Výroba syrovej torty: Recepty a inšpirácie zo Slovenska

Syrové torty zažívajú na Slovensku skutočný boom. Sú kreatívnym a originálnym darčekom, ktorý poteší nielen vzhľadom, ale aj chuťou. Vďaka poctivej ručnej práci a kvalitným surovinám sú vhodné pre rôzne príležitosti - od narodenín cez svadby až po rodinné oslavy.

Syrové torty z Hričovského Podhradia

Vo výrobni v Hričovskom Podhradí pochádza kravské mlieko z neďalekého Poľnohospodárskeho družstva Kotešová. Spoločnosť Syrové torty, s.r.o. chová aj 200 oviec a 30 kusov hovädzieho dobytka. Čerstvo nadojené mlieko je základom pre výrobu slaných pochúťok podľa predstáv zákazníkov.

Proces výroby syrovej torty

Marián Chamaj zo spoločnosti Syrové torty popisuje proces výroby:

1. Nadojenie mlieka.
2. Príprava mlieka na syrenie.
3. Syrenie mlieka a spracovanie syreniny.
4. Formovanie hrudky do rôznych tvarov pomocou foriem.
5. Dodržiavanie presného technologického postupu.

Syrové torty z kravského mlieka môžu byť hotové už do 48 hodín od objednávky. Po odliatí syrov nasleduje ručná práca a precízne skladanie syrových dielov do výsledného diela.

„Šikovné ruky našich zamestnankýň vyrobili už tisíce tort, no každá jedna torta je stále vyrábaná s radosťou a chuťou potešiť obdarovaného malým umeleckým dielom. Keď je torta dokončená, tak už len šup na váhu, pekne zabaliť a počkať v chladničke,“ dodáva Marián Chamaj.

K tortám si môžete dopriať aj tradičné slovenské nite z pasterizovaného aj nepasterizovaného mlieka, oštiepky, uzlíky, čerstvý ovčí hrudkový syr, bryndzu alebo žinčicu. Z mliečnych výrobkov je k dispozícii gazdovské maslo, jogurty, jogurtové dezerty a nápoje, parenice, tvaroh a zákvas. Na domácom stole nebudú po návšteve chýbať ani poctivé mäsové výrobky - klobásy, slanina, tlačenka, oškvarky, pomazánky.

Spoločnosť Syrové torty, s.r.o. zamestnáva 14 žien a 2 mužov, čím podporuje rozvoj salašníctva, ktoré má na severnom Slovensku silnú tradíciu.

„Nadviazali sme na tradície našich predkov, ktorí sa venovali výrobe tradičných výrobkov z mlieka. A tak pokračujeme v tradícii, staviame na ich vedomostiach a skúsenostiach tradičnej výroby bez pasterizácie. Je to výroba bez narušenia pôvodných fyzikálnych, chemických a biologických vlastností mlieka, ktoré zachovávajú pravú chuť mlieka a výrobkov z neho,“ uzatvára Marián Chamaj.

Salašníctvo a Oľga Apoleníková

V Pružine pri Považskej Bystrici bačuje Oľga Apoleníková. V súčasnosti sa stará o tisíchlavé stádo.

„Potrebovala som ísť robiť inú prácu a priniesť peniaze do chalupy. Šla som dojiť kravy. Popri robote som si urobila výučný list chovateľa hospodárskych zvierat,“ spomína na svoje začiatky.

Po roku 1989 začala byť u nás živočíšna výroba nezaujímavá. Zvieratá s budovami a časťami pôdy nám začali dávať do ekonomického prenájmu. Takto som sa dostala k chovu mäsových a mliečnych kráv. Pri ošípaných som mala vybudovaný aj matečník. Žiaľ, odbytové ceny šli prudko nadol, preto som tento chov ukončila. Neskôr som skončila aj s mäsovým, aj s mliečnym stádom hovädzieho dobytka, napriek tomu, že som sa dostala až na osemtisíclitrovú úžitkovosť. Ceny sa však znížili radikálne, takže som sa chovu musela vzdať. Rozhodla som sa, že sa dám na ovčiarstvo, s tým, že budem svoje produkty finalizovať. Povedala som si, že keď mi to nepôjde, pôjdem od toho preč, pretože tomu nerozumiem...“

S ovečkami dnes pracuje už sedemnásť rokov. Na otázku, či tomu rozumie, s úsmevom odpovedá: „Stále sa mám čo učiť. Učím sa rada a rada prijímam nové veci.“

Zabudnuté chute

„Moja stratégia je mať blízky kontakt so zákazníkom. Osloviť ho a ponúknuť mu výrobky, na ktorých chuť už zabudol. Za normálnych okolností pripravujem dva razy do roka degustačné akcie. Ľudia majú možnosť ochutnať baraninu a jahňacinu. Kto ochutná, ten si možno aj kúpi. Prvý rok som jahňatá predala Talianovi. Druhý rok som ich už dokázala predať aj ľuďom u nás. Už roky sa odo mňa Talianovi nič neušlo,“ pochvaľuje si. „Moje jahňatá zostávajú na Slovensku.“

„Mám rada takých, ktorí mi povedia, že boli u mňa, potom pochodili ďalšie salaše a nakoniec sa vrátili ku mne. Čerstvé produkty ponúkame počas celého roka. Len v zime, keď je menej mliečka, niektoré obmedzujeme. Napríklad nerobíme údený syr. Sústreďujeme sa na zdravé výrobky. Musí byť hlavne bryndza. Zaslúžila by si viac pozornosti. Výskumy potvrdili, že v grame bryndze sú dve miliardy živých mikroorganizmov. Je to probiotická bomba. Do jogurtov väčšinou výrobcovia pridávajú jeden druh mliečnej baktérie. V bryndzi ich je tridsať len tak samých od seba.“

Oľga Apoleníková má skúsenosti s onkologickými pacientmi, ktorí denne jedia bryndzu, pretože je skvelá pre imunitný systém.

Produkty zo salaša v Pružine

• Čerstvé syry a žinčica
• Tvrdé syry
• Nite
• Husté jogurty v skle
• Jogurtové mlieka
• Nakladané syry
• Tvaroh
• Tvarohové syry
• Syrové torty

„Do ničoho nedávam žiadne éčka, stabilizátory či škroby.“

Problémy chovateľov oviec na Slovensku

Chovateľom oviec robia vrásky na čele zvieratá, ktoré si rady zájdu do košiara na hostinu. „Problém s vlkmi sme mali prvý raz v minulom roku. Poranili 23 kusov, trinásť z nich odišlo. Po dvadsiatich dňoch tu bola svorka znova. Snažím sa nejako si poradiť. Žiaľ, elektrická ohrada pre ne nie je prekážkou. Okrem vlkov mi robia škody krkavce. Naučili sa veľkým ovciam zaživa vyďobávať oči a potom si počkajú, kým uhynú, aby si na nich pochutili. Ochrnuté zviera nemá šancu prežiť. Jedno z napadnutých zvierat s vyďobanými očami, už oslabené, začali rozoberať, keď ešte žilo...“

Podľa ochranárov by chovateľov mali zachrániť pastierske psy. „To je ťažká debata. Keď takejto ochrankárskej svorke psov vojde do teritória hubár, bylinkár či turista, mali by ho hnať kadeľahšie. Pes, ktorý nechráni stádo pred vlkmi, je nepoužiteľný. Jeden pes si so svorkou neporadí. Mám zakázať ľuďom približovať sa k stádu? Mám riskovať, že niekoho odhodlané psy napadnú? Chcem mať zvieratá zdravé a chcem aj to, aby ľudia chodili do prírody.“

Štát dáva za ovce zabité vlkmi či medveďmi kompenzácie. „Je s tým kopa papierovania a kompenzácie neberú ohľad na to, že mi odišli trebárs mladé ovečky, ktoré by mi slúžili ešte štyri až päť rokov a produkovali by. Kompenzáciu mi vyplatili z momentálnej hodnoty a nie z hodnoty, ktorú pre mňa mala ovca do budúcnosti. Okrem toho som mala po útoku vlkov stádo v strese a určite nejaké zvieratá uhynuli či potratili aj pre krvavú skúsenosť. Okotilo sa mi vtedy menej zvierat, než som očakávala, klesla produkcia mlieka. Zvieratá sa báli ísť na pasienky.“

Zákon nemyslí ani na krkavce. Kusy, ktoré zabijú či zmrzačia, štát nekompenzuje. Mimochodom, medvede sú oproti krkavcom a vlkom lovci džentlmeni a elegáni, ktorí si vezmú iba to, čo zožerú na jedno nakŕmenie. Odnesú si ovečku a nezabíjajú bezhlavo či tak zákerne.

Keby naši hospodári mali rovnakú podporu ako ich rakúski, nemeckí či francúzski kolegovia v našej spoločnej Európskej únii, na našich farmách by sa žilo lepšie. „Podmienky u nás sú od začiatku jeden veľký podraz na vlastných. Najväčšie stádo oviec na Slovensku majú pri Prievidzi Rakúšania, svíň majú najviac Dáni a hovädzieho dobytka Holanďania. Hádam aj nám raz svitne na lepšie časy.“

Strihanie oviec

V polovici marca si pružinská bačovka zavolala partiu profesionálnych strihačov. Po Slovensku putuje päť či šesť partií strihačov. K nim sa pridáva niekoľko sezónnych brigádnikov. V Pružine sa potila pri strihaní skupinka z okolia Detvy.

Gabriel Danč strihá ovce, odkedy sa vrátil z vojenčiny. Sváko Gejza Laco, ďalší z partie, zasa strihá ovce od čias, keď ich sám choval a prikvačila ho bieda. Martin Chlebničan, najmladší zo skupiny, robil všeličo, až sa nateraz dostal k chlapom. Aj on v minulosti strihal. Ján Krnáč, posledný zo štvorice, vyrastal na lazoch pri zvieratách. Bolo jasné, že strihaniu sa nevyhne.

„Na cestách sme počas sezóny uprostred leta skoro stále. Jeden chlap ostrihá denne tak sto až 150 oviec. Už si ani neviem predstaviť, že by som robil niečo iné.“

Pečie celé Slovensko

Okrem tradičných receptov a poctivých remeselníkov sa na Slovensku nájdu aj talentovaní amatérski pekári. Jednou z možností, ako sa presvedčiť o ich umení, je sledovať reláciu Pečie celé Slovensko.

V druhej sérii sa predstavilo dvanásť vynikajúcich amatérskych pekárok a pekárov z celého Slovenska. Diváci sa mohli tešiť na moderné a extravagantné recepty, ale aj na tradičné postupy.

Súťažiaci a ich príbehy

• Milka z Banskej Bystrice: Svoj život venovala rodine a pečeniu.
• Tomáš z Trenčína: Vyrastal v detskom domove, kde sa zrodil jeho vzťah k pečeniu.
• Lucka z Nových Zámkov: Vášnivá cestovateľka a zberateľka cukrárskych kníh.
• Lenka z Bučian pri Trnave: Má rada výzvy a kváskovanie.
• Marek z Liptovského Mikuláša: Profesionálny filmár, ktorého inšpirovala starká.
• Anička z Novej Bane: Veterinárka, ktorá vyrábala syrové torty a zdravšie verzie zákuskov.
• Zuzka z Bratislavy: Dizajnérka a kostýmová výtvarníčka s výnimočným štýlom.
• Marián Gavlas z Brezovej pod Bradlom: Colník a motorkár, ktorého k pečeniu priviedla babka.
• Domi zo Senice: Tancuje, venuje sa fitness a jumpingu.
• Jana Baňáková z Nového Mesta nad Váhom: Mäsiarka, ktorá rada pečie pre svoju rodinu.
• Jozef Lukáč z Vranova nad Topľou: Vysokoškolský učiteľ a kontrolór v územnej samospráve.
• Tánička z Ukrajiny: Na Slovensku žije už takmer 5 rokov a zdokonalila sa v zložitých technikách.

Relácia Pečie celé Slovensko vychádza z formátu The Great Bake Off vytvoreného Love Production a licencovaného BBC Studios distribution.

tags: #výroba #syrovej #torty #recepty #Martin

Populárne príspevky:

• Štýlové pánske tašky
• Tradičná orechová pochúťka
• Úspešné zemiaky v FS19
• Malinový kysnutý koláč
• Zdravé špaldové palacinky