Odkiaľ Dovážame Ovocie a Zeleninu na Slovensko?

Slovenské poľnohospodárstvo, konkrétne zeleninárstvo a ovocinárstvo, čelí mnohým výzvam. Nízke dotácie, problémy s odbytom a spracovaním, ako aj klesajúce pestovateľské plochy, vedú k zvýšenej závislosti od dovozu.

Tento článok sa zameriava na to, z ktorých krajín najčastejšie dovážame ovocie a zeleninu, aké sú príčiny tejto situácie a aké sú možné riešenia pre zlepšenie konkurencieschopnosti slovenských pestovateľov.

Stav Slovenského Zeleninárstva

Za posledných 10 až 15 rokov sa plochy, na ktorých sa na Slovensku pestuje zelenina, zmenšili z približne 40-tisíc hektárov na alarmujúcich 8-tisíc hektárov. Podľa štatistík pochádza len tretina zeleniny na našom trhu zo Slovenska, zvyšok sa dováža.

Toto negatívne saldo zahraničného obchodu v zeleninárstve sa v roku 2016 vyšplhalo na takmer 181 miliónov eur, čo je výrazný nárast oproti 126,7 miliónom eur v roku 2010 a necelým 40 miliónom eur v roku 2004. Vysoké pasívne saldo je jasným indikátorom nepriaznivej situácie v tomto odvetví.

Hlavní Dovozcovia Zeleniny na Slovensko

Medzi hlavných dovozcov zeleniny na Slovensko patria:

• Poľsko: Odkiaľ dovážame najmä kapustu, karfiol, kel, mrkvu, cibuľu, cesnak a pór.
• Španielsko: Odkiaľ k nám putujú uhorky a paradajky.
• Nemecko: Odkiaľ privážame najmä kapustu, karfiol, kel, melóny a mrkvu.

Z tretích krajín, hlavne z Maroka a Turecka, dovážame rajčiaky a melóny, čo predstavuje 2,5 % z celkového dovozu zeleniny.

Príčiny Poklesu Pestovania a Nárastu Dovozu

Podľa samotných zeleninárov existuje viacero faktorov, ktoré prispievajú k poklesu pestovania zeleniny na Slovensku a nárastu dovozu:

• Problémy pri presadení sa na trhu, najmä v období príchodu obchodných reťazcov.
• Likvidácia spracovateľského priemyslu.
• Nedostatočná podpora sektora: Intenzívna pomoc od štátu je nevyhnutná pre udržanie a rozvoj pestovania zeleniny.
• Nízke dotácie a štátne podpory: Slovenskí pestovatelia nedokážu konkurovať zahraničným, ktorí majú lepšie podmienky.

Drobné Ovocie: Rastúci Dopyt a Nedostatočná Produkcia

Podobná situácia ako pri zelenine je aj pri drobnom ovocí. Ponuka slovenských pestovateľov ani zďaleka nepokrýva rastúci záujem o maliny, čučoriedky, čierne a červené ríbezle či egreše. Aj veľké obchodné reťazce majú záujem najmä o slovenské bobuľové ovocie, pretože je najlepšie čerstvé a ovocinári sú najbližšie k spotrebiteľovi. Avšak skutočne produktívnych plantáží je na Slovensku na rozdiel od Poľska málo.

Kedysi sa drobné ovocie bežne pestovalo najmä vo vidieckych záhradách, ale dnes tam často prevládajú okrasné dreviny. Z niekdajších produkčných plôch s rozlohou 2-tisíc hektárov zostalo len torzo. Bobuľoviny sa pestujú na ploche okolo 300 hektárov a to nestačí kryť rýchlo rastúci dopyt.

Súčasná ponuka bobuľovín pochádza buď zo susedného Poľska, Rakúska alebo zo vzdialenejších krajín ako Belgicko, Španielsko, Peru alebo Čile.

Dovoz zo Vzdialených Krajín: Logistické Výzvy a Ošetrovanie Ovocia

Dovoz bobuľového ovocia z veľkých vzdialeností je komplikovaný z hľadiska logistiky. Ak totiž prichádza ovocie až z Južnej Ameriky, musí sa ošetrovať sírnymi pásikmi, aby si udržalo čerstvosť.

Aj do tejto vety by sa dala zhrnúť situácia, ktorú momentálne prežívame. A mali by sme rýchlo konať, pretože najmä susedné Poľsko dravo rozširuje pestovanie a vyváža na európske trhy.

„Nebude to jednoduché, pretože Poliaci už vybudovali niekoľko tisíc hektárov čučoriedkových plantáží. Predstava, že v tejto krajine je to zásluhou len malých farmárov, je mylná. Najnovší poľský čučoriedkový prírastok má rozmer plantáží s výmerou 700 hektárov,“ hovorí Marián Varga.

Ako Podporiť Slovenských Pestovateľov?

• Zvýšenie podpory od štátu: Potrebná je vyššia podpora vo výške 70 miliónov eur z rozpočtu.
• Zmena systému priamych podpôr: Vyššie podpory by mali dostávať pestovatelia zamestnávajúci ľudí a vytvárajúci pridanú hodnotu.
• Podpora špeciálnej rastlinnej výroby: Zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohrady by mali byť prioritou.
• Podpora investícií do skladovacích priestorov: Vybudovanie dostatočných skladovacích kapacít by mohlo významne pomôcť celému sektoru.
• Zvýšenie organizovanosti pestovateľov: Využívanie mechanizmu odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov.
• Zapojenie sa do tvorby spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): Ovplyvnenie tvorby zákonov so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu.

Zahraničný Vplyv a Globálne Trendy v Poľnohospodárstve

Afrika, ktorá ešte pred 50 rokmi exportovala potraviny, sa stala závislou od ich dovozu a medzinárodnej pomoci. Poľnohospodárstvo, ktoré poskytuje obživu viac ako polovici z miliardy Afričanov, v mnohých krajinách zostáva v katastrofálnom stave a upadá. Na zabezpečenie výživy 167 miliónov Nigérijčanov krajina dováža za 11 miliárd USD obilie, ryžu, ryby a cukor.

Svet sa mení a s ním aj rozloženie síl v poľnohospodárstve. Zatiaľ čo Európska únia rieši problémy s nadprodukciou a dotáciami, iné krajiny rozširujú plochy zavlažovanej pôdy a zvyšujú produkciu. USA očakáva rekordnú úrodu kukurice a Brazília sa stáva agrárnym lídrom sveta.

Kvalita a Kontrola Dovozových Potravín

Potraviny, ktoré nacestujú viac kilometrov, môžu strácať na kvalite a obsahu živín. Výskum ukázal, že zelenina, ktorá precestuje takmer pol sveta, obsahuje častokrát menej živín ako tá mrazená.

Pri dovoze potravín z tretích krajín prebieha kontrola na vstupe do EÚ. Kontroluje sa obchodná kvalita a zdravotná neškodnosť dovážaných plodín. Vykonávajú sa náhodné odbery vzoriek na stanovenie nepovolených látok. Ak plodiny nevyhovujú požiadavkám, nie sú uvoľnené do obehu. V rámci EÚ je pohyb tovaru voľný. Hygiena predajní a skladov sa kontroluje pravidelne v rámci potravinového dozoru.

Dovoz a Vývoz Zeleniny

V roku 2017 sme na Slovensko doviezli 270 241 ton, vyviezli sme 37 412 ton. Záporné saldo sa v roku 2017 očakávane opäť zvýšilo na 182 565 tis. eur. Najviac dovážame mrkvu. Z dovozu tvorí až 18,6 %, druhá je kapusta (15,2 %). Najviac zeleniny dovážame od Poliakov (takmer 20 %), druhé je Nemecko a potom Španielsko. Vyviezť dokážeme najmä cibuľu (tvorí 28,6 % vývozu), a to najmä do Českej republiky a Maďarska. Z tretích krajín (hlavne Maroko a Turecko) dovážame rajčiaky a melóny (2,5 % z celkového dovozu zeleniny).

Koho by to neiritovalo? Nemusíte byť ani pestovateľ, ani odborník, ani žiadny špecialista, aby ste rozumeli tomu, že slovenská zelenina sa dostala do absurdného stavu. Slovenskí pestovatelia vedia zeleninu pestovať, chcú ju pestovať, a chcú ju predávať. Keď si zahraničné štáty konkurujú v rozsahu a hĺbke pomoci svojim pestovateľom, musí sa začať konkurenčne správať aj náš štát. Jednoducho nemôžu v súčasnom stave produkovať zeleninu v cenách, ktoré by boli prijateľné pre obchodníkov, aj pre spotrebiteľa.

Podpora pre Slovenských Pestovateľov

Ako Zväz zeleninárov a zemiakarov sme vyjadrili vážne námietky voči tomu, čo vláda spôsobila novelou Nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve. Schémy priamych platieb sa zmenili tak, že na pestovanie vybraných druhov zeleniny sa odhaduje sadzba na hektár vo výške 87 eur a v roku 2020 už iba 80 eur. Pritom platba na pestovanie fazule, hrachu alebo sóje bude pravdepodobne na úrovni až 186 eur v tomto roku a 170 eur v roku 2020.

Určite by sme mali chcieť, aby platby boli vyplácané na také druhy zeleniny, ktoré majú podstatný vplyv na zdravú výživu obyvateľstva a ktoré majú dobré uplatnenie v našom spracovateľskom priemysle. Preto treba zo schémy platieb vyradiť tekvicu pestovanú za účelom výroby oleja a jadierok na export. Musíme podporiť inú tekvicu. Tú, ktorá je určená na konzum: muškátová tekvica, maslová, špagetová, či hokaido. Vyradením tekvice z tejto schémy sa získa 70 % z celkových platieb, ktoré sa doteraz vyplácali na zeleninu s vysokou prácnosťou. Tieto peniaze potom môžeme použiť na zvýšenie platieb. Zároveň tým zvýšime ďalší záujem zeleninu pestovať, pretože tekvica nám zaberá až 70 % podporených plôch!

Dôsledkom toho, že v tejto oblasti chýbala dlhodobá koncepcia a systémová podpora našich producentov, sa stalo, že veľká väčšina z našich producentov zeleniny svoju činnosť ukončila. Samozrejme, pestovanie zeleniny nie je len o podporách. Bez odbytu je aj podpora na nič. Tu však majú pestovatelia nemalé rezervy. Všetko sa ale môže zlepšiť, keď budú vo väčšej miere využívať mechanizmus odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov. Stupeň organizovanosti je u nás ale extrémne nízky, veď sa len pozrite na toto číslo: v rokoch 2014, 2015 a 2016 všetky organizácie výrobcov uviedli na trh len 9,08 % z celkovej produkcie zeleniny západoslovenského regiónu.

Pomaly sa tvorí spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na obdobie 2021 až 2027. Teraz je ten čas, kedy ju môžeme ovplyvniť. Do jej tvorby sa preto musíme zapojiť. EÚ od členských štátov chce, aby zelenine venovali primeranú pozornosť, pretože v sektore ovocia a zeleniny sú jasne stanovené ciele, a štáty musia stanoviť efektívne opatrenia a zásahy, aby tieto ciele dosiahli. Potom príde na rad tvorba zákonov, a tá sa musí niesť v duchu spolupráce s pestovateľmi a spracovateľmi so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu čerstvej i spracovanej zeleniny. Momentálne sa vyjednáva o podpore pri investíciách do nových skladovacích priestorov na ovocie a zeleninu. Takáto podpora by po vybudovaní dostatočných skladovacích kapacít mohla významne pomôcť celému sektoru. Problém číslo milión v živote pestovateľa. V sezóne tento nedostatok spôsobuje problémy každému pestovateľovi.

Dôvodom je štruktúra poľnohospodárskej produkcie na Slovensku, v ktorej dominuje produkcia s nízkou pridanou hodnotou (obilniny, olejniny) a dlhodobo klesá živočíšna výroba a špecializovaná rastlinná výroba (ovocie, zelenina). Pridanú hodnotu máme v porovnaní s EÚ nízku aj v potravinárskom priemysle. Ten je slabo rozvinutý a tým brzdí rozvoj aj primárnej poľnohospodárskej produkcie. Tieto čísla stačia za všetky: zelenina má v EÚ v štruktúre rastlinnej a živočíšnej výroby 13,2 % z celkovej poľnohospodárskej produkcie, na Slovensku je to iba 5,9%. Správa hovorí, že dovoz SR je orientovaný na komodity s vysokou pridanou hodnotou a vývoz na komodity s nízkou pridanou hodnotou.

Ak sa nechceme rozlúčiť so slovenskou zeleninou, nemôžeme iba veriť, že pestovatelia a spracovatelia zeleniny sa dočkajú reálneho, nielen deklarovaného záujmu zo strany štátu a že spotrebitelia si nájdu cestu k slovenskej zelenine.

Na pultoch predajní je možné aj v zimnom období nájsť čerstvú zeleninu a ovocie. Kým sa takto dovážané potraviny dostanú do predajní a následne aj do domácností, musia prejsť stovky kilometrov. Odkedy je Slovensko členom EÚ, väčšina potravín, vrátane ovocia a zeleniny, sa dováža zo sveta aj v období, kedy máme na Slovensku ich prirodzenú úrodu z domácej produkcie.

Dovoz Tropického Ovocia

Pod pojmom exotické alebo tropické ovocie sa rozumie ovocie, ktoré je divo rastúce alebo pestované v tropických a subtropických oblastiach. Hlavným spoločným znakom tohto ovocia je neznášanlivosť na mraz. Slovensko leží v miernej zóne a tak nie je možné tu dopestovať tropické ovocie. Preto musí byť toto ovocie dovážané z tropických a subtropických krajín. Na Slovensko dovážame ovocie tropické ovocie ako banány, pomaranče, mandarínky, figy, mango atď. V súčasnosti nie je problém kúpiť rôzne druhy tropického ovocia v obchodoch počas celého roka.

Tropické ovocie sa prepravuje loďami cez more a vo všeobecnosti je zberané polozrelé. Na prepravu sa používajú špeciálne kontajnery, konkrétne sú to chladiarenské kontajnery, v ktorých je možné regulovať teplotu. Priemerná teplota pri ktorej sa prepravuje tropické ovocie sa pohybuje od 8°C do 13° C. Dovážané ovocie musí byť zdravé, nepoškodené a bez škodcov.

tags: #z #ktorých #krajín #dovážame #ovocie #Slovensko

Populárne príspevky:

• Použitie a bezpečnosť sviečok na tortu
• Čistenie a údržba striekačky
• Obľúbená pláž v Zadare
• Slovenský recept na plnené zemiaky
• Hrudkový syr z kravského mlieka