Výroba kachľových pecí na varenie: Podrobný postup

Túžite po peknej kachľovej peci a radi by ste si ju postavili svojpomocne? Ponúkol vám niekto staršiu pec na rozobratie? Pokojne ju môžete kúpiť. Pri dobrej starostlivosti môžu klasické izbové kachľové pece z prelomu 19. a 20. storočia ešte aj dnes dobre vyhrievať aj veľké miestnosti, lebo majú výkon (podľa veľkosti) od 4 do 10 kW. Kúriť sa v nich dá nielen drevom, ale aj hnedým uhlím.

Kachľová pec v domácnosti našich predkov bola nenahraditeľná, slúžila nielen na vykurovanie, ale aj na varenie, pečenie a sušenie. Tento tradičný spôsob vykurovania má mnoho výhod, a preto sa pre stavbu pece rozhodujú aj súčasní majitelia domov.

Typy kachľových pecí

Najstaršou bežne u nás zachovanou izbovou kachľovou pecou je ťahová pec štíhleho tvaru so zväčša obdĺžnikovým prierezom. Dosahuje výšku 200 až 220 cm. Ťahová pec je zakončená rozmernými kachľami s oblými vŕškami, ktoré sú na viditeľnej strane zdobené jednoduchou dekoráciou. Spaliny sa vedú z ohniska do vodorovných ťahov, ktoré prúdia okolo tzv. priezorov a odovzdávajú im teplo.

Kachle začneme skladať až po to, čo rozdelíme ich jednotlivé typy takto: kachle základu (sokla), rímsové kachle a kachle na vrchné uzavretie vrátane kachieľ koruny. Na spodnú časť patria vždy veľkorozmerové kachle. Kachle tmavšej farby sa vždy dávali na spodnú časť a svetlejšie kachle na vrchnú časť pece. Základným vodidlom môžu byť aj fotografie.

Pece tohto typu sa vo veľkom produkovali v Plzni: z toho vznikol aj ich názov plzenky. Na Slovensku sa vyrábali aj pod názvom švédske kachle. Výrobca týchto kachlí bol aj v Bratislave. Výroba vrcholila okolo roku 1905. Kachle tohto typu sú už u nás veľmi vzácne. Na rozdiel od zaužívaných pecí je na nich použitých viac druhov kachlíc.

Stavba kachľovej pece krok za krokom

Pec staviame na základovú železobetónovú platňu. Platňa zároveň tvorí nehorľavú izolujúcu podložku (vyžadujú ju predpisy), ktorá presahuje pôdorys pece na jej prikladacej strane najmenej o 300 mm a na ostatných stranách najmenej o 150 mm.

Pec musíme umiestniť tak, aby bola v miestach nad kúreniskom alebo nad strednou rímsou vzdialená od steny najmenej 10, najviac však 15 cm. Základ pece okolo kúreniska pri najstarších typoch ťahových pecí je vytvorený z veľkých kachieľ vysokých 60 až 80 cm, pri mladších sú to dva rady kachlí s výškou po 40 cm. Celkom naspodku pri dlážke však začíname stavať rozšírenú základnú časť z kachieľ asi o tretinu menších, ako sú ostatné kachle.

Najprv zložíme na dlážke rámik z latovky, ktorý pevne zakotvíme, a do jeho vnútra staviame kachle. Pripravíme si rozpery z lát, ktorými rozoprieme vrchnú časť kachieľ. Vymurujeme ho plnými tehlami ukladanými do peciarskej hliny (hlinu nenahradí malta, lebo neodoláva vyšším teplotám). Dno zhotovíme zo šamotových plátkov 25 × 12,2 cm alebo z kvalitných bobrových škridiel položených naplocho do hliny. To isté platí o stenách popolníkovej šachty.

Popolník a ohnisko

Veľkosť popolníka vyberáme podľa veľkosti roštu, ktorý má rozmery približne 18 × 29 cm. Popolník musí byť na každej strane o 2 cm širší a o 3 cm dlhší ako rošt a má mať zošikmenú zadnú stenu. Rozmery musíme upraviť podľa skutočného priestoru vrátane zabudovaných dvierok. Závisí to od typu ohniska - s rovinným roštom alebo násypné (polonásypné). V prípade ohniska s rovinným roštom ohniskovú časť postavíme podľa fotografických záznamov a náčrtov pôvodnej pece.

Výmurovku zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny. Steny vnútri ohniska obmurujeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm. Kto chce v peci kúriť prevažne uhlím, môže si upraviť ohnisko ako polonásypné alebo násypné. Uhlie však dosahuje vyššiu teplotu ako drevo a pec bude treba častejšie opravovať.

Ohnisko sa nedá upraviť v peci, ktorej ohnisková časť je postavená z veľkorozmerných kachieľ. Pri prestavbe starších typov pecí stačí zameniť dvierkové kachle s kachľami vyššieho radu. Položíme ho na obyčajné tehly alebo na šamotové tehly, aby bol najmenej 8 cm od predného okraja dvierok na prikladanie a smeroval mierne šikmo dozadu, aby palivo pri prikladaní nevypadávalo. Ďalšiu vrstvu výmurovky zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny.

Držiaky - pätky dvierok - chránime pred prílišnym žiarom šamotovými plátkami hrubými 2,2 cm. Šamotové tehly v ohnisku spájame šamotovou vymazávacou hmotou, ktorú kúpime už pripravenú. Steny ohniska musíme smerom k roštu mierne zošikmiť, aby sa palivo a popol zosúvali na rošt a nepripekali sa na steny. Stenu vnútri spaľovacieho priestoru, okolo ktorej budú prúdiť horúce spaliny, treba chrániť pred žiarom, a preto ju celú, až po prieťahovú platňu zakryjeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm či šamotovými alebo inými žiaruvzdornými tehlami 25 × 12 × 6,5 cm.

Násypné ohnisko

Výhodnejšie ako polonásypné je vytvoriť násypné ohnisko. Základom je iné umiestnenie roštu, výmurovky a dvierok na prikladanie. Rozmernejšie dvierka na prikladanie, umiestnené pôvodne hore, budú teraz v spodnej časti pece. Do menších popolníkových dvierok sa bude prikladať. Rošt umiestnime asi uprostred nových spodných dvierok, ktorých svetlosť by mala byť aspoň 220 × 200 mm. Z tohto dôvodu nainštalujeme do nich prednú liatinovú prekážku proti vypadávaniu paliva.

Vvytvoríme ju zo šamotových tehál alebo plátkov. Ak treba, medzi šachtu ohniska a kachle vložíme do výplňovej šamotovej hmoty šamotové plátky. Do pece s násypným kúreniskom vložíme aj zvratný ťah, ktorý chráni vnútro pece nad ohniskom pred žiarom. Pod novými vrchnými dvierkami na prikladanie vytvoríme zvnútra mierne zošikmenú plochu, po ktorej sa uhlie zosúva do šachty.

Horná časť pece

Stavbu spodných kúreniskových radov kachieľ zakončuje na takzvaných plzenkách rímsa, v ktorej sa pec zužuje. Zúženie je zabezpečené osobitným radom rímsových kachieľ s tretinovou výškou kachieľ použitých na stavbu pece. Nad ohniskovou vrstvou ťahových pecí a plzeniek sa začína časť pece, ktorá odovzdáva vytvorené teplo a odvádza dymové spaliny. Spaliny odovzdávajú teplo stenám pece.

Na dobrý ťah treba pri stavbe všetky miesta vnútri pece starostlivo začistiť peciarskou hlinou a uhladiť štetcom dostratena. Vhodné je vytvoriť priezor z dvoch rohových kachieľ. Na spodnej strane ho uzavrieme rovnou kachľou. Kachle priezorov sa vypĺňajú ako ostatné kachle. Priezor staviame súčasne s tým radom kachieľ, v ktorom je umiestnený.

Kachle v prvom rade nad kúreniskovou časťou pece starostlivo vyplníme peciarskou hlinou a vloženými časťami strešných škridiel, všetko zakryjeme peciarskou hlinou a dobre uhladíme. V ďalšom rade kachieľ musí byť aj čistiaci otvor. Pôvodné otvory na čistenie boli zakryté keramickými zátkami - kolieskami, neskôr sa zatvárali plechovými dvierkami. Kolieska osadíme do otvoru, ktorý v kachli vyvŕtame alebo vysekáme, a okraje starostlivo uhladíme.

Okolie otvoru pred osadením krycieho kolieska pretrieme pačokom (riedkou kašou) z tehliarskej hliny, na navlhčené krycie koliesko nanesieme peciarsku hlinu a opatrným vtláčaním s miernym pootáčaním ho vsadíme do pripraveného otvoru v kachli. Potom staviame rad s druhým priezorom. Od tohto priezoru možno kachle vypĺňať menej a dosiahnuť tak rýchlejšie zohriatie pece. Navlhčenú a odkvapkanú kachľu pretrieme pačokom a necháme obschnúť, aby materiál dobre prilipol, a potom vnútorný priestor vyplníme vrstvou peciarskej hliny hrubou iba 5 mm.

Priestory v mieste dotyku kachieľ aj medzi rebrami dôkladne vyplníme peciarskou hlinou a odštiepkami škridiel alebo pásikmi narezanými zo škridiel. Takto pokračujeme v stavbe vrchnej časti pece. Staviame vždy jeden rad kachieľ s priezorom, ďalší potom s čistiacim otvorom.

Pred vyústením do dymovej rúry vytvoríme vnútri pece v príslušnom rade kachieľ priehradku, ktorá predĺži cestu spalín do komína. Klasické dymové rúry mali štvorcový priemer a boli zhotovené z rovnakého materiálu ako kachle. Novšie keramické rúry majú 400 až 600 mm s vonkajšími rozmermi 150 až 180 mm a s vnútornou svetlosťou od 120 × 120 mm do 150 × 150 mm. Vhodnou náhradou je dymová rúra z oceľového plechu hrubého aspoň 1 mm alebo z plechu z nehrdzavejúcej ocele.

Keďže sopúchový otvor je kruhový a dodávané rúry sú hranaté, musíme dokúpiť tzv. Pripojenie novej okrúhlej rúry dymovodu do pece je ťažké, lebo málokomu sa podarí vyrezať kruhový otvor do kachieľ. Peciarska hlina sa na vyplnenie nehodí, lebo po vypálení vypadáva. Vzniknutými štrbinami potom pec nasáva falošný vzduch a, naopak, do miestnosti môže vnikať oxid uhoľnatý.

Dymovú rúru osadíme s malým presahom (5 až 7 cm) do kachle a vedieme mierne šikmo (5 až 10 °) nahor do sopúcha. Príklop - vrchnák pece je z hladkých rímsových kachieľ vysokých 70 až 120 mm. Pôvodné príklopové kachle sú zväčša poškodené. Nahradiť ich môžeme menšími základnými kachľami tak, že ich uložíme do peciarskej hliny podloženej hrubšou šamotovou doskou (3 až 7 cm). Na ne položíme upravené škridly a všetko zatrieme peciarskou hlinou.

Ak má pec korunu (ozdobnú hornú časť), musíme ju zložiť pred osadením príklopu. Postupne osadzujeme dve protiľahlé korunové kachle na kratšej strane pece a postupne ich zväzujeme ležatými drôtmi s priemerom 2,5 mm. Na túto prácu potrebujeme najmenej dvoch pomocníkov, ktorí budú po celý čas kachle pridržiavať. Potom vytvoríme príklop pece a uložíme ho. Zostáva už len kachle zvonka vyškárovať.

Typy ohnísk

Prvá vodorovná konštrukcia nad ohníkom umožňuje pohodlné prikladanie sypkého paliva. Dvierka na prikladanie sú pri ňom o jeden-dva rady kachieľ vyššie než palivový rošt, teda do tretieho radu kachieľ. To umožňuje vytvoriť násypné ohnisko na prikladanie uhlia. Násypné ohnisko zvýši ekonomiku prevádzky. Aby hnedé uhlie dobre horelo, má byť vo vyššej vrstve, asi 25 cm vysokej. Takto ho však nemožno navŕšiť pri obvyklej konštrukcii dvierok, lebo by sa vysypalo von.

Násypné ohniská sa najviac budovali v 60-tych rokoch minulého storočia, keď bolo uhlie pre domácnosti menej kvalitné. Dnes sa už hnedým uhlím v malom spotrebiči takmer nekúri. Palivový rošt je uložený len o niečo nižšie, ako je spodný okraj dvierok na prikladanie. Vytvoríme ho v peci, ktorej ohnisková časť je postavená z dvoch radov kachieľ bežných rozmerov a ktorej vnútorná výška odo dna priestoru na popolník je len 45 cm.

Ochrana kachlí pred žiarom

Hlinená alebo šamotová vrstva, ktorá z vnútornej strany chráni pekné, zvonka viditeľné kachle pred prudkým žiarom ohňa sa vytvára krycou doskou ohniska (tzv. prieťahovou platňou). Je to akýsi tunel (rúra) s obdĺžnikovým alebo oblúkovým prierezom vedúci z jednej strany pece k protiľahlej. Nazýva sa aj spona.

Horné lemovanie pece, ktoré pri historických peciach môže mať bohatú výzdobu.

Šamotové tehly a ich využitie

Šamotová tehla je plná pálená stavebná tehla z materiálu, ktorý sa volá šamot. Je to keramický materiál, extrémne odolný voči vysokým teplotám. Vyrába sa z hliny s vysokým obsahom oxidu kremíka, oxidu hliníka a ďalšími prímesami (vápnik, horčík, železo), ktoré vylepšujú jej vlastnosti. Šamotové tehly vznikajú lisovaním, vďaka čomu majú vysokú tvarovú presnosť. Okrem šamotových tehál sa používajú aj šamotové platne a šamotová malta.

Šamotové tehly sa používajú predovšetkým ako vnútorný obklad spaľovacieho priestoru v krboch, peciach, kachliach a na výstavbu ohnísk. Vďaka svojim tepelnoizolačným a akumulačným vlastnostiam chránia kovové časti aj okolie vykurovacích telies pred vysokými teplotami. Sú vhodné aj na vonkajšie obklady kozubov, vonkajších grilov, ako aj pecí na chlieb, pizzu či keramiku. Svoje využitie nachádza šamotová tehla tiež v priemysle a stavebníctve - tam, kde je potrebná odolnosť voči chemikáliám. Uplatní sa tiež ako podklad pre ťažké stroje a zariadenia, keďže je odolná voči abrazívnemu opotrebeniu.

Typy šamotových tehál

Šamotové tehly sa líšia rozmermi, vlastnosťami a použitím:

• Šamotová tehla C25 (250×124×64 mm): Dobre odoláva teplotným šokom a slúži na stavbu ohnísk, kachlí, krbov a grilov. Môžu sa použiť aj na výstavbu nadstrešných častí komínov.
• Šamotová tehla C30 (290×140×65 mm): Má dobrú odolnosť voči vysokým teplotám, je farebne a materiálovo stála, s rýchlou akumuláciou a je vhodná aj do exteriéru.
• Šamotové tehly P2 a P4 (250×120×20 mm a 250×120×40 mm): Sú vhodné na stavbu otvorených krbov, aj na všetky časti kachľových pecí.

Šamotové dosky a platne majú podobné vlastnosti ako klasické šamotové tehly, líšia sa však tvarom - majú väčšiu plochu a menšiu hrúbku. Šamotové platne sa podobne ako tehly vyrábajú lisovaním a majú jemnú štruktúru a brúsené hrany.

Najväčšou výhodou šamotových tehál je predovšetkým vysoká odolnosť voči teplu - odolávajú teplotám až 1600 °C.

Kachľové pece a moderné technológie

V dnešnej dobe existuje na Slovensku veľa firiem, ktoré predávajú a inštalujú krby, pece a sporáky. Niektoré z nich však propagujú výhodnosť svojich výrobkov len preto, že iný typ nevedia postaviť. Predajcovia krbových vložiek niekedy tvrdia, že obložením krbu kachľami bude vznikať sálavé teplo, ale tým zákazníkov zavádzajú. Pri teplovzdušných krboch s akýmkoľvek obložením vzniká rýchla cirkulácia vzduchu a podiel sálania je len veľmi malý.

Na stavbu akumulačných pecí je rozhodne potrebný skúsený kachliar. Teplo kachľovej akumulačnej pece je najkvalitnejšie a najpríjemnejšie. V krajinách západnej Európy sú tieto pece veľmi obľúbené pre kvalitu tepla a ich malú náročnosť pri obsluhe. Odbornú kachliarsku firmu je treba vyberať dôsledne, vyhnete sa tak zbytočným problémom. Dnes sa už začína požadovať pri kolaudácii domu a revíznej správe na komín aj doklad o odbornej spôsobilosti kachliarskej realizačnej firmy. Zárukou spôsobilosti je určite členstvo v niektorom slovenskom cechu kachliarov.

Prehľad základných pojmov a typov vykurovania

Aby ste si vedeli správne vybrať vykurovacie teleso zodpovedajúce presne vašim požiadavkám, uvádzame prehľad základných pojmov, ktoré vám v tom pomôžu, klady a zápory jednotlivých typov vykurovania a tiež porovnanie situácie v rôznych krajinách Európy:

tags: #vyroba #kachlovych #peci #na #varenie #postup

Populárne príspevky:

• Diabetické recepty z tvarohu
• Benefity gréckeho jogurtu po tréningu
• Recepty na vianočné pečivo s kávou
• Chutné pirohy plnené kuracím mäsom
• Osviežujúci paradajkový koláč