Význam pestovania cukrovej repy na Slovensku

Cukrová repa je dôležitou plodinou pre cukrovarnícky priemysel a hrá tiež dôležitú úlohu v potravinárskom a energetickom sektore. Pestovanie cukrovej repy si vyžaduje agronomickú zručnosť a pozornosť, ale aj vhodné počasie. Preto nie je prekvapením, že pestovatelia sú často hrdí na dosiahnuté rekordy v oblasti cukrovej repy.

Ak sa vám zdá, že repa cukrová je odjakživa pestovanou plodinou a že cukor sa z nej vyrába odnepamäti, v skutočnosti to tak nie je. Prvé pokusy získať z nej cukor sa uskutočnili iba pred 250 rokmi a komerčná výroba bola naštartovaná dokonca až začiatkom 19. storočia. Cukor sa dovtedy získaval výlučne z cukrovej trstiny.

Pestovanie repy cukrovej je však jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.

História a súčasnosť cukrovarníctva na Slovensku

Historicky pritom cukrovarníctvo patrilo medzi piliere poľnohospodársko-priemyselného rozvoja Slovenska. Slovensko bolo ešte donedávna v tejto oblasti sebestačné a dokonca disponovalo vývozným potenciálom.

Cukrová repa (Beta vulgaris L. var. saccharifera) po krátkom pokusnom pestovaní v rokoch 1800-1810 nastúpila svoju víťaznú cestu v poľnohospo­dárstve na Slovensku až v treťom desaťročí 19. stor., teda v období, keď hospodárstva na Slovensku boli odkázané na nové finančné zdroje. Pestovanie tejto novej priemyselnej plodiny sa stalo jedným z hľadiska finančných zdrojov.

Pred tridsiatimi rokmi, v čase vrcholu slovenského cukrovarníctva, boli lány cukrovky všade navôkol. Dnes sa obrovské hromady repy z polí takmer vytratili a od veľkovýrobného pestovania cukrovky sa už v mnohých regiónoch upustilo, no aj medzi záhradkármi je doslova ako šafranu tých, ktorí si ju vysejú na svoje políčka.

Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch a môžeme povedať, že je jednou z mála komodít, ktorých proces výroby je od začiatku do konca realizovaný na Slovensku. Slovensko je v produkcii cukru dlhodobo sebestačné. Každý rok sa vypestuje na približne 22 000 ha poľnohospodárskej pôdy okolo 1,3 mil. ton cukrovej repy. Ročná spotreba cukru na obyvateľa na Slovensku bola v minulom roku 29,6 kilogramu. Na Slovensku je v súčasnosti 195 pestovateľov cukrovej repy, pričom priemerná výmera je 100 ha.

Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 vzrástla pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tis. ha a produkcia cukrovej repy sa medziročne zvýšila o 7,2 %. V uplynulom roku to bolo 1,36 mil. ton pri priemernom výnose 62,6 t z 1 ha, čo je nárast o 3,6 %. Vo výrobe bieleho cukru tak dosiahlo Slovensko sebestačnosť viac ako 100 %.

V roku 2016 dosiahla úroda 74 ton z hektára, s priemernou cukornatosťou 16,34 %.

Zaujímavosti:

• … cukornatosť prvých odrôd cukrovky dosahovala hodnoty len okolo piatich percent? Dnešné veľmi cukornaté odrody obsahujú dvanásť až dvadsať percent cukru v sušine.
• … pri sterilizácii cvikly môžete do zmesi pridať dvadsať až dvadsaťpäť percent repy cukrovej? Nemusíte dosládzať, intenzívne červené betaíny z cvikly cukrovku zafarbia a vo výslednom produkte ju chuťovo ani farebne neodlíšite.
• … pre záhradkárov je aktuálne dostupná odroda ‘Hanibal’ s vysokou cukornatosťou? Jediné, čo od vás budú rastliny počas vegetácie vyžadovať, je odburiňovanie.

Medzi nevhodné predplodiny repy cukrovej patrí napríklad kukurica, sama repa cukrová, ale aj ďatelina.

Vývoj po zrušení kvót na výrobu cukru v EÚ

Kvóty na výrobu cukru, po takmer polstoročí, v Európskej únii zanikli už v nasledujúcej kampani, k 1. októbru 2017. Zároveň sa však zrušila aj minimálna cena za cukrovú repu. Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšírili možnosti vývozu, no zároveň vzrástla konkurencia vnútri Únie.

Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru, teda produkcia prekračujúca túto úroveň sa musela spracovať v chemickom priemysle (lieh, krmivá, hnojivá), alebo sme ju museli vyviezť do tretích krajín, mimo EÚ. Keďže spotreba tohto sladidla je na Slovensku okolo 175-185 000 ton ročne, potrebný objem nad našu kvótu sme museli pre domácich spotrebiteľov zabezpečiť z iných krajín.

Zrušením systému kvót stratili pestovatelia aj istotu garantovanej minimálnej ceny za tonu cukrovej repy vo výške 26,29 EUR/t. Oproti pôvodným cenám, keď bola cena cukru v EÚ okolo 650 EUR/t je v súčasnosti cena za tonu cukrovej repy skoro polovičná.

V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku. Na Slovensku ju v súčasnosti pestujeme asi na asi 22 000 hektároch. Naša súčasná výmera repy je asi dvojtretinová v porovnaní s obdobím pred reštrukturalizáciou. Na naplnenie našej produkčnej kvóty (112 319,5 ton cukru) by síce bolo postačilo menej suroviny, ale kampaň by bola krátka a neekonomická. Pestovatelia teda prijali ponuku cukrovarníckych spoločností a pestovali repy viac, čo pomohlo stabilizovať produkciu cukru pre uspokojenie spotreby na Slovensku.

Okopaniny, medzi ktoré cukrová repa patrí, však čoraz viac chýbajú v našich osevných postupoch. „Neočakávame trend výraznejšieho zvyšovania produkčných plôch cukrovej repy na Slovensku. Tieto slová potvrdzuje aj Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady, najväčšieho pestovateľa cukrovej repy v Nitrianskom kraji.

Reštrukturalizácia cukrovarov a súčasná situácia

Po reštrukturalizácii v roku 2009 zostali na Slovensku iba dva cukrovary: Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Ich celková ročná výrobná kapacita je okolo 200 000 ton cukru. Vlani sa dokonca podarilo vyrobiť 205 000 ton, najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam pre pestovanie cukrovej repy.

„Cukrovary u nás spracovávajú výhradne domácu surovinu, vypestovanú na Slovensku. Spoločnosti majú dodávateľské zmluvy, o podmienkach ktorých rokujú v zmysle Odvetvovej dohody tzv. “Zmiešané komisie“ pri jednotlivých spoločnostiach. Už pre sejbu cukrovej repy v roku 2017 sa podmienky nákupu líšia od podmienok počas obdobia platnosti kvót. Obe zmluvné strany v Zmiešaných komisiách sa stále snažili dohodnúť podmienky, aby sa dosiahla sebestačnosť v produkcii tejto komodity.

„Prostredie v rámci Európskej únie bude viac trhové, budeme musieť zabojovať v konkurencii výrobcov z ostatných krajín. Svetová cena sa po turbulenciách ostatnej dekády ustálila na úrovni asi 400 euro za tonu cukru. Najviac asi ohrozuje európsky trh Brazília (ročne vyrobí až 40 mil. ton cukru), kde je výroba cukru nepriamo podporovaná tzv. „krížovou“ subvenciou na bioetanol. Európsky trh s cukrom je pod tlakom obchodníkov, ktorí navyše k objemom v rámci multilaterálnych obchodných dohôd (WTO) dovážajú cukor aj prostredníctvom bilaterálnych dohôd.

„Ochrana hraníc EÚ zostane zachovaná, to znamená, že by nemalo dôjsť k zvýšeniu importu z tretích krajín. Skôr sa dá očakávať, že európske krajiny budú mať väčšie príležitosti na vývoz, keďže už nebudú obmedzované vývoznými limitmi WTO, ktoré platili v kvótovom režime. Podniky v niektorých krajinách únie už vykročili v ústrety zmene.

„Je možné, že dôjde k zvýšeniu pestovateľských plôch cukrovej repy, ale nie v rámci Slovenska. „Slovensko má podobné pestovateľské podmienky, teda napríklad aj tohtoročný vlahový deficit, ako okolité štáty, hlavne Moravská oblasť Českej republiky. Ak je u nás nižšia produkcia, tak zrejme nebude vyššia ponuka ani tam. Navyše, cukrová repa nie je tovar voľne dostupný na trhu, ako je napríklad pšenica. Každý pestovateľ už má svoju produkciu zakontrahovanú pre nejaký cukrovar. Preto si myslím, že cukrovary na Slovensku spracujú len to množstvo, ktoré im dodáme u nás. Aby sa mohla táto okopanina pestovať na väčšej ploche, museli by byť agropodnikatelia vybavení potrebnou poľnohospodárskou technikou, ale tiež motivovaní realizačnou cenou za produkciu. Napokon, mohla by sa zvýšiť aj spracovateľská kapacita cukrovarov u nás.

Pre rok 2017 sú už zmluvy uzatvorené, no o podmienkach nákupu cukrovej repy pre kampaň 2018/19 ešte diskutujú zástupcovia pestovateľov a spracovateľov na spoločných stretnutiach tzv. „Problém je, že pri nižšej produkcii, ako očakávame aj tento rok, realizačná cena ani zďaleka nepokryje pestovateľom náklady na výrobu repy. Tento rok predpokladáme úrodu len okolo 50 ton z hektára, kvôli suchu. Nepomôžu už zrejme ani jesenné dažde, pretože listy repy už zasychajú. Pestovatelia a cukrovary si teda ešte musia analyzovať situáciu a pokúsia sa nájsť kompromisné východisko prijateľné pre obe strany.

V roku 2016 pestovatelia mohli rátať v schéme priamych podpôr so 134,04 €/ha v rámci zjednodušeného režimu základnej platby na plochu (tzv. SAPS) a k nej so 71,37 €/ha pri dodržaní poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie. Cukrová repa bola zaradená medzi tzv. „citlivé komodity“ a od roku 2015 na ňu PPA vypláca pestovateľom viazanú platbu na produkciu, teda na výmeru v danom hospodárskom roku. Vlani (2016) bola na úrovni 374,11 €/ha.

Sektor výroby cukru zamestnáva na Slovensku priamo aj nepriamo vyše 3 000 ľudí, takže by malo byť v záujme zachovať túto výrobu.

Hrozba straty sebestačnosti

Slovensko môže prísť o cukrovú sebestačnosť po viac než sto rokoch. Dôvodom je rozhodnutie nemeckého majiteľa ukončiť výrobu v cukrovare v Trenčianskej Teplej.

Minister Richard Takáč uviedol, že Slovensko má v sektore cukrovej repy nadštandardné podmienky. "Máme tretiu najvyššiu viazanú platbu, dotáciu pre pestovanie na hektár cukrovej repy v Európskej únií," zdôraznil.

Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), uviedol, že zatvorením cukrovaru prichádzajú pestovatelia o svojho odberateľa cukrovej repy. „Okolo 120 pestovateľov dodávalo cukrovú repu do tohto zaniknutého cukrovaru, ktorí hospodárili na výmere okolo 8200 hektárov. To znamená, že sa nám zvýši saldo zahraničného obchodu v rámci SR. Za január až október minulého roku to saldo predstavuje hodnotu okolo 2,4 miliardy eur a bohužiaľ, oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšilo o 38 miliónov eur. „Bohužiaľ, musíme tiež konštatovať, že Slovensko bolo doteraz v prípade cukru, v jednej z mála komodít, sebestačné. A túto sebestačnosť strácame,“ upozornil predseda SPPK.

Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska, uviedol, že slovenskí pestovatelia budú od Považského cukru požadovať odškodnenie za ukončenie odberateľských vzťahov. Ďalším následkom ukončenia výroby cukru v Považskom cukre podľa Kovácsa je to, že im ostanú jednoúčelové stroje, ktoré sa dajú použiť len na pestovanie cukrovej repy.

Zostávajúci cukrovar v Seredi sa snaží zmierniť dôsledky. Adrián Šedivý hovoril o snahe prevziať časť pestovateľov a o investíciách do zvýšenia kapacity už v tomto roku.

Moderné pestovateľské systémy

Cieľom pestovateľských systémov repy cukrovej je zvyšovať rentabilitu jej pestovania, ako aj výroby cukru. Takýto výsledok je možné dosiahnuť prostredníctvom vyrovnaného porastu, ktorý má dostatočný počet jedincov, tvorí veľké buľvy s vysokým obsahom cukru.

So sejbou repy cukrovej sa v tomto roku začalo v druhej dekáde marca. Počasie bolo počas zakladania porastov priaznivé, a tak sa podarilo väčšine farmárov osiať všetky plánované plochy. Od konca marca začalo byť počasie vrtkavé a prinieslo chladné noci a rána a neskôr aj nedostatok zrážok. Tieto vrtochy počasia spomalili vzchádzanie repy a na druhej strane podporili chladnomilné buriny, ktorým musí repa konkurovať.

Dosiahnutie vysokej produkcie a cukornatosti repy závisí do veľkej miery od veľkosti, aktivity a schopnosti listového aparátu ukladať v priebehu vegetácie vytvorené asimiláty do buľvy. Fotosynteticky najvýkonnejšie listy, ktoré vytvára repa v prvej polovici vegetácie by sa mali udržať na rastline, čo najdlhšie, pričom by mali byť zdravé a nepoškodené. Avšak veľmi často dochádza v dôsledku pôsobenia stresových faktorov prostredia (silné UV žiarenie, deficit zrážok, zamokrenie pôdy, krupobitie) k tvorbe nekróz až k ich odumieraniu. Repa je v takomto prípade nútená zareagovať na priebeh stresových situácii tvorbou nových listov, ktoré vytvára z naakumulovaných zásob cukru. Výsledok tejto reakcie porastu sa odrazí v nižšej fotosyntetickej aktivite, ktorá vedie k nižšej úrode a poklesu cukornatosti. V tomto kontexte zohráva zvlášť dôležitú úlohu aj zdravotný stav listového aparátu.

V posledných rokoch nemožno podceňovať výskyt hubových ochorení a to zvlášť cerkospóry, ktorej rozšírenie v poraste repy môže spôsobiť až 20% straty na úrode.

Technologická kvalita repy cukrovej sa formuje už od začiatku vegetačného obdobia. Príprava pôdy, termín sejby a počasie rozhodujú o počte produkčných dní počas, ktorých sa vo vytvorenej buľve vyrovnáva vnútorná chémia a dosahuje technologická zrelosť. Významnú úlohu zohráva aj správna výživa, ktorá formuje fyziologicko-biochemické procesy, čím sa významne podieľa na tvorbe a kvalite úrody. Základné postavenie má pri formovaní úrody repy makrobiogénny prvok, akým je dusík. Avšak zvlášť dôležitými sú aj mikroelementy (bór, mangán, zinok, meď), ktoré v malých množstvách ovplyvňujú mnohé fyziologicko-biochemické pochody rastlín.

Ekonomická analýza pestovania cukrovej repy

Ekonomická analýza pestovania cukrovej je uvedená v tabuľkách 2 a 3. Efektívnosť pestovania cukrovej repy závisí od realizačných cien, celkových vlastných nákladov, hektárových úrod a dotácii. V tabuľke 3 je uvedená ekonomická analýza bez započítania dotácií.

Z tabuľky pozorujeme nárast cien producentov cukrovej repy z úrovne 22,34 €.t-1 na 28,79 €.t-1 (+6,45 €.t-1, resp. +29 %). Hodnoty vlastných nákladov na hektár i na tonu sa zvýšili ešte výraznejšie (+46 % resp. +44 %). Tržby na hektár sú súčinom ceny a hektárovej úrody. Podobne aj v tržbách sme zaznamenali nárast z úrovne 1 212,8 €.ha-1 na úroveň 1 687,4 €.ha-1 (+474,6 €.ha-1).

Tabuľka: Kalkulácia nákladových položiek (údaje za rok 2022)

tags: #význam #pestovania #cukrovej #repy

Populárne príspevky:

• Recept na slivkovú omáčku
• Domáci perník bez mlieka
• Recept na knedle s ovocím
• Tradičný Slaninový Posúch
• Dokonalé tortové plnky