Recepty na domáce sirupy z ruží, fialiek a šípok

Príroda nám ponúka nespočetné množstvo darov, ktoré môžeme využiť pre naše zdravie a krásu. Medzi ne patria aj kvety, ako sú fialky a ruže, ktoré majú nielen estetickú hodnotu, ale aj liečivé účinky. V tomto článku sa pozrieme na to, ako si z týchto kvetov pripraviť sirup, ktorý nám môže pomôcť pri rôznych zdravotných problémoch a zároveň nám spríjemní chvíle pohody.

Fialka: Jemná krása s liečivou silou

Sirôtka, fialka sirôtková, fialka trojfarebná, viola - pod toľkými názvami poznáme túto nádhernú jemnú kvetinu a zároveň liečivú bylinku. Je nežná, voňavá a pôsobí na dušu aj na telo. Snáď sa ani nedá na ňu pozrieť bez toho, aby sme sa neusmiali. :-)

Fialka (ľudovo nazývaná macoška), túto dvojročnú kvetinu poznáme vo všetkých farbách dúhy, od bielej po čiernu alebo jednofarebnú, resp. v najrozličnejších farebných kombináciách. Sirôtky sú nám blízke možno aj preto, že pochádzajú z Európy a v minulosti sa vynímali na okne takmer každého vidieckeho domu. Darí sa im dobre v mokrej pôde, na horúcich stanovištiach aj v kvetináčoch.

Účinné látky a ich vplyv na zdravie

Nájdeme v nej tieto účinné látky: flavonoidy, sliz, saponín, vitamín C. Éterické oleje obsiahnuté vo fialke sú silnými antioxidantmi, spomaľujú starnutie pokožky. Aj preto je fialka taká obľúbená a využívaná v kozmetickom priemysle. Vhodná je pri liečbe akné, ekzémov a suchej, podráždenej pokožky. Fialka má tiež silné močopudné účinky, ideálna je pre ľudí, ktorí trpia reumou, dnou a artériosklerózou. Odhlieňuje organizmus a napomáha vykašliavaniu. Vďaka svojmu chladivému účinku je vhodné jej používanie pri horúčke.

Zber a využitie fialky

Kvety a vňať zbierame od mája do septembra. Využiť môžeme kvety, vňať aj koreň. Koreň však trháme s ohľadom na prírodu (tak ako pri väčšine bylín) len také množstvo, aké nevyhnutne potrebujeme. Listy používame spolu s kvetmi pri príprave domácich liečiv - sirup proti kašľu, liečivý olej na podráždenú pokožku.

Kvety sa pre svoju nádhernú farbu čoraz viac využívajú v gastronómii na dekorovanie sladkých pokrmov, koláčov a dezertov. Veľmi rada namáčam kvety fialiek do cukrového roztoku, kde skandizujú a ako dekorácie neuvädnú tak rýchlo ako čerstvé kvietky. Kvety sa sušia na dobre vetranom mieste, v tieni a bez dosahu slnka, čím sa dlhšie zachová typická farba kvetov.

Zaujímavosti o fialke

Fialka je jedna z bylín, o ktorej sa zachovali najstaršie záznamy. Už Kelti oceňovali jej účinky na pleť a v starom Ríme sa liečili bolesti hlavy privoniavaním k fialke. V stredoveku bola s obľubou používaná ako preháňadlo pre deti. Pri liečbe môžeme využiť všetky druhy fialiek, dokonca aj fialku lesnú, známu svojou nebesky modrou farbou a prenikavou vôňou. Jediný typ fialky, ktorý nevyužívame ako liečivú bylinku, je fialka okrasná, ktorá kvitne v interiéroch, v kvetináčoch na parapetných doskách. Môže vyvolať nevoľnosť a pocit na zvracanie, a to už pri malých dávkach.

Využitie fialky v kuchyni a domácej lekárničke

• Kvetmi zdobíme koláče, dezerty, kašu pre deti, pudingy a šľahačku.
• Fialka má jemne sladkú chuť, takže sa hodí skôr do sladších pokrmov.
• Ak ju chceme využiť na dekoráciu jedla, kvietky trháme tesne pred použitím.
• Keď to nie je možné, kvietky vložíme v jednej vrstve do nádoby s mokrou kuchynskou utierkou a uschováme v chladničke, kde vydržia niekoľko dní.

Na čaj: Používa sa na stimuláciu obehového a močového systému, pri chronických infekciách nielen močových ciest, je výborný aj pri nadmernom potení napr.

Pleťová voda: Zmierňuje akné, vypína pleť a prvé vrásky, hydratuje pokožku, utlmuje svrbenie a bolesť po uštipnutí hmyzom.

Sirup: Používame ho na podporu vykašliavania, pri ochoreniach močových ciest, uvoľňuje a rozpúšťa hlieny.

Tip na recept: Nápoj lásky

Babky bylinkárky v minulosti používali sirôtku na prípravu „nápoja lásky“. Zmiešame rovnaký diel čerstvých alebo sušených kvetov fialky, lupeňov ruže, levandule a mäty. Zalejeme vlažnou vodou a necháme macerovať 10 hodín. Pred podávaním prihrejeme. Dosládzať nemusíme, o sladkú príchuť sa postarajú samotné bylinky.

Ruža: Kráľovná kvetov s liečivými účinkami

Ruža je nielen nádherný kvet, či symbol znovuzrodenia a lásky, ktorá zvíťazila nad smrťou. Rosa gallica, čiže ruža galská (aj keltská alebo francúzska) je obľúbený ker, ktorý sa podľa fosílnych nálezov vyskytoval na Zemi dávno predtým, než sa objavil človek. Záznamy o ruži galskej nájdeme na sumerských hlinených tabuľkách (okolo roku 3000 p. n. l.) a bežne ju pestovali Rimania aj Gréci. Práve v antickom Grécku boli víťazní vojaci pri návrate do vlasti uctievaní vencami z ruží. Kvety ruže sú jedlé a naozaj liečivé. Už v období renesancie sa v prírodnej medicíne využívalo asi 15 druhov ruží. Ak ste boli v Bulharsku na dovolenke, určite ste tam videli rôzne „ružové“ výrobky. Zbiera sa kvet, ktorý obsahuje terpenický alkohol geraniol. Je to vonná látka, ktorá je hlavnou zložkou ružového oleja. Okrem toho sú v ňom prítomné éterické oleje, triesloviny, kyselina trieslová, saponíny, flavonoidy a antokyány.

Účinné látky a ich vplyv na zdravie

„Galská ruža usmrcuje stafyloky a baktérie Escherichia coli a ničí pôvodcov rôznych mikrobiálnych zápalov priedušiek, čo sa traduje už od čias Avicennu,“ upozorňujú českí odborníci Josef Jonáš a Jiří Kuchař, ktorým vyšla aj výborná kniha Svet prírodných antibiotík. Podľa nich je účinná pri problémoch kože, močových ciest a močového mechúra. Pripravuje sa z 30 gramov sušených kvetov, ktoré sa zalejú štvrť litrom vriacej vody a nechajú sa zakryté celý deň stáť.

Ružový med možno úspešne použiť ako kloktadlo pri zápaloch krku a nosohltana, kým pri zápaloch očí pomáhajú výplachy alebo obklady. Pripravte si ho z jednej čajovej lyžičky sušených ružových kvetov, ktorá sa preleje šálkou horúcej vody a nechá sa desať minút vylúhovať.

Olej vhodný na krémy a pleťové mlieka vyrobíte z usušených púčikov galskej ruže, ktorými sa naplní dobre uzatvárateľný pohár a doleje sa až po okraj jojobovým alebo mandľovým olejom. Po starostlivom uzatvorení sa nechá stáť za občasného pretrepania tri týždne na slnečnom a teplom mieste. Je skvelý pre mladých na nečistú a aknóznu pleť.

Pleťovú vodu pripravíte vylúhovaním 100 gramov sušených kvetov v litri červeného vínneho octu. Pri izbovej teplote to potrvá asi týždeň. Používa sa ráno a večer. Účinné látky v ružových kvetoch totiž zlepšujú krvný obeh v pleti, čím ju lepšie vyživujú a posilňujú kapiláry. Sťahujú póry.

Ruža, v Indii známa ako Shatapatri alebo Taruni, má vo východných krajinách veľmi široké využitie. Táto okrasná rastlina má mnoho liečivých vlastností, ktoré sú spomenuté v klasických dielach ajurvédy a potvrdzujú ich aj vedecké výskumy. Shatapatri má v Ajurvéde dôležité miesto vďaka svojej ochladzujúcej vlastnosti, ktorá má upokojujúci účinok na Pitta dóšu, ktorú znižuje a tým pomáha nastoliť v organizme rovnováhu. Pôsobí tiež priaznivo na dobré zdravie srdca, upokojenie mysle a zlepšenie pleti. Vedecké štúdie ukazujú, že ruža obsahuje množstvo bioaktívnych zlúčenín, ako sú flavonoidy, taníny, terpény, a rôzne esenciálne oleje. Tieto látky prispievajú k jej protizápalovým, antioxidačným a antibakteriálnym účinkom. Výskumy tiež naznačujú, že ruža má pozitívny vplyv na dobrú náladu a zníženie úzkosti, čo podporuje jej tradičné využitie v aromaterapii. Jej príjemná vôňa je tiež v Ajurvédskej praxi považovaná za upokojujúcu pre myseľ a emócie.Výťažky z ruže sa potom často používajú v kozmetike, pretože upokojujú, harmonizujú a tonizujú pokožku. Ruža, ktorej domovinou je predovšetkým eurázijský priestor, má dnes viac ako sto odrôd, ktoré vznikli počas storočí vzájomným prelínaním aj cieleným pestovateľským šľachtením niekoľkých pôvodných druhov. V našom prostredí išlo predovšetkým o ružu keltskú (rosa gallica), ružu šípkovú (rosa canina), na blízkom a strednom východe ružu perzskú (rosa persica) a ružu damašskú (rosa damascena), ktorá sa dnes hojne používa na výrobu známeho ružového oleja v Bulharsku. V Číne a Indii išlo potom o ružu čínsku (rosa chinensis/rosa indica) a ružu obrovskú (rosa gigantea). Ruža stolistá (rosa centifolia), ktorá je súčasťou tradičnej indickej kuchyne a prípravkov ajurvédskej medicíny, vznikla skrížením ruže damašskej, ruže keltskej a ruže šípkovej v priestore Malej Ázie a Kaukazu. V 16. storočí sa dostala do Európy a stala sa obľúbenou pre svoju intenzívnu vôňu a krásu. Tento ušľachtilý druh ruže má bohatú históriu a kultúrny význam po celom svete. V Indii ju považujú za kvet, ktorý sa objavil predovšetkým s dynastiou Mughalských panovníkov (1526-1858), ktorí prišli do Indie zo strednej Ázie a ktorí vo svojich nádherných palácových záhradách pestovali ruže a ďalšie kvety, z ktorých potom podľa arabsko-perzskej tradície vyrábali omamné vône a parfumy. V perzskej poézii sa považovala ruža stolistá za symbol pre krásu a ako metafora dokonalej lásky. V starovekom Egypte ju používala kráľovná Kleopatra do svojich preslávených parfémov a kúpeľov. V Európe je táto ruža spájaná so svätou Alžbetou Uhorskou, patrónkou chorých a chudobných, ktorá bola známa svojou starostlivosťou o trpiacich.

Ajurvéda prisudzuje každej rastline rôzne druhy vlastností a prirodzených charakteristík. Okrem rozdrvených okvetných plátkov použitých ako prášok, pasta, džem, známej ružovej vody či voňavého ružového oleja, existuje ešte jeden výnimočný spôsob, ako využiť veľké zdravotné výhody ruže a to je v podobe sladkej indickej dobroty menom gulkand. Tento dezert sa pripravuje zo sušených okvetných plátkov ruže a trstinového cukru.

Recept na ružový sirup

Na záhrade som si ostrihala rozkvitnuté červené ruže - čím tmavšie, tým účinnejšie. Otrhala som z nich lupienky do vedierka od horčice kým bolo plné. To je presne na jednu dávku. Lupienkov by malo byť do štvrťlitrového pohára keď ich natlačíme - po odvážení 125 g. Doma som si pripravila vodu a cukor. Najskôr som uvarila vodu s cukrom 5 minút. Odstavila som zo zdroja tepla a pridala ružové lupene a premiešala. Zakryla som kastrólik a po vychladení som ho odložila do chladničky. Nechala som 24 hodín vylúhovať. Na druhý deň som ružový výluh precedila, vyžmýkala lupene, pridala som kyselinu citrónovú a sirup som nechala povariť asi 2 minúty. Preliala som ho do fľašiek. Vyšla mi jedna fľaška od malého kečupu a jedna fľaška od mini pečeného čaju.

Recepty z ruží

• Prášok z okvetných plátkov ruže: Pridajte ¼ až ½ čajovej lyžičky ružového prášku do mlieka alebo vody a užívajte na lačný žalúdok raz až dvakrát denne.
• Ružová voda z máčaných okvetných plátkov ruže: Pridajte 2-3 čajové lyžičky ružovej vody do pohára čistej vody. Pite ju pred jedlom raz alebo dvakrát denne ako žalúdočné tonikum.
• Sharbat z ruže (ružový sirup): Zmiešajte 2-3 čajové lyžičky ružového šarbatu s pohárom vody a pite pred jedlom, aby ste zmiernili pocit horúčavy a pálenia v tele.
• Ružový čaj: Očistite 5-6 čerstvých okvetných plátkov ruže (na 250 ml vody) a odstráňte biely základ (aby nebol čaj horký). Dajte variť na 5 minút, kým okvetné plátky nestmavnú.
• Gulkand: Do sklenenej nádoby nasypte vrstvu okvetných plátkov ruží a rovnomerne na ne nasypte vrstvu trstinového cukru. Potom opäť rozprestrite vrstvu okvetných plátkov a na nej opäť vrstvu cukru. Postup opakujte, kým nenaplníte pohár a ten potom uzatvorte viečkom a uchovávajte ho na slnku po dobu 7 až 10 dní. Tento nápoj podporuje imunitu, krásnu pleť a dobrý zrak.

Šípkový sirup: Jesenný dar pre zdravie

Šípky sú jesenný dar prírody a šípkový sirup doslova zázračným liekom počas celej jesene i zimy. Šípka alebo správnejšie ruža šípová vyžaduje plné slnko a oporu, po ktorej sa môže ťahať. Je nenáročná na typ pôdy a orientáciu. Šípky sa zbierajú v októbri až v novembri. Ak chcete využiť všetky ich liečivé účinky, mali by ste stihnúť zber do prvých mrazov. Šípky zberajte po prvých mrazoch alebo keď začnú mäknúť. Šípky nájdete počas jesene skoro všade, stačí sa vybrať na prechádzku do prírody.

Účinné látky a ich vplyv na zdravie

V počasí, keď vírusy behajú, treba cielene myslieť na príjem vitamínov. Nie je lepšie myslieť na silu prírody? Táto sila je ukrytá v šípkach! Dokazujú to ich popredné miesta v tabuľkách vitamínu C a karoténu. Šípky obsahujú veľa vitamínu C ďalej vitamíny B1, B2, K a vitamín P. Telo počas infekcie totiž veľmi rýchlo spotrebuje svoje zásoby vitamínu C. Šípky sa užívajú aj pri hnačke a gastritíde.

Využitie šípok

Šípka je obľúbená surovina nielen na čaj, ale čoraz viac sa teší obľube pri výrobe sirupu či džemu. Džem zo šípok je veľká pochúťka a v spojení s divinou vzniká delikatesa. V kozmetickom priemysle sa zase využívajú blahodarné účinky šípkového oleja. Dá sa z nich robiť čaj, víno, džem či sirup.

Zaujímavosť z histórie

Námorná blokáda počas druhej svetovej vojny spôsobila, že sa do Británie prestalo dovážať ovocie. Zistil, že plody ruže šípovej (šípky) obsahujú viac vitamínu C než akýkoľvek iný druh. V roku 1941 začal celonárodný zber šípok a počas nasledujúcich štyroch rokov sa nazbieralo viac než 1 000 ton divorastúcich šípok. Zvyk podávať deťom v zime šípkový sirup pretrval až do 60.rokov 20. storočia.

Recept na šípkový sirup

Pre čo najlepšiu chuť a čo najvyšší obsah vitamínu C sú najvhodnejšie šípky ruže šípovej, no môžete použiť aj plody pestovaných ruží. Šípky na sirup je potrebné zbierať, až keď dozrejú. Najlepšie po prvých mrazoch, keď vedia pekne zmäknúť a ide z nich vytlačiť typická šípková šťavička.

Ingrediencie:

• 1 kg šípok
• 2 l vody (plus 1,5 l studenej vody)
• 1,5 kg cukru
• Kyselina citrónová (podľa chuti)

Postup:

1. Šípky opatrne oberieme nožnicami z kríka, pričom použijeme aj ochranné rukavice proti tŕňom.
2. Šípky umyjeme a následne rozdrvíme tyčovým mixérom alebo mažiarom. Alebo ich pomelieme na mäsovom mlynčeku. Pôjde to ťažšie, preto stačí keď do mlynčeka budete dávať malé množstvá. Šípky na hrubo rozmixujeme alebo rozdrvíme.
3. Po popučení šípky zalejeme 2l vody a dáme variť. Šípky zalejeme 1, 5l STUDENEJ vody a necháme cez noc odpočívať. Šípky necháme zovrieť a potom stíšime a za občasného premiešania varíme na miernom ohni cca 10 minút. Rozmixované šípky dajte do panvice, zalejte vodou a priveďte do varu. Povarte 10 minút, potom zakryte pokrievkou a nechajte hodinu postáť. Šípky zalejeme 1,5l vody a na miernom ohni necháme variť 10 minút.
4. Na ďalší deň šípky s vodou prepasírujeme cez gázu. Je to celkom prplačka. Následne precedíme cez plátno a výlisky dáme opäť variť so zvyšnou vodou. Tekutinu následne prelejte cez sitko alebo plátno. Šípky vráťte do hrnca, zalejte druhou polovicou vody a znovu 10 minút povarte. Potom precedíme cez sitko. Získaný sirup odložíme bokom. Šípky opäť zalejeme 1,5l vody, necháme prevrieť 10 minút a znovu precedíme.
5. Obe takto získané tekutiny zmiešame a ešte raz precedíme cez látku (vhodné je plátno, čistá látková plienka…). Obe šťavy spojíme, pridáme cukor a kyselinu citrónovú, pripadne Citrodeko do sirupov. Precedené šípkové vývary vlejte do jedného hrnca a pridajte k nim cukor a kyselinu citrónovú. Túto štavu dáme znova variť a keď nám zovrie pridáme do nej 1,5 kg cukru. Na každých 30 ml tekutiny pridajte 30 g cukru. Počas varenia miešame až sa nám cukor nerozpustí. Zmes priveďte k varu a miešajte, kým sa cukor neroztopí. Varte na miernom ohni, kým sa cukor nerozpustí. Opäť prevaríme a plníme do uzatvárateľných fliaš. Takto prepasírovanú vodu dáme na sporák, pridáme cukor a kyselinu citrónovú. Prevaríme 10 minút a rovno zo sporáka dávame do fliaš :) Uchovávame v chlade.
6. Vriace nalievame do fliaš, poriadne uzavrieme, chvíľu podržíme hore dnom a necháme vychladnúť. Skladujeme na tmavom chladnom mieste. Ak už sirup otvoríte, držte ho v chladničke.

Sirup má krásne sýto červeno-oranžovú farbu. Sirup má byť riedkej konzistencie. Je to normálne, tak sa neľakajte vyšlo mi ho zhruba 2,5 litra. Pripravený sirup nechajte trochu vychladnúť a prelejte ho do fliaš so širším hrdlom. Vychladnutý šípkový sirup nalejte do fľaše. Uchovávajte na chladnom a tmavom mieste.

Tipy na využitie šípkového sirupu

• Sirup bude určite chutiť aj deťom, pretože chutí ako džús.
• Oslaďte si chladné jesenné večery a zahrejte sa šípkovým čajom a štrúdľou z domácich jabĺk.
• K tomu vyšľahajte šľahačku, ktorú prelejte vaším domácim šípkovým sirupom.
• Sirup môžete zriediť s vodou ako bežný sirup, alebo si ním oslaďte čaj, drinky či limonády.

Tabuľka: Porovnanie účinných látok v ruži, fialke a šípkach

Domácemu sirupu sa nič nevyrovná a jeho príprava býva vo väčšine prípadov naozaj jednoduchá. Na vylepšenie chuti sa zvykne použiť citrón alebo limetka. Ako konzervant ktorý zaručí, že sa sirup len tak ľahko nepokazí, poslúži napríklad kyselina citrónová. Hotovo. Postup sa môže v detailoch jemne odlišovať. Niekto bylinky namočí do vychladnutej prevarenej vody, v ktorej ich potom niekoľko hodín či dní lúhuje, niekto ich krátko prehreje s vodou a až následne lúhuje.

tags: #z #akej #ruze #sirup #recept

Populárne príspevky:

• Recept na makrónky
• Prírodná pomoc pre lepší spánok
• Morfológia rýb a plutiev
• Výhody husacích perových vankúšov
• Recept na Plnenú Papriku