Vzhľad a pestovanie cukrovej repy na Slovensku

S rastúcim záujmom o bio produkty a odmietaním geneticky modifikovaných potravín si mnohí spotrebitelia neuvedomujú, že ani bežne dostupné druhy zeleniny a ovocia nemusia byť vo svojej pôvodnej podobe. Šľachtenie a kríženie plodín je proces, ktorý prebieha už stáročia a výrazne ovplyvnilo vzhľad, chuť a vlastnosti zeleniny, ktorú dnes konzumujeme. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj niektorých druhov zeleniny, s dôrazom na situáciu na Slovensku.

História a vývoj zeleniny

V dávnych dobách, keď sa ľudia živili ako lovci a zberači, objavovali rastliny vhodné na konzumáciu náhodne. Až so vznikom prvých civilizácií sa človek naučil zeleninu cielene pestovať a šľachtiť pre svoje potreby. Dnes existuje viac ako 20 000 rôznych druhov zeleniny a toto číslo stále rastie.

Najstaršie druhy zeleniny

Za najstarší druh zeleniny sa považuje hrach, ktorý bol podľa historických nálezov známy už v dobe kamennej. V starovekom Ríme sa zbierali celé usušené struky, ktoré sa následne mleli. Zelený hrášok sa na stoloch začal objavovať až v 17. storočí.

Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a do Európy sa dostali v 16. storočí. Spočiatku sa pestovali skôr na okrasné účely a Európania mali voči ich konzumácii predsudky. Napokon však zemiaky spôsobili revolúciu v stravovaní a v 18. storočí sa ich pestovanie a využívanie v kuchyni výrazne rozšírilo.

Transformácia mrkvy: Od fialovej po oranžovú

Mrkva, obľúbená pre svoju sladkú chuť a vysoký obsah vitamínov, pochádza z oblastí Afganistanu, kde bola pôvodne pestovaná už pred viac ako 5000 rokmi. Pôvodné odrody mrkvy mali fialovú alebo bielu farbu, zatiaľ čo oranžová mrkva, ako ju poznáme dnes, sa objavila až v 17. storočí v Holandsku.

Mrkva sa v Európe objavila približne v 13. storočí, pričom sa od tej, ktorú poznáme dnes, značne líšila. Pôvodná mrkva mala horkejšiu chuť a fialové, žlté alebo biele sfarbenie. Používala sa skôr na medicínske účely. Oranžovú mrkvu sa podarilo vyšľachtiť až v Holandsku v priebehu 17. storočia. Oranžová mrkva získala popularitu aj pre svoje spojenie s kráľovským rodom Oranžských v Holandsku.

V Európe bola mrkva dôležitou plodinou najmä v stredoveku, keď sa používala ako základná zelenina v jedálničku roľníkov. V mnohých európskych krajinách má mrkva významné miesto v kuchyni a tradičných rituáloch. Na Slovensku a v Česku je mrkva neoddeliteľnou súčasťou jedál, ako sú polievky, omáčky a šaláty.

Mrkva je známa aj pre svoje liečivé vlastnosti. V ľudovej medicíne sa mrkvová šťava často používa na podporu zdravia zraku a pokožky. V niektorých kultúrach je mrkva symbolom vitality a jari, keďže sa sia na jar ako prvá plodina, ktorá prináša úrodu do záhrad.

História ďalších druhov zeleniny

• Cesnak: Objavuje sa už pred 9 000 rokmi a predpokladá sa, že z Ázie sa do ostatných častí sveta rozšíril najmä vďaka hodvábnej ceste.
• Uhorky: Ako súčasť čeľade tekvicovité sprevádzajú ľudstvo už vyše 4 tisíc rokov. Svoj pôvod má v starovekej Indii odkiaľ sa jej pestovanie rozšírilo do starovekého Grécka, Ríma a tiež do Číny.
• Cibuľa: Od nepamäti kultivovali cibuľu Egypťania, u ktorých sa tešila univerzálnej obľúbenosti. V starovekom Grécku ju považovali za posvätnú rastlinu.
• Kapusta: Kapusta je jednou z najstarších zeleninových kultúr pestovaných v Stredozemí a južnej Európe - viac ako 4,5 tisíc rokov.
• Reďkovka: Reďkovka pochádza z Egypta a Číny. O kultivácii reďkovky v starovekom Egypte svedčia nápisy na Cheopsovej pyramíde podobne ako o cesnaku.
• Špenát: Vo voľnej prírode sa špenát nachádza v Prednej Ázii a jeho kultivácia začala v Perzii.
• Cvikla: Divorastúca cvikla sa dodnes vyskytuje v Iráne, na pobreží Stredozemného, Čierneho a Kaspického mora a tiež v Indii a Číne.

Pôvodná zelenina a Slovensko

Hoci sa základné druhy zeleniny mierneho podnebného pásma pestujú po celom obvode zemegule, v každej krajine uprednostňujú domáce krajové odrody.

Stav šľachtenia zeleniny na Slovensku

Slovensko malo v minulosti dobre rozvinuté šľachtenie zeleniny. Domáce šľachtenie zeleniny však postupne zaniká. Dnes už nemáme ani bývalý Výskumný ústav zeleniny v Nových Zámkoch, ani šľachtiteľské stanice. Šľachtenie by malo dávať nové rozvojové podnety pre zeleninársku prvovýrobu, ktorá na Slovensku pokrýva domácu spotrebu zeleniny len okolo 20 percent. Platíme tak daň globalizácii obchodu s potravinami a nezvládnutej transformácii poľnohospodárstva.

Význam slovenských odrôd

Na Slovensku vyšľachtené odrody najlepšie vystihujú pôdne a klimatické podmienky typické pre naše územie a vyjadrujú aj našu typickú chuť. Dovozom zeleniny z rôznych kútov Európy prichádzame o túto chuťovú pamäť, ktorá sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Pôda s mikroklímou i spôsobom pestovania dávajú jednotlivým odrodám zeleniny svojráznu aromatickú a chuťovú pečať i farebnosť.

Preferencie slovenských spotrebiteľov

Napríklad, slovenské obyvateľstvo preferuje bledozelenú špicatú papriku, ktorá dozrieva až dočervena a chutí sladko, mierne štipľavo až štipľavo. Neobľubujeme dovážanú tmavozelenú alebo bielu papriku. Naše vlastné odrody sú však, žiaľ, na ústupe.

Problémy so šľachtením

Šľachtenie je drahé a bez dotačnej podpory je odsúdené na odumieranie. Štát sa z neho u nás už dávno stiahol, zatiaľ čo v iných krajinách doň stále tečú vysoké podpory. Pre prax nestačí odrodu len vyšľachtiť, ale treba robiť tzv. udržovacie šľachtenie. Tam, kde niet dosť zdrojov, šľachtenie skôr či neskôr skončí.

Návrat k prirodzenosti

Ľudia si uvedomujú hodnotu prirodzene dozretej zeleniny a uprednostňujú nákupy na trhoviskách, kde si môžu kúpiť rajčiny, ktoré neboli vyšľachtené na to, aby vydržali tisíckilometrové presuny a dlhý pobyt v skladoch a na pultoch. Chcú opäť jesť plody, ktoré dozreli prirodzene na koreni, na slnku.

Zaváranie ako spôsob uchovania úrody

Zaváranie je tradičný spôsob uchovávania ovocia a zeleniny, ktorý sa na Slovensku objavil koncom 19. storočia. Spočiatku išlo najmä o džemy, rôsoly a lekváre. Varenie ovocných rôsolov priniesli na naše územie svetobežní drotári a z Ruska sa tento zvyk rozšíril do celého Slovenska.

Kuchárske knihy z prvej polovice 20. storočia od Terézie Vansovej obsahovali recepty, ktoré mali obrovský úspech. Zaváranie do fliaš je mladšie a u nás sa začalo vo veľkom rozvíjať po druhej svetovej vojne. V 70. až 80. rokoch gazdiné zavárali bežne, keďže neboli chladničky či mrazničky. Rozšírený bol slivkový lekvár, ktorého varenie malo aj sociálnu funkciu - ženy sa stretávali, spievali a rozprávali.

Pestovanie cukrovej repy

Cukrová repa je plodina náročná na pôdu a živiny. Pre úspešné pestovanie je dôležité zabezpečiť jej optimálne podmienky.

Hnojenie cukrovej repy

Na hnojenie poľnohospodárskych a okrasných kultúr, zeleniny, jahôd, ovocných stromov a viníc sa používa exkluzívne organické hnojivo vo forme granúl (2 - 5 mm) vyrobené z hydinového trusu a vedľajších látok vzniknutých pri spracovaní cukrovej repy a zemiakov. Je vhodné na hnojenie kultúr s vyššou potrebou dusíka a draslíka. Má vysoký obsah organickej hmoty, ktorá je potrebná na udržanie úrodnosti pôdy ako aj na zlepšenie vodného režimu pôdy. Stimuluje pôdnu mikrobiálnu činnosť a zlepšuje štruktúru pôdy.

Chemické a fyzikálne vlastnosti hnojiva:

• Obsah sušiny 90 %
• Organická zložka 65 %
• Dusík celkový (N) 5,0 % z toho dusík organický 4,6 %
• Fosfor (P2O5) 3 %
• Draslík (K2O) 8 %
• Horčík (MgO) 0,8 %
• Vápnik (CaO) 9,1 %
• pH 6,0 - 7,5
• Stopové prvky: Fe, Mn, B, Mo, Zn, Cu
• Bez chemických prísad.

Dávkovanie hnojiva:

Aplikácia: Veľmi jednoduchá - ručne alebo rozmetadlom pred sejbou alebo výsadbou, najlepšie pred dažďom či závlahou. Možno tiež aplikovať do jarkov vzdialených 15 - 20 cm od koreňov rastlín. Granule si vďaka vysokému obsahu sušiny udržujú stabilnú kvalitu. Neobsahujú patogény ani semená burín.

Odrody cukrovej repy

Hybridné odrody s veľmi vysokou cukornatosťou. Cukrovke vyhovujú predovšetkým ťažšie, humózní pôdy, bohatě organicky hnojené. Výsev provádíme v dubnu až květnu, sklízíme od poloviny září, kdy cukrovka dosahuje maximální cukernatosti.

tags: #vzhľad #cukrovej #repy #pestovanie

Populárne príspevky:

• Úspešný hotelový jedálny lístok
• Tradičný tvarohový koláč
• Tipy a recepty s bujónovými kockami
• Ako si vybrať pec na pizzu?
• Lahodné jedlá s údeným lososom