Zber zemiakov za komunizmu: História a tradície

Zemiaky, nenápadný poklad slovenskej kuchyne, majú bohatú históriu, ktorá sa prelína s hospodárskym a kultúrnym vývojom krajiny. Od skromných začiatkov ako exotická rastlina až po záchranu pred hladomorom, zemiaky si vydobyli nezastupiteľné miesto v jedálničku Slovákov. Súčasťou tejto histórie sú aj zemiakové brigády, ktoré v minulosti predstavovali dôležitú spoločenskú udalosť a zdroj obživy.

Zber zemiakov na poli, kedysi bežná súčasť života na slovenskom vidieku, je aktivita, ktorá sa vryla do pamäti mnohých generácií. Dnes, keď sa pestovaniu zemiakov venuje už len málo družstiev, sa táto tradícia pomaly vytráca. Napriek tomu, má zber zemiakov stále svoje miesto v kultúre a umení, a môže byť aj cennou skúsenosťou pre deti.

Zber zemiakov na poli, hoci sa na prvý pohľad môže zdať ako jednoduchá aktivita, v sebe skrýva oveľa viac. Je to príležitosť pre deti naučiť sa o prírode, práci a dôležitosti spolupráce.

Zemiaky na Slovensku: Od kuriozity po základnú potravinu

Cesta zemiakov na slovenský stôl nebola priamočiara. V 16. storočí sa objavili v Európe ako okrasná rastlina v záhradách šľachty a kláštorov. Až v druhej polovici 18. storočia si našli cestu na tanier. Ich nenáročnosť, výživnosť a vysoká úroda ich predurčili na to, aby sa stali „druhým chlebom“ pre chudobné vrstvy obyvateľstva. V 19. storočí zemiaky dokonca zachránili Európu pred hladomorom a šírením skorbutu.

Zemiakové brigády: Spomienka na minulosť

Pre mnohých Slovákov sú zemiakové brigády spojené so spomienkami na detstvo a mladosť. Nie je to tak dávno, čo otcovia, strýkovia, starí otcovia a susedia vyrážali na konci leta do okolitých dedín, aby pomohli s zberom zemiakov. Muži si brali voľno z práce a odchádzali na brigády, často na nákladných autách ako vetrieska. Odmenou im boli naturálie - vrecia zemiakov, ktoré pre štvorčlennú rodinu vydržali celú zimu. Hoci brigády znamenali aj ťažkú prácu a bolesti chrbta, boli dôležitým zdrojom obživy a príležitosťou na stretávanie sa a posedenie.

Zemiakové brigády: Návrat k tradíciám

V minulosti, najmä v období socializmu, boli zemiakové brigády bežnou súčasťou školských rokov. Žiaci pomáhali poľnohospodárom so zberom úrody, a to najmä zemiakov. S príchodom zemiakových kombajnov sa duch zemiakových brigád postupne vytratil, no spomienky na ne zostávajú živé dodnes.

Napríklad v Zázrivej sa žiaci z piatej až deviatej triedy základnej školy minulý týždeň stretli na poli v miestnej časti Dolina, aby zažili retro návrat na zemiakovú brigádu. Približne 80 detí pracovalo na poli, aby si pripomenuli tradície a vážili si prácu a potraviny. Odmenou za ich prácu bola vlečka plná zemiakov, ktoré skončia v školskej jedálni. Deti boli zo zemiakovej brigády nadšené.

Riaditeľ základnej školy v Zázrivej, Juraj Jonák, zdôvodnil túto aktivitu ako "Návrat k tradíciám, aby deti vedeli, ako sa kedysi žilo, viac si vážili prácu, potraviny a zároveň zistili, ako sa získavajú."

Zemiaky v každodennom živote

Zemiaky sa v slovenských domácnostiach konzumovali na rôzne spôsoby. Niekoľkokrát do týždňa ako príloha, do polievky, minimálne raz za týždeň halušky alebo šúľance. Na večeru boli obľúbené pečené v šupke s maslom, ako kaša s cibuľkou, opekané alebo pražené na cibuľke a čiernom korení, vždy s kyslým mliekom z pohára. Raz za mesiac sa pripravovali francúzske zemiaky a na sviatky nechýbal zemiakový šalát.

Študentské brigády

Okrem brigád organizovaných pre dospelých existovali aj študentské zemiakové brigády. Na tie chodili okrem chalanov aj dievčatá, aby si zarobili peniaze.

Súčasnosť a budúcnosť zemiakových brigád

Dnes sa zemiaky pestujú vo veľkom a zberajú sa strojovo. Tradičné zemiakové brigády sa zachovali len v rurálnom prostredí, kde sa blízka rodina stretáva na predĺžený víkend (alebo aj na celý týždeň) a ručne zbiera čerstvo vyorané zemiaky. Je to príležitosť na prácu, ale aj na posedenie, porozprávanie a upevňovanie rodinných väzieb.

V niektorých obciach sa snažia oživiť tradíciu zemiakových brigád aj pre mladšiu generáciu.

Zber zemiakov v umení: Obrazy Vladimíra Mikitu

Zber zemiakov sa stal aj motívom v umení. Významný rusínsky maliar Vladimír Mikita (*1931) vo svojej tvorbe často zobrazoval život roľníkov a ich prácu na poli. Mikita dosiahol zrelosť koncom 60. rokov a jeho dielo je možné rozdeliť do štyroch hlavných tematických okruhov: psychologický portrét, oslava práce roľníka, filozofická krajina a ekologický protest. Kľúčovým dielom, ktoré významne ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu, je obraz „Jahňa“ (1969). Od tejto doby sa v jeho dielach objavujú postavy roľníkov v každodennom úsilí: sadia záhrady, pasú ovce, strihajú stromy či zvážajú seno zo svahov Karpát (napr. „Zber zemiakov“, 1970; „Obed v poli“, 1971; „Vezú seno“, 1971; „Jarné starosti“, 1973; „Zber jabĺk“, 1985).

Mikita sa vyhraňuje voči komercializácii umenia v súčasných ekonomických, sociálnych a politických podmienkach Ukrajiny a obhajuje právo Rusínov na národnú jedinečnosť.

Zber zemiakov ako príležitosť pre deti

Zber zemiakov na poli môže byť pre deti aj dobrodružstvom.

Detská literatúra a život na dedine

Mnohé knihy pre deti a mládež sa odohrávajú na dedine, kde je práca na poli bežnou súčasťou života. Hoci sa priamo nezameriavajú na zber zemiakov, zobrazujú život v súlade s prírodou a dôležitosť manuálnej práce.

Veselý rok od F. KO}IKA, B. MA INGOVEJ: Kniha pravdepodobne zachytáva radosti a starosti života na dedine počas celého roka, kde zber úrody, vrátane zemiakov, mohol byť súčasťou každodenných aktivít.
Danka a Janka od P. BUCKOVEJ: Príbehy týchto dvoch dievčat, ak sa odohrávajú na dedine, mohli obsahovať aj scény spojené s prácou v záhrade alebo na poli.
Chrobák Truhlík od O. SEKORU: Hoci ide o príbeh hmyzu, autor často prenáša na zvieracích hrdinov ľudské vlastnosti a aktivity, takže je možné, že sa v príbehu objaví aj motív zberu úrody.
Prázdniny so strýcom Rafaelom od V. `IKULU: Prázdniny na dedine často znamenajú aj pomoc s prácami na poli, čo mohlo byť súčasťou dobrodružiev hlavných hrdinov.

Príroda a dobrodružstvo

Biely tesák od J. LONDONA: Hoci sa príbeh odohráva v divokej prírode, poukazuje na silu prírody a prekonávanie prekážok, čo sa dá aplikovať aj na prekonávanie únavy pri zbere zemiakov.
Bojnícke kamenné dukáty od J. NI}NÁNSKÉHO: Hľadanie "kamenných dukátov" môže byť prenesené aj na hľadanie zemiakov v zemi.
800 mí> po Amazóne od O. IASI: Kniha o cestovaní a dobrodružstve môže inšpirovať deti k objavovaniu a skúmaniu prostredia, v ktorom žijú, vrátane polí a záhrad.

Výchovný aspekt

Zber zemiakov na poli môže mať aj výchovný charakter. Deti sa učia o pôvode potravín, o tom, ako sa pestujú a aká je dôležitá práca roľníkov. Zároveň sa učia o spolupráci, zodpovednosti a trpezlivosti.

Rozprávky z pralesa od H. QUIROGU: Hoci sa príbehy odohrávajú v pralese, poukazujú na dôležitosť ochrany prírody a rešpektu k životnému prostrediu, čo sa dá aplikovať aj na prácu na poli.
Radili sa zvieratka v pralese od E. NEDOVEJ: Príbehy zvierat, ktoré sa radia, môžu deťom ukázať dôležitosť spolupráce a hľadania spoločných riešení, čo je dôležité aj pri zbere zemiakov.
Mravce sa nedajú: Mravce sú známe svojou usilovnosťou a prácou v tíme. Tento príbeh môže deťom ukázať, že aj ťažká práca sa dá zvládnuť, ak sa robí s radosťou a v spolupráci.

Zber zemiakov ako súčasť kultúry

V minulosti bol zber zemiakov na poli bežnou súčasťou života na dedine. Deti sa na ňom zúčastňovali od útleho veku a učili sa tak o dôležitosti práce a o tom, ako sa zabezpečuje obživa.

Slávy dcéra od J. KOLLÁRA: Hoci nejde priamo o detskú knihu, oslavuje slovanskú kultúru a tradície, ktoré sú často spojené s prácou na poli a úctou k prírode.
Obrazy zo ~ivota od J. M. HURBANA: Kniha zobrazuje život v minulosti, kde bola práca na poli bežnou súčasťou každodenného života ľudí.
Leteli sokoli nad javorinou od J. DE SAINT-EXUPERYHO: Kniha, hoci filozofická, učí deti o dôležitosti priateľstva, zodpovednosti a starostlivosti o planétu, čo sa dá aplikovať aj na prácu na poli a úctu k prírode.

Historický kontext: Kátlovce a zber zemiakov

Aj keď priamo o zbere zemiakov sa v historických záznamoch Kátloviec nenachádza zmienka, história obce je úzko spätá s poľnohospodárstvom a životom na dedine.

Kátlovce v stredoveku a urbár z roku 1401

Prvá písomná zmienka o Kátlovciach pochádza z roku 1401, z urbára Dobrovodského hradu. Tento urbár je považovaný za najstarší urbár napísaný na Slovensku. Podľa neho mala obec Katlowicz odovzdať správe panstva ročne: 82 meríc pšenice, 63 meríc jarného obilia a strukovín, okrem toho zaplatiť spolu 165 denárov peňažnej renty.

Kátlovce v období tureckých nájazdov a neskôr

V jeseni v roku 1530 postihlo celú oblasť veľké turecké pustošenie a plienenie. O následkoch tohto pustošenia pre Kátlovce najlepšie svedčí skutočnosť, že ešte v roku 1539 bolo zdanených len 6 roľníckych usadlostí, hoci pred rokom 1530 ich bolo vyše 23. Všetky ostatné usadlosti boli vyrabované a vypálené.

V rokoch 1553-1559 zdanili v Kátlovciach znovu už 19 a neskoršie aj 20 obývaných poddanských usadlostí. Podľa daňového súpisu z roku 1553 sa Kátlovce uvádzajú ako majetok Smolenického hradného panstva patriaceho rodine Lošonciovcov s 21 portami.

V roku 1568 vyhotovili znovu súpis majetku panstva a z neho sa dozvedáme, že v Kátlovciach bolo obývaných: 22 celých roľníckych usadlostí, 3 polovičné roľnícke usadlosti a bývalo tu okrem toho aj 13 chudobných domkárov-želiarov. V obci žilo teda spolu 38 poddanských rodín, ak na jednu rodinu počítame 5-6 členov, potom z toho vyplýva, že Kátlovce mohli mať v tom čase 190 - 220 obyvateľov.

Keď sa zima opýta: Zber úrody v Múzeu slovenskej dediny

Jedinečná príležitosť poznať prácu našich predkov v tomto ročnom období sa naskytne návštevníkom Múzea slovenskej dediny Jahodnícke Háje v Martine. Môžu sa tešiť napríklad na tlačenie kapusty, čistenie orechov či dokonca orbu. Návštevníci skanzenu spoznajú zber, spracovanie a uskladnenie jesennej úrody na podujatí Keď sa zima opýta.

Súčasťou programu budú vystúpenia folklórnych súborov a skupín, ktoré priblížia tradičné jesenné práce. Návštevníci uvidia, ako sa tlačila kapusta do suda a od folkloristov získajú zaručený recept na kyslú kapustu. So sušenými jabĺčkami a šípkami bola významným zdrojom vitamínov v zimnom období. Účinkujúci priblížia aj ďalšie práce typické pre jesenné obdobie - pučenie fazule, čistenie orechov, zhotovenie brezovej metly či strihanie handier potrebných na tkanie kobercov. Členovia folklórneho súboru predvedú v žartovnom duchu aj zvyky pri vykopávaní zemiakov.

Pripravené budú aj záhradkárske prednášky a ukážky prípravy tradičných jedál zo zemiakov a jabĺk. Deti si v tvorivej dielni vyskúšajú tkanie na malých krosienkach, vyrobia si zemiakové pečiatky, figúrky z makovíc a gaštanov, šípkové retiazky alebo voňavé vrecúška naplnené bylinkami.

Ťažká práca na poli

Ľudia na slovenskom vidieku vždy považovali pôdu za svoju živiteľku, pretože sa stala základom ich bytia. Ťažkou prácou, doslovne drinou zúrodňovali polia pre obživu. Pôda znamenala život. Neúrodné roky znamenali biedu a hlad. Najviac trpeli ľudia v hornatých krajoch - Liptove, Orave, Spiši a Kysuciach. Boli aj také roky, že sa neurodilo len o niečo viac akom sa zasadilo a zasialo. Peňazí nebolo ani na soľ, petrolej a deťom na tie najlacnejšie topánky. Malí roľníci, aby sa postarali o budúcoročnú úrodu museli si zobrať úver na kúpu osiva, sadiva a na zaplatenie daní.

V období svetovej hospodárskej krízy (1929 - 1933) dopady na roľnícky ľud sa ešte viacej zhoršili. Úvery nebolo z čoho splácať. Nasledovali exekúcie. Posledné živiteľky - kravičky opúšťali roľnícke dvory. Najviac trpeli deti, namiesto školy chodili slúžiť alebo po žobraní.

Komunistická strana Československá sa od svojho vzniku vždy postavila na stranu roľníckej chudoby, poľnohospodárskych robotníkov na veľkostatkoch, ale aj za tých roľníkov, ktorých zruinovala kríza. Na čele štrajkových bojov stali komunisti. V máji 1931 na južnom Slovensku zvíťazili poľnohospodárski robotníci. V Košútoch po skončení štrajku boli žandármi zabití traja robotníci. Z nepokojov bol obvinený poslanec za KSČ Štefan Major. Pred súdom ho obhajoval advokát chudobných Vladimír Clementis. Výrazom rozhorčenia nad touto udalosťou...

tags: #vyoravanie #zemiakov #za #komunizmu #história