Výroba mydla na Slovensku: Od stredovekých receptov po modernú legislatívu

Na Slovensku existuje množstvo šikovných ľudí, ktorí sa venujú výrobe handmade výrobkov, vrátane kozmetiky. Často sa však objavujú otázky, ako túto tvorbu zlegalizovať a úspešne podnikať. Medzi živnosťou a slobodným povolaním je niekedy len tenká hranica.

Pod názvom slobodné povolanie sa ukrýva množstvo činností, nielen umelecká tvorba. Podľa § 3, ods. 1, časť b, ako slobodné povolanie môžete predávať výrobky alebo služby, ktoré sú výsledkom vašej vlastnej činnosti. To znamená, že predávate niečo, čo ste sami vyrobili.

Výroba handmade výrobkov spadá pod podnikanie podľa Autorského zákona (zákon č.). Tento zákon rozlišuje aktívne príjmy (príjmy z výroby a predaja) a pasívne príjmy (príjmy z použitia diela). V prípade handmade výrobkov sa zdaňujú aktívne príjmy.

Neexistuje žiadna špeciálna inštitúcia, kde sa treba registrovať ako pri živnostníkoch. Najčastejšia mylná informácia je, že sa musíte registrovať na Štatistickom úrade. Na daňovom úrade sa treba registrovať za platiteľa dane z príjmov. Registrácia sa vykonáva na príslušnom tlačive. Po registrácii vám daňový úrad pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ), ktoré budete uvádzať na všetkých svojich dokumentoch. Ďalej je potrebné navštíviť zdravotnú poisťovňu, ktorú informujete o tom, že vykonávate činnosť slobodného povolania. A do tretice navštívite sociálnu poisťovňu, ktorú treba informovať o začatí výkonu slobodného povolania. Odvody do sociálnej poisťovne nie je potrebné platiť od začiatku. Povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie môžu vzniknúť až v nasledujúcom roku.

Registračný listok FO - príklad tlačiva pre registráciu na daňovom úrade

História výroby mydla na Slovensku

V stredoveku sa s hygienou nikto príliš nepáral. Hygieny chtiví poddaní si väčšinou mydlo vyrábali doma sami. Varením loja s popolom získali substanciu, ktorú používali pri praní tej trochy prádla, čo mali. Väčšina ľudí vlastnila len jedny šaty a s takýmito „panskými“ móresami sa nemali čas zapodievať. Ako vlastne tá ich výroba mydla fungovala? Tuk (ester glycerínu a mastných kyselín) zmydelňovali zásadou - potašou (uhličitanom draselným), ktorá sa nachádzala v tom popole. Technológia to bola v podstate rovnaká, aká sa dnes používa na výrobu jadrového mydla „s jelenem“ - výrobok však vyzeral o poznanie menej vábne.

Slovensko bolo počas stredoveku významný producent skla - a potaše sa do skloviny pridávalo aj viac ako 10 %. Potrebná potaš sa vyrábala u nás - celá republika bola posiata malými „potašárňami“ (alebo flusárňami, draslárňami - ako sa tomu vtedy hovorilo). To boli prvé Slovenské „chemičky“. Presne tak ako napovedá meno potaš = Pott (hrniec) + Asche (popol). Popol, ktorý vznikol pálením dreva sa niekoľkokrát lúhoval vo vode. Výluhy sa potom v hrnci zahrievali aby sa odparila voda. Draslár musel ku koncu usilovne miešať palicou aby sa mu tá žbrnda neprilepila na steny hrnca. Ak sa nepodarilo, na konci ju musel aj vysekávať sekerou... Takýto surový produkt bol ale veľmi špinavý (boli v tom všelijaké organické zbytky - vrátane veveričkinho hovienka - pracovalo sa pod holým nebom). Preto nasledovala druhá fáza - kalcinácia. Surová potaš sa zahriala v peci na vysokú teplotu - takže organické nečistoty sa spálili na uhlie a zbytky vody sa odparili. Takto prečistená potaš putovala rovno do sklární.

Pre obsah železa (z hrdzavého kotlíka) a mangánu horčíka (z chlorofylu - zo stromov, čo sa spálili na popol) v potaši bolo naše stredoveké sklo často sfarbené dozelena. Tzv. lesné sklo.

Lesné sklo sfarbené od nečistôt v potaši.

Taká malá „chybička“ tejto technológie bola, že na 1 kg potaše bolo treba 1 - 2 tony dreva... Slovensko na stredo- až novo-veké pomery bolo dosť „spriemyselnené“, spotreba potaše - potažmo dreva - bola ohromná. Na výrobu potaše sa už smeli používať len odrezky z drevovýroby. Logický nedostatok popola riešili majitelia potašární zavedením prvého zberu „druhotných surovín“ u nás. Gazdinkám dávali pár grajciarov za nazbieraný popol z pecí. Nestačilo to však, a z potaše sa stal podpultový a pašovaný tovar.

Koncom 18 storočia bol nedostatok dreva (a smrad poddaných) už tak vážny, že Francúzsky kráľ Ľudovít XVI vypísal (nemalú) odmenu pre toho, kto vymyslí lacnú výrobu sódy (uhličitan sodný) z kuchynskej soli. Na radosť všetkých prania chtivých gazdiniek sa to podarilo Nicolasovi Leblancovi. Ten najprv varil soľ s kyselinou sírovou a produkt potom pražil s vápencom na uhlí. Výsledkom tohto špinavého procesu bola však čistá sóda - čistejšia a lacnejšia než dovtedy kto vyrobil. Čoskoro zaplavili Európu desiatky tisíc ton lacnej sódy a zostalo jej dosť nie len pre sklárne, ale aj pre výrobu mydla.

V druhej polke 19. storočia s ňou prišiel Ernest Solvay. Vychádzala tiež z kuchynskej soli, ale používal sa v nej amoniak a lacný vápenec. Veľké plus bolo, že drahý (a jedovatý) amoniak sa po použití recykloval a nevznikal tak odpad ako u Leblanca. Zatiaľčo u nás sa (našťastie) s Leblancovou výrobou len experimentovalo, Solvayova technológia sa začala používať na výrobu sódy v Ústí nad Labem. A z tejto sódy sa začalo vyrábať slávne mydlo „s jelenem“...

Solvayova konferencia 1911.

Tak sa končí akcia „čisté ruky“ - vďaka ktorej je dnes mydlo dostupné každému. Po tom, čo si obyčajní ľudia mohli po znojnej práci na poli vyprať svoju ľanovú fertuchu, chytili ešte viac panských móresov. Začali pokukovať po niečom fešnejšom na seba, aby sa zapáčili Janovi (Anči) - najlepšie niečom farebnom, tak ako sa oblieka pani veľkomožná...

Prírodná kozmetika a legislatíva

Slovenská legislatíva pojem prírodná kozmetika nepozná. V žiadnom predpise, vyhláške, nariadení a ani v zákone nie je napísané, koľko zložiek rastlinného, živočíšneho či minerálneho pôvodu by mali obsahovať krémy, pílingy či mastičky s prívlastkom prírodné. A tak teda stačí, že výrobca do produktu pridá len nepatrné množstvo napríklad avokádového oleja alebo výťažok z aloe vera a pečiatka natural spĺňa už všetky potrebné kritériá.

Pre výrobu prírodnej kozmetiky platia prísne pravidlá a kontroly. Suroviny musia byť kontrolované a schválené príslušnými inštitúciami, aby bolo všetko v súlade s legislatívou EÚ. Dokonca existujú aj kontroly zo strany organizácií ako Cruelty Free International Leaping Bunny, ktorá schvaľuje produkty v rámci certifikácie Netestované na zvieratách.

Výrobný proces

Výroba prírodnej kozmetiky prebieha ručne a v malých množstvách, aby sa produkty dostali k zákazníkom čo najčerstvejšie a najkvalitnejšie. Môže sa stať, že dostanete do rúk produkt, ktorý bol vyrobený deň predtým. A to je aj jednou z hlavných výhod domácej slovenskej produkcie oproti produktom cestujúcim cez pol sveta a stojacim na pultoch drogérií mesiace (aj roky).

Testovanie a bezpečnosť

Kozmetický produkt musí prejsť testami účinnosti konzervácie či stability, čo môže trvať niekoľko mesiacov. Produkty sú podrobené fyzikálno-chemickým testom, testom účinnosti konzervácie, stability či kompatibility s obalom. Medzi prvé a veľmi dôležité testy patrí určenie hodnoty pH pri produktoch obsahujúcich vodnú zložku.

Testovanie stability prebieha v rôznych podmienkach celé 3 mesiace. Štúdie sú prispôsobené podmienkam predpokladaného skladovania či prepravy. Vzorky sú uskladnené pri izbovej teplote, pri teplote 5 °C, pri teplotách od 25 °C do 40 °C, pri rôznej vlhkosti kvôli skladovaniu napr. v kúpeľni, na svetlom mieste kvôli fotostabilite, alebo sú podrobené cyklom zmrazovania a rozmrazovania kvôli tepelnej stabilite.

Doplnkové testovanie produktov zahŕňa dermatologické či oftalmologické testy, alebo komplexné klinické testovanie účinnosti tvrdení. Dermatologické testy sú vhodné najmä pre výrobky určené pre citlivú pokožku. Oftalmologické testovanie je určené pre všetky produkty, ktoré prichádzajú do styku s očným okolím.

Výsledky všetkých testov sa zozbierajú a nasleduje odborné posúdenie nielen samotných výsledkov, ale celkovej formulácie produktu a každej suroviny osobitne (jej toxikologický profil a negatívne vedľajšie účinky - preto nemôžeme do produktu použiť len tak hocičo, čo nazbierame niekde v lese). Prepočtami sa zisťuje, či koncentrácia jednotlivých surovín neprekračuje povolené hodnoty pri dávke/aplikácii produktu na pokožku počas jeho bežného používania dospelým človekom alebo dieťaťom (podľa typu produktu). Stanovujú sa koncentrácie alergénov, najmä ak produkt obsahuje esenciálne oleje, ktorých bežnou súčasťou sú alergénne zložky.

Bezpečnosť produktov je prvoradá. Len samotné testovanie a odborné posúdenie všetkých informácií o produkte trvá niekoľko mesiacov a spolu so spracovaním celej dokumentácie to môže byť až rok čakania, kým produkt môže ísť reálne na trh.

Zoznam voľných živností - chemický priemysel

Odporúčaný zoznam najčastejšie používaných voľných živností, ktoré vypracovalo Ministerstvo vnútra SR. Záujemca o podnikanie na území Slovenskej republiky môže uviesť aj iné označenie živnosti. Podmienkou však je, aby bola pri takomto postupe dodržaná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti predmetu podnikania, ktorá je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní označenia živnosti v správnom (živnostenskom) konaní.

Zoznam voľných živností - chemický priemysel:

• 12.1 Výroba technických plynov
• 12.2 Výroba farbív a pigmentov
• 12.3 Výroba organických chemikálií
• 12.4 Výroba priemyselných hnojív a dusíkatých zlúčenín, pesticídov a agrochemických produktov
• 12.5 Výroba plastov v primárnej forme
• 12.6 Výroba kaučuku
• 12.7 Výroba farieb, lakov a náterov
• 12.8 Výroba mydla, pracích prostriedkov a éterických olejov, čistiacich, leštiacich, parfumérskych a toaletných prípravkov
  • 12.8.1 Výroba mydla, pracích prostriedkov
  • 12.8.2 Výroba éterických olejov
  • 12.8.3 Výroba čistiacich, leštiacich prípravkov
  • 12.8.4 Výroba parfumérskych a toaletných prípravkov
• 12.9 Výroba lepidiel a želatíny
• 12.10 Výroba fotochemického materiálu a nenahraných nosičov záznamov
• 12.11 Výroba chemických vlákien
• 12.12 Výroba výrobkov z gumy a výrobkov z plastov
• 12.13 Výroba nekovových minerálnych výrobkov a výrobkov z betónu, sadry a cementu
• 12.14 Výroba brúsnych výrobkov, asfaltu a výrobkov z asfaltu

Konkrétne pre výrobu mydla, pracích prostriedkov a kozmetiky je relevantná živnosť 12.8.

Tabuľka: Legislatívne požiadavky pre výrobu a predaj mydla a kozmetiky na Slovensku

Inšpiratívne príbehy slovenských výrobcov mydla a kozmetiky

Na Slovensku existuje mnoho inšpiratívnych príbehov výrobcov prírodnej kozmetiky, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou cestou a ponúkať kvalitné a poctivé výrobky. Tu je niekoľko z nich:

• Soaphoria: Dve sestry, Rita a Bianka, sa inšpirovali dovolenkou v Chorvátsku a začali experimentovať s výrobou prírodných mydiel. Ich značka sa zameriava na využitie slovenských byliniek a ekologické princípy.
• Kvitok: Lucia Klebercová začala s výrobou kozmetiky pre seba a svoju rodinu. Dnes sú jej produkty inšpirované zákazníkmi a ich problémami s pokožkou. Dôraz kladie na jednoduché, ale funkčné zloženie bez zbytočných prísad.
• Yemna: Sylvia Ďurinová, bývalá masérka, sa rozhodla vyrábať vlastné mydlá a šampóny po tom, čo sa jej objavil ekzém. Jej výrobky sú založené na prírodných zložkách a tradičných receptúrach.

Títo výrobcovia sú dôkazom, že s poctivou prácou, láskou k prírode a kvalitnými surovinami sa dá na Slovensku úspešne podnikať v oblasti prírodnej kozmetiky.

tags: #výroba #mydla #slovensko #recept #legislatíva

Populárne príspevky:

• Kompletný Prehľad: Hotel Expo
• Tradičný recept na Veľkonočný chlebík
• Zrazenie smotany v kyslých polievkach
• Kuracie cestoviny s paradajkovou omáčkou
• Recept na škvarkovú pomazánku