo tuku, asi 4.5percenta uhľohydrátov, vyše 2 percentá vlákniny a 1 percento bliekovín. Tekvica je druhom zeleniny, ktorému dorastajú najväčšie plody.

Podporuje imunitu, bojuje proti infekciám, ochraňuje srdce a cievy, znižuje vysokú hladinu zlého cholesterolu a vysoký krvný tlak. Taktiež pôsobí ako antioxidant, najmä oranžová je bohatá na betakarotén, ktorý chráni pred rakovinou a voľnými radikálmi. Zmierňuje zápaly tráviaceho systému a čriev, žalúdočné vredy, upokojuje.

Využitie tekvice v kuchyni

Našli sme pre vás veľa nápadov, ako kreatívne využiť tekvicu pri príprave jedla. Kedysi vraj tekvicu vydlabali a použivali ju ako nádobu. My sa najeme z normálnych tanierov, zato tekvicu využijeme na prípravu chutných, zdravých a kreatívnych jedál. Už na začiatku sme dali bokom tekvicové prívarky a tekvicové polievky, tie všetci veľmi dobre poznáme a buď ich milujeme alebo ich nenávidíme.

• Sušená tekvica: očistenú tekvicu nakrájame na 3 mm plátky, premiešame ich s 2 PL kokosového oleja, 2 PL javorového sirupu, 1 ČL tekvicového korenia - ktoré je viac menej niečo ako naše perníkové korenie (základom je mletá škorica, mletý zázvor, mleté klinčeky a mletý muškátový oriešok). Okorenené plátky dáme na plech vystlaný papierom na pečenie a sušíme ich na 50 stupňoch (do dverí rúry dáme varechu, aby ostali odchýlené) asi 12 hodín do chrumkava. Uchovávame ich v sklenenom uzatvárateľnom pohári.
• Vysmážané tekvicové kvety: máme vyskúšané, celkom zaujímavé, ale mäso je mäso. Umyté kvety namočíme do pivného alebo vínneho cestička a vysmážame.
• Tekvicové chutney ako príloha k mäsu a syrom: 750 g tekvicovej dužiny, 2 kyslé jablká, 200 g cibule, 4 cesnaky, 100 g čerstvého zázvora. Nakrájanú cibuľu podusíme, pridáme na plátky nakrájaný cesnak, ďalej nakocky nakrájané tekvice, jablká a nastrúhaný zázvor. Premiešame a krátko podusíme, pridáme 200 g trstinového cukru, 6 badiánových hviezdičiek, 4 celé škorice, 150 ml jablčného octa a 30-40 mint varíme do zhustnutia.
• Mleté tekvicové semiačka môžeme použiť do koláčov namiesto orechov.
• V soli nakladaná: tento postup sme objavili v jednej starej kuchárskej knihe. Dnes už asi nikto nebude tekvicu nakladať do soli, ale kedysi ju takto zakonzervovali na celú zimu. Na dno keramickej nádoby nastrúhame tekvicu, ktorú sme trikrát prepláchli vodou a vyžmýkali a rukou ju utlačíme. Na ňu nasypeme soľ - koľko je na výšku tekvica, toľko soli dáme. A potom vrstvíme ďalej - takvica, soľ, tekvica, soľ. Uzavrieme pergamenovým papierom a uskladníme na tmavom a chaldnom mieste.
• Tekvicové pyré vyrábam každú jeseň. Je to spôsob ako si predpripraviť tekvicu na množstvo receptov (sladkých aj slaných) tak, aby bola vždy prakticky poruke. Na teplote 200 stupňov ju potom pečieme do mäkka. Po dopečení (keď kúsky tekvice úplne zmäknú) jurozmixujeme ponorným mixérom na kašu. A tú potom naporciujeme do zaváraninových pohárov. Vychladnuté tekvicové pyré môžeme aj zmraziť v plastových krabičkách alebo v igelitových vreckách.

tags: #vsetky #druhy #bielej #tekvice

Populárne príspevky:

• Recepty na plnku do kuraťa
• Nízkoteplotné varenie
• Recept na kuracie mäso so smotanou
• Plech na pečenie Mora
• Domáci botox z 3 ingrediencií