Z čoho sa vyrába detská krupica: Zloženie a výroba

Obilniny tvoria základ jedálnička človeka už po dobu dlhšiu ako dvanásťtisíc rokov a sú hlavnou zložkou potravy ľudí dožívajúcich sa vysokého veku. Sú základnou surovinou pre mlynský, liehovarnícky, pivovarnícky, sladový a krmivársky priemysel. Botanicky patrí obilnina medzi ušľachtilé traviny. Medzi bežne pestované druhy patrí pšenica, raž, jačmeň, ovos, triticale (kríženec raže a pšenice), kukurica, proso, čirok a ryža.

Pseudoobiloviny sa k tejto skupine priraďujú vďaka rovnakému hospodárskemu využitiu a chemickému zloženiu. Jedná sa o pohánku, amarant, teff a mrlík čilský čiže quinou.

Každé zrno (obilnina) sa skladá z vnútornej časti, kľúčika a obalových vrstiev. Vnútri zrna je predovšetkým škrob a bielkoviny. Kľúčik je najmenšia časť slúžiaca ako zárodok novej rastliny. Obsahuje predovšetkým tuk. Obalové vrstvy chránia zrno pred vysychaním a mechanickým poškodením.

Hlavný podiel v obilninách tvoria sacharidy, najdôležitejšou zásobovanou látkou v obilnine je škrob. Po namletí obilia sú škrobové častice narušené, získaná múka má schopnosť viazať vodu, tvorí sa typická štruktúra cesta, ktoré potom zreje a kysne. Obilniny sú tiež dôležitým zdrojom vlákniny.

Tá má celý rad preukázaných benefitov - prispieva k obmedzeniu nárastu hladiny glukózy v krvi po jedle či k urýchleniu črevného tranzitu, podieľa sa na pocitu sýtosti, redukciu telesnej hmotnosti a pod. V ovse a jačmeni sa nachádzajú betaglukány, ktoré prispievajú k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi. Pretože sa vláknina nachádza najmä v obalových a podobalových častiach zrna, je odporúčaná konzumácia nelúpaných obilnín a celozrnných mlynských obilných výrobkov.

Bielkoviny sú radené medzi neplnohodnotné, neobsahujú celé spektrum aminokyselín, ktoré sú pre ľudský organizmus nevyhnutné a nedokáže si ich sám vytvoriť. Obilniny teda na tanieri dopĺňame o ďalší zdroj bielkovín, či už mäso, mlieko či vajcia alebo ak chceme zostať verný rastlinnej strave, volíme kombináciu so strukovinami.

Tuk v obilnine nemá väčší technologický význam. Najmä v klíčku a vnútornej časti zrna sú sústredené vitamíny A, B1, B2, B3, B5, B6, E. Vitamín C sa v zrelom obilí takmer nevyskytuje, ale jeho obsah prudko vzrastá po vyklíčení. Z minerálnych látok je možné spomenúť prítomnosť fosforu, draslíka, horčíka a vápnika. Obilniny však obsahujú aj antinutričné látky, ktoré rastliny produkujú na svoju ochranu a bohužiaľ tým znižujú využiteľnosť vyššie uvedených prospešných látok živočíšnym organizmom.

Podľa štatistík Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa v súčasnej dobe vo svete radí k obilninám s najväčším objemom produkcie pšenice a ryže. Tradičnými európskymi druhmi sú pšenica, raž, jačmeň, ovos, na juhu potom najmä kukurica. V Amerike bola skôr pestovaná hlavne kukurica, teraz je ale dominantnou komoditou pšenica. V Českej republike sú obilniny najrozšírenejšou plodinou, v súčasnosti zaberajú približne 1,6 miliónov hektárov, z čoho 1,3 milióna hektára tvorí každoročne výmera pšenice a jačmeňa.

Bielkoviny pšenice, ražu, jačmeňa a v menšej miere ovsa sú na rozdiel od iných rastlinných bielkovín schopné tvoriť pružný gél - lepok. Tento proces je kľúčový pri výrobe cesta vznikom typickej štruktúry. U niektorých ľudí ale vyvoláva reakciu imunitného systému označovanú ako intolerancia lepku čiže celiakia. Tou trpí asi 1% našej populácie a postihuje bez rozdielu deti i dospelých. Zasahuje predovšetkým tenké črevo a prejavuje sa hnačkami, nadúvaním, plynatosťou, bolesťou až kŕčmi brucha.

Celiakia ale môže byť aj príčinou bolesti hlavy, depresiou a kožných problémov. Jedinou efektívnou liečbou je dodržiavanie bezlepkovej diéty a konzumácia vhodných obilnín a pseudoobilovin - pšeno, ryža, kukurica, pohánka, amarant, quinoa, Teff a čirok. Zaradenie ovsa je individuálne, pre väčšinu celiatikov je v primeranom množstve tolerované. Na trhu sa už objavujú aj výrobky obsahujúce ovos, u ktorého je jeho bezlepkovost kontrolovaná a deklarovaná na obale.

Tolerancia lepku u celiatikov je rôznorodá, preto je tomu prispôsobené aj značenie výrobkov. Podľa legislatívy sa ako produkty s „veľmi nízkym obsahom lepku „označujú tie, v ktorých je obsah gluténu maximálne 100 mg na 1 kg potraviny. Tvrdenie „bez lepku“ spĺňajú potom tie, ktoré majú limit 20 mg lepku na 1 kg potraviny. Na obaloch produktov sa môžeme dočítať aj s dobrovoľnou informáciou „Môže obsahovať stopy lepku. „, ktorú chce v rámci svojho zodpovedného prístupu výrobca spotrebiteľa upozorniť na skutočnosť, že jeho výrobky sú pre celiakov bezpečné a správne označené, ale v podniku sa pracuje aj so surovinami, ktoré lepok obsahujú. Zdravý človek, ktorý netrpí vyššie popísanými problémami, môže lepok konzumovať bez obmedzenia.

Druhy obilnín

Pšenica obyčajná má najväčší význam z hľadiska potravinárskeho využitia, je to základná surovina pre výrobu múk. Má vysoký podiel bielkovín tvoriacich lepok, cesto je kypré, ťažné, dobre kysne. V porovnaní s ostatnými druhmi má nízky podiel vlákniny a vitamínov. Pšenica durum (tvrdá) sa vyznačuje vyššou tvrdosťou zrna, má odlišné vlastnosti a tiež sa iným spôsobom spracováva a využíva. Získava sa z nej svetlo žltá jemná krupica - semolina, ktorá je základná surovina pre výrobu kvalitných cestovín. V ekologickom poľnohospodárstve sa objavujú staré druhy pšenice ako špalda alebo čirok, ktoré sú výživovo hodnotnejšie ako pšenica obecná.

Raž siaty je vo forme múky základnou surovinou pre výrobu tradičného ražného chleba, perníkov alebo špeciálnych chlebov ako je knäckerbrot. Obsahuje vysoké množstvo vlákniny.

Ovos je z hľadiska výživy veľmi zaujímavou obilninou. Má vysoký obsah biologicky hodnotných bielkovín, vlákniny a jej zložiek betaglukánov. K tým sa viaže rad preukázaných zdravotných účinkov, napr. prispievajú k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi či prispievajú k obmedzeniu nárastu hladiny glukózy v krvi. Stretávame sa s ním najmä vo forme vločiek alebo ako súčasť obilných káš.

Jačmeň je pravdepodobne najstaršou obilninou pestovanou viac ako desať tisíc rokov. Hlavný podiel sa spracováva na slad pre výrobu piva a ďalších alkoholických nápojov. Z jačmeňa sa tiež vyrábajú kávové náhrady. Aj on sa pýši obsahom betaglukánov.

Bezlepkové obilniny

Ryža je najrozšírenejšou obilninou na svete pestovanou pre priamu konzumáciu. Obsahuje málo sodíka a tuku. Ryžu delíme podľa stupňa lúpania (Nelúpaná - výživovo najhodnotnejšie, pololúpaná, lúpaná) a veľkostných parametrov (dlhozrnná, strednozrnná, okrúhlymi zrnami). Na trhu sa stretávame s niekoľkými druhmi: Ryža jazmínová pochádza z Thajska, má jemnú kvetinovú vôňu a po uvarení lepí, je teda vhodná na prípravu nákypov. Basmati ryža pripomína svojou chuťou oriešky, po uvarení je sypká a kyprá. Ide o nelúpanú dlhozrnnú ryžu so štíhlymi zrnami pôvodom z Indie a Pakistanu. Ryža Arborio je s okrúhlymi zrnami a krátkozrnná talianska varianta používaná na prípravu rizota podobne ako Carnaroli. Zrná divokej ryže sú podlhovasté, tmavé semená vodnej trávy zo severnej Ameriky, ktoré sa zbierajú ručne a je veľmi drahá, Preto sa väčšinou predávajú v zmesi s dlhou ryžou. Divoká ryža vyžaduje dlhší čas varenia a používa sa najmä do šalátov. Vysokým obsahom prospešných farebných látok zafarbujúce ich šupku sa potom vyznačujú ryža červená, čierna či fialová.

Kukurica pochádza zo strednej Ameriky, pestuje sa v mnohých odrodách, napr. pukancová (tuhšia šupka), kukurica (vyšší obsah repného cukru), škrobnatá či vosková. Zrná obsahujú betakarotén, vitamín A a luteín, čo sú látky dôležité pre náš zrak. Najvýznamnejšími výrobkami sú múka alebo krupica, cornflakes, popcorn a extrudované výrobky (chrumky, ploché chleby a pod.)

Proso sa pestuje najmä v afrických krajinách, má výživovo optimálny podiel bielkovín, sacharidov a tukov. Vyčistené, lúpané a leštené zrna, tzv. pšeno sa používa pri príprave kaše a nákypov.

Čirok je významnou obilninou Afriky, Ázie, stredného Východu i latinskej Ameriky. Využíva sa pre výrobu káš alebo placiek. V klasických pekárskych výrobkoch je možné ním nahradiť až 20% pšeničnej múky, aby to neovplyvnilo výsledný produkt. Je zdrojom bielkovín, vlákniny a celého radu látok, ktoré v našom organizme pôsobia ako antioxidanty. Zaraduje sa teda medzi protizápalové potraviny.

Charakteristika bezlepkových pseudoobilovín

Pohánka získala svoj slovenský názov vďaka pohanským nájazdníkom, ktorí ju do Európy rozšírili z Himalájí. Je známa svojou nezameniteľnou ľahko orieškovou chuťou a univerzálnym použitím - na slano ako príloha, pokrmy typu hubový kuba, aj na sladko vo forme nákypov či raňajkových káš.

Amarant sa pôvodne pestoval v Latinskej Amerike. Z drobných semien sa často v kombinácii s ryžou varí rizoto, nákypy alebo náplne napríklad do pečených paprík. Je cenený pre vysoký obsah bielkovín, ale aj napriek tomu ho môžu konzumovať ľudia trpiaci fenylketonúriou.

Teff čiže Milička Abesínska má svoj domov v Afrike. Ide o drobné zrná, ktoré obsahujú bielkoviny, železo, vápnik a vitamín B1. Chuťou pripomína oriešky a môžeme ho využiť ako zátrepku do polievok, vo forme kaší, rizota či k obohateniu zeleninového šalátu.

Quinoa pochádzajúce z Južnej Ameriky sa vyznačuje vysokým obsahom bielkovín a kyseliny linolenovej, ktorá patrí do radu omega-3 mastných kyselín. Inkovia ju považovali za posvätnú plodinu a v súčasnosti ju NASA skúma ako potravinu vhodnú pre astronautov.

Ako sa vyrába krupica?

Krupica sa vyrába z obilia. Pšeničná krupica je nahrubo zomletá pšenica. Zrnitosť je rôzna a pohybuje sa od 1,0 do 0,25 milimetra. Obvykle sa rozlišuje krupica z tvrdej pšenice a krupica z mäkkej pšenice. Krupica z tvrdej pšenice má pritom vyšší obsah gluténu, teda lepku. Ten zabezpečuje pevnejšiu štruktúru krupice, ktorá sa vďaka tomu lepšie viaže. Preto sa krupica z tvrdej pšenice používa aj pri výrobe cestovín. Z cesta možno vďaka pevnejšej štruktúre lepšie tvarovať jednotlivé druhy cestovín. Krupica z mäkkej pšenice sa zas hodí na výrobu pečiva, ako sú koláče alebo žemle. Okrem toho sa často vyskytuje pojem „instantná detská krupica“. Je to mimoriadne jemná pšeničná krupica, ktorú možno bez varenia jednoducho rozmiešať v mlieku na krupičnú kašu. V prípade pšeničnej krupice ide o mletý produkt z pšenice. Výroba je podobná ako pri múke, pričom sa mlyn nastaví inak.

Pšeničná krupica má zvláštny význam pri výrobe rôznych cestovín, od rezancov až po halušky. Dôležitú úlohu pritom hrá prítomný lepok. Lepšie drží cesto pohromade, súčasne však vzniká kyprejšia konzistencia ako napríklad pri múke. Keďže sa pšeničná krupica okrem toho vyrába podobne ako múka a odlišuje sa iba väčšou zrnitosťou, možno ju tiež používať ako náhradu pšeničnej múky. Možno ju tak vymeniť za pšeničnú krupicu a cesto použiť na chlieb a iné pečivo, ako sú koláče.

Pšeničnú krupicu je nutné, podobne ako iné druhy obilnín, skladovať vzduchotesne uzatvorenú a v suchu. Ide tu predovšetkým o to, aby sa zabránilo napadnutiu moľami.

Hrubá krupica, jemná krupica (známa ako dehydratovaná krupička) a mlynské múky (hrubá a polohrubá) sú veľmi svetlé a mlyny ich produkujú približne 15 - 20 %, vzhľadom na hmotnosť zrna. Krúpy a krupica predstavujú iba niekoľko jednotiek percent.

Medzi odborníkmi po celom svete je bežné značenie múky podľa obsahu popola (nespáliteľné, prevažne minerálne látky obsiahnuté v múke). Typové číslo T530 teda znamená, že 100 kg múky obsahuje 0,53 kg nespáliteľných látok.

Jednotlivé typy múk majú nielen rôzny obsah popola a rôznu farbu, ale líšia sa aj ďalšími vlastnosťami. Toto značenie sa v súčasnej dobe nahrádza slovnými názvami - napr. Číslo udávajúce stupeň mlátenia a obsah popola (teda minerálnych látok), ktoré sa merajú po spálení konkrétneho druhu múky. Po spálení 100 g hladkej múky teda ostane 0,530 g popolovín.

Keď sa v niektorom z väčších obchodov rozhliadnete po regáloch s múkou, zistíte, že najčastejšie sa v nich objavujú pšeničné múky. Krupica, hrubá, polohrubá, hladká, celozrnná múka…

je extra svetlá múka, ktorá dodá cestu hladkosť. Piškóta bude po upečení jemne pórovitá a vláčna. Múku využijete v šľahaných, trených i liatych cestách.

Ďalšia špeciálne vymletá múka Babičkina voľba na kysnuté cesto zvýrazní typické vlastnosti pečiva z kysnutého cesta, ako je nadýchanosť, kyprosť a vláčnosť. Skvele sa hodí na kysnuté buchty a koláče, kysnuté záviny aj vianočky a mazance.

Treticu špeciálnych hladkých múk uzatvára múka na Babičkina voľba krehké pečivo. Je vyvinutá presne na mieru pre cestá, ktoré majú pri vaľkaní držať štruktúru, preto ju využijete pri príprave lineckého a čajového pečiva.

Jemná krupica (známa najmä vo svojej dehydrovanej forme ako Babičkina voľba krupička jemná) nechýba spravidla v žiadnej domácnosti, kde vyrastajú malé deti. Na krupicovej kaši si ale radi pochutnajú aj dospelí.

Z pšenice sa melie tiež celozrnná múka. Označenie „celozrnná“ znamená, že múka obsahuje všetky zložky celých zŕn. Má väčší obsah vlákniny, a teda tmavšiu farbu. Je bohatá na minerálne látky, ale pre vyšší obsah vlákniny je horšie stráviteľná. Z tejto múky môžete upiecť chuťovo výraznejší, výživnejší a hutnejší bochník chleba než z bielej hladkej múky.

Chlebová múka Babičkina voľba vďaka svojim vlastnostiam dodá chlebu potrebnú vláčnosť a trvanlivosť striedky. Dobrý chlieb upečiete, keď zmiešate pšeničnú chlebovú hladkú múku Babičkina voľba (T1000) a ražnú chlebovú múku Babičkina voľba (T930). Spoločne vytvoria pórovitú štruktúru a vláčnu striedku. Chuťovo výrazný chlieb môžete vylepšiť rôznym korením, bylinkami, opraženou cibuľkou či orechami.

Obilniny tvoria základ jedálnička človeka už po dobu dlhšiu ako dvanásťtisíc rokov a sú hlavnou zložkou potravy ľudí dožívajúcich sa vysokého veku. Obsahujú polysacharidy, bielkoviny a zdravé tuky. Sú bohatým zdrojom vitamínov skupiny B a vitamínu E, ďalej vápnika, železa, horčíka, medi, zinku a fosforu. Problém je však v tom, že prevažná väčšina z týchto látok je obsiahnutá v klíčkoch a pri príprave bielej múky je z väčšej časti odstránená.

Obilniny sú rastliny využívané pre svoje semená - zrná. Sú základnou surovinou pre mlynský, liehovarnícky, pivovarnícky, sladový a krmivársky priemysel. Botanicky patrí obilnina medzi ušľachtilé traviny. Medzi bežne pestované druhy patrí pšenica, raž, jačmeň, ovos, triticale (Kríženec raže a pšenice), kukurica, proso, čirok a ryža.

Zloženie detskej kaše

Bio Jaglano-špaldová kaša s bourbonskou vanilkou, čarodejnicaJe to lahodná kaša s jemnou chuťou a prídavkom najkvalitnejšej bourbonskej vanilky. Proso a špalda spolu vytvárajú veľmi jemnú kompozíciu a spolu s vanilkou je to jednoducho ideálna kombinácia! Je to kaša, ktorú si veľmi radi vyberajú a je obľúbená u detí aj dospelých.

Kaše ČARRY MAMIČKY sú produkty pre celú rodinu. Prírodné obilniny obsiahnuté v ich zložení, starostlivo vybrané a správne rozdrvené, vyžadujú iba 2-3 minút varenia. Vďaka nášmu úsiliu sme dostali ideálny produkt - rýchly na prípravu, ale zároveň zachovávajúci výživové hodnoty. Naše kaše odporúčame rodinám, ktoré hľadajú prírodné potraviny, ktoré sú zároveň pohodlné a rýchle na prípravu. Vďaka kaši ČARRY MAMRY sa každá mamička môže stať čarodejnicou a za tri minúty vytvorí jedlo plné nutričných hodnôt a chuti.

Kaša nie je produktom na špeciálne výživové účely.

Proso

Z neho sa vyrába jahňacia kaša. Je ľahko stráviteľný, jemný, zo všetkých kaší obsahuje najviac železa, ktoré je veľmi dôležitou zložkou stravy a je vhodné dbať o jeho dostatočné množstvo od začiatku rozširovania stravy a kremíka, ktorý zlepšuje stav vlasov, pokožky, nechtov a kĺbov.

Špalda

Špalda je bývalý druh pšenice, známy už v staroveku. Rimania ho považovali za potravu dodávajúcu silu, preto ho jedli gladiátori a účastníci hier. V súčasnosti vládne móda špaldy, jej výrobky sa tešia veľkej obľube a pripisujú sa im mnohé liečivé vlastnosti. Pestuje sa však v malom rozsahu, najmä v ekologických farmách. Obsahuje viac bielkovín, nenasýtených mastných kyselín, vitamínov a minerálnych látok ako pšenica obyčajná. Je pritom ľahko stráviteľný a ľahko stráviteľný. Špaldový lepok je tiež lepšie ako pšeničný lepok tolerovaný naším telom. Na naše kaše používame iba tie najčistejšie odrody špaldy: Schwabenkorn, Frankenkorn a Oberkulmer Rotkorn.

Burbánska vanilka

Vanilka vedľa šafranu je jedným z najdrahších korenín na svete. Burbonská vanilka je najušľachtilejším a zároveň najlepším druhom vanilky. Pochádza z Madagaskaru. Jej jemná aróma obohacuje chuť mnohých sladkých jedál: pudingov, koláčov, krémov, suflé a samozrejme zmrzliny. Vanilkovú arómu možno cítiť v mnohých čokoládových a cukrárskych výrobkoch, ako aj v rôznych druhoch alkoholu, káv a čajov. Aromatická vanilka má tiež liečivé vlastnosti, má povzbudzujúci účinok a má priaznivý vplyv na tráviaci systém. Burbońska vanilka je druh popínavej rastliny z čeľade orchideovitých. Zdrojom korenia sú strukovité vrecká zozbierané vo fáze neúplnej zrelosti, následne fermentované a sušené (v dôsledku čoho nadobúdajú tmavohnedú farbu). Takto vznikajú tzv. vanilkové tyčinky.

Bio Jaglano-špaldová kaša s bourbonskou vanilkou, čarodejnica

Zloženie: ekologická jahodová kaša (50%), špaldová krupica biela ekologická (49,5%), bourbonská mletá ekologická vanilka.
Krajina pôvodu: ekologická jahňacia kaša - Ukrajina; ekologická špaldová krupica - Poľsko; ekologická bourbonská vanilka - Madagaskar.
Hmotnosť: 200 g

Výživová hodnota na 100 g suchého výrobku:

Energetická hodnota: 1426 kJ/336 kcal
Tuky: 1,8 g, z toho nasýtené mastné kyseliny: 0,3 g
Sacharidy: 67 g, z toho cukry: 0,9 g
Vláknina: 3,9 g
Bielkoviny: 11 g
Soľ: 0,01 g

Môže obsahovať: pšenicu (samopšenicu, plochú), jačmeň, ovos, raž.

Na záver, detská krupica je výživná a ľahko stráviteľná potravina, ktorá je vhodná pre deti aj dospelých. Vyrába sa z rôznych druhov obilia, ako je pšenica, špalda, proso, a môže byť obohatená o ďalšie zložky, ako je vanilka. Je dôležité dbať na zloženie a vyberať kvalitné produkty, ktoré sú vhodné pre danú vekovú skupinu a prípadné potravinové intolerancie.

Prvé jedlo pre bábätko – kompletný sprievodca začatím tuhej stravy

tags: #z #čoho #sa #vyrába #detská #krupica