Pestovanie hlávkovej kapusty na Slovensku: Tradičné metódy a výnosy

Hlávková kapusta je obľúbená zelenina v slovenskej kuchyni. Jej pestovanie si vyžaduje dodržiavanie určitých zásad, ale výsledkom je chutná a zdravá úroda. Tento článok sa zameriava na pestovanie hlávkovej kapusty, s dôrazom na tradičné metódy a lokálne odrody, ako je Švábovská kapusta.

Tradičné pestovanie kapusty na Slovensku

Mnohí poľnohospodári sa snažia prežiť a robia všetko preto, aby si pomohli sami. Aj príbeh Švábovskej kapusty má podobný scenár. Bratia Miro, Igor a Peter Čakyovci zo Šváboviec (okres Poprad) naskočili do vlaku, ktorý rozbehol ich otec.

Vráťme sa o tridsať rokov späť. Na začiatok príbehu. V roku 1989 konečne prišla pre mnohých vytúžená zmena. Rodina získala v reštitúcii späť pozemky, o ktoré prišli pri zakladaní družstva. Čakyovci sa púšťajú do pestovania kapusty. Myšlienku im vnukol starý otec. Kapustu začali pestovať na výmere pol hektára.

Tri desaťročia podnikania v poľnohospodárstve im dali veľa. Hlavne poznanie, že najlepšie je na nikoho sa nespoliehať a nebáť sa ísť vlastnou cestou. Pestovateľ hovorí, že aká zdravá je pôda, taká rastlina na nej vyrastie. Švábovskú kapustu preto pestujú prírode blízkym spôsobom, ktorý je založený na využívaní prirodzenej dynamiky pôdy a jej ekosystémov, s minimálnym zásahom do pôdy. Využívajú medziplodiny, zelené hnojenie a pestovanie v mulči.

“Odpad, ktorý ostane na poli po zbere - kapustné listy a stonky nezbierame, ale nechávame v zemi. Kapustný odpad vytvorí zelený hnoj, vďaka ktorému má pôda počas zimy dostatok živín, ostane mäkká a prevzdušnená. Polia, na ktorých pestujeme kapustu striedame. Na jeseň vysadíme zimné medziplodiny. Najlepšie sa nám osvedčila ďatelina purpurová, ktorú na jar valcujeme a bezorebným sadzačom do nej vysadíme kapustu. Takýto spôsob pestovania spočíva v tom, že do pôdy čo najmenej zasahuje technika a necháva sa to na prírodu. Týmto spôsobom sa šetria náklady a minimalizujú syntetické vstupy. Živočíšny hnoj používajú z neďalekej kozej farmy. Výnos úrody je o čosi menší, no kapusta je podľa pestovateľa o to kvalitnejšia.

Pestovanie kapusty od siatia až po zber

Najskôr predávali len hlávkovú kapustu z poľa, ktorú neskôr začali aj rezať. Zlomovým momentom bolo, keď pred 15 rokmi začali s výrobou a predajom kvasenej kapusty. Vytvorili dokonca vlastnú značku - Švábovská kapusta. Pestujú Dobrovodskú kapustu - tradičnú odrodu, ktorá obsahuje veľa cukru, vďaka čomu má po kvasení výbornú chuť. Vďaka tomu patria medzi najväčších producentov kapusty na východe Slovenska.“Mali sme už naučených zákazníkov, ktorí k nám chodievali nakupovať krájanú kapustu. Časom sa začali pýtať, či nerobíme aj kyslú kapustu. V súčasnosti dokážu spracovať 200 ton kapusty, čo by sa nedalo bez vlastnej kvasiarne. Narátali sme v nej 90 sudov. Do jedného naložia jeden a pol tony kapusty. Kvasia podľa starej rodinnej receptúry. “Nájdu sa zákazníci, ktorí si prinesú vlastný súdok.

Starostlivosť o kapustu

Tohtoročná teplá a dlhá jeseň dovolila kapuste ostať dlhšie v zemi. Poslednú úrodu kapusty zbierali pod Tatrami koncom novembra. Z jari sadili neskôr, ako býva zvykom. O to dlhšie nechali kapustu na poli. Ako tvrdí pestovateľ Peter Čaky, keď prácu robíte poctivo a s láskou, pôda sa odvďačí kvalitnou a zdravou úrodou.

Spotreba a produkcia zeleniny na Slovensku

Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na Slovensku je dlhodobo na nízkej úrovni. Táto situácia má viacero aspektov, ktoré je potrebné preskúmať, vrátane sebestačnosti, produkcie, pestovaných druhov, ekonomických dopadov a možností na zlepšenie.

Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť. Domácu produkciu ale zachraňuje silná záhradkárska tradícia. Agrorezort totiž odhaduje, že vďaka samozásobovaniu je sebestačnosť v zelenine na úrovni 51 percent.

Celkovo sa na Slovensku za rok využije - čiže priamo spotrebuje alebo spracuje - bezmála 700 tisíc ton zeleniny. Dobrou správou ale je, že produkcia zeleniny na farmách v čase pomalými krokmi rastie. Ešte v roku 2019 slovenskí poľnohospodári z ornej pôdy zozbierali len 125 tisíc ton, o štyri roky neskôr už 143 tisíc ton. To je vďaka lepším úrodám ale hlavne preto, že farmári pestujú zeleninu čoraz viac.

V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Pestovanie zeleniny a zemiakov je výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok.

Pestované druhy zeleniny

A aké druhy zeleniny sa na Slovensku najviac pestujú? U väčšiny druhov zeleniny vidieť klesajúci trend: kapusta, petržlen, uhorky, rôzne šaláty, či karfiol - všetky sa pestujú na čoraz menších plochách. V kontexte slovenského poľnohospodárstva je ale zelenina ako kvapka v mori. Nepestuje sa totiž ani na jednom percente celkovej výmery ornej pôdy.

Tak zoberme si napríklad mrkvu. Tá sa pestuje na 488 hektároch, čo stačí na pokrytie štvrtiny spotreby na Slovensku. Takto by sa dalo pokračovať.

Ekonomické aspekty a zahraničný obchod

Často sa preto hovorí o tom, že slovenské poľnohospodárstvo by sa malo preorientovať z pestovania základných plodín - pšenice, kukurice, repky, či slnečnice - na ovocie a zeleninu. Zeleninári by ju ale mohli pestovať aj na väčších plochách a svoju výrobu vyvážať do zahraničia. V toku 2023 sa takto zo Slovenska vyviezlo bezmála 65 tisíc ton zeleniny. Saldo zahraničného obchodu v zelenine je ale stále obrovské.

Slovenským pestovateľom by ale ešte viac pomohla investičná podpora - do závlah, zberu, skladovania či spracovania. Slovenské poľnohospodárstvo disponuje priaznivými podmienkami pre pestovanie širokého spektra ovocia a zeleniny. Dostatok pôdy, vhodné klimatické podmienky a rastúci záujem spotrebiteľov o lokálne produkty vytvárajú potenciál pre oživenie a posilnenie domácej produkcie.

Ročne sa na Slovensko dováža až 450-tisíc ton ovocia, zeleniny i zemiakov, ktoré by si krajina vedela vypestovať v stredoeurópskych klimatických podmienkach aj sama. Je to o skoro tretinu vyšší objem, aký pri týchto plodinách núka tuzemské poľnohospodárstvo. Ak by domáci farmári nutný dovoz vedeli vyrobiť sami, celkové slovenské agrárne tržby by to posilnilo o 140 miliónov eur. A na vidieku, kde práca stále chýba, by sa pri ovocí, zelenine i zemiakoch vytvorilo aj ďalších okolo šesťtisíc miest.

Podpora pestovania zeleniny

Tá začala až po roku 2023. A s ňou sa zvýšila aj podpora pestovania zeleniny.

Podpora slovenských ovocinárov a zeleninárov bude v nasledujúcich rokoch stúpať. Podľa slov ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana pôjdu v najbližších rokoch na podporu takzvanej špeciálnej rastlinnej výroby milióny eur.

Ako počas seminára o budúcnosti slovenského zeleninárstva a zemiakarstva uviedol minister Vlčan, zvýšená pomoc je súčasťou zmeny v prístupe slovenskej vlády k podpore špeciálnej rastlinnej výroby. "V strategickom pláne na najbližších päť rokov nastavujeme pravidlá finančnej podpory v celkovej sume viac ako 4 miliardy eur. Z toho dostaneme z Európskej únie (EÚ) 3,38 miliardy eur a 867 miliónov eur pôjde zo štátneho rozpočtu," uviedol Vlčan. Podľa jeho slov tak Slovensko v podpore vyplatenej na hektár dobieha Českú republiku a predbehne Poľsko a Maďarsko.

Nové nastavenia schémy znížia podporu pestovania obilnín a olejnín, ktorých podľa ministra vypestujeme viac, ako potrebujeme. "Pri olejninách je to 167 percent domácej spotreby. My zameriame podporu na pestovanie slovenského ovocia, zeleniny, zemiakov a vinohradov. Pri tejto špeciálne rastlinnej výrobe máme výmeru obrábaných plôch hlboko pod priemerom EÚ. Toto chceme zásadne zmeniť. Máme na to potenciál a kvalitné ovocie a zeleninu vieme vypestovať," vysvetlil Vlčan.

Zároveň pripomenul, že producenti ovocia a zeleniny dostanú pomoc aj na zvládnutie vysokých cien energií. "Tento problém sa ich týka viac, ako je to pri jednoduchej rastlinnej prvovýrobe hustosiatych obilnín alebo olejnín. Tento rok vláda SR prostredníctvom programov ministerstva pôdohospodárstva vyplatila 132 miliónov eur špeciálnej podpory. Keď k tomu pripočítame desať miliónov eur pre potravinárov, tak pôjde historicky o najvyššiu podporu," zdôraznil minister.

Zmeny v nastavení podpory si už všimli aj samotní pestovatelia ovocia a zeleniny. Podľa slov predsedu Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozefa Šumichrasta sa o podpore špeciálnej rastlinnej výroby prestalo hovoriť, ale začalo sa konať. "Táto výroba v minulosti slúžila na pekné fotky zo sadov, ale reálna podpora tomu nezodpovedala. Terajšie vedenie ministerstva si to zobralo za svoje a tá pomoc je citeľná, či už je to vo výzvach alebo v strategickom pláne," skonštatoval.

Zvýšenú podporu si všimla aj výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková. Podľa jej slov ju už vinohradníci reálne pociťujú. "Dnes je to asi prvýkrát, keď vidíme konkrétne veci v strategickom pláne, vidíme ich vo výzvach. Mimoriadne chcem vyzdvihnúť stransparentnenie procesov. Konečne sú objektívne kritériá nastavené tak, že už tieto procesy nebudú závisieť iba od toho, či sa nejakému hodnotiteľovi projekt páči alebo nepáči. Sú tu reálne kritéria, ktoré pomáhajú vybrať tých, ktorí vinohradníctvo a vinárstvo vedia robiť," zdôraznila.

Podľa ministra pôdohospodárstva je podpora ovocinárov, zeleninárov, ale aj živočíšnej výroby mimoriadne dôležitá, zvlášť v čase, keď je aj v obchodných reťazcoch zvýšený dopyt po slovenských potravinách.

Typy podpôr pre poľnohospodárov

  • Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS)
  • Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
  • Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
  • Podpora formou celofarmovej eko-schémy
  • Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu (podpora pastevného chovu)
  • Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín (podpora na bielkovinovú plodinu)

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk.

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným žiadateľom vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 hektár, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely jedného pôdneho bloku jednej kultúry (orná pôda, trvalé kultúry, záhradky, trvalý trávny porast) o výmere najmenej 0,3 hektára, je žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka, má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničený.

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne poľnohospodárovi na oprávnenú plochu, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne na najviac 150 ha na prijímateľa, ktoré sú odstupňované takto: prvý interval do 100,99 ha, druhý interval od 101 ha do 150 ha.

Príklady úspešných slovenských pestovateľov a fariem

Napriek výzvam existujú na Slovensku úspešné farmy a pestovatelia, ktorí sa venujú produkcii kvalitného ovocia a zeleniny. Medzi ne patria:

  • Farma Likavčan
  • Gazdovský dvor Veľká Dolina
  • Kozia farma Dolinka
  • Koreninová a liečivá záhrada
  • Bioplant Ostratice
  • Levanduland
  • Dobrý gazda
  • Dreamfarm.sk
  • Adamovo ovocie
  • Farma Babindol
  • Apismedy Radoslav Matias
  • Agrofarma Dianiška
  • Farma Hlučil
  • Kozia farma DARFarma
  • Farma Loszi

Inovatívne prístupy a trendy v pestovaní ovocia a zeleniny

  • Moderné technológie: Využívanie moderných technológií, ako sú automatizované závlahové systémy, senzory na monitorovanie pôdy a plodín, a drony na kontrolu porastov, môže zvýšiť efektivitu a znížiť náklady na pestovanie.
  • Ekologické poľnohospodárstvo: Rastúci dopyt po bio produktoch podporuje rozvoj ekologického poľnohospodárstva, ktoré minimalizuje používanie chemických hnojív a pesticídov a zameriava sa na udržateľné postupy.
  • Hydropónia a vertikálne farmy: Pestovanie zeleniny bez pôdy v hydropónnych systémoch a vertikálnych farmách umožňuje produkciu v mestských oblastiach a znižuje závislosť od klimatických podmienok.
  • Priama podpora odberateľov: Firmy, ktoré sa zaoberajú výkupom, pestovaním a distribúciou ovocia a zeleniny od malých slovenských pestovateľov, fungujú jednoduchým princípom dopestovania, ponúknutia a dovezenia.

Spolupráca s obchodnými reťazcami

Spolupráca s obchodnými reťazcami, ako je Kaufland, môže zabezpečiť odbytisko pre domácu produkciu a umožniť spotrebiteľom prístup k čerstvému a kvalitnému ovociu a zelenine. Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť.

Potravinová sebestačnosť: Mýty a realita

„Potravinová sebestačnosť“, alebo len „sebestačnosť“, sú obvykle v našich zemepisných šírkach obľúbené heslá nacionalistov a populistov - obzvlášť pred voľbami. Vzletne znejúce, ale aj opakovane zneužité a zneužívané heslá zvyčajne bez akéhokoľvek obsahu. Pod vplyvom povrchného politického marketingu, nacionalistického populizmu a čiastočne aj puritánskeho liberalizmu získava naša verejnosť dojem, že potravinová sebestačnosť je v 21. storočí anachronizmus a spiatočníctvo. Skúsme sa teraz spolu pozrieť na túto tému bez predsudkov.

Z pohľadu environmentalistov je koncept potravinovej sebestačnosti de facto prepojený s ich snahami o redukciu tzv. „potravinových míľ“ (ako súčasť „uhlíkovej stopy“). Koncept „potravinovej míle“ meria vzdialenosti od výrobcov potravín k ich spotrebiteľom. Ak hovorím o potravinovej sebestačnosti z ekonomického hľadiska, nemyslím tým sebestačnosť absolútnu, t. j. že na Slovensku vyprodukujeme všetky potraviny, ktoré potom skonzumujeme - vrátane banánov alebo citrónov. Myslím tým relatívnu sebestačnosť, teda že vyprodukujeme dostatok potravín, ktoré môžeme v prípade záujmu v obchodnej výmene s inými krajinami vymeniť za potraviny, na ktoré máme chuť - napríklad za grepy a kivi.

Pri pozornom sledovaní čísel o vývoji slovenského zahraničného obchodu s potravinami a poľnohospodárskymi výrobkami môžeme vypozorovať jeden zaujímavý paradox: k najväčším prepadom v potravinovej sebestačnosti v novodobej histórii slovenského poľnohospodárstva došlo opakovane za vlád najväčších „zrnožmoličov poľných“ - Vladimíra Mečiara a Roberta Fica. Išlo konkrétne o roky 1995 - 96, 2006 - 08 a 2012 - 14.

Ešte zaujímavejšou je ale skutočnosť, z ktorých krajín dovážame najviac potravín. Veľká časť slovenskej verejnosti žije v predstave, že najviac potravín dovážame z krajín južnej Európy, ako sú Taliansko či Španielsko, resp. z exotických krajín. Nie je to pravda. Dominantnými dovozcami sú Nemecko, Česko, Poľsko, Rakúsko a Maďarsko. Fascinujúce tiež je, že spomedzi krajín V4 sú Poľsko aj Maďarsko čistými potravinovými exportérmi. A hoci Česko vykazuje deficit, v prepočte na 1 hektár resp. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je náš obraz tiež biedny.

Európskej únii sa ako celku de facto darí napĺňať cieľ potravinovej sebestačnosti, deficit potravinového zahraničného obchodu EÚ je dlhodobo na úrovni 20 - 30 eur na obyvateľa.

Aké potraviny dovážame najviac?

Asi už teraz tušíte, že to nie sú banány a citróny. Najviac dovážame bravčové mäso, hovädzie mäso a hydinu. Deficit (dovoz) mäsa predstavuje viac než jednu štvrtinu nášho celkového deficitu, pričom spolu s mäsoproduktmi je to viac než tretina nášho deficitu. Tento negatívny trend je daný chybnými rozhodnutiami „kompetentných“ a nie klímou.

Porovnanie ekonomických ukazovateľov

Slovensko dosahuje na prvý pohľad nepochopiteľne nízku úroveň poľnohospodárskej produkcie a nízku úroveň ziskovosti. Nižší zisk samozrejme zásadne limituje možnosti investícií i zamestnávania ďalších ľudí, a teda akéhokoľvek rozvoja agrosektora a vidieka.

Porovnajme si teraz údaje z Eurostatu za rok 2013. Komparácia s predchádzajúcimi rokmi v dlhodobom časovom rade nevykazuje v porovnaní s rokom 2013 žiadne špecifické anomálie. Rok 2013 teda môžeme použiť ako východisko pre ďalšie analýzy. Kvôli porovnateľnosti boli jednotlivé absolútne dáta prepočítané na 1 ha poľnohospodársky využívanej pôdy tak, ako je bežnou praxou pre medzinárodné porovnávania v agrosektore.

Za kľúčové ekonomické ukazovatele z mikroekonomického hľadiska možno považovať produkciu, pridanú hodnotu a zisk. Čo sa týka zisku, v poľnohospodárstve sa počíta na 2 úrovniach: ako klasický čistý hospodársky výsledok, tzv. „čistý zisk z podnikania“, ale tiež aj ako čistá pridaná hodnota upravená o dotácie, subvencie a dane, teda tzv.

Ako vyplýva z nižšie uvedenej tabuľky, v poľnohospodárskej produkcii zaostávame v porovnaní s priemerom EÚ o polovicu, konkrétne o 48 %. Ešte nepochopiteľnejšie je zaostávanie v produkcii oproti referenčným krajinám v rozsahu až 62 %. Svieti slnko v Nemecku a Poľsku inak či dlhšie ako u nás? Je tam teplejšie? Majú tam kvalitnejšiu černozem ako my na Žitnom ostrove? Ani jedno, ani druhé, ani tretie.

Čistý zisk z podnikania na 1 ha obhospodarovanej pôdy predstav...

Ponuka zemiakov

Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a na Slovensku majú dlhú tradíciu. V okolí Prešova je aktuálne živý trh s konzumnými aj sadbovými zemiakmi rôznych odrôd. Tento článok sa zameriava na odrodu Agria a na ponuku predaja sadbových zemiakov v prešovskom regióne.

Odroda Agria: Charakteristika a využitie

Agria sa zaraďuje medzi najobľúbenejšie odrody. Zemiaky Agria patria medzi stredne neskoré odrody s dlhšou vegetačnou dobou. Táto odroda je charakteristická veľmi veľkými hľúzami oválneho tvaru so žltou farbou šupky a tmavo žltou dužinou. Je vysoko úrodná a má varný typ B-BC.

Zemiaky Agria sú vhodné na priamu spotrebu, na výrobu hranolčekov, pečenie, ale aj na bežný konzum. Agria si zachováva vysokú kvalitu konzumu až do jari.

Vlastnosti zemiakov Agria:

  • Vegetačná doba: Poloskorá
  • Varný typ: B-BC
  • Doba skladovateľnosti: Dlhodobá (viac ako 6 mesiacov)
  • Farba dužiny: Sýto žltá
  • Farba šupy: Žltá

Agria dobre znáša teplo aj sucho. Má vysoký výnos, ale v niektorých lokalitách má sklon ku chrastavitosti hľúz. Pre túto odrodu sú vhodné stredne až viac kvalitné pôdy s rovnomerným zásobovaním vodou a živinami. Neodporúča sa vysádzať na plochy so sklonom k chrastavitosti. Predklíčením a pestovaním pod fóliou urýchlime pestovanie, čo skracuje dobu zberu. Sadíme do vzdialenosti 30-32cm.

Hnojenie zemiakov Agria

Aby sa dosiahli vysoké výnosy, je potrebné zabezpečiť zemiakovej sadbe dostatočné množstvo živín počas celého biologického cyklu plodiny. Zemiaky majú zvýšené požiadavky na výživu, aby pokryli rast koreňov, výhonkov ako aj tvorbu a zväčšenie hľúz. V porovnaní s inými plodinami majú zemiaky v relatívne krátkom časovom období vysokú produkciu rastlinnej hmoty. Na hnojenie odporúčame použiť bezchloridové hnojivo YaraMila Complex.

Skladovanie zemiakov Agria

Zemiaky Agria majú dlhú, veľmi dobrú skladovateľnosť.

Rozdelenie zemiakov podľa varného typu

Varný typ zemiakov je dôležitý faktor pri výbere správnej odrody na konkrétne použitie:

  • Varný typ A - šalátové zemiaky: Tieto zemiaky sú veľmi pevné, dobre držia svoj tvar a sú vhodné na varenie v šupke. Nerozvárajú sa. Zemiaky tohto typu sú ideálne taktiež na výrobu šalátov, pečenie, napríklad nakrájané na hranolky alebo plátky.
  • Varný typ B - univerzálne prílohové zemiaky: Tieto zemiaky sú vhodné do šalátov, na pečenie a taktiež na varenie a do polievok. Je to typ zemiaku, s ktorým nič nepokazíte. Občas mávajú tieto zemiaky mierne múčnatú štruktúru.
  • Varný typ C - polomúčne zemiaky: Tento typ obsahuje najviac škrobu a má múčnatú štruktúru. Pri varení zemiaky zväčša zmäknú a skrehnú, čo je výhodou napr. pri výrobe zemiakového cesta. Hodia sa taktiež na prípravu zemiakovej kaše, placiek, ale aj hranoliek.
  • Varný typ D: Tento typ zemiakov má veľmi múčnatú a hrubú štruktúru, ktorá sa rýchlo rozvára.

Ďalšie odrody zemiakov

Okrem odrody Agria existuje mnoho ďalších odrôd zemiakov s rôznymi vlastnosťami a využitím:

  • Skoré sadbové zemiaky: Tieto odrody sa môžu zasadiť skôr a rýchlejšie prinášajú úrodu. Majú kratšiu vegetačnú dobu, takže prinášajú zemiaky skôr.
  • Neskoré sadbové zemiaky: Tieto odrody sa zasadzujú neskôr a majú dlhšiu vegetačnú dobu.

Medzi ďalšie obľúbené odrody patria:

  • Red Scarlett: Veľmi skorá odroda s vysokou úrodnosťou, atraktívnou červenou šupkou a svetložltou dužinou.
  • Annabelle: Prémiová odroda s dlhooválnymi hľuzami, ktoré sa pri varení nerozvárajú, vďaka čomu sú ideálne na šaláty.
  • Riviera: Super skorá odroda varného typu AB, ktorú môžete zbierať už za 45 až 70 dní. Hľuzy sú veľké, oválne, so žltou šupkou a bledožltou dužinou.
  • Esmee: Skorá odroda s červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá vyniká vysokou úrodnosťou a odolnosťou voči chrastavitosti. Jej krásne fialové kvety dodávajú poli výnimočný vzhľad.
  • Talentine: Stredne skorá odroda sadbových zemiakov s dlho oválnymi hľuzami, hladkou žltou šupkou a sýto žltou dužinou. Varný typ B ju predurčuje na rôzne využitie - od varených príloh po šaláty a pečené jedlá.

  • tags: #vynos #kapusty #z #jedneho #hektara

    Populárne príspevky: