Výroba z plechu a drôtov: Od tradičného drotárstva po moderné kovovýrobky

Výroba z plechu a drôtov má na Slovensku bohatú históriu, siahajúcu od tradičného drotárstva až po moderné kovovýrobné spoločnosti. Toto remeslo prešlo za približne 200 rokov svojím vlastným vývojom a stalo sa jedinečnou súčasťou slovenskej ľudovej kultúry a svetovou raritou v dejinách remeselnej výroby.

História a vývoj drotárstva

Jedným zo základných prvkov drotárskej výroby bol materiál, ktorý drotári pri svojej práci používali. Z tohto hľadiska vo vývoji drotárstva rozoznávame dve obdobia: začiatočné obdobie a vyspelé obdobie drotársko-plechárske. Ďalším činiteľom, ktorý pôsobil na vývin drotárstva, bolo neustále zdokonaľovanie, zvyšovanie remeselnej zručnosti a rozširovanie okruhu prác, ktoré drotári boli schopní vykonávať.

Začiatočné obdobie drotárstva

V začiatočnom období jediným pracovným materiálom drotárov bol drôt. Pomocou neho opravovali hlinený riad i zhotovovali svoje prvé výrobky. Spočiatku len "haftovali", teda len spájali časti puknutého riadu. Neskôr sa naučili hlinený riad "odrotovať" - celý opliesť do drôtenej siete, pričom podľa tvaru alebo druhu riadu vyberali najvhodnejší spôsob odrotovania, napríklad "do kocky", "do saka", "do mriežky", "na retiazku", dná do "hviezdy" a podobne.

Okrem drôtovania hlineného riadu opravovali a neskôr i plietli rôzne siete a mreže na okná, podľa čoho ich v maďarskom jazyku nazývali "sodronyosok". Medzi ich prvé výrobky patrili rôzne podstavce pod žehličky a riad, najmä však pasca na myši. Vedeli ich vyrábať pevné a rôzneho druhu - napríklad "strunovačky", "chlapačky", "dierovačky", "okruhle", "skrinky", aj väčšie na potkany, a oká na škodlivú zver podľa požiadaviek krajov, v ktorých žili.

Pasca na myši i neskôr zostala pre drobných drotárov najcharakteristickejším výrobkom. S ňou je úzko spätá najmä postava a život drotárskeho chlapca - džarka, ktorý sa na nej zaúčal do drotárskeho remesla, do umenia narábať s drôtom a zaúčal sa aj šikovnosti vedieť predávať - bývala hlavným artiklom, ktorý ponúkal na predaj.

Medzi prvé výrobky, na ktorých drotári uplatnili osobitné tvorivé schopnosti, patrili šparáky do fajok. Dávali im rôzne ozdobné tvary, podľa ktorých ich pomenúvali, napríklad "šabľa", "štvoroký", drotári ich vystavovali na krajinskej výstave v Prahe v roku 1894.

Starí drotári pri obmedzenom okruhu prác, ktoré boli schopní vykonávať, boli nútení pohybovať sa na veľkom priestore. Na jednom mieste sa zdržiavali len dovtedy, kým mali prácu. Potom vandrovali ďalej od dediny do dediny, a tak preputovali celé kraje, napríklad cez Moravu celé Čechy, celé západné Maďarsko, Poľsko od slovenských hraníc až po Litvu. V krajoch, kde sa im dobre darilo, zdržiavali sa dlhšie a častejšie sa do nich vracali a takto si postupne vytvárali určité vlastné rajóny.

Svetom putovali v rázovitom kroji vystrojení tak, ako opustili rodný dom. V koženej kapse prehodenej cez plece mali predmety osobnej hygieny i k práci potrebné šidlo, kliešte, kladivko. Drôt nosili podľa jeho druhu i množstva - čierny drôt stočený do tzv. kolies nosili na rameni, menšie kolesá tenšieho drôtu nosili pripevnené na remeni kapsy alebo na zápästí ruky, v ktorej mali palicu, a jemný mosadzný drôt mali dokonca zastrčený na klobúku na hlave. V lete nocovali v šopách, drevárňach, stohoch slamy i pod holým nebom, v zime v maštaliach. Ustavičné vandrovanie im prinášalo veľa útrap a odriekania, takže sotvakto iný si zarábal na chlieb tak namáhavo ako oni. Svojou početnosťou sa stali bežným, no pozoruhodným zjavom v celej strednej Európe, vzbudzovali všeobecnú pozornosť, výsmech i súcit.

V myslení starých drotárov významné miesto zaberali rôzne zvyky a povery, ktoré sa v nich upevňovali hospodárskou a kultúrnou zaostalosťou, ale aj ich odlúčenosťou od domova, vandrovným spôsobom života na najnižšej spoločenskej úrovni, odtrhnutosťou a osamotenosťou v cudzom prostredí. S poverami a zvykmi bol spojený najmä odchod drotára do sveta, z ktorého sa už nejeden nevrátil. Mali ho vo svete chrániť pred všetkým zlým a priniesť mu šťastie v práci a zárobkoch. Dodávali mu vieru a rodine doma nádej v jeho šťastný návrat.

Svoje opodstatnenie mal však zvyk, že sa drotár pred odchodom do sveta prísahou na fare na určitý čas zriekol pijatiky alebo sľúbil, že ju obmedzí na určitú mieru. Pitie alkoholu medzi vandrovnými drotármi bolo značne rozšírené a pod jeho vplyvom nejeden drotár sa "zbeťáril" a celkom zabudol na rodinu doma.

Drotársko-plechárske obdobie

Zavedenie a rozšírenie plechového a smaltového riadu vytvorilo pre prácu a život drotárov nové podmienky a možnosti, ktoré dokázali aj plne využiť. Naučili sa plechový a smaltový riad nielen opravovať, ale z plechu vyrábať aj nový tovar. Okrem toho si naďalej osvojovali stále dokonalejšiu techniku práce s drôtom až dosiahli stupeň skutočného majstrovstva, ktoré plne uplatnili vo výrobe najrozličnejších výrobkov, nielen úžitkových, ale aj okrasných.

Od remeselnej výroby bežných výrobkov dospeli niektorí majstri až k umeleckej výrobe z pozláteného a postriebreného drôtu, ako boli rozličné misy, vázy, košíky, kazety a podobne. Stali sa skutočnými kráľmi drôtu. Dokázali, že z drôtu tak ako z iného materiálu sa dajú vyrobiť predmety nezvyčajnej krásy. Vo svojej práci spájali vysokú zručnosť a zmysel pre precíznosť s osobitným estetickým cítením, takže ich výrobky vzbudzovali všeobecný obdiv.

Rozšírenie a zdokonaľovanie práce drotárov bolo významným medzníkom vo vývine drotárstva. Malo ďalekosiahly vplyv na organizáciu práce a spôsob života drotárov. Prirodzene, rozširovanie a zdokonaľovanie práce si neosvojili všetci drotári rovnakou mierou. Záviselo od podmienok, v ktorých drotári v jednotlivých krajinách žili, ako aj od ich osobných schopností a vlastností, čo sa prejavilo v ich rozdielnej remeselnej úrovni a jej zodpovedajúcom rozdielnom spôsobe práce a života. Časť drotárov prešla od doterajšieho potulného vykonávania svojho remesla k podomovému remeslu a najvyspelejší k usadlému v dielňach rôzneho rozsahu.

Takto drotárstvo v období svojho rozkvetu - od druhej polovice 19. storočia do prvej svetovej vojny - predstavuje z hľadiska výrobného i majetkového a sociálneho zložitý a pestrý jav, keď vedľa dožívajúceho starého potulného drotára existoval drotár - majiteľ veľkej dielne ako moderný kapitalistický podnikateľ.

V tomto období, na sklonku 19. a začiatku 20. storočia až do prvej svetovej vojny, dosiahol počet drotárov najvyšší stav a drotári súčasne zaznamenali najväčšie geografické rozšírenie vo svete.

Drobní samostatní drotári

Najpočetnejšiu vrstvu drotárov tvorili drobní samostatní drotári. Žili v celej strednej Európe, najmä na území bývalého Rakúsko-Uhorska (českých krajín, Rakúska, Maďarska), Poľska a Nemecka. Ťažiskom ich práce bola oprava kuchynského riadu - aj medzi nimi boli značné rozdiely v zručnosti a teda i rozsahu prác, ktoré vykonávali.

Mnohí drotári ovládali len najjednoduchšie práce. Okrem drôtovania vyrábali z drôtu predovšetkým pasce na myši, podstavce pod riad, drôtené vešiaky a podobne a z plechu robili len drobné opravy kuchynského riadu, najmä flekovanie, teda plátanie deravého riadu plechovými plieškami - flíčkami. Ich zárobky boli veľmi malé, a preto si ich dopĺňali inými príležitostnými prácami. V letnom období napr. strážili ovocné záhrady a pomáhali pri sušení ovocia a v čase Vianoc, podobne ako kysuckí drotári, chodili s betlehemom a spievali koledy. Mnohí sa zamerali na predaj lacného plechového a drôteného tovaru, na čo využívali aj početných džarkov. Neboli zriedkavé prípady, že jeden drotársky gazda mával 10 - 15 i viacej chlapcov, ktorí pracovali a žili v neľudských podmienkach.

Z drobných samostatných drotárov najvyššie stáli drotári zruční, ktorým právom patrí prívlastok dobrých remeselníkov. Osvojili si náročné práce z drôtu i plechu a okrem opráv vedeli vyrobiť i nový tovar, napríklad hrnce, vedrá, uhliaky a ďalšie. Ľudia si vážili ich prácu pre jej dôkladnosť. Na svoju prácu potrebovali viacej nástrojov a materiálu, a preto namiesto starej drotárskej kapsy začali používať krošňu, ktorá sa stala symbolom drobného drotára. V mestách niektorí nosili nástroje v plechovej debničke alebo v osobitnom úzkom hlbokom hrnci, plech mali stočený vpredu v drôtenej obrúčke. Takto sa prispôsobovali iným remeselníkom a mestskému prostrediu.

Prácu vyhľadávali podomovým spôsobom v mestách i na vidieku. Na vidiek, ako hovorili "na hont", najmä ak zašli ďalej, chodili zvyčajne spoločne dvaja "na kamaráta" alebo "na rebro". V Maďarsku sa viacerí drotári spájali do tzv. "kompánií". Svoje rajóny pravidelne obchádzali a mohli sa vracať na tie isté miesta, lebo kvalitnou prácou, statočnosťou i čestnosťou boli všeobecne známi, získavali si ľudí, ktorí s prácou čakali na "svojho" drotára.

Keď rozšírenie práce poskytovalo drotárom možnosti zárobku na menšom priestore, jednotlivé skupiny drotárov, zvyčajne príbuzní, susedia alebo kamaráti, zaujímali trvale menšie rajóny, v ktorých sa usadili a prenajímali si byty, najradšej na okraji miest. Prvé byty boli vlastne iba nocľahárne, do ktorých sa vracali po týždni, po dvoch. Boli to spravidla veľké miestnosti veľmi skromne zariadené, spávalo sa na zemi "na ciesarskej". Neskoršie, najmä mestskí drotári, ktorí "hauzírovali" len po meste a najbližšom okolí, sa na byt vracali každý deň a zariaďovali si ho už pohodlnejšie. Odložili kroj, mestskí drotári skôr ako vidiecki, a svojím oblečením sa už neodlišovali od okolia, v ktorom žili. Najmä mladí drotári dbali na pekné i sviatočné oblečenie.

Drotárske dielne

V priebehu druhej polovice 19. storočia najpodnikavejší drotári vo všetkých krajinách, v ktorých sa usadili, okrem českých krajín, zakladali dielne - v nemeckých krajoch zvané "verštely" alebo "verkštaky", v Rusku "majsterské". Najviac ich bolo v Rusku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku a USA.

Dielne vznikali zvyčajne zo skromných možností. Kapitál potrebný na ich založenie získavali najčastejšie tým, že sa dvaja i viacerí spojili, takže spoločné vlastníctvo dielní, najmä veľkých, medzi viacerými drotármi, bolo bežným zjavom. Drotári vytvárali osobitné združenia, aby spoločne mohli ľahšie znášať poplatky i réžiu na vydržiavanie dielne. Spojení drotári v spoločnej réžii vyrábali len nový tovar. Vyrobený tovar si rozdelili a svoj diel predával každý samostatne.

V malých dielňach drotárstvo dostávalo charakter remeselnej malovýroby. V dielňach boli len najjednoduchšie pracovné nástroje a v jednej pracovalo priemerne 4 - 6, najviac však 10 drotárov a džarkov. Iba časť drotárov pracovala v dielni, kým ďalší predávali vyrobený tovar v bližšom i vzdialenejšom okolí starým podomovým spôsobom ako "hauzíri".

Okrem značného počtu malých dielní vyrástli i veľké dielne, v ktorých pracovalo 20 - 30, v najväčších pracovalo 50 - 60 aj viacej drotárov. V najväčšej dielni slovákov Štefana Hunčíka a Imricha Krutošíka v Moskve pred prvou svetovou vojnou pracovalo viac ako 400 robotníkov, z ktorých drotári tvorili iba asi jednu tretinu.

Veľké dielne si majitelia vybavovali už strojovým zariadením, poháňaným motorickou silou - dielne Hunčíka a Krutošíka v Moskve mali aj vlastný agregát na výrobu elektriny. Budovali z nich moderné podniky továrenského charakteru, čo vyjadrovali aj v ich pomenovaní. Napríklad Jozef Belon a Ján Knócik mali v Baku "Fabrik Special für Blech, Messing, Nickel, Aluminium Waren", Pavol Žilinčár a Imrich Sako vo Wroclavi "Drahtwarenfabrik" a Hunčík s Krutošíkom mali "Fabriku metaličeskich izdelij".

Veľké dielne vyrábali tovar v takom rozsahu, že pre jeho predaj už nemohol vystačiť tradičný drotársky spôsob vlastných hauzírov. Drotári - robotníci v dielni sa už nestretávali s nevýhodami a nedôstojnosťami potulného života drobného samostatného drotára. Vyčerpával ich však dlhý pracovný čas, ktorý spočiatku trval od včasného rána do neskorého večera s prestávkami na stravu a nevyhnutný oddych. Drotári v dielňach (okrem amerických) pracovali, bývali a tu sa aj stravovali. Takýmto zvláštnym spoločenským životom vytvárali akýsi osobitný uzavretý svet do určitej miery oddelený od cudzieho prostredia, v ktorom žili.

Život hauzírov, ktorí predávali v dielni vyrobený tovar a súčasne zisťovali i jeho potrebu, čím aj usmerňovali výrobu v dielni, nebol nijako ľahký. Tovar predávali podomovým spôsobom v mestách i na vidieku alebo na trhoch a jarmokoch (v Rusku, Poľsku, Maďarsku, na Balkáne). Najmä ruskí hauzíri prekonávali veľké vzdialenosti - z Baku až na turecké a iránske hranice, z Odesy na Krym alebo do Besarábie. Tovar za nimi posielali vlakom na určené miesta. Ich práca bola namáhavá i náročná. Hauzír musel ovládať reč a zvyky obyvateľov krajov, ktorými prechádzal, musel mať aj odvahu prenikať ďalej do neznámych končín a musel vedieť predávať.

Džarkovia

V dejinách drotárstva osobitnú pozornosť si zasluhujú drotárski chlapci - džarkovia, lebo na nich najťažšie doliehali všetky tŕnisté stránky drotárstva.

Drotárstvo ako remeslo vykonávané v cudzích krajinách rátalo s prácou džarkov. Pri masovom rozšírení drotárstva sa aj v drotárskom kraji z generácie na generáciu prenášalo presvedčenie, že nevyhnutným údelom chlapcov je opustiť rodný domov. Do sveta odchádzali 10 - 14-roční i mladší, do vzdialenejších krajín a do dielní v Rusku starší, 13 - 14-roční, do bližších krajov odchádzali 10 - 12-roční. Z najchudobnejších rodín, najmä z Kysúc, odchádzalo veľa chlapcov ani nie 10-ročných.

Učňovské obdobie trvalo tri roky, v staršom období drotárstva a neskôr u potulných drotárov to bolo aj dlhšie. Podľa spomienok starých drotárov sa vraj džarek učil, kým nevyrástol a nezosilnel tak, že sa mohol "postaviť" gazdovi. Ešte na začiatku 20. storočia učňovské obdobie často končilo útekom džarka od gazdu. Nie každý drotársky gazda plnil záväzok, ktorý dal pri prijímaní chlapca, že sa bude oň riadne starať.

Pri veľkom rozšírení a diferencovanosti drotárstva sa džarkovia dostávali do rôzneho prostredia i do rôznych životných podmienok. V najťažších podmienkach vyrastali v začiatočnom období drotárstva, ale aj neskôr ešte pri zaostalých potulných drotároch. Ustavičné vandrovanie bolo pre nich nesmierne namáhavé a vyčerpávajúce. K telesným útrapám sa pridával aj smútok. Museli prekonávať strasti namáhavej práce a potulného života, keď príliš mladí museli opustiť rodný dom, rodičov, súrodencov. Aby vo svete nežialili za domovom, podľa starého drotárskeho zvyku, keď odchádzali do sveta, po rozlúčení sa už nesmeli obzrieť za domovom a blízkymi. Pocit cudzoty a osamelosti stupňoval u nich aj hrubý vzťah a často surové zaobchádzanie zo strany starých drotárov. Výchova chlapcov bola aj neskoršie veľmi prísna - aj najmenší priestupok či nešikovnosť sa trestávali bitkou. Nejeden starý drotár s ťažkým srdcom spomínal, že keď bol džarkom, dostával viacej bitky ako chleba.

S vývinom drotárstva sa zlepšovala aj situácia džarkov. Menej ťažký život mali pri usadlých zručných drotároch v mestách, ak sa o nich dobre starali. Cez deň po meste alebo v blízkom okolí predávali rôzny tovar, ako pekáče, lopatky na smeti, uhlie, z drôtu najviac pasce na myši, vešiaky. Večer na byte robili rôzne pomocné práce, z drotárčiny najskôr dostali robiť pasce na myši.

V dielňach, najmä väčších a dobre vybavených, sa džarkovia mali najlepšie. Občas aj tu predávali tovar, čo robili radi, ťažisko ich práce sa však presúvalo do výroby v dielni.

Moderná výroba z plechu a drôtov

V súčasnosti sa výrobou z plechu a drôtov zaoberajú rôzne spoločnosti, ktoré ponúkajú širokú škálu produktov a služieb. Medzi ne patria:

• Delenie plechu: priečne a pozdĺžne delenie plechu zo zvitkov na pásku.
• Výroba betonárskej ocele: rebrovaná a hladká oceľ vo zvitkoch, prútoch, tyčiach. Táto výstuž do betónu je valcovaná za studena z hladkého oceľového drôtu.
• Zvárané siete: pre výrobu prepravných paliet, krytov, klietok, kovového nábytku, panelov, klietok pre chov kožušinových zvierat, interiéry budov, dekorácie, betonárske výrobky, priemyselné podlahy, oplotenie, skladové prvky a ďalšie.
• Kovové konštrukcie: výroba a montáž kovových konštrukcií a ich častí, ako sú automatické posuvné plotové brány, zábradia, atypické poklopy, konzoly, rámy, nosníky, stĺpy, oceľové schodištia.
• Povrchová úprava kovov: farbenie, trýskanie, zinkovanie, galvanické zinkovanie, chromátovanie, striekanie komaxitom.
• Strojárenská výroba: strojové opracovanie detailov pre automobily a stavebné stroje, zváranie oceľových a hliníkových dielov.
• Výroba vešiakov (jigov): kovové vešiaky do lakovní, určené na vešanie plastových výrobkov pre automatické a robotické lakovanie.

Technológie a materiály

Moderné spoločnosti využívajú najmodernejšie technológie, ako napríklad:

• Laserové rezanie do rozmeru 1,5x3m, do hrúbky ocele 16mm alebo hrúbky nerezu do 8mm.
• 3D ohýbanie drôtov do 12mm.
• 3D ohýbanie rúr do 40mm.
• CNC sústruženie.
• CNC ohraňovanie plechov.

Používané materiály zahŕňajú:

• Uhlíková oceľová páska žíhaná a kalená v hrúbkach od 0,3mm do 1 mm.
• Plechy s možnosťou strihania na pásky do 3mm.
• Nerezové materiály.
• Materiál 11 300, 11 320, 11 343, 11 373, 11523, BSt 500M, BSt 500G a pozinkovaný drôt, antikorový drôt pre zvárané siete.

Spoločnosti zaoberajúce sa výrobou z plechu a drôtov

Na slovenskom trhu pôsobí mnoho spoločností, ktoré sa zaoberajú výrobou z plechu a drôtov. Medzi ne patria:

• KOMAD: Spoločnosť s dlhoročnou tradíciou, ktorá začala ako rodinný podnik.
• 4 Estates s.r.o.: Obchodno montážna spoločnosť s pôsobnosťou na území celej SR.
• Unikovo s.r.o.: Spoločnosť venujúca sa výrobe zámočníckych výrobkov pre stavebný a automobilový priemysel.

Výroba pružín z pásky

Niektoré spoločnosti sa špecializujú na výrobu technických pružín z pásky. Ponúkajú výrobu pružín na zakázku podľa dodanej výkresovej dokumentácie či zaslaných vzoriek v malých a stredne veľkých sériách. Zabezpečia taktiež povrchovú úpravu a tepelné spracovanie.

Tabuľka: Materiály a povrchové úpravy pre výrobu pružín

Termín dodania pružín je zvyčajne do dvoch týždňov, v prípade nutnosti špeciálnych nástrojov, či v prípade, že potrebný materiál nie je skladom, podľa dojednania.

tags: #výrobky #z #plechu #alebo #drôtov #výroba

Populárne príspevky:

• Zoznam severoafrického korenia
• Návody na vianočné ozdoby pre deti
• Súvislosť vitamínu B12 a chuti do jedla
• Knedličky do polievky
• Recept na punčové rezy