Výskyt lososa na Slovensku: Fakty a zaujímavosti

Na jednej strane sú ryby opradené mýtami a legendami, na druhej strane ich odborníci považujú za dôležitý pilier našej životosprávy. Mnohé staroveké civilizácie verili, že ryby podporujú ľudské myslenie. Egypťania ich konzumovali na zvýšenie plodnosti a Číňania na prinavrátenie mužskej sily. V tomto článku preskúmame charakteristiku lososa ako sladkovodnej ryby, jeho výživové hodnoty a význam pre zdravie človeka.

Losos atlantický (Salmo salar)

Rozdelenie rýb

Ryby delíme na dve základné skupiny - sladkovodné a morské. Kategória sladkovodných má tri akostné triedy. V prvej je napríklad hlavátka, jeseter, v druhej kapor, lieň, ostriež a v tretej karas, mrena, pleskáč. Morské ryby sú buď s bielym mäsom (kambala, losos morský, treska) alebo tmavým mäsom (makrela, haring, sardinka, tuniak). U bielych rýb je podiel tuku vo svalovine na hranici 2% a obsah nenasýtených omega-3 kyselín dosahuje 0,6%.

Spotreba rýb na Slovensku

O rybách síce toho veľa vieme, paradoxne neskonzumujeme za rok ani minimálnu odporúčanú dávku, ktorá činí 6 kg na osobu (na Slovensku je to v priemere 5 kg). Ide pritom o mäso, ktoré je ľahko stráviteľné a bohaté na mnohé látky prospešné pre naše zdravie.

Výživové hodnoty a zdravotné benefity rýb

Ryby obsahujú významný antioxidant selén, ktorý podporuje hojenie rán, eliminuje zápalové procesy v tele, pomáha pri liečbe akné a spomaľuje starnutie. Jód v rybacom mäse vplýva na funkciu štítnej žľazy, ako aj na celkovú vitalitu organizmu. Bohato zastúpený je aj vitamín D, ktorý je nevyhnutný na zdravý rast kostí a zubov. V neposlednom rade treba spomenúť nenasýtené omega-3 mastné kyseliny.

Losos atlantický: Charakteristika

Losos atlantický (Salmo salar, angl. salmon) sa radí medzi sladkovodné ryby, i keď väčšinu života strávi v slanej vode. Lososy sa liahnu v riekach a v prvých fázach života môžu žiť len v sladkovodných tokoch. Po dvoch až troch rokoch sa sťahujú do mora - prechod do iného prostredia a na novú potravu im nerobí ťažkosti. Pohlavne dospelé lososy sa z mora vracajú klásť ikry do svojho rodiska. Náročnú plavbu niekoľko tisíc kilometrov proti prúdu zvládajú vďaka vnútornému kompasu - riadia sa magnetickým poľom zeme a extrémne citlivým čuchom. Prekážky sú schopné zdolať pomocou silného mávania chvostom, na priehradách sa pre nich stavajú špeciálne priepusty. Preplávajú 50 - 100 km denne a neprijímajú potravu.

Výskyt lososa atlantického

Lososy sa voľne vyskytujú v chladnejších častiach severného Atlantického oceánu aj v kanadských riekach. Úspešne sa chovajú v akvakultúre predovšetkým v Nórsku, Škótsku a Írsku.

Vzhľad lososa atlantického

Losos atlantický má mierne pretiahnuté, na bokoch trochu sploštené telo s modrastým chrbtom a tmavými škvrnami nad postrannou čiarou striebristých bokov. Je pokrytý drobnými šupinami. Pri trení mení sfarbenie dozelena či dohneda.

Nutričné hodnoty lososa atlantického

Jemne aromatické chutné mäso je relatívne tučné, ale zdravé predovšetkým vďaka veľkému množstvu omega-3 mastných kyselín, ďalej vitamínom skupiny B, vitamínu D, selénu a draslíku. Za typicky oranžovú farbu vďačí karotenoidom nachádzajúcim sa v mäkkýšoch a kôrovcoch, ktorými sa lososy živia.

Príprava lososa atlantického

Celkom čerstvú rybu možno podávať surovú vo forme carpaccia a ako prísadu do sushi. Inak losos patrí k najvšestrannejším rybám a umožňuje nepreberné množstvo úprav počínajúc varením vo vode a v pare cez smaženie, prípravu metódou sous-vide až po grilovanie. Losos vcelku - s náplňou, krustou alebo obalený v ceste - sa pečie v rúre. Údený či konzervovaný sa hodí na chuťovky, do tenkých palaciniek, šatôčok alebo na zemiakové pokrmy.

Sladkovodné ryby: Všeobecná charakteristika

Vo všeobecnosti rozlišujeme slanovodné a sladkovodné ryby. Ako morské ryby sa označujú všetky druhy rýb, ktorých životným prostredím je more. Označenie „sladkovodná ryba“ zahŕňa všetky ryby, ktoré sa lovia vo vnútrozemských vodách, ktoré slúžia človeku ako potrava alebo ako základ pre výrobu ďalších potravín. Sladkovodné ryby sa teda vyskytujú v riekach a jazerách a tiež v potokoch a vo vnútrozemských vodách, ktoré majú nízky alebo žiaden obsah soli. Sladkovodné ryby nedokážu prežiť v slanej morskej vode.

Primárne, druhotné a periférne sladkovodné ryby

• Primárne sladkovodné ryby sa vyvinuli vo vnútrozemských vodách. 33 percent rybej fauny tvoria sladkovodné ryby tohto druhu. Patria sem lososovité, kaprovité a sumcovité ryby.
• Druhotné sladkovodné ryby pochádzajú z predkov, ktorí kedysi žili v mori a potom, v priebehu vývoja, sa presťahovali do sladkej vody. Osem percent celej rybej populácie predstavujú druhotné sladkovodné ryby. K tejto skupine patria gavúnovité ryby, kaprozúbkotvaré a cichlidy.
• Periférne sladkovodné ryby majú veľmi výraznú toleranciu na soľ a sú schopné šíriť sa aj v moriach. Avšak stále sú to sladkovodné ryby. Mnohé z týchto sladkovodných rýb strávia časť svojho života v mori.

Význam sladkovodných rýb v strave

Sladkovodné ryby sa považujú za jednu z najstarších potravín na svete. Už pred niekoľkými tisícročiami ich chytali a potom sušili, aby ich zakonzervovali na dlhé pochody. Majú vysoký obsah tuku a väčšinou ide o ryby alebo drsnokožce. Dnes sa sladkovodné ryby väčšinou profesionálne chovajú v chovných akváriách. Sladkovodné ryby majú svoju sezónu predovšetkým na jeseň. Keďže sa chovajú väčšinou v chovných nádržiach, sú v predaji po celý rok. Po vylovení sa sladkovodné ryby dostávajú buď čerstvé alebo priemyselne zabalené priamo do obchodov. Od rybacej polievky až po grilovanú či marinovanú rybu, sladkovodné ryby sú už neodmysliteľnou súčasťou nášho jedálneho lístka.

Ako rozpoznať čerstvú sladkovodnú rybu?

Bez ohľadu na spôsob prípravy je prvým krokom vždy ich čistenie, čiže odstránenie šupín, plutiev, kostí a vnútorností. Potom sa ryba zvyčajne ochutí citrónovou šťavou a soľou a v prípade potreby sa uvarí. Oči musia byť číre a nezakalené. Ak ich mierne stlačíte, mali by byť pružné a mali by sa poddať iba mierne. Rozhodujúca je aj farba kože. Musí mať svoje prirodzené sfarbenie a musí sa mierne lesknúť. Nesmie mať žiadne poškodenia, pretože tu sa môžu mimoriadne rýchlo množiť baktérie. U čerstvých rýb je koža potiahnutá priehľadným slizom. Ten nesmie byť žltý, čierny alebo krvavý. Ak rybu stlačíte, mäso sa musí poddať iba mierne.

Zdravotné výhody konzumácie rýb

Rybie pokrmy sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Poskytujú esenciálne aminokyseliny, takzvané stavebné kamene proteínov, a sú dobrým zdrojom cenných omega 3 mastných kyselín. Tie sú olejom pre motor nášho tela. Podporujú veľa telesných funkcií a chránia srdce. Ryby by mali byť častejšie súčasťou našej stravy, a to nielen počas sviatkov. Sú nielen chutné, ale aj výživné a každý druh má svoje špecifické výhody.

Omega-3 mastné kyseliny v rybách

Ryby sú synonymom omega-3 mastných kyselín, najmä EPA (eikosapentaenová kyselina) a DHA (dokosahexaenová kyselina). Tieto mastné kyseliny majú hlavné zdravotné benefity. Svetové výživové autority odporúčajú príjem 250 - 500 mg EPA+DHA denne (1750 - 3500 mg týždenne). Rastlinné tuky obsahujú omega-3 mastné kyseliny tiež, ale nie priamo EPA+DHA, ale kyselinu alfa linolénovú (ALA), z ktorej sa v organizme môžu vytvoriť mastné kyseliny EPA+DHA, ale efektivita tejto premeny je nízka.

Ryby z konzervy

Konzervované ryby majú o trochu horšie vlastnosti ako čerstvé ryby, ale stále ponúkajú veľmi podobné nutričné vlastnosti. Obsahujú vysoko kvalitné bielkoviny a omega-3 mastné kyseliny.

• Tuniak: Obsahuje najvyššie zastúpenie kvalitných bielkovín a zanedbateľné množstvo tuku.
• Sardinky: Bohatý zdroj omega-3 mastných kyselín (asi 1400 mg na 100 g).

Ryby sú dôležitou súčasťou vyváženej stravy.

Selén a jeho význam

Selén (chemická značka Se) je v nízkych koncentráciách esenciálny prvok nevyhnutný pre rast zvierat i ľudí, ale vo vysokých koncentráciách má toxické vlastnosti. Selén je nevyhnutný pre tvorbu hormónu štítnej žľazy, pre zdravú pokožku, vlasy, zachovanie zraku. Spolu s vitamínom E pomáha v prevencii proti rakovine a srdcovým chorobám. Priaznivo pôsobí v boji proti vírusovým infekciám, napr. pri herpese a pod.

Svetová zdravotnícka organizácia stanovila odporučený denný príjem selénu v množstve 50 - 200 µg. Podľa štatistických údajov vychádzajúcich z konzumácie potravín je príjem selénu na Slovensku len 38 µg/deň. Nízke hladiny selénu u populácie Slovenska sú dané jeho nízkym obsahom v pôde, a tým aj v rastlinách, zvieratách a potravinových výrobkoch.

Chov lososov a environmentálne aspekty

Veľkú diskusiu rozvírila v Nemecku aj najnovšia správa organizácie Foodwatch o podmienkach, v akých chovajú lososy v Nórsku. „Odvetvie chovu lososov vo veľkej miere prispieva k problémom v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Najmä akvakultúry v Nórsku, ktoré sú jedným z najväčších producentov lososov na svete, zápasia s chorobami, so zamorením parazitmi a s vysokou úmrtnosťou,“ uvádza vo svojej správe organizácia Foodwatch.

Fakty o chove lososov:

• V minulom roku uhynulo v Nórsku sto miliónov chovných lososov.
• Príčinou sú často infekčné choroby, poranenia a zamorenie všami lososovými (Lepeophtheirus salmonis).
• Nórsky úrad pre bezpečnosť potravín pritom už v minulosti opakovane odhalil závažné priestupky týkajúce sa spracovania rýb, ktoré môžu ohroziť zdravie človeka.
• Každoročne unikne 200 000 lososov do voľnej prírody.

Najväčšie ryby Slovenska

Slovenské vody sú domovom niekoľkých druhov rýb, ktoré dosahujú úctyhodné rozmery. Medzi najväčšie patria:

• Sumec západný (Silurus glanis): Kráľ slovenských vôd
• Kapor obyčajný (Cyprinus carpio): Tradičná vianočná ryba
• Šťuka severná (Esox lucius): Dravý predátor rybníkov
• Hlavátka podunajská (Hucho hucho): Vzácny a chránený druh

Sumec veľký: Kráľ slovenských vôd podrobnejšie

Sumec západný (Silurus glanis) je popri jeseterovitých rybách najväčšia sladkovodná ryba v Európe. Najväčší sumec na Slovensku bol ulovený v Sekuliach na Šutrovni. Obrovský sumec mal 274 cm a 109 kg. Rybárovi trvalo 3 hodiny, kým ho s pomocou ďalších rybárov vytiahol z vody.

Kapor obyčajný: Tradičná vianočná ryba

Kapor obyčajný je ďalšou z väčších rýb, ktoré sa vyskytujú na Slovensku. Hoci divoké formy kapra pochádzajú z úmoria Čierneho a Kaspického mora, vyšľachtené druhy sa bežne chovajú v rybníkoch. Kapor je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej vianočnej večere a je známy svojou kostnatosťou.

Šťuka severná: Dravý predátor

Šťuka severná je dravá ryba, ktorá sa vyskytuje v mnohých slovenských vodách. Je známa svojou agresivitou a schopnosťou uloviť korisť, ktorá je často rovnako veľká ako ona sama. Šťuka, zapísaná na prvom mieste svetových rekordov, merala 133 cm a vážila 26,7 kg.

Hlavátka podunajská: Kráľovná slovenských vôd

Hlavátka podunajská je jednou z najvzácnejších a najväčších lososovitých rýb Európy. Obýva čisté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. Vďaka kontrolovanému odchovu a zarybňovaniu sa darí udržiavať a obnovovať stavy hlavátky v riekach. Zarybňovanie tokov zabezpečuje rovnováhu v ekosystéme a zvyšuje biodiverzitu.

Vyza veľká: Kedysi aj v slovenských vodách

Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.

Význam revitalizácie mokradí pre rybolov

Revitalizácia mokradí má zásadný význam pre zachovanie a podporu biodiverzity, vrátane rybej populácie. Mokrade slúžia ako prirodzené filtre vody, znižujú riziko povodní a poskytujú životný priestor pre mnohé druhy rastlín a živočíchov.

Starostlivosť o životné prostredie a ochrana prírody

Okrem revitalizácie mokradí je dôležité venovať pozornosť aj ďalším aspektom ochrany prírody, ako je odstraňovanie inváznych rastlín (napr. bolševník obrovský) a riešenie problémov so suchom.

Ďalšie zaujímavé druhy rýb

Okrem vyššie uvedených druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších zaujímavých rýb, ako napríklad:

• Amur biely
• Lipeň tymianový
• Lieň
• Mieň sladkovodný
• Mrena severná
• Pstruh potočný
• Pstruh dúhový
• Sivoň americký
• Úhor európsky
• Zubáč

Chránené druhy rýb na Slovensku

Slovensko si uvedomuje dôležitosť ochrany svojich vodných ekosystémov a rýb, ktoré v nich žijú. Medzi chránené druhy patria:

• Blatniak tmavý (Umbra krameri)
• Čík európsky (Misgurnus fossilis)
• Hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni)
• Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser)
• Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus)
• Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii)
• Jeseter jadranský (Acipenser naccarii)
• Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii)
• Jeseter veľký (Acipenser sturio)
• Kolok rhônsky (Zingel asper)
• Kolok veľký (Zingel zingel)
• Kolok vretenovitý (Zingel streber)
• Mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi)
• Mihuľa potočná (Lampetra planeri)
• Mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae)
• Mihuľa Vladykovova (Eudontomyzon vladykovi)
• Ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus)
• Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica)
• Sih ostronosý (Coregonus oxyrhynchu)

Dôležitosť ochrany rýb a ich biotopov

Je dôležité si uvedomiť, že populácie mnohých druhov rýb na Slovensku sú ohrozené v dôsledku znečistenia vody, straty biotopov a nadmerného rybolovu. Preto je nevyhnutné prijímať opatrenia na ochranu rýb a ich životného prostredia.

Snahy o návrat lososa na Slovensko

V minulosti sa losos obyčajný vyskytoval aj v povodí Popradu a Dunajca. Existujú overené historické záznamy o jeho výskyte. Pri pátraní po príčinách vyhynutia populácií lososov tiahnucich do Popradu sa nachádzajú v podstate stále rovnaké odpovede - v Poľsku boli vybudované priehrady, ktoré sa pre lososa stali neprekonateľnou prekážkou, a tým je jeho osud spečatený.

tags: #vyskyt #lososa #na #slovensku #fakty

Populárne príspevky:

• Hriňovské lazy a ich unikátnosť
• Recept na špenátový šalát
• Kvalitné mäso Michalovce a okolie
• Ako zabrániť prilepeniu jedla na panvici
• Aktuálne letáky Tesco Tornaľa