Škandál s chorým hovädzím mäsom z Poľska: Kontroly a obavy na Slovensku
Obrovský potravinový škandál postavil do pozoru celú Európu! Poľská televízia TVN24 odhalila, že na bitúnku v meste Lodž porážali choré kravy. Nakazené mäso mohli z Poľska vyviezť aj k nám! Na Slovensku spustili cielené kontroly.
Reportéri poľskej televízie sa tajne dostali do jedného z bitúnkov v Lodži a zistili, že odtiaľto bežne exportujú aj mäso z vážne chorých kráv. Väčšina nedokázala stáť na nohách, mnohé mali zranené nohy či chrbtice, výnimkou neboli ani zvieratá s nádormi a vážnymi infekciami. Najhoršie vyzerajúce časti mäsa vyrezali a zvyšok ďalej predávali.
Podľa poľských novinárov je pre bitúnky prvoradý zisk. Praktiky, aké odhalili v Lodži, vraj nie sú ojedinelé. Údajne to robia na bitúnkoch po celom Poľsku. Predaj chorých kráv inzerujú na internete aj v miestnych novinách.
Situáciou sa okamžite začali zaoberať agroministri ostatných štátov. „Nevieme vylúčiť, že takéto mäso na Slovensku nie je,“ povedala agroministerka Gabriela Matečná. Naši inšpektori sú od prevalenia prípadu na nohách.
„Od rána sa začali cielené kontroly po celom Slovensku. Sú do nich zapojené všetky regionálne a potravinové správy,“ informoval včera ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Kontrolujú celý výrobný reťazec, od prepravcov až po obchody. V laboratóriách testujú bezpečnosť a zdravotnú neškodlivosť mäsa. A nielen teraz, po prevalení škandálu.
„Kontrolujeme dovoz tovaru, prepravcov, sklady, obchodnú sieť a ambulantný predaj, teda to, čo predávajú po dedinách. Kontrolujeme aj výrobne, ktoré používajú mäso z Poľska,“ vysvetlil šéf veterinárov. „V laboratóriách kontrolujeme pôvod mäsa, zdravotnú bezpečnosť, biologickú kontamináciu, cudzorodé látky,“ dodal.
„Každá krajina zodpovedá za kvalitu a bezpečnosť potravín, to znamená, že úradné kontroly opäť v Poľsku zlyhali. Spotrebitelia na Slovensku by teraz vôbec nemali kupovať poľské mäso, ale slovenské,“ odporučil Bíreš.
TOTO OVOCIE OHROZUJE TVOJ MOZOG Lekár varuje: okamžite prestaň! | Silní a Zdraví
Riziká spojené s konzumáciou nakazeného mäsa
Konzumácia takéhoto mäsa môže spôsobiť zdravotné problémy. „Závisí od toho, na čo bolo zviera choré. Môže to byť niečo infekčné, to znamená baktérie a vírusy, ktoré sú väčšinou prenosné aj na človeka, ako salmonela, E.coli,“ upozorňuje Jozef Bíreš.
Mäso môže byť znehodnotené aj tým, že zvieratá boli dlhodobo neúspešne liečené, dostávali hormóny, antibiotiká. „Tieto látky ostali v mäse a keď ho skonzumejete, látky prechádzajú do vášho organizmu. Hrozia alergie, zápaly, pokles imunity a podobne.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva je veľmi ťažké odhadnúť zdravotné riziká. To, ako sa náš organizmus s potenciálnym škodcom vyrovná, záleží aj od samotného človeka, ktorý mäso skonzumuje.
V prípade, že by šlo napríklad o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami, napíklad salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie a mäso nebolo dôkladne spracované, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému. Dôsledkom môžu byť hnačky, nevoľnosť a teplota. Netreba sa však zbytočne obávať, najväčšie riziko hrozí, pokiaľ mäso tepelne neupravíte.
V apríli 2019 slovenskí hygienici objavili nebezpečné baktérie E. coli v tatárskom bifteku dovezenom z Poľska. Tento produkt, ktorý sa konzumuje surový, predstavoval zvýšené riziko, pretože baktérie neboli zničené tepelnou úpravou.
E. coli môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, vrátane smrti. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) okamžite zakázala predaj poľského tatárskeho bifteku a nariadila jeho stiahnutie z trhu.
V posledných rokoch sa na Slovensku objavili prípady pokazeného mäsa z Poľska, ako aj ochorenie šialených kráv (BSE). Tieto udalosti vyvolali obavy o bezpečnosť potravín a kvalitu mäsa na našich stoloch.
Schéma šírenia BSE (choroby šialených kráv)
Prípady pokazeného mäsa z Poľska
Pokazené mäso z Poľska sa dostalo aj na naše stoly. Hygienici už od utorka kontrolujú prevádzky po celom Slovensku aby zistili, koľko potenciálne škodlivého mäsa sa do našich prevádzok dostalo.
Podľa doterajších zistení sa mäso dostalo nielen do reštaurácií a škôl, ale aj do maloobchodných predajní. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vidí problém najmä u nás.
„Príčiny sú v tom, že za 13 rokov sme mali okolo 14 ministrov,“ povedali potravinári. Pre vládu podľa nich doteraz nebola prioritou potravinová sebestačnosť.
Pokiaľ by však štát vytvoril dostatočné podmienky, sú schopní vyrobiť zdravé potraviny primeranej ceny. Podľa Emila Machu z potravinárskej komory je možné, že po pomoci štátu by sme boli oveľa sebestačnejší ako dnes.
Už teraz by poľnohospodári dokázali takmer úplne pokryť spotrebu kuracieho a bravčového mäsa. Práve s hovädzím je však problém. Prevažná väčšina hovädzieho mäsa sa zo Slovenska vyváža.
Toto mäso smeruje najmä do Turecka. Najväčší krok k zlepšeniu situácie však môžu spraviť práve bežní ľudia. Podľa nich by sa mali rodičia v školách pýtať, odkiaľ pochádza mäso, ktoré sa u nich servíruje. Poľský prípad by mal Slovákom ukázať, čoho sa v budúcnosti vyvarovať. Ohrozené pritom boli najmä pohraničné oblasti.
Poľskí novinári svojou reportážou odštartovali kontroly po celom Slovensku. Reportéri poľskej TVN24 sa infiltrovali do jedného z bitúnkov. Na mieste zistili, že tam bežne balia na konzumáciu mäso aj z vážne chorých kráv. Bitúnky vraj počas dňa podľa reportáže vyzerajú úplne normálne.
Pod rúškom tmy tam však spracovávajú mäso z chorých zvierat. “Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať.
Bitúnok z reportáže poľských novinárov bol uzavretý. U našich susedov aj naďalej prebiehajú kontroly. Ten by jej mal objasniť situáciu. Zároveň slovenským predajcom, kupujúcim ale aj majiteľom stravovacích zariadení odkázala, aby uprednostnili mäso zo slovenského chovu.
Zoznam prevádzok, kde sa našlo závadné mäso
Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku, konkrétne na východe krajiny, a to v Bardejove, Gaboltove a v Bidovciach a podľa najnovších informácií aj v ďalších prevádzkach.
Podľa veterinárov ide o prevádzky:
- Marta Ivanová, Čečejovce, ul. Košická 2 - sklad potravín
- Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa
- Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa
- Eva Odreašova Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa
- Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15
- Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 - predajňa
Reakcie na škandál
Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.
„Na základe zverejnených informácií, podľa ktorých sa na slovenský trh, dokonca do našich škôl, mohlo dostať mäso zo zahraničia pochybnej kvality, chcem vyzvať všetkých zriaďovateľov našich škôlok, základných a stredných škôl, aby od dnešného dňa pre naše deti nakupovali mäso výhradne pochádzajúce zo slovenského chovu, o ktorom máme presnú evidenciu, odkiaľ pochádza a akej je kvality.
Medzi príjemcami poľského mäsa boli traja odberatelia z východného Slovenska. Medzi nimi bol aj Ladislav Cabai z Bidoviec pri Košiciach. Kamennú prevádzku v obci nemá.
„Vlastní chladiarenský voz, s ktorým mäso rozváža do okolia aj do Košíc,“ uviedol jeho sused. Samotný podnikateľ má v obci rodinný dom, no v priebehu dňa doma nebol.
„Človek, s ktorým obchodujem, dáva porážať na bitúnok, v ktorom prepukla tá aféra, vlastné kravy. Žiadne iné mäso od nich neberie, iba zo svojich zvierat,“ vyhlásil pre média Cabai. Mäsom tento dodávateľ zásoboval aj miestnu základnú a materskú školu.
„Mäso nám dodáva niekoľko rokov. Bolo kvalitné, neboli s ním žiadne problémy. Vybrali sme si ho z viacerých záujemcov. Nezaznamenali sme žiadne choroby ani epidémie. Pravidelne k nám chodia kontroly z hygieny, ani raz nevzniesli nejaké námietky,“ uviedla riaditeľka školy.
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín.
Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat.
Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu.
„Poľské veterinárne orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie tomu, aby sa choré mäso dostalo do obehu. Poľsko do krajín Európskej únie vyviezlo 2700 ton podozrivého hovädzieho. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal hlavný poľský veterinár Pawel Niemczuk.
Prípady BSE (choroby šialených kráv) na Slovensku
Po dvoch rokoch sa u nás znova vyskytlo zviera nakazené chorobou šialených kráv. Veterinári tvrdia, že ojedinelý prípad nedáva dôvod na obavy a problém je pod kontrolou.
Šesťročná krava z farmy Nižná Šuňava v Popradskom okrese nemala žiadne príznaky, ktoré by dávali dôvod na obavy. Až v maďarskom bitúnku objavili v septembri vo vzorke z jej mäsa prítomnosť BSE.
Predtým sme posledný pozitívny nález na Slovensku mali pred takmer dvoma rokmi na južnom Slovensku v okrese Kolárovo. Aby sa zabránilo nebezpečenstvu šírenia nákazy medzi zvieratami, musí sa v takomto prípade okamžite utratiť časť chovu. Aj keď pre viaceré bezpečnostné opatrenia v súvislosti s ochranou prenos ochorenia na človeka nehrozí.
„Týka sa to kusov rovnako starých, ktoré boli pravdepodobne kŕmené tým istým krmivom ako nakazené zviera, a tiež priamych potomkov pozitívnej kravy,“ povedal Martin Chudý, hovorca a vedúci kancelárie riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Bratislave.
„Nechať utratiť celý chov je nezmysel. Z väčšej časti ho totiž tvoria zvieratá rôzneho veku a mladé jalovice zakúpené z iných chovov, ktoré neboli s chorým zvieraťom chované v predpokladanom čase nákazy. Likvidácia sa preto týka pár zvierat, výnimočne niekoľkých desiatok kusov.“
Tieto nevyhnutné opatrenia by nemali byť pre chovateľov likvidačnými, pretože podľa zákona sa na BSE vzťahuje úhrada škôd a nákladov.
Ako zistiť, či je hovädzie mäso kvalitné
História choroby
Prvé prípady BSE sa objavili v polovici osemdesiatych rokov. Najviac postihnutá bola chorobou Veľká Británia, kde až dodnes zaznamenali 200-tisíc pozitívnych nálezov. O desať rokov neskôr spôsobovali informácie o výskyte choroby medzi obyvateľstvom paniku, ktorá zničila mnohých chovateľov.
Ľudia v obchodoch hovädzinu ignorovali a prestali ju konzumovať. Trvalo niekoľko rokov, kým sa ľudia opäť odvážili položiť si na tanier poriadny biftek.
Choroba šialených kráv nie je klasické vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Zdrojom sú prióny, pôvodne proteíny vyskytujúce sa v mozgových bunkách cicavcov, ktoré sa vplyvom infekcie v organizme správajú patologicky.
„V podstate k nej došlo aj preto, že sme z bylinožravca a prežúvavca urobili mäsožravca. V niektorých krajinách západnej Európy sa do krmiva pre hovädzí dobytok začala pridávať mäsovo-kŕmna múčka, v ktorej sa škodlivý prión nachádzal. Múčka bola totiž produktom z kafilérie, kde sa pri spracovaní živočíšneho materiálu nedodržali potrebné parametre. A pretože tu likvidovali aj uhynuté ovce choré na klusavku, nákaza sa po určitom čase začala prejavovať o postihnutého hovädzieho dobytka klinickými prejavmi,“ hovorí veterinár Chudý.
„Ide o komplikovaný proces, a navyše v súvislosti s niektorými prípadmi sa živočíšne proteíny vo výžive prežúvavcov nepoužívali. Ale vďaka dlhodobému pozorovaniu, analýze a systematickému vylučovaniu iných možných pôvodcov sa táto teória považuje za najviac pravdepodobnú.“
Patologické prióny zasahujú celú nervovú sústavu zvieraťa a neliečiteľné ochorenie končí smrťou. Časom sa prejaví poruchami koordinácie a problémami pohybového aparátu, takže zviera sa motá a často padá, a končí úplnou demenciou. Mozog uhynutých alebo utratených zvierat má štruktúru špongie, tkanivo je úplne znehodnotené.
Choroba je o to nebezpečnejšia, že inkubačná doba trvá 4 až 6 rokov, počas ktorých môže v chove dôjsť k prenosom nákazy v dôsledku rozmnožovania.
Nebezpečný aj pre človeka
Ľudský variant BSE je Creutzfeldtova-Jakobova choroba, ktorá tiež zasahuje nervový systém a prejavuje sa poruchami chodenia i demenciou. Je to klasická forma, ktorá postihuje najmä starých ľudí, ale objavuje sa už aj u mladších vekových kategórií. Začína nenápadne poruchami spánku a pamäti, neskôr dochádza okrem problémov s koordináciou aj k zmene osobnosti, výskytu halucinácií i epileptických záchvatov a do dvoch rokov toto ochorenie končí smrťou. Postihuje približne jedného človeka z milióna.
Podľa veterinára: "Zatiaľ sa síce nepotvrdil prenos tejto nákazy z mäsa na človeka, ale podobné degeneratívne zmeny v ľudskom tele spôsobuje rovnaký nosič nákazy. A dokonca sa v odbornej literatúre uvádza príklad trochu extrémnej formy tejto choroby v Papue-Novej Guinei známej ako kuru-kuru, ktorá sa týkala asi jedného percenta obyvateľstva. V súvislosti s kanibalským rituálom sa nakazili najmä deti menšie ako 5 rokov a ženy nad štyridsať, ktoré hostinu pripravovali. Choroba sa prejavovala neistou chôdzou, stratou svalstva, postupujúcim ochrnutím a typickým trasením a po troch až deviatich mesiacoch končila smrťou."
Z každého zvieraťa, ktoré sa odváža na bitúnok, sa v rámci prevencie a ochrany odoberú všetky rizikové časti, ktoré sa likvidujú a nikdy sa k zákazníkovi nedostanú. Sú to črevá, miecha, hlava i mozog, mandle, týmus a slezina.
Navyše od 1. júla 2001 sa na Slovensku vykonáva celoplošné testovanie hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov, takže mäso, v ktorom by bol pôvodca BSE, nemá v obchodnej sieti nikto šancu kúpiť. Ročne sa tak testuje 70 až 80-tisíc kusov hovädzieho dobytka.
Čo sa týka mlieka, neexistuje dôkaz o prítomnosti nákazy BSE v týchto výrobkoch.
„Práve v týchto dňoch sme boli Medzinárodným úradom pre nákazy so sídlom v Paríži zaradení do kategórie krajín s kontrolovaným rizikom BSE, čo znamená, že napriek občasnému výskytu máme situáciu pod kontrolou a vo vzťahu ku konzumentom hovädzích produktov sme bezpečná krajina,“ povedal Martin Chudý zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
„Tento status sme získali vďaka komplexnému a prepracovanému systému ochrany. Patrí doň jednak označovanie a tým stopercentná identifikácia zvierat, systém kontrol, pravidelné testovanie a dôsledné odstraňovanie rizikového materiálu."
tags: #z #ktorých #bitúnkov #pochádza #choré #hovädzie
