Pestovanie cukrovej repy: Postupy pre úspešnú úrodu

Cukrová repa (Beta vulgaris L. var. saccharifera) si v slovenskom poľnohospodárstve vydobyla svoje miesto už v 19. storočí a stala sa plodinou s významným vplyvom na finančné zdroje hospodárstiev. Pestovanie cukrovej repy si vyžaduje zvýšenú starostlivosť a dôkladnú prípravu pôdy.

V súčasnosti je pestovanie cukrovej repy na Slovensku ovplyvnené klimatickými zmenami, novými odrodami a tlakom na znižovanie nákladov. Aj napriek náročnej sezóne sa slovenskí výrobcovia cukru snažia zachovať sebestačnosť v produkcii tejto strategickej komodity.

Sejba - základ úspechu pri pestovaní cukrovej repy

Dôležitosť pracovnej operácie „sejby“ je opodstatnené spomínať stále častejšie. Cukrovej repe v prvom vegetačnom roku chýba autoregulačná schopnosť a preto kvalitná sejba predurčuje výsledné proporcie pre dosiahnutie požadovaných parametrov pri pestovaní. Z hľadiska posúdenia nárokov technológií pestovania cukrovej repy na kvalitu osiva je samotná technológia stanovená predovšetkým vzdialenosťou výsevu, voľbou osiva, poľnou vzchádzavosťou a z toho vyplývajúcich kompletností, resp. nekompletností porastu.

Agrotechnický termín sejby - vegetačná doba cukrovej repy je 180 -210 dní, čo si vyžaduje skorú sejbu. Predĺženie vegetačnej doby má pozitívny vplyv na výšku úrody a jej kvalitu. Z hľadiska optimálnej vegetačnej doby je nutné akceptovať určité riziko vymrznutia. Osivo cukrovej repy dokáže klíčiť pri teplote pôdy 4-6°C a vzchádzať pri teplote 5-8°C v hĺbke sejby.

Ak nám pôdne podmienky umožňujú predsejbovú prípravu (teplota pôdy 5-8 °C, vlahové podmienky) minimalizujeme čas medzi otvorením pôdneho profilu(kompaktor) a uložením osiva do lôžka(sejačka). Kvalita sejby je okrem presného rozmiestňovania osiva ovplyvňovaná aj hĺbkou sejby. Na ľahkých pôdach a za suchých podmienok sejeme do hĺbky 30-40 mm, na stredne ťažkých pôdach do hĺbky 30 mm a za vlhkých podmienok 25-30 mm na aktívnu kapilárnu vrstvu. Pri oneskorenej sejbe sa hĺbka sejby zvyšuje na 40 mm.

Na dosiahnutie maximálneho výťažku cukru by ste sa mali zamerať na zber úrody s hustotou rastlín 80 000 až 100 000 rastlín / ha. Na ceste k optimálnej hustote rastlín by ste mali mať na pamäti možnosť strát, napr. v dôsledku zamrznutia, škodcov, zanášania atď. a zvoliť si osivo v množstve okolo 110 000 peliet / ha. Na dosiahnutie vysokých výnosov pri zbere cukrovej repy by sa mal výsev vykonať čo najskôr. Čím je výsev neskorší, tým nižší je možný výnos.

Výsev je vo všeobecnosti optimálny od polovice marca do polovice apríla. Ale buďte opatrní v oblastiach s rizikom neskorého mrazu! Ďalším dôležitým kritériom určujúcim čas výsevu je teplota pôdy. Peletka na cukrovú repu by sa mala umiestniť do hĺbky 2 až 3 cm.

Výživa cukrovej repy

Súčasná doba je charakterizovaná nástupom nových, výkonnejších odrôd cukrovej repy. Súčasne je však vyvíjaný tlak na znižovanie nákladov na ich pestovanie. Nové výkonné odrody cukrovej repy, od ktorých požadujeme vysoké výnosy a cukornatosť, potrebujú dobre zásobené pôdy základnými živinami N, P, K, Ca, Mg, B, S a ďalšími v rámci repného osevného postupu. V prípade ich nižšieho obsahu v pôde, musíme ich doplniť priamo k cukrovej repe.

Podľa pôdnych rozborov, klesá v našich pôdach zásoba základných živín, najmä obsah P, B, a S, menej obsah K, Mg, a Ca. Súvisí to hlavne s vysokými cenami priemyselných hnojív a ekonomickou situáciou u pestovateľov. K znižovaniu zásob základných živín v pôdach prispieva taktiež zmena pestovaných plodín v rámci repného osevného postupu. Husto siate obilniny sú v značnej miere nahradené veľkými konzumentmi živín, ako je slnečnica, repka a kukurica.

Okrem výživy cukrovej repy základnými živinami, je veľmi dôležitá uhlíková bilancia našich pôd. Obsah uhlíka v podobe pôdneho humusu, na väčšine našich pôd klesá. Je to spôsobené vyššou teplotou pôdy čo urýchľuje mineralizáciu humusu a na druhej strane nižším prísunom organickej hmoty do pôdy. Výroba maštaľného hnoja sa znižuje zo znižovaním živočíšnej výroby. Zároveň sa zvyšuje odnos organickej hmoty z polí, čo súvisí z budovaním bioplynových staníc, kúrením slamou a pod.

V tomto smere cukrová repa vytvára pri zbere veľké množstvo skrojkov a listov, čo je značný zdroj humusu. O zvýšení obsahu humusu hovorím preto, lebo na pôdach, ktoré ho obsahujú málo, sa veľmi ťažko zakladajú kompletné porasty cukrovej repy. Hrozí hlavne prísušok, na svahoch vodná erózia a ďalšie riziká. V tomto smere je cukrová repa na nízky obsah humusu oveľa citlivejšia ako ostatné plodiny.

Zároveň sa chcem obrátiť na agronómov poľnohospodárskych podnikov. Každý z nich pozná obsahy živín a humusu na svojich parcelách. Vie aké, kde a koľko treba doplniť.

Odporúčania pre výživu cukrovej repy:

1. Stanovenie zásoby minerálneho dusíku v pôde vo vrstvách 0 - 30 cm a 30 - 60 cm na začiatku marca, než príde k zvýšeniu teploty pôdy.
2. Dostatočný príjem fosforu pri pestovaní cukrovej repy umožňuje vytvoriť energetické zdroje na biosyntézu sacharidov. Dostatočná fosforerečná výživa už v počiatočnom štádiu pozitívne vplýva na predlžovací rast repy. Pri súčasných geneticky vysoko potenciálnych odrodách je potreba fosforu ca. 60 kg/ha. Okrem organických hnojív sú vhodné všetky druhy fosforečných a viaczložkových hnojív, ktoré majú fosfor vo vodorozpustnej a citrátovo rozpustnej forme.
3. Cukrová repa je považovaná za draslomilnú rastlinu. Potrebu draslíka treba určiť čo najpresnejšie, lebo draslík vystupuje ako regulátor úrody a významne sa podieľa na tvorbe melasotvorných látok. Pri súčasných geneticky vysoko potenciálnych odrodách je potreba draslíka ca. 140 kg/ha.
4. Z mikroživín odporúčame najmä bór a mangán. Nedostatok bóru môže poškodiť porasty srdiečkovou hnilobou. Foliárna výživa je ideálna pre doplnenie deficitu jednotlivých mikroelementov. Pri foliárnej výžive je však základným predpokladom udržanie listovej plochy v optimálnom zdravotnom stave.
5. Optimálna pôdna reakcia sa pohybuje v rozpätí pH 6,5 až 7,2. Krajné rozpätie reakcie je širšie a nemalo by klesnúť pod pH 6,0 a prekročiť hodnotu pH 7,5. Vápniť by sa malo po zbere predplodiny na jeseň ešte pred organickým hnojením, alebo k predplodine.

Ochrana cukrovej repy pred škodcami a chorobami

Extrémne výkyvy počasia a klimatické zmeny komplikujú pestovanie cukrovej repy. Okrem hniloby poškodzujú repu aj hraboše. V obhryzenej plodine sa rýchlejšie množia nežiaduce patogény. Podľa producentov cukru sa tak deje aj preto, lebo poľnohospodári museli kvôli tlaku Európskej komisie zredukovať množstvo prípravkov na ochranu rastlín.

„Sektor výroby cukru čelí dopadom klimatických zmien. Už aj u nás sa rozširujú atypické ochorenia a škodcovia, ktorí majú pôvod najmä v južných krajinách Európy. Dokonca niektoré európske krajiny kvôli škodcom hovoria už aj o výpadkoch v produkcii repy. Riešením sú jej nové vyšľachtené odrody, ktoré môžu byť odolnejšie voči dôsledkom klimatických zmien,“ vysvetlil Adrián Šedivý, konateľ SLOVENSKÝCH CUKROVAROV s.r.o.

Doposiaľ sa pestovatelia repy cukrovej museli bezmocne prizerať, ako ju SBR a stolbur napádajú a spôsobujú znižovanie úrody a obsahu cukru. Stolbur a SBR sú však na vzostupe v celom Nemecku. SBR sa prvýkrát objavil v Bavorsku v roku 2019, stolbur sa pripojil v roku 2023. Tým sa však zlé správy nekončia, prenášač choroby, cikáda sklenená, infikuje aj zemiaky a zeleninové plodiny ako červená repa a mrkva.

Možnosti ochrany:

• Úprava striedania plodín - namiesto bežného pestovania ozimných obilnín po repe cukrovej sa pestuje letná plodina. Cieľom je pripraviť nymfy cikády sklenenej v pôde o potravu a znížiť tak počet vyletujúcich cikád v nasledujúcom roku.
• Šľachtenie nových odrôd odolnejších voči dôsledkom klimatických zmien.

Pri pestovaní cukrovej repy by ste mali vykonávať základné obrábanie pôdy prispôsobené miestnym podmienkam. V zásade, bez ohľadu na to, ktoré metódy obrábania pôdy používate, raz ročne by ste mali pôdu uvoľniť do hĺbky ornice, aby ste umožnili dobrú tvorbu koreňov cukrovej repy. Okrem toho by ste mali vykonávať obrábanie za optimálnych podmienok, aby ste zabránili zhutneniu pôdy. Cukrová repa reaguje na zhutnené pôdne štruktúry.

Príprava semenného lôžka na cukrovú repu by sa mala uskutočňovať do hĺbky 3 až max. Najmä sejba mulčovníka sa v posledných desaťročiach etablovala pri pestovaní cukrovej repy a nahradila štandardné radlice pluhov.

Cukrová repa bola aj vlani jednou z mála plodín, na ktorej roľníci neprerobili. Cukrová repa sa nevyrába „na sklad“, dodáva sa cukrovarom na základe kúpno-predajných zmlúv. Pre produkciu cukru v hospodárskom roku 2009/10 bolo na Slovensku osiatych 15 886 hektárov. Napriek nižšiemu počtu jedincov ako v roku 2008 sa vďaka priaznivému vývoju počasia v letných mesiacoch podarilo naplniť národnú kvótu cukru vo výške 112 319,5 ton, a vyprodukovať aj nadprodukciu.

Doposiaľ sa pestovatelia repy cukrovej museli bezmocne prizerať, ako ju SBR a stolbur napádajú a spôsobujú znižovanie úrody a obsahu cukru. Stolbur a SBR sú však na vzostupe v celom Nemecku. Tým sa však zlé správy nekončia, prenášač choroby, cikáda sklenená, infikuje aj zemiaky a zeleninové plodiny ako červená repa a mrkva.

tags: #pestovanie #cukrovej #repy #postupy

Populárne príspevky:

• Tradičné recepty na lekvárové koláče
• Recepty a tipy na ružičkový kel
• Zdravé cuketové placky
• Varenie bez mlieka
• Forma na tortu kruh 15 cm: Porovnanie