Spomienky na stratené detičky: Cesta žiaľu a nádeje
Život prináša množstvo prekvapení a prekážok. Ale prináša i krásne chvíle, krásne dni, spomienky. Mnohé ženy prežívajú ťažké obdobie po strate dieťatka, či už v rannom štádiu tehotenstva alebo neskôr. Je to bolestná skúsenosť, ktorá zanecháva hlboké rany na duši. V tomto článku sa pozrieme na osobné príbehy žien, ktoré prežili túto stratu, a pokúsime sa nájsť slová útechy a nádeje.
Osobná skúsenosť so stratou
Danielka píše: "Osud to tak asi chcel, aby anjelik, ktory sa mal narodit netrpel. Mozno srdiecko prestalo preto byt, lebo nebolo malicke pripravene na zivot. Mozno sa chromozomy pospajali tak, ze by malo po narodeni preblemy a tazkosti, tak to priroda zariadila sama."
Magda vyjadrila svoju bolesť slovami: "Je mi velmi luto tvojho miminka! nieco podobne som prezivala aj ja pred dvoma rokmi. nam dietatko odumrelo v 25-om tyzdni...viem presne predstavit co prezivas. teraz som znova tehotna a mam velke obavy. a bohuzial lekari okrem toho, ze ma castejsie kontroluju nemozu nic urobit. treba len verit, ze tentokrat to bude vsetko v poriadku."
Ďalšia žena zdieľa: "Je to prave rok, co som sla na ultrazvuk, aby mi povedali ze moje dietatko uz niekolko tyzdnov nezije. Zo vsetkych stran na mna padaju spomienky na ten cas a co vsetko som este musela zazit potom. Ako keby vobec nepresiel celucicky rok. Deje sa to prave teraz - znovu. Znovu mam taky strasny pocit samoty a bezmocnosti a sialeny zial nad tym, ze moje dietatko je pre tento svet vlastne nicim - nema datum narodenia ani smrti, nema meno (aj ked ja som jej ho v duchu dala), nikde nie je nanho ani malicka spomienka (iba v mojej dusi), ziaden hrob, nic, iba gynekologicky zaznam - zamlknuty potrat."
Mnohé matky sa cítia osamelo a nepochopene, pretože ich strata nie je spoločnosťou uznaná tak, ako by si zaslúžila. "Preco tieto deticky su iba statistickym cislom, nikto ich nikdy nebral ako ludi? Maximalne co som si vypocula - to nic, ved este budes mat dalsie... Ako keby hovorili o vaze co sa rozbila. Neviem ci by toto niekto povedal matke, ktora prisla o 2 rocne dietatko, za tym dietatkom by smutili a vyjadrili by aspon sustrast.Ja nemam ani to privilegium,aby si moj manzel na mna spomenul na den matiek - ved ziadnou mamou nie som, co na tom, ze vo mne chvilu rastol zivot."
Niektoré ženy si navždy spájajú dátumy straty s inými významnými udalosťami. "Moje dietatko zomrelo na moje narodeniny a malo sa narodit na Silvestra - tiez uz neoslavujem ani jeden z tychto datumov. Vtedy sa to prazdno v dusi vzdy vrati, nezalezi na tom kolko casu uplynulo."
Helenkaďakujem zo srdca v mene našej dcérky Vivienky, že si si spomenula na jej výročie. I my pevne veríme, že mala tam v nebíčku krásny "fest". Anjelik náš veľmi a ľúbime, tvoji rodičiaPráve v deň Vivienkinho výročia oslavuje naše krstniatko nádherné dievčatko Eliška svoje narodeniny, stali sme sa pyšnými krstnými rodičmi, sme veľmi šťastní a nášmu krstniatku želáme všetko dobré veľa zdravíčka, lásky a šťastia.
Smútok: Čo by mal vedieť každý | Tanya Villanueva Tepper | TEDxUMiami
Príbeh Milinky: Keď štatistika zasiahne
Jedna z mamičiek zdieľa dojímavý príbeh o strate svojej dcérky Milinky: "Aj ja mam anjelika - Milinku. Teraz by mala 4 rocky. Bola nase vytuzene dieta a narodila sa mrtva, lebo na nu vysla statistika 1:1000, ona bola ta jedna proti tisic narodenym detom. Jej dovod umrtia bol "pravy uzol" na pupocnej snure, ktory vznika este v pociatocnom stadiu tehotenstva zvacsa tak, ze dieta "prepadne" cez snuru a vytvori sa slucka, ktora sa stahuje ked dieta rastie, otazieva a klesa ku krcku maternice. Vytvori sa uzol, ktory zaskrti privod zivin od matky cez pupocnikovu snuru. Vidiet na sono sa to vraj neda, daju sa udajne zmerat iba "prietoky" cez pupocnu snuru a aj to iba vo vyssom stadiu tehotenstva. Robieva sa to po 35 tyzdni. Tak ma informovali, ked som bola schopna trochu mysliet a vnimat. Proste statisicka smola. Inak bola zdrava a samozrejme najkrajsia."
Jej cesta k materstvu bola plná nádeje a sklamania. "Ked sme sa s partnerom rozhodli mat dieta, otehotnela som hned. Partner po dietati velmi tuzil a skutocnost, ze som tehotna mu vohnala slzy stastia a dojatia do oci. V 8. tyzdni plod odumrel a podstupila som kyretaz. Vraj tak konci 15% tehotenstiev. Po 6 mesiacoch nam lekar schvalil novy pokus. Opat som otehotnela. Vsetko prebiehalo fajn, prezili sme s uzkostou prvy trimester, testy v 16. tyzdni boli v poriadku, ved som cakala zdrave dievcatko."
Žiaľ, tragédia sa opakovala. "Asi v 33. tyzdni som mala "problemy", ktore moj lekar oznacil za predcasne kontrakcie a hroziaci predcasny porod. A tak ma hospitalizovali v nemocnici a podavali lieky na zastavanie kontrakcii, aby sa tehotenstvo udrzalo co najdlhsie s tym, ze ma v 36. tyzdni pustia domov,...Denne som minimalne raz bola kontrolovana na monitore, ktory kontroluje ozvy srdca matky, dietata a sleduje kontrakcie. Vsetko bolo v poriadku. Uz som sa po dvoch tyzdnoch pomaly chystala z nemocnice domov...Stalo sa to v noci, den po Milinkinych meninach. Rano som sa zobudila a v brusku bolo ticho."
Nasledoval bolestný pôrod a pohreb. "Milinka sa narodila a jej narodenie spravadzalo ticho. Partnera poslal porodnik v poslednej faze porodu von a tak som Milinku videla iba ja. Potom ju dali do kovoveho "pekaca". Bola ako male vtacatko. Odniesli ju na patologiu, aby zistili, ze naozaj bola zdrava, mala len ten uzol, ktory som aj videla...Na druhe rano som odisla z nemocnice, ved uz tam nebol dovod zotrvat. Zacali sme vybavovat pohreb."
Nádej po strate
Napriek všetkej bolesti a žiaľu, v príbehu Milinky sa objavuje aj nádej: "My vsak mame happy end. Nas, teraz uz priatel, p. farar, ktory nam Milinku "pochovaval" v krematoriu a potom ukladal do hrobu nas zosobasil a trinast mesiacov po Milinke sa nam narodili dve krasne dievcatka, nase slniecka."
Tento príbeh ukazuje, že aj po najväčšej strate môže prísť nový život a šťastie. Život prináša množstvo prekvapení a dôležité je nikdy nestrácať nádej.
Podobný príbeh zdieľa aj Jarka: "Mamičky ktoré mali pohodové tehotenstvo a narodili sa mi živé a zdravé deti nedokážu pochopiť, čo zažíva žena, ktorá porodí zrelé ale m?tve dieťa. Ten pocit prázdnoty, keď sa dieťa narodí a jeho narodenie spravádza ticho, je zlý. Ja som zažila podobný príbeh, moja Milinka mala pravý uzol na pupočnej šnúre. Rok predtým som potratila. Teraz by mala moja Milinka temer 5 rôčkov. Ja som opäť otehotnela hneď, ako mi to lekár povolil - po 6 mesiacoch od pôrodu a naplnili sa manželove slová, lebo hovorieval,že o 2 deti sme prišli, mali by sa nám narodiť dvojičky. V ôsmom týždni ďalšieho tehotenstva sa jeho očakávania potvrdili. Dievčatká majú teraz skoro 4 rôčky."
Brian: Príbeh, ktorý zlomí srdce
Ďalší príbeh, ktorý zdieľa jedna z mamičiek, je o jej synčekovi Brianovi: "Mas pribeh-nasho synceka Brianka. Po pol roku neuspesneho skusania sa nam konecne 1krat na tehotenskom teste ukazali obe ciarocky.Prve dojmy boli neskutocne zmiesane:neopisatelna radost,slzy v ociach,trasuce sa ruky od stastia ale aj obavy, ci je to ozaj tak."
Tehotenstvo prebiehalo bez problémov, no tragédia prišla nečakane. "Stalo sa to 2.sept.2004 ked som si po beznom dni lihala vecer spat vo uspavacom sprievode mrvenia, kopancov a pohybov mojho 37tyzdnoveho chrobacika v brusku, teda 3 tyzdne pred planovanym porodom.Rano som sa prebudila a cosi mi nehralo. Citila som sa dobre, ziadne krvacanie...netrebalo mi rozmyslat dlho a uz som zistila, co je ta zmena. Tichost. Prazdnota bez malickeho pohybu, bez zamrvenia sa bez kopancov...len prazdne nic."
Strata Briana bola obrovskou ranou. "V tu sekundu sa mi zrutil cely svet, na otazky preco, ako, ved bolo vsetko v poriadku mi nik uz odpoved nedal. Patologicke nalezy pricinu nenasli.Bol to chlapcek-Brian. Mal 3700gr a 49cm. Bol to prekrasny chlapcek-nasa baculka-nas anjelik. Lekari to zhodnotili ako nestastna nahoda s neznamou pricinou."
Napriek bolesti, spomienka na Briana zostáva navždy v srdciach jeho rodičov. "Zostali nam po nom sive skatule plne jeho veci ktore si nemal sancu nikdy obliect, prazdna postielka i kociarik, fotky z nemocnice, otlacky jeho noziciek, vzorka jeho hnedych vlaskov a pozitivny tehotensky test. Pri pomysleni na dalsie nase babatko sa mi vynara slovicko: nahrada. A to nechcem. On je nas prvy syncek,nenahraditelny a najkrajsi anjelik na svete. Nadovsetko ta milujeme Brianko a nikdy na teba nezabudneme."
Podpora a pochopenie
Je dôležité, aby ženy, ktoré prežili stratu dieťaťa, mali okolo seba chápajúcich ľudí, s ktorými sa môžu porozprávať o svojich pocitoch. A nenechaj sa odradit recami, ze to nic ved budete mat dalsie. Ano, mozno raz, ale to uz bude iny cloviecik. Stale na nasu Hanicku myslim, zvlast v tychto dnoch - teraz niekedy by prisla na svet.
Ak ste prežili stratu dieťaťa, vedzte, že nie ste sami. Existujú organizácie a skupiny, ktoré vám môžu poskytnúť podporu a pomoc. Nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc, ak cítite, že to potrebujete.
tags: #zapich #na #tortu #pre #deti #leuska
