Ako sa chrániť pred bleskom: Bezpečnosť počas búrky

Zatiahnu sa mraky a obloha sčernie. Keď začujete hrom, treba konať. Blesk je jedným z najnebezpečnejších prírodných javov a zásah do tela môže mať vážne až fatálne následky. Čo robiť, aby ste sa vyhli nešťastiu?

Búrka vzniká, keď sa teplý a vlhký vzduch dostane vysoko do atmosféry, kde sa stretáva so studeným vzduchom. Tým sa vytvárajú mohutné búrkové oblaky, v ktorých dochádza k elektrickému výboju, teda blesku. Hrom, ktorý nasleduje, je len akustickým dôsledkom výbojovej energie.

Blesk dokáže zasiahnuť aj niekoľko kilometrov od stredu búrky, preto sa nevypláca čakať na dážď, už samotný hrom je signálom, že sa treba okamžite ukryť.

Hoci sa to nezdá, zásahy bleskom nie sú úplne zriedkavé. Ročne zabije blesk tisíce ľudí po celom svete. V Európe ide približne o niekoľko desiatok úmrtí ročne. Najviac ohrození sú ľudia v prírode - turisti, rybári, poľnohospodári. Muži medzi 20. a 40. rokom života patria k najčastejším obetiam. Nebezpečenstvo predstavuje aj snaha ukryť sa pod strom, alebo zostať na otvorenom priestranstve.

Čo sa deje v tele pri zásahu bleskom?

Blesk má napätie až 30 miliónov voltov a prúd 30 000 až 110 000 ampérov, pričom pôsobí iba zlomok sekundy. Väčšina prúdu preteká po povrchu tela („flashover“), takže vnútorné tkanivá sú poškodené menej.

Zásah bleskom môže spôsobiť naraz zlyhanie viacerých systémov: najčastejšie dochádza k zástave srdca či arytmii, paralýze dýchania ktorá vedie k predĺženému apnoe, popáleninám pri vstupe a výstupe prúdu. Nervová sústava aj mozog môžu byť poškodené, môžu nastať kognitívne poruchy, zmyslové aj motorické ťažkosti. Do pár hodín sa môže objaviť keraunoparalýza (prechodná strata citlivosti), ale môžu sa vyvinúť aj trvalé poruchy ako neuropatia, hemoragické mozgové poškodenia, následná demencia.

Objaviť sa môžu poranenia zraku a sluchu (popáleniny či mechanické poranenia) podľa miesta zásahu. Tepelný šok a tlaková vlna môžu poškodiť uši, oči či pokožku. Môžu prasknúť ušné bubienky či nastať krvácanie do mozgu. Obaviť sa môže aj katarakta či trauma sietnice.

Medzi okamžité príznaky patrí: závraty, nevoľnosť, svalová bolesť, bolesti hlavy, dočasná dezorientácia.

Až 80 % preživších má trvalé následky: poruchy pamäti, chronická bolesť, zmeny osobnosti, ospalosť, tinnitus, problémy so spánkom, depresia, post-úrazový stres, problémy s pohyblivosťou.

Štatistiky a úmrtnosť na zásah bleskom

V Európe sa v rokoch 2001-2020 zaznamenalo 1 282 úmrtí spôsobených bleskom, v priemere 64 úmrtí ročne, väčšinou mužov a často počas práce alebo turistiky .Celosvetovo sa ročne odhaduje 24 000 obetí blesku a asi 240 000 zranení.

Čo sa nesmie robiť počas búrky (prosím, nikdy!)

Ako sa chrániť pred bleskom?

Pred búrkou sa nikdy neschovávajte pod osamelé stromy, blízko stožiarov elektrického napätia, pri plotoch, vchodoch do jaskýň. Vodáci a plavci by mali okamžite vyjsť z vody.

Ak vás zastihne búrka a nemáte sa kde ukryť, v prvom rade si zapamätajte: čím menší budete, tým lepšie.

Počas búrky sa vyhýbajte stromom, stožiarom, kovovým plotom či iným vysokým objektom, ktoré môžu prilákať výboj. A ak ste vo väčšej skupine ľudí, rozostúpte sa, nikdy nestojte všetci pokope. Blesk môže totiž prejsť aj z jedného človeka na druhého. Držte sa čo najďalej od vody a kovových predmetov, nedotýkajte sa ani dáždnika, trekingových palíc, bicykla či batohu s kovovou výstužou, môžu zvýšiť riziko.

Čo robiť, keď vám stoja vlasy dupkom?

Jedným z varovných príznakov, že sa blesk môže udrieť veľmi blízko, je pocit statickej elektriny, vlasy sa vám môžu postaviť dupkom, pokožkou prechádza jemné brnenie alebo začujete praskanie. Ide o signál, že vo vzduchu sa hromadí extrémne silné elektrické napätie a výboj môže nastať v priebehu sekúnd.

Ak takéto príznaky pocítite, okamžite konajte. Nesnažte sa utekať, namiesto toho sa znížte čo najbližšie k zemi, najlepšie tak, že si čupnete a predkloníte sa s rukami na kolenách alebo na ušiach. Snažte sa čo najviac zmenšiť svoju siluetu, profil, spraviť zo seba akési malé klbko. Neľahajte si! Ľahnutím na zem zväčšíte kontaktnú plochu tela so zemou a zvyšujete riziko vážneho poranenia pri zásahu. Cieľom je byť čo najmenším terčom v otvorenom priestore.

Určite nedržte nad sebou dáždnik s kovovou rukoväťou.

Rozdiel medzi mestom a prírodou

V prírode je riziko zásahu bleskom najvyššie, najmä na voľných priestranstvách alebo vyvýšeninách. V mestách je šanca na úkryt väčšia, no stále platí, že sa počas búrky treba vyhýbať otvoreným balkónom, plochám pri oknách či pod altánkami bez stien.

Najlepšie útočiská pred búrkou a bleskom

Najväčšiu ochranu pred bleskom poskytujú pevné murované budovy - teda domy, bytovky, obchodné centrá alebo školy. Dôležité je, aby mali elektrickú inštaláciu a bleskozvod, vďaka čomu sa elektrický výboj bezpečne zvedie do zeme. Ak ste v takej budove, držte sa ďalej od okien, kovových predmetov a vodovodných kohútikov.

Druhou bezpečnou možnosťou je auto so zatvorenými oknami. Karoséria vozidla vytvára tzv. Faradayovu klietku - blesk prejde po povrchu auta a neublíži ľuďom vnútri.

Ak nemáte k dispozícii budovu ani auto, najlepšie je vyhľadať nízke, suché miesto, napríklad plytký zárez v teréne, napríklad aj jarok - ale bez vody. Treba si čupnúť si so spojenými nohami na niečo suché, napríklad batoh alebo karimatku, aby ste sa čo najmenej dotýkali zeme.

Nevhodné a nebezpečné sú: stany, altánky, prístrešky bez uzemnenia, osamelé stromy, kovové konštrukcie (zábradlia, stožiare), autobusové zastávky či dokonca skalné previsy. Tieto miesta vás pred bleskom neochránia, práve naopak, môžu priťažiť.

Prvá pomoc pri zasiahnutí bleskom

Ak ste s niekým, koho zasiahol blesk, nebojte sa mu pomôcť - na rozdiel od predstáv, človek neudrží elektrický náboj, a dotyk je bezpečný. Okamžite volajte tiesňovú linku 155 a skontrolujte, či postihnutý dýcha a má pulz. Ak je v bezvedomí a nedýcha, začnite s resuscitáciou - teda stláčajte hrudník tempom 100-120 stlačení za minútu, až do príchodu záchranárov. Aj ak sa človek po zásahu preberie, môže mať vážne vnútorné zranenia, popáleniny, problémy so srdcom či nervami, preto musí byť vyšetrený lekárom. Nezabudnite ho prikryť, upokojiť a kontrolovať jeho stav - môže sa zhoršiť aj s oneskorením.

Recept na hermelín pečený v lístkovom ceste

Ingrediencie:

400 gramov lístkového cesta
4 kusy syra Hermelín (80g)
Kečup
1 vajce
Celá rasca, sezam alebo mletá červená paprika

Postup:

Lístkové cesto vyvaľkáme na pomúčenej doske.
Syry pozdížne rozkrojíme na polovice, poukladáme na cesto.
Podľa počtu syrov porozkrajujeme cesto na štvorce.
Každý štorček cesta jemne potrieme kečupom (nemusí byť).
Na štvorčeky poukladáme pripravené polovice syrov.
Cesto preložíme, tak aby sa nám vytvoril batôžtek. Syr musí byť uzavretý z každej strany, aby nám pri pečení nevytiekol.
Povrch potrieme rozšľahaným vajíčkom a posypeme celou rascou, sezamom alebo mletou červenou paprikou.

Zapečený hermelín v lístkovom ceste s mozzarellou a schwarzwaldskou šunkou je vynikajúca pochúťka k večeri i na svačinu. V miske si zmiešame suroviny na náplň. Mozzarellu rozmačkáme vidličkou, zmiešame s nadrobno nakrájanými rajčinami, pridáme prelisovaný cesnak, žĺtok, soľ, korenie, tymián a nakoniec petržlenovú vňať. Všetko dobre premiešame.

Keď máme zmes pripravenú, lístkové cesto si rozvaľkáme na hrúbku približne 3 mm, vykrojíme 8 kruhov o priemere zhruba 13 cm. Zvyšky cesta zapracujeme, opäť rozgúľame a nakrájame radielkom na pruhy, ktoré pôjdu na zmes s hermelínom. Hermelíny pozdĺžne prerežeme a takto vznikne 8 ks. Na rozrezanú stranu dáme malé množstvo zmesi a ozdobíme pruhmi cesta, ktoré sme nakrájali radielkom. Konce pruhov zahneme pod syr. Takto pripravené hermelíny ukladáme na cesto nasledovne. Do stredu kruhu lístkového cesta naukladáme plátky schwarzwaldskej šunky preložené na polovicu, na ne dáme zmes z mozzarelly a rajčín a na to položíme hermelín so zmesou, ozdobený cestom. Cesto po obvode zdvihneme, pritlačíme k boku hermelínu a zaistíme šnúrkou.

tags: #zapekany #hermelin #v #listkovom #ceste #recept