Výroba a postup ukladania kari sietí: Kompletný sprievodca

Kari siete sú neoddeliteľnou súčasťou moderného stavebníctva a nachádzajú uplatnenie v základoch, podkladových betónoch, podlahách, stropoch i stenách. Príprava a realizácia pokládky kari sietí na stavebnom pozemku sú kľúčovými krokmi v procese výstavby, ktoré vyžadujú starostlivé plánovanie a precízne prevedenie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na postup ukladania kari sietí, od prípravy až po finálnu betonáž.

Príprava na ukladanie kari sietí

Pred samotným uložením kari sietí je nevyhnutné zabezpečiť vhodné miesto na ich skladovanie. Železné kari siete je potrebné uskladniť na vyrovnanej ploche tak, aby sa sieť nadmerne neprehýbala a následne nedeformovala. Pri dlhodobejšom skladovaní na stavbe musí byť výstuž zabezpečená proti korózii.

Veľmi hrdzavá oceľ, z ktorej sa už odlupujú zhrdzavené časti, je na vystuženie betónu nevhodná a nesmie sa použiť - jej použitie by mohlo viesť k oslabeniu a prípadne aj k praskaniu betónu.

Stavenisko je definované ako priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a umiestnenie zariadenia staveniska. Stavenisko zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti. Z hľadiska bezpečnosti ľudí musí byť výstuž uskladnená mimo trás pohybu osôb a v dosahu zdvíhacích zariadení.

Premiestňovanie kari sietí

Správne premiestňovanie ocele pri dovoze alebo premiestňovaní na ďalšie spracovanie má svoje pravidlá. Plošné prvky - kari siete - sa uchytia zvyčajne na štyroch miestach vo vodorovnej pozícii. Pri väčších rozmeroch alebo veľkom množstve sa premiestňujú žeriavom a uchytené sú na štvoritom lane.

Postup ukladania kari sietí

Pri ukladaní kari sietí je dôležité dodržať správny postup, aby bola zabezpečená dlhodobá stabilita a bezpečnosť stavebných projektov:

Rozloženie karí sietí: Prvým krokom je rozloženie karí sietí priamo na vrstvu zhutnenej zeminy či štrku, ktorá už bola rovnomerne rozprestretá po celej ploche základov. Pri ukladaní sietí je nutné venovať pozornosť ich správnemu prekrývaniu.
Podloženie dištančníkmi: Po dokončení ukladania a prípadnom upravení kari sietí prichádza na rad ich podloženie dištančníkmi.
Vzájomné previazanie: Posledným, avšak nemenej dôležitým krokom je vzájomné previazanie kari sietí pomocou viazacieho drôtu.

Keď je všetko pripravené, môžete začať betónovať.

Armovanie a betonáž

Výstuž je neoddeliteľnou súčasťou monolitického betónu. Betonárska výstuž sa vyrába z ocele a na stavbu sa dodáva postupne v súlade s objednaným menovitým priemerom. Výstužné siete sa zhotovujú z drôtov s obrysovým rozmerom napríklad 2 × 3 m alebo 2 × 5 m, s okami s veľkosťou 100/100 mm, 100/150 mm, 100/200 mm, 150/150 mm alebo 200/200 mm.

Druhy výstuže

Výstužné mriežky sú plošné prvky, ktoré tvoria navzájom zvárané prúty.
V prípade výstužných armovacích košov ide o priestorové prvky, ktoré tvorí zváraná výstuž z drôtov a prútov.
Výstuž do betónu môžu tvoriť aj valcované profily s rozličným prierezom - napríklad I, L, T, U a podobne.

Menšie profily výstuže (do priemeru 8 mm) vyrobené z drôtov sú spravidla navinuté na kotúčoch. Väčšie profily výstuže (s priemerom nad 1 mm) sa vyrábajú a dodávajú ako prúty s rozličnou dĺžkou, pričom jeden kus môže mať dĺžku až 16 m.

Skladovanie výstuže

Prúty možno skladovať ako jednotlivé kusy alebo zviazané podľa veľkosti profilu do zväzkov. Ukladajú sa na podložku, a to v takých vzájomných vzdialenostiach, aby sa nemohli navzájom zdeformovať. Zatiaľ čo výstužné siete a mriežky treba ukladať zásadne naležato, výstužné armovacie koše možno ukladať na stojany. Výstužné polotovary sa v závislosti od ich tvaru skladujú v rozličných polohách. Profily z valcovanej ocele sa skladujú na drevených podkladových hranoloch v polohe, v ktorej sa majú zabudovať do konštrukcie.

Úprava výstuže

Oceľ z drôtov sa vyrovnáva v elektrických rovnačkách, na ktorých sa zároveň aj strihá na požadované rozmery. Na predpísanú dĺžku treba nastrihať aj prúty z betonárskej ocele. Celkom výnimočne sa používajú na úpravu dĺžky jednotlivých tenkých profilov aj ručné pákové nožnice. V súčasnosti sa na strihanie tyčoviny používajú elektrické strihačky. Oceľ nastrihaná na predpísanú dĺžku sa na elektrickej ohýbačke ohne do presne stanoveného tvaru podľa výkresu výstuže. V prípade malého množstva ohýbaných prútov možno použiť ručnú ohýbačku. Na prednej strane stola bežne používaných typoch ohýbačiek s motorovým pohonom sa musí nachádzať tlačidlo na okamžité zastavenie prevádzky stroja, alebo je nutné stôl doplniť o vypínaciu tyč umiestnenú tak, aby v prípade nebezpečenstva bolo možné stroj zastaviť. Keďže by pri strihaní a ohýbaní prútov mohlo dôjsť k nekontrolovateľnému pohybu výstuže, nesmie sa technika nikdy preťažovať.

Spájanie výstuže

Na vzájomnú fixáciu výstuže sa používa mäkký viazací drôt, ktorý sa namotáva v miestach kríženia výstuže a uťahuje sa pomocou ročného háčika takzvaného ostrôžkovača. Namiesto viazania možno výstuž spájať aj zváraním, čím sa ale nevytvára nosný spoj. Okrem spojovacích zvarov sa používajú aj zvary dočasne nosné - s nosnou funkciou len počas montáže.

Premiestňovanie a ukladanie výstuže

Jednotlivé krátke prúty alebo zväzky prútov možno premiestňovať ručne. Dlhé prúty treba uchopiť vždy na dvoch miestach bez ohľadu na to, či ich prenášajú pracovníci, alebo žeriav. Výstužné siete a mriežky sa v závislosti od tvaru zavesia na žeriav rozličnými spôsobmi. Zväčša sa používa štvorpramenné lano s okom navlečeným do háku žeriava. Armovacie koše do stĺpov, trámov a prievlakov sa do debnenia premiestňujú žeriavom vždy v polohe, v ktorej sa majú zabetónovať.

Povrch oceľových vložiek sa musí pred uložením do debnenia očistiť od mastnoty a hrdze. Nesmie byť znečistený zatvrdnutým cementovým mliekom. Pred zabetónovaním je nutné odstrániť akékoľvek nečistoty, ktoré by mohli znížiť priľnavosť ocele k betónu. Z hľadiska bezpečnosti nemožno vykonávať čistenie výstuže už uloženej v debnení.

Ukladanie výstuže do debnenia

Pokiaľ nie je možné výstuž vkladať do debnenia v armovacích košoch (kostrách), možno ju klásť aj jednotlivo. Krycia vrstva výstuže v betónovej konštrukcii sa zabezpečuje pomocou dištančných teliesok. Pri zhotovovaní pilótovej základovej konštrukcie sa vyrobené armovacie koše spúšťajú pomocou žeriava do vyvŕtaných otvorov. Pri osadzovaní sa výstuž kostry stĺpov v tvare armovacieho koša spúšťa na definitívne miesto pomocou zdvíhacieho prostriedku. Musí dosadnúť až na betónové dno. Nadväzuje sa na kotviace tŕne základovej konštrukcie alebo vysunuté zvislé prúty stĺpov spodného podlažia. Výstuž nosníkov sa do debnenia vkladá zväčša jednotlivo alebo opäť v podobe armovacích košov. Pri ukladaní jednotlivých výstužných prútov sa najskôr ukladajú strmienky. Aby strmienky ostali v požadovanej polohe, dočasne sa priviažu na vodorovné montážne železá, umiestnené kolmo na hornú hranu debnenia.

Kontrola a bezpečnosť

Dokončené železiarske práce prevezme zodpovedný pracovník. Výstuž musí byť uložená v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Pred začiatkom betonáže musí zodpovedný pracovník zhotovovateľa a technický dozor stavebníka skontrolovať polohu armatúr uložených do debnenia a dodržanie krycích vrstiev podľa výkresu tvaru konštrukcie. Nosná výstuž nesmie byť po odstránení debnenia obnažená.

Pri prácach vo výške sa musia dodržať všetky bezpečnostné opatrenia uvedené vo vyhláške Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/1990 Zb.

Alternatívne riešenia

V súčasnosti sa ako alternatíva k oceľovej výstuži používajú kompozitné roxory. V pracovnom postupe si ukážeme ako ľahko a jednoducho si vieme na stavbe vytvoriť veniec - armokoš. Armokoš je oceľová alebo kompozitná konštrukcia ktorá sa používa na vystúženie betónu. Vystúženie v tomto prípade bude kompozitným roxom ktorý nahrádza oceľový roxor. Jeho výhody zistíme aj v tomto postupe. Ako prvé si musíme určiť to, kde náš armokoš pôjde. Bude to základový betón v zemi na dom, bude to základový betón pod plot alebo záhradný domček bude to veniec šalovaný alebo z U tvárnic? Toto všetko je dôležité z pohľadu určenia priemeru tyče, dlžky armokoša a rozmeru strmienka.

Návod dekorácia na dvere - srdce z mušlí

Kari siete v záhrade

Na vertikálnu podporu okrasných aj úžitkových rastlín sa v záhradách používajú rôzne opory. Jedným z obľúbených spôsobov sú rôzne veľké kusy takzvaných kari-sietí, teda zváraných sietí z oceľových tyčiek, primárne určené na spevňovanie betonárskych konštrukcií a plôch.

Betonárske siete sú k dostaniu v rôznych veľkostiach. Oká siete bývajú v rozmeroch 10 x 10 až 15 x 15 cm a hrúbka tyčí je tiež rôzna. Pre záhradnícke opory sú najpoužívanejšie priemery 4 alebo 6 mm, ale nie sú výnimkou ani siete s tyčami priemeru 8 mm. Tie sú už ale dosť robustné a ťažké na manipuláciu a aj drahšie. Základný rozmer celej siete býva 2×3 metre a do betónových plôch sa zväzujú drôtom do väčších celkov. Pre použitie v záhrade sa skôr delia.

Použitie a montáž kari sietí

Kusy oceľových sietí môžete zapichnúť do zeme, prípadne ich spevniť drevenými kolíkmi alebo oprieť o seba dve plochy do tvaru stanu (písmena „A“) a na vrchu ich spojiť či už oceľovým drôtom alebo plastovými sponami. Ďalšou možnosťou je osadiť do zemnej skrutky oceľový stĺpik a kus kari siete k nemu uchytiť dvomi alebo tromi oceľovými závitovými tzv.

Ochrana kari sietí pred koróziou

Oceľové drôty kari sietí na vzduchu korodujú. Okrem toho, že dostávajú nepríjemnú hrdzavú hnedú farbu, znečisťujú tak nie len ruky ale aj odev záhradkára pri kontakte so sieťami. A vrstva hrdze postupne uberá z hrúbky železa, takže o pár rokov sú tenké siete oveľa menej pevné a môžu sa prelomiť alebo pokriviť.

Niekedy sa vám podarí kúpiť úplne nové karisiete, ktoré práve priviezli z výroby a neboli vystavené dažďu, takže nezačali korodovať a ich povrch je čisté železo. Dnes moderné ekologické akrylové farby je možné použiť aj na železné povrchy. Riedia sa vodou, ak je to potrebné, štetce sa umývajú vodou a neznečisťujú životné prostredie ani nepotrebujete mať zásobu špecifického riedidla na to všetko.

Natrieť však sieťovinu nie je také jednoduché. Ak ju opriete o pomocnú konštrukciu (stĺpik, plot…), máte možnosť natrieť jednu stranu, zrejme však nie až úplne dole, kde sa dotýka podložky. Po zaschnutí prvej vrstvy musíte natrieť ešte zadnú stranu a na záver donatierať aj tie posledné miesta.

Ak sú vaše karisiete už poznačené koróziou, nezúfajte. Hrubú vrstvu ľahko odstránite oceľovou kefou (aby kusy hrdze neodpadávali pod štetcom) a tenšiu bez obáv prekryte špeciálnou farbou na skorodované oceľové konštrukcie, napríklad Alkyton. Je síce asi dvojnásobne drahšia, než bežné nátery, ale obsahuje látky, ktoré pri styku s koróziou ju chemicky zastabilizujú a zabránia ďalšiemu hrdzaveniu konštrukcie.

Náterové hmoty dostanete v širokej farebnej škále a záleží len na vás, akú farbu si vyberiete. V záhrade sa nám najlepšie osvedčili tmavá zelená (olivová - RAL 6004; robia sa v nej plotové konštrukcie) alebo sivá farba.

Výroba záhradného oblúka z kari siete

Armovaciu oceľovú kari sieť môžete jednoduchým spôsobom využiť na výrobu pôvabného záhradného oblúka. Bude vhodnou okrasou nad záhradným chodníkom, cestičkou alebo schodmi.

Pripravíme si kari sieť.
Posledné 2 až 3 priečky odpílime, aby sa tyče mohli zapichnúť čo najhlbšie, asi 30 cm na každej strane.
Tyče zatlčieme gumeným kladivom do zeme pri krajoch oblúka.
Priviazaním k roxorom zabezpečíme oblúku lepšiu stabilitu a pekný tvar.
K oblúku zasadíme vhodné popínavé rastliny.

Alkyton je farba je určená na nátery kovov v exteriéri. Jej výhodou je, že obsahuje základný aj vrchný náter v jednom. Farba ma výbornú priľnavosť aj na skorodované povrchy po predošlom očistení od olupujúcich sa častí. Kováčska farba (čierny odtieň), ktorou sme natierali záhradný oblúk, verne imituje grafitovú farbu kováčskych výrobkov, čím dodáva predmetom pôsobivý matný povrch s metalickým efektom.

tags: #výroba #kari #sietí #postup