Vývoj slepačieho vajca: Od vzniku po znášku

Sliepky sú pre chovateľov nepostrádateľnými pomocníkmi a fascinujúcimi tvormi, ktoré počas svojho života prechádzajú rôznymi fázami. Ako chovateľ by ste mali byť s týmito fázami dokonale oboznámení. Tento článok sa zameriava na vývoj slepačieho vajca, od jeho vzniku až po znášku.

Životný cyklus sliepky

Priemerná dĺžka života sliepok je približne štyri roky, ale môže sa líšiť v závislosti od plemena a podmienok chovu. Ak sú sliepky chované v dobrých podmienkach a majú všetko, čo potrebujú, môžu sa dožiť až desiatich rokov. Životný cyklus sliepky začína vo vajci.

Inkubácia a liahnutie

Vajce sa inkubuje približne 21 dní. Počas tejto doby je potrebné starostlivo sledovať teplotu a vlhkosť, aby sa zabezpečil správny vývoj embrya. Počas liahnutia je mláďa úplne závislé od starostlivosti matky, ktorá mu poskytuje teplo pod krídlami a pravidelnú stravu. Mláďatá sú veľmi citlivé a vyžadujú si zvýšenú starostlivosť, aby prežili prvé týždne života.

Rast a vývoj mláďaťa

V prvých týždňoch života mláďa rýchlo rastie a vyvíja sa. Keď mláďa znesie svoje prvé vajce, stáva sa dospelým a môžeme ho označiť ako nosnicu. Pohlavnú dospelosť dosahuje približne v 20. týždni života, ale to sa môže líšiť v závislosti od plemena. Prvé vajcia môžu byť menšie a nepravidelné, ale produkcia sa časom zlepší a stabilizuje.

Znáška vajec

V najproduktívnejšom období, v prvom roku znášky, môže sliepka zniesť až jedno vajce denne. Znášku vajec môžu ovplyvňovať rôzne faktory, ako napríklad osvetlenie, kvalita krmiva, genetické predispozície a ročné obdobie. S pribúdajúcim vekom sa produkcia vajec znižuje.

Starostlivosť o staršie sliepky

Sliepka prechádza počas svojho života rôznymi fázami, od vyliahnutia až po starobu. Správna starostlivosť, vrátane kvalitného krmiva, dostatočného priestoru a vhodných podmienok, pomôže zabezpečiť dlhý a šťastný život. V dôsledku rozsiahlych hormonálnych zmien môžu niektoré sliepky zmeniť svoju povahu a identitu a správať sa ako kohúti.

Proces tvorby vajca

Tvorba vajec je jedným z najpozoruhodnejších biologických procesov u hydiny. Denne sa v tele nosnice odohráva zložitý sled fyziologických premien, ktorý vyvrcholí znáškou vajca. Proces začína vo vaječníku, kde sa nachádza niekoľko tisíc nezrelých žĺtkov (oocytov). Vajíčko, ako ho poznáme, sa však tvorí až vo vajcovode (lat. oviductus).

Vápnik na tvorbu škrupiny pochádza z krmiva alebo z kostnej zásoby sliepky. Škrupina sa tvorí v maternici (uterus) počas 18-20 hodín. V záverečnej fáze sa pridáva pigment - u hnedých vajec napr. protoporfyrín.

Biele plemená (napr. Leghorn) znášajú biele vajcia, hnedé plemená (napr. Dominant, ISA Brown) hnedé vajcia. Môže byť spôsobená stresom, infekciou (napr. bronchitídou). S vekom sliepky sa znáška znižuje, ale vajcia bývajú väčšie.

Hybridné nosnice (napr. Dominant, ISA Brown) znášajú intenzívne do 18-24 mesiacov, pričom ročne vyprodukujú 300-320 vajec.

Vznik vajca je výsledkom dokonale koordinovaného procesu vo vnútri tela sliepky. Od ovulácie žĺtka až po ukladanie vápenatej škrupiny uplynie viac než 24 hodín, počas ktorých prebieha biologický zázrak.

Presvecovanie vajec: Kontrola oplodnenosti a vývoja embrya

Ak sa rozhodnete pre domáce liahnutie kurčiat, prepelíc, kačíc, husí či ďalšej hydiny, je dôležité overiť si úspešnosť liahnutia. Najjednoduchším spôsobom kontroly oplodnenosti vajec je ich presvietenie. Pri vkladaní násadových vajec do liahne nemožno rozoznať, ktoré vajcia sú oplodnené a ktoré nie. Pomocou presvietenia slepačích, husacích, kačacích a ďalších vajec už po prvých dňoch inkubácie jednoducho rozpoznáte, ktoré násadové vajcia sú oplodnené a ktoré nie a môžete si ihneď urobiť obrázok o tom, aká asi bude úspešnosť Vášho liahnutia. Na presvecovanie vajec môžete použiť špeciálny nástroj nazývaný presväcovačka vajec, ktorá je na to špeciálne navrhnutá.

Dôležitosť presvecovania vajec

Presvecovanie vajec je dôležité, pretože umožňuje:

• Rozpoznať oplodnené a neoplodnené vajcia: Po niekoľkých dňoch inkubácie je možné rozlíšiť, ktoré vajcia sú oplodnené a ktoré nie.
• Kontrolovať vývoj embrya: Presvecovanie umožňuje sledovať, ako sa embryo vo vajci vyvíja a či sa v ňom nenachádzajú uhynuté zárodky.
• Získať predstavu o úspešnosti liahnutia: Na základe presvecovania si môžete urobiť obrázok o tom, aká asi bude úspešnosť Vášho liahnutia.

Kedy presvecovať vajcia?

Načasovanie presvecovania závisí od druhu hydiny, nakoľko dĺžka inkubácie a rýchlosť vývoja embrya sa líšia.

• Prvá kontrola: S prvým presvecovaním vajec neponáhľajte, pretože viditeľné známky oplodnenosti sú spravidla zreteľné až na konci prvej tretiny liahnutia. Ak sa teda budeme baviť o presvecovanie slepačích vajec, bude to cca 8. deň po vložení vajec do liahne. V zdravom a oplodnenom vajciami by mala byť zreteľná cievne štruktúra s postupne sa vyvíjajúcim embryom, na rozdiel od neoplozených vajec, ktorá zostávajú zakalená.
• Druhá kontrola: Druhé presvecovanie si u slepačích vajec naplánujte na cca 11. deň inkubácie. Táto kontrola vajec je dôležitá práve pre zistenie odumretých zárodkov. Aj napriek tomu, že niektoré vajcia boli oplodnené, nie každý jedinec je natoľko silný, aby inkubáciu prežil.
• Tretia kontrola: Posledné presvecovanie vajec by malo prebehnúť tesne pred premiestnením vajec do doliahne, teda u slepačích vajec je to 18. deň.

Pre ostatné druhy hydiny sa budú termíny kontroly vajec líšiť v závislosti na ich celkovej dĺžke inkubácie, avšak podstata presvecovanie vajec zostáva rovnaká.

Ako presvecovať vajcia?

Na presvecovanie vajec nie je vôbec nič zložité.

• Tmavá miestnosť: Presvecovanie vajec by sa malo vždy vykonávať v čo najtmavšej miestnosti.
• Lampa na presvecovanie vajec (ovoskop/baterka): Priložte zdroj svetla k vajcu tak, aby svetlo prenikalo cez škrupinu. Najlepšie je priložiť svetlo k tupému koncu vajca (kde je vzduchová bublina) a jemne ho otáčať, aby ste si prezreli celý obsah.
• Rýchlosť a opatrnosť: S vajcami manipulujte mimoriadne opatrne, aby ste nepoškodili jemné embryo vo vnútri. Presvecovanie by sa malo vykonávať rýchlo, ideálne do 30-60 sekúnd na jedno vajce, aby sa zabránilo ich prílišnému ochladeniu.

Čo hľadať pri presvecovaní?

Oplodnené (živé) vajce: V prvých dňoch by ste mali vidieť jemné, tenké cievky (krvinky) rozbiehajúce sa od malého, tmavého bodu, ktorý je vyvíjajúce sa embryo. Niekedy sa môžu objaviť aj krvavé škvrny alebo prstence vo vnútri vajca, čo signalizuje odumretie embrya.

Odstránenie a likvidácia problémových vajec

Neoplodnené alebo vajcia s mŕtvymi zárodkami by sa mali z liahne ihneď odstrániť. Vyradené týždňové (alebo staršie) vajíčka, ktoré neboli oplodnené alebo obsahujú mŕtvy zárodok, je potrebné zlikvidovať zodpovedne. Rozhodne ich nekonzumujte!

Dôrazné upozornenie: Pravidelné prehliadanie vajec v liahni je veľmi dôležité. Ak je vajíčko poškodené alebo obsahuje mŕtvy, rozkladajúci sa zárodok a baktérie sa v ňom nekontrolovane množia, môže to viesť k nahromadeniu plynov. V takom prípade môže vajíčko v liahni doslova explodovať!

Faktory ovplyvňujúce produkciu vajec

Pod produkciou vajec sa rozumie produkcia konzumných a násadových vajec rôznych druhov hydiny (sliepky, kačice, husi, morky, perličky, prepelice, pštrosy). Na produkciu konzumných vajec sa v celej Európe takmer výlučne používajú kury domáce. Naopak pri všetkých druhoch hydiny je produkcia násadových vajec nevyhnutnou súčasťou reprodukčného cyklu od ktorého závisí celková produkcia odvetvia (výkrmová hydina).

Nosivosť je najdôležitejšou vlastnosťou hydiny, ktorá sa môže definovať ako schopnosť znášať vajcia. V nadväznosti na nosivosť, znáška je základný produkčný ukazovateľ produkcie vajec. Znáška vyjadruje intenzitu produkcie vajec, najčastejšie hodnotená ako počet vajec znesených sliepkou za určitý čas (100 dní) alebo ako priemerná produkcia 100 sliepok. Na nosivosť vplývajú tri čiastkové znaky: začiatok znášky, intenzita znášky a perzistencia znášky.

Faktory ovplyvňujúce nosivosť

• Začiatok znášky: Ovplyvnený pohlavnou dospelosťou.
• Perzistencia znášky: Vyjadrením pomeru intenzity znášky na konci znášky, k intenzite na vrchole znášky. Alternatívnym vyjadrením perzistencie znášky je vek pri dosiahnutí 60% úrovne celkovej produkcie.
• Hmotnosť vajec: Pri produkcii konzumných vajec je ďalší dôležitým ukazovateľom hmotnosť vajec.
• Konverzia krmiva a mortalita: Z komponentov ovplyvňujúcich efektívitu produkcie vajec je dôležitá konverzia krmiva a mortalita.
• Znaky správania sa: Z chovateľského hľadiska sú dôležité znaky správania sa ako kvokanie, tvorba hniezda, hrabanie, správanie sa v kŕdli, pŕchnutie nosníc.

Vnútorné a vonkajšie vplyvy

Ovulácia je výsledkom zložitej interakcie vnútorných a vonkajších vplyvov. Opitimalizácia strategických programov rozvoja plemien hospodárskych zvierat má význam na zvýšenie efektívnosti produkčných vlastností. Intenzívna selekcia zvierat pre ich zlepšenie bola hodnotená z dôvodnená vo viacerých prácach. Okrem ukazovateľov produkcie mlieka, mäsa, resp. iných ukazovateľov produkčnej výkonnosti, ziskovosť stád ovplyvňujú niektoré ďalšie vlastnosti. Sú to funkčné vlastnosti alebo nazývané aj nepriame, sekundárne a úžitkové vlastnosti alebo aj ako fitnes. Je to skupina vlastností, ktorá sa vytvára počas posledných približne 10 rokov. Jej obsah tvoria vlastnosti, ktoré ovplyvňujú ekonomickú prosperitu chovateľov. Ich význam rastie u zvierat s dlhším generačným intervalom alebo málopočetných, ohrozených druhov a plemien.

Funkčné vlastnosti môžu byť užitočné z hľadiska nepriamej selekcie pre zlepšenie zdravia zvierat a ďalšie väzby na chovateľské hľadiská. Sú súčasťou súhrnných genotypov ako kritéria selekcie a dlhodobého cieľa chovu zvierat. Do skupiny funkčných vlastností sa zaraďujú napríklad dojiteľnosť a zdravotný stav vemena, metabolizmus, schopnosť prijímať potrebné množstvo krmiva, konverzia živín krmiva, ranosť, vlastnosti podieľajúce odolnosť, mastitídy, somatické bunky a rýchlosť prietoku mlieka pri dojení, adaptačné schopnosti a temperament, prežiteľnosť, plodnosť a reprodukčné ukazovatele, priebeh pôrodov ako aj znaky exteriéru.

Priebeh znášky možno rozdeliť na niekoľko znáškových periód, ktoré sú zvyčajne ukončené pŕchnutím nosníc, resp. kvokaním. Je potrebné rozlišovať pŕchnutie spôsobené výživou a svetelným režimom - indukované. Znášková perióda sa pre potreby kontroly úžitkovosti delí na úseky (zvyčajne 28 dňové). Znáškovú sériu predstavuje počet vajec znesených denne v rade za sebou bez prestávky (prestávka medzi sériami je zvyčajne 2 deň, niekedy viac).

V každom kŕdli sa počas znáškovej periódy vytvára krivka úžitkovosti, ktorá zaznamenáva vývoj intenzity znášky. Krivka má v prvých dvoch úsekoch (28 dňových) stúpajúcu tendenciu, postupne ako dosahujú nosnice zrelosť, až do dosiahnutia vrcholu (90-95%). Potom intenzita znášky klesá, najmä kvôli vyššiemu počtu prestávok v znáške. Počas prvej periódy sa mení aj hmotnosť vajíčok od približne 45 g až na 65 - 70 g. škrupina vajca a kvalita bielka sa s postupujúcou znáškou zhoršujú.

Produkcia vajec vtákov je kontrolovaná génmi, pričom väčšina úžitkových znakov je ovplyvnená veľkým počtom génov malého účinku, teda sú kvantitatívne povahy. To v praxi znamená, že produkcia vajec nie je ovplyvnená iba geneticky, ale podstatnú úlohu pri realizácii genotypu zohrávajú faktory prostredia.

Genetické korelácie a kríženie

V tabuľke 29 sú uvedené genetické korelácie medzi počtom znesených vajec, resp. hmotnosťou vajec a ostatnými produkčnými ukazovateľmi. Niektoré negatívne genetické korelácie medzi chovateľsky významnými znakmi sú v šľachtiteľskom procese tak významné, že ich označujeme ako antagonistov.

V šľachtiteľskom procese hydiny sa využívajú rozličné formy kríženia s cieľom dosiahnutia prejavu heterózy. Najvyšší prejav heterózneho efektu je možné očakávať vo zvýšení úžitkovosti (znášky) a to najmä prostredníctvom zlepšenia reprodukčných znakov a fitnes (vitality), všeobecne v znakoch s nízkou dedivosťou.

Pri odhade heterózy nebol zohľadnený možný efekt inbridnej depresie v rodičovských populáciach, ktorý tiež mohol ovplyvniť výšku rozdielu v prospech krížencov. Z hľadiska šľachtenia sú z kvalitatívnych vlastností v pozornosti najmä možnosti určenia pohlavia a na neho viazané vlastnosti, pretože sú determinované ajorgénmi a je ich možné fixovať selekciou.

Svetelný režim a produkčné systémy

Hydina je fotosenzibilná a je reprodukčný systém je citlivý na pôsobenie svetla. Na týchto princípoch je založené ovplyvňovanie vývinu, sexuálneho spráania a pohlavného dospievania. Svetelným režimom je možné oplyvniť počet oplodnených vajec, hmotnosť vajec počas periódy a počet vajec znesených počas periódy. Tak isto je ovplyvňované správanie sa hydiny, príjem krmiva, potláčanie nežiaducich javov ako je kanibalizmus, či ozobávanie peria.

Rôzne produkčné systémy ako klietkový chov, chov vo výbehoch a chov na podstielke, nemajú významný vplyv na kvalitu vajec a výšku znášky. Môžu významne ovplyvniť podiel ošetrovania (podiel znečistených vajec, frekvenciu zberu vajec), zmeny správania sa (sedenie na vajciach, hystéria, ozobávanie peria) a zmeny zdravotného stavu hydiny (endo a ekto parazity, maštaľná klíma, najmä podiel prašných častíc, prúdenie vzduchu a teplota vzduchu) a zmeny aktivity zvierat (spotreba krmiva).

Teplota a ochorenia

Teplota vzduchu musí byť v rozpätí teplôt teroneutrálnej zóny. Čím viac sa teplota v maštali odlišuje od optimálnej hodnoty, tým vyššia je spotreba krmiva (vyššia potreba energie na zabezpečenie termoregulácie). Podobne sa zníižuje oplodniteľnosť vajec.

S intenzívnym chovom hydiny súvisia aj ochorenia, ktoré sa celkovo vyskytujú v chovoch všetkých druhov hospodárskych zvierat a majú značný vplyv na ekonomiku produkcie (napr. adenovírusová infekcia, kokcidióza), pretože spôsobujú ýpadky v produkcii, často dochádza aj k zníženiu kvality vajec. Vtáčia chrípka (aviárna influenza) - je vysoko nákazlivé ochorenie hydiny, ktoré môže spôsobiť závažné hospodárske škody hydinárskemu priemyslu a vo výnimočných prípadoch sa môže prenášať na človeka.

Výživa hydiny

Veľmi dôležitým faktorom prostredia je výživa hydiny. Predpokladom vysokej produkcie je zabezpečenie prísunu živín požadovanej kvality a množstva. Popritom energie, bielkovín a kyseliny linolovej na zvýšenie hmotnosti vajec. Farbu žĺtka je možné ovplyvniť zvýšeným príjmom karotenoidov, zvýšeným prijmom stopových prvkov a vitamínov sa tieto vo zvýšenej miere ukladajú do vajca.

Tabuľka 29: Genetické korelácie medzi počtom vajec a hmotnosťou vajec

Bežné choroby hydiny a ich prevencia

Každý chovateľ by chcel chovať silné a zdravé sliepky, ktoré mu budú prinášať dlhodobý úžitok vo forme kvalitných vajíčok a mäsa. Aj preto sme pripravili prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb sliepok, ktoré chovateľov v našich klimatických podmienkach trápia spolu s ich popisom a možnosťami liečby.

Vírusové ochorenia

• Kiahne sliepok: Ak sa na hrebeni alebo iných neoperených častiach objavia biele bodky, chrasty a pľuzgiere, ide o kiahne. Prevencia spočíva v budovaní imunity správnou výživou. Po prepuknutí choroby je potrebné zabezpečiť sliepkam teplé a suché miesto na regeneráciu a kvalitné krmivo so všetkými potrebnými živinami a vitamínmi.
• Infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok: Spôsobujú ich vírusy rôznych typov. V prípade ochorenia dýchacích ciest je potrebné zabezpečiť kvalitné krmivo so zelenou zložkou ako aj teplé a suché podmienky pre vyzdravenie. Vírusy spôsobujúce infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok a iných vtákov sa bežne vyskytujú v prírode a sliepky s ním skôr či neskôr prídu do kontaktu a preto je potrebné udržiavať sliepky v dobrom zdravotnom stave so silným imunitným systém schopným zvládnuť takéto infekcie. Problematická môže byť najmä infekčná laryngotracheitída spôsobená herpes vírusom, ktorý zostáva v sliepke aj po prekonaní infekcie a tá sa stáva jeho prenášačom.
• Markova choroba sliepok: Táto choroba sa vyskytuje najme u kurčiat do 20 týždňov. Ide o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje rastom nádorov na tele kurčiat (na povrchu aj vo vnútri tela). Markova choroba sliepok je vysoko infekčná a rýchlo sa prenáša zo sliepky na sliepku. Na nešťastie je nutné nakazené kurčatá utratiť, pretože ak by aj prežili stali by sa doživotnými prenášačmi pôvodcu tohto ochorenia. Dobrou správou však je, že na markovu chorobu existuje vakcína a vo veľkých chovoch sa pravidelne aplikuje pri novonarodených kuriatkach nosníc a sliepok na dlhodobejšie využitie. Sliepky preto nakupujte z overených chovov.

Bakteriálne ochorenia

• Cholera sliepok: Spôsobuje ju baktéria Pasteurella multocida. Proti cholere sliepok neexistuje liečba a väčšinou je jej výsledkom úhyn sliepky. Ak aj sliepka choleru prežije, je oslabená a stáva sa jej prenášačom. Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, udržiavanie sliepok v dobrom zdravotnom stave s vybudovanou imunitou (kvalitným, pestrým krmivom so zelenou zložkou a vhodnými chovateľskými podmienkami).
• Salmonelóza: Infekčné ochorenie tráviaceho traktu. Sliepky sa salmonelózou môžu nakaziť kontaminovaným krmivom, vodou, prípadne kontaktom od iných sliepok. Príznakmi salmonely môžu byť apatia, ťažkosti s dýchaním, pokles znášky vajec, či bledo-zelená až biela hnačka. Prevenciou proti nákaze salmonely je zabezpečenie dobrých priestorových a hygienických podmienok chovu s pravidelným čistením. Okrem kvalitného krmiva a vody je vhodné udržiavať v dobrom stave aj črevnú mikroflóru sliepok (napríklad pridávaním kyslomliečnych výrobkov, kvasenej kapusty či probiotík do krmiva a nepoužívaním antibiotík).
• Hemofilná nádcha: Pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Túto chorobu sliepok spoznáte podľa napuchnutej hlavy (hrebeň a okolie očí), sťaženého dýchania, výtoku z očí a nosa a zápalu očných spojiviek. Proti tomuto ochoreniu neexistuje vakcína a v prípade že ho sliepka prekoná, zostane prenášačom a môže nakaziť ďalšie sliepky.

Parazity

• Vši: Prežívajú pod perím, kde sa priživujú na krvi a tým spôsobujú podráždenie a často aj prenos iných chorôb na sliepky. V prípade premnoženia môžeme sliepkam pomôcť práškovými/púdrovými prípravkami proti všiam, ktorými pravidelne poprašujeme perie sliepok počas 3 týždňov.
• Roztoče: Parazitujú na sliepkach. Väčšina druhov sa živý odumretou pokožkou a perím, no existujú aj druhy, ktoré sa živia krvou. Jedným z nich je aj klieštikovec kurí, ktorý narobil problémy už nejednému chovateľovi sliepok, pretože sa ho nie je jednoduché zbaviť. Klieštikovce kurie dokážu sliepky oslabiť a v extrémnych prípadoch aj spôsobiť úhyn z dôvodu straty krvi. Navyše prenášajú rôzne ochorenia, takže pre chovateľov predstavujú vážny problém. V prípade potvrdenia klieštikovca, či iných roztočov je potrebné kurín vyčistiť a vydezinfikovať haseným vápnom. Do škár nasypte zmes popola a práškového prípravku proti parazitom sliepok. Do skupiny roztočov patrí aj svrab rôznych častí tela sliepok.

tags: #vývoj #slepačieho #vajca

Populárne príspevky:

• Zeleninové rezne z mrazenej zeleniny
• Recepty na plnené mäso
• Príprava bravčovej krkovičky
• Exotické ovocie Hala
• Inšpirácie pre folklórne torty