Vývoj cien mäsa a potravín na Slovensku od roku 1990

Slovensko prešlo od roku 1990 výraznými ekonomickými zmenami, ktoré ovplyvnili ceny tovarov a služieb. Tento článok analyzuje vývoj cien mäsa a ďalších základných potravín od roku 1990, pričom porovnáva ich rast s rastom priemernej mzdy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na zmeny v cenovej dostupnosti tovarov a služieb pre slovenských spotrebiteľov.

Slovensko v prvých rokoch svojej samostatnosti muselo zrealizovať ťažkú úlohu prechodu na trhovú ekonomiku a podľa analytikov Slovenskej sporiteľne v tomto smere uspelo. Podľa analytikov dôležitým míľnikom pre Slovensko za posledných 30 rokov bol vstup do EÚ a Schengenu. “Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam.

Ceny potravín a služieb na Slovensku prešli za posledných 30 rokov výraznými zmenami.

Rast miezd a cien: Všeobecný prehľad

Štatistiky ukazujú, že hrubá mesačná mzda na Slovensku vzrástla z 104 eur v roku 1989 na 1 013 eur v roku 2018, čo predstavuje 9,7-násobný nárast. Od začiatku 90. rokov sa priemerná nominálna mzda niekoľkonásobne zvýšila. Analytici sporiteľne vyčíslili, že vlani bola deväťkrát vyššia oproti roku 1990. Reálna mzda pritom nekopírovala vždy vývoj nominálnej a na začiatku 90. rokov zaznamenala pár medziročných poklesov, neskôr však prišli jej rasty.

Tovary a služby zaznamenali rast od 2-násobku až po 28-násobok. Zaujímavé je, že cena väčšiny potravín rástla pomalšie ako mzdy, s výnimkou základných potravín ako chlieb a mlieko, ktoré zdražovali rýchlejšie.

Zdá sa tak, že priemerne zarábajúci si v súčasnosti môže dovoliť zo svojho zárobku kúpiť viac tovarov a služieb ako pred revolúciou. “Z tohto uhla pohľadu vyplýva, že sa majú ľudia v priemere lepšie ako v roku 1989. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený. Potraviny v súčasnosti vychádzajú lacnejšie ako pred revolúciou. Najvýraznejšie rozdiely sú napríklad pri mäse a údeninách.

Vývoj cien základných potravín

Maloobchodné ceny výrobkov či služieb na Slovensku za posledných 30 rokov zaznamenali dynamický vývoj. V porovnaní s rokom 1989 zdraželi viaceré potraviny, naopak, dostupnejší je nákup elektroniky či spotrebičov. Vyplýva to z krátkeho porovnania cien a miezd od roku 1989 do roku 2018, ktoré pripravil Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) s využitím dát Slovenského štatistického úradu a Federálneho štatistického úradu (do roku 1992).

Chlieb

Cena chleba sa zvýšila až 15-násobne. Minulý rok platil spotrebiteľ za kilogram rascového bochníka 1,33 eura, kým v roku 1989 to bolo 2,80 korún československých (Kčs), teda 0,09 eura.

Podľa štatistík sa cena chleba za 30 rokov zvýšila až 15-násobne. Kým v roku 2018 ste za kilogram rascového bochníka zaplatili 1,33 eura, v roku 1989 to bolo 2,80 Kčs, teda 0,09 eura.

Bežný rožok ste kúpili v roku 1989 za 40 halierov (niečo vyše 1 centa), dnes zaň zaplatíte 6 centov.

Mäso

Spomedzi mäsových výrobkov výraznejšie stúpli ceny hovädzích produktov, napríklad za jeden kilogram hovädzieho mäsa zadného platil spotrebiteľ vlani 8,23 eura, pred tridsiatimi rokmi to bolo 46 Kčs (1,53 eura). Zaujímavosťou je, že ceny bravčového a hovädzieho boli v roku 1989 vyrovnané, v súčasnom období je hovädzina výrazne drahšia.

Za kilogram hovädzieho mäsa zadného ste v roku 2018 zaplatili priemerne 8,23 eura. Pred 30 rokmi to bolo 46 Kčs, teda 1,53 eura.

Bravčové mäso

Bravčové karé s kosťou zdraželo menej dramaticky, z 1,53 eura (46 Kčs) v roku 1989 na 4,69 eura v roku 2018, čo predstavuje približne 3-násobný nárast.

Bravčové karé s kosťou ste mohli v roku 2018 kúpiť priemerne za 4,69 eura, v roku 1989 to bolo 46 Kčs (1,53 €), jeho cena teda vzrástla za porovnávané roky len 3-násobne.

Bravčové karé s kosťou bolo minulý rok dostupné v priemere za 4,69 eura, v roku 1989 to bolo 46 Kčs (1,53 eura), za 30 rokov cena tohto produktu vzrástla len trojnásobne.

Kuracie mäso

Pri kurčati však vzrástla cena o 130 percent!

Cena kuracieho mäsa vzrástla o 130 %.

Mlieko a mliečne výrobky

Mliečne výrobky v priebehu uplynulých 30 rokov zvýšili ceny najvýraznejšie v rámci porovnania tovarových skupín potravín. Kým v roku 1989 bola cena polotučného mlieka na úrovni dvoch Kčs (0,07 €) vlani to bolo 0,74 eura.

Spomedzi vybraných položiek bol najvýraznejší skok pri cenách tvarohu, a to až 24-násobný, pričom cena štvrťkilogramového balenia sa v uvedenom období zvýšila z 1,50 Kčs (0,05 €) na 1,18 eura vlani.

V roku 1989 ste za polotučné mlieko zaplatili 2 Kčs, teda 0,07 eura. V roku 2018 to bolo už 0,74 eura.

Až 24-násobný rast zaznamenal Štatistický úrad SR pri cenách tvarohu. Za štvrť kila ste v roku 1989 zaplatili 1,50 Kčs, teda 0,05 €.

Cena polotučného mlieka vzrástla z 0,07 eura (2 Kčs) v roku 1989 na 0,74 eura v roku 2018.

Najvýraznejší nárast cien zaznamenal tvaroh, až 24-násobne. Cena štvrťkilového balenia vzrástla z 0,05 eura (1,50 Kčs) v roku 1989 na 1,18 eura v roku 2018.

Vývoj cien spotrebnej elektroniky

Tempo rastu cien pri predmetoch dlhodobej spotreby, napríklad pri bežnej elektronike, bolo výrazne nižšie ako tempo rastu miezd. Napríklad cena chladničky s mrazničkou je po tridsiatich rokoch na úrovni necelých 400 eur a je len dvojnásobná a cena farebného televízora len 1,5-násobná oproti cene v roku 1989.

Na rozdiel od potravín, spotrebná elektronika zaznamenala menší nárast cien. Napríklad, cena chladničky s mrazničkou sa zvýšila len dvojnásobne a cena farebného televízora len 1,5-násobne.

Napríklad za chladničku s mrazničkou dnes zaplatíte asi 400 eur. V čase Nežnej revolúcie by ste za chladničku s mrazničkou zaplatili takmer dva priemerné mesačné zárobky, aktuálne je to tretina jedného priemerného mesačného zárobku. Ide len o dvojnásobnú cenu oproti cenám spred troch desaťročí.

Cena farebného televízora je len 1,5-násobne vyššia ako v roku 1989. Farebný televízor ste mohli v roku 2018 kúpiť priemerne za 677 eur. Dali ste zaň teda asi tri štvrtiny priemerného mesačného zárobku. V roku Nežnej revolúcie by ste zaň zaplatili 13-tisíc Kčs (432 €), čo predstavovalo viac ako štyri priemerné mesačné zárobky obyvateľa Československa.

Kým v čase Nežnej revolúcie bolo treba za chladničku s mrazničkou zaplatiť takmer dva priemerné zárobky, aktuálne je to tretina jedného priemerného mesačného zárobku Slováka. Farebný televízor bol vlani dostupný v priemere za 677 eur, teda tri štvrtiny priemerného zárobku, pritom v roku Nežnej revolúcie by zaň ľudia museli zaplatiť viac ako štyri priemerné zárobky.

Vývoj cien služieb

Výraznejší bol nárast cien pri službách. Ceny kompletného obedového menu v reštauráciách dosiahli za minulý rok hodnotu 3,82 eur, čo je 55-násobok ceny roku 1989. Odoslanie listu v rámci krajiny stojí v súčasnosti 50 centov, čo je na úrovni 17-násobku ceny spred tridsiatich rokov. Pánske strihanie vlasov v kaderníctve je na úrovni 19-násobku cien z roku 1989. Jedna noc v hoteli s troma hviezdičkami vzrástla 17-násobne na aktuálnych 66 eur. Cestovné vo vlaku na cestu dlhú 100 kilometrov je v súčasnosti len na úrovni päťnásobku cien z roku 1989.

Keď ste zašli v roku 2018 na obedové menu do reštaurácie, zaplatili ste zaň priemerne 3,82 eura. Ide o 55-násobok ceny z roku 1989.

Odoslanie listu v rámci krajiny stojí v súčasnosti 0,50 eura, čo je na úrovni 17-násobku ceny spred 30 rokov.

Pánske ostrihanie vlasov v holičstve je dnes na úrovni 19-násobku cien z roku 1989.

Vstupenka do kina s aktuálnou cenou priemerne 4,99 eura je na úrovni 42-násobku svojho ekvivalentu spred 30 rokov.

Jedna noc v hoteli s troma hviezdičkami vzrástla 17-násobne na súčasných 66 eur.

Jedna noc v hoteli s troma hviezdičkami zdražela 17-násobne na 66 eur.

Združené poistenie domácnosti má dnes približne 12-násobnú cenu oproti hodnote z roku 1989.

Cestovné vo vlaku na cestu dlhú 100 kilometrov je aktuálne len na úrovni 5-násobku cien z roku 1989.

Cestovné vo vlaku na 100 km vzrástlo 5-násobne.

Šoková terapia a liberalizácia cien

Návrat k voľnému trhu v bývalom Československu bol sprevádzaný "šokovou terapiou Klausom". Spotrebiteľské ceny, ktoré prestal dotovať štát, vzrástli zo dňa na deň aj dvojnásobne. Inflácia "zjedla" takmer 57 percent z úspor obyvateľstva. Reforma odštartovala 1. januára 1991 skokom liberalizovaných cien a znehodnotením meny pri súčasnom zastavení rastu miezd.

Priebeh a dôsledky reformy

Na začiatku roku 1991 dosahovali vklady obyvateľov ČSFR 270 miliárd korún. Náklady na reformu sa odhadujú na 100 miliárd korún, čo bola vtedy takmer pätina objemu štátneho rozpočtu. Niektorí autori prirovnávajú prechod na trhovú ekonomiku k menovej reforme v roku 1953.

Projekt ekonomickej transformácie v Česko-Slovensku, vrátane skokovitej liberalizácie cien a devalvácie meny, bol vedený skupinou odborníkov okolo Václava Klausa. Slováci sa na tomto projekte zúčastnili v minimálnej miere.

Obavy a realita

Predstavitelia reformy sa obávali hyperinflácie, ktorá postihla Poľsko. V januári 1991 dosiahol cenový skok takmer 26 percent, ale dynamika rastu cien sa spomalila.

Záznamy z kroniky

Podľa záznamov Márie Krajčovej, ktorá pracovala v predajni Jednoty a viedla kroniku Trstenej, sa cenníky menili viackrát, nielen pred vstupom do nového roku, ale aj koncom júna a začiatkom októbra 1991, keď úrady postupne rušili reguláciu cien ďalších 15 percent tovaru, vrátane základných potravín. Kilogram chleba zdražel zo 6 korún na 9,80, soľ z 1,50 na 4,80, syr Tehla z 21 na 68 korún, kryštálový cukor zo 7,30 na 14, polotučné mlieko z 2 na 5,10, hovädzie mäso zo 17 na 40 korún atď.

Reakcie obyvateľstva

Ľudia prepadli nákupnej panike a nakupovali všetko, čo ešte nestihlo zmiznúť z pultov obchodov. Už v októbri 1990 vzrástol maloobchodný obrat textilného tovaru o 35 percent, obuvi o 28 percent, nábytku takmer o 12 percent.

Zdražovanie benzínu

Benzín sa zdražoval najprv koncom júna z 8 na 12 a v októbri na 18 korún za liter. Fronty pred pumpami sa predlžovali a vodiči nakupovali do kanistier.

Priemerná mzda a vyrovnávací príspevok

Priemerná mzda v národnom hospodárstve na Slovensku sa vtedy pohybovala okolo 3 150 korún, vysoká inflácia však reálne príjmy značne znehodnotila. Vyrovnávací príspevok vo výške 140 korún nemohol kompenzovať zdraženie potravín.

Alternatívne scenáre reformy

Odporcovia rýchleho uvoľnenia cien navrhovali vytvoriť najprv konkurenčné prostredie, odstrániť deficit na spotrebiteľskom trhu a ceny i zahraničný obchod liberalizovať postupne. Existovalo niekoľko alternatívnych scenárov reformy, v Česku ich predložili skupiny expertov okolo ekonómov Valtra Komárka a Františka Vlasáka, na Slovensku vystúpilo s návrhmi „tretej cesty“ ekonomické združenie NEZES.

Klausov trik

Vo federálnej vláde prešiel scenár rýchlej reformy len vďaka Klausovmu triku. Jeho skupina totiž pri prvom hlasovaní prehrala pomerom 8 : 11. Až pri druhom hlasovaní v septembri 1990 prešiel koncept Klausovej „liečby šokom“.

Kritika a dôsledky

Poslanec za KDH Anton Hykisch zapochyboval, či bolo múdre uvoľniť ceny v takom rozsahu ešte pred privatizáciou. Klaus s preňho príznačnou aroganciou odmietal každú kritiku a všetky alternatívne návrhy v parlamente doslova prevalcoval.

Inflácia a HDP

Za celé historické obdobie rokov 1954 až 1989 vzrástli spotrebiteľské ceny u nás len o 13 percent, zatiaľ čo teraz za jediný rok o 60 percent. Inflácia vzrástla tak, že na čo vám v roku 1989 stačilo 100-tisíc korún, na to ste v roku 1991 potrebovali už takmer 172-tisíc. Prišlo k značnému poklesu hrubého domáceho produktu (o viac ako 16, namiesto očakávaných 5 percent) i priemyselnej výroby (do roku 1992 takmer o tretinu).

Rozdiely medzi Slovenskom a Českom

Slováci pocítili negatívne účinky Klausovej „liečby“ viac ako Česi. Životná a ekonomická úroveň v Česku sa skôr a lepšie vyrovnala so scenárom rýchlej reformy. Až 92 percent zahraničných investícií smerovalo v roku 1992 do západnej časti česko-slovenskej federácie.

Názor odborníka na obilniny

Profesor Jan Vašák z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe hovorí, že Slovensko má ideálne podmienky na pestovanie pšenice. Za nedostatok považuje zdecimovanú živočíšnu výrobu. Prof. Vašák predpokladá, že ceny agrárnych komodít budú rásť značným tempom aj v budúcom období.

Spotreba mäsa na Slovensku

V roku 1990 ľudia na Slovensku podľa Štatistického úradu skonzumovali v priemere zhruba 84 kilogramov mäsa na hlavu, čiže takmer štvrť kila denne.

V nasledujúcich rokoch spotreba mäsa výrazne klesla, stále však na rok vychádza porcia, ktorú by naraz na dlhšie vzdialenosti mnohí neodniesli.

Jednou z najhorúcejších tém roka 2018 bolo práve poľnohospodárstvo, pod ktoré spadá aj produkcia mäsa, hoci dôvodom širokého záujmu bolo zneužívanie dotácií a nie zloženie stravy obyvateľstva.

Vo vlnách

Najrazantnejší prepad konzumácie zaznamenali štatistici hneď po páde socializmu. V roku 1992 ľudia u nás spotrebovali spolu 367-tisíc ton, čo bolo o 18 percent menej než v roku 1990.

Spotreba klesala do roku 1995, potom mierne vzrástla a takýto kolísavý vývoj pokračoval až do roku 2014, odkedy zase stúpala. K poklesu spotreby prispela v závere 20. storočia zhoršená ekonomika, neskôr aj väčšie znalosti o zdravšom stravovaní či informácie šírené internetom.

Bravčovina a tak ďalej

Najobľúbenejším ostáva dlhodobo bravčové. V deväťdesiatych rokoch predošlého storočia prudko klesla spotreba hovädzieho, naopak rástla popularita hydiny. Najviac hydinového mäsa spotrebovali Slováci v roku 2006, a to 119 932 ton - 22,3 kilogramu na hlavu - následne sa ľudia odklonili aj od hydiny.

V predošlých dekádach mierne stúpla spotreba rybieho mäsa, ktoré často odporúčali odborníci.

Bez mäsa?

Po nežnej revolúcii sa zviditeľnili aj ľudia, ktorí mäso úplne odmietajú - vegetariáni či vegáni. Tvrdia, že všetky látky potrebné k životu môže človek získať bez toho, aby bol mäsožravcom.

Naproti tomu nemálo odborníkov je presvedčených, že napríklad niektoré bielkoviny možno získať len zo živočíšnej stravy a časť ľudí má taký metabolizmus, že výlučne rastlinná strava im zdravý život nezabezpečí. Podľa niektorých odporúčaní by mal človek skonzumovať aspoň 60 kilogramov mäsa ročne.

Naopak všeobecná zhoda panuje na tom, že Slováci by mali konzumovať omnoho menej bravčoviny a v čo najväčšej miere by sa mali vyhýbať vyprážaným a údeným výrobkom.

Polemika sa vedie aj o dopadoch na životné prostredie.

Tabuľka: Porovnanie cien vybraných potravín a služieb v rokoch 1989 a 2018

tags: #vývoj #cien #mäsa #od #roku #1990

Populárne príspevky:

• Ryžový nákyp ako od babičky
• Všetko o brokolici
• Slávnostný obed s moriakom
• Účinky chia semienok na štítnu žľazu
• Všetko o javorovom sirupe