Psychológia zdieľania fotografií jedla a vplyv farieb na náladu
Len čo zbadáte čerstvú pizzu, šišku alebo tabuľku čokolády, máte pocit, že musíte okamžite zjesť kúsok - aj keď ste pred chvíľou dojedli obed? Nie je to slabá vôľa, ale biológia. Najnovšie výskumy ukazujú, že samotný pohľad na chutné jedlo spúšťa v mozgu tie isté mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za pocit odmeny a potešenia.
Podľa štúdie vo Frontiers in Neuroscience je to spojené s tým, že v ich mozgu sa často vyskytujú štrukturálne rozdiely. Dobrá správa je, že mozog je plastický. To znamená, že sa dokáže meniť. Pri pohľade na sladkosti, ako sú šišky, mozog okamžite spúšťa mechanizmus túžby. Ak vás nabudúce premôže chuť na šišku či pizzu, vedzte, že nejde o slabosť, ale o prirodzenú reakciu mozgu.
Psychológia farieb: Ako farby ovplyvňujú vaše emócie a činy
Vplyv farieb na psychiku
Každá farba na vedomej aj povedomej úrovni vplýva na našu náladu a dokonca hormonálny systém. Ten zase ovplyvňuje správne fungovanie nášho tela. Čo sa deje, ak seba alebo dieťa obliekame do čierno-sivo-bielej od hlavy po päty alebo malé bábätko prespí väčšinu dňa v čiernobielom hniezde detskej postieľky? A pri ktorej farbe si náš zrak aj telo oddýchne najviac? Ktorá doslova lieči?
Psychológia farieb: čierna
Zámerne začneme farbami, ktoré sú dnes veľmi trendové a nič nimi „nepokazíme“. Vždy však platí zlaté pravidlo - všetkého veľa škodí. Čierna, biela a sivá sa dnes nachádzajú všade. V interiérovom dizajne bytov, domov, predajní i áut. Nachádza sa aj v móde, záhradnej architektúre a dokonca už aj medzi hračkami. Čierne úchytky ako doplnky v interiéri či čierne tričko k pestrej sukni. Dobrá kombinácia pre vyzdvihnutie predností, krásy, niečoho originálneho. No pozor už na veľké plochy ako celá čierna kuchynská linka či čierny outfit na každý deň. Aké posolstvo má čierna farba? Podobné ako tuje v záhrade. Komunikuje smrť, cintorín, pohreb. Nech to znie akokoľvek tvrdo, čierna farba je za stovky rokov v našom podvedomí zapísaná ako farba smútku. Ak seba či dieťa obliekame do čiernej farby, vytvárame bariéru, pod ktorou sa dobre schovávajú negatívne emócie.
Pomáha udržiavať si odstup. Čierna farba emócie zadržiava a nepomáha ich liečeniu a čisteniu. Emočný chlad či odstup je vhodné touto farbou podporiť pri pracovných schôdzkach. Čierne úchytky či spotrebiče dajú drevu na kuchynskej linke vyniknúť. Originalita je však v niečom vkusne vyskočiť z radu, a to červenou chladničkou.
Čo znamená zadržanie emócií? Znamená to aj typ stresu, ktorý môže byť spúšťačom rôznych ochorení. To, že zo stresu môžeme mať žalúdočné vredy, neplodnosť či ťažkosti so srdcom, je dnes už nepopierateľné. Nebojme sa svoje emócie prejavovať. Je to ľudské! Cítiť a byť cítiaci tvor. Pri deťoch je mimoriadne dôležité, aby sa v ich okolí a šatníku nachádzali farby, ktoré im naopak pomôžu ventilovať množstvo nových podnetov cez emócie. Napríklad opakom čiernej je ružová, ktorá nám otvára srdce pre city. Pozor však na priveľa ružovej. V každom prípade môžeme farbami podporiť naše nálady, pocity a deti vďaka tomu naučiť rozlišovať ich a prejavovať.
Prúdením emócií ich podporíme v ich autentickosti a môžeme smerovať k priateľskosti, prítulnosti, otvorenosti, a teda vľúdnosti. K dosiahnutiu tohto prirodzeného správania sa pre človeka slúžia farby.
Sivá a biela farba vs. poznatky z prírody
Sivá farba signalizuje v prírode pleseň, chorobu či rozklad. Človek pochádza z prírody, kde strávil tisícky rokov, preto podvedome stále vyhodnocuje konkrétne farby podľa skúseností, ktoré s nimi mal v prírode, lese, džungli, jaskyni. Dokonca ich má zapísané v DNA. Sivá je aj farbou neživej minerálnej prírody či oblohy pred búrkou. Sivou komunikujeme ticho, medzipriestor či stagnáciu. Ak sme v stave, že sa potrebujeme pohnúť z miesta, tak sivú treba obmedziť a radšej doplniť červenou. No na druhej strane sivá komunikuje tiež neutralitu, opatrnosť a ochotu ku kompromisom. Hodí sa ako výplňová farba, no už menej ako dominantná, ktorou zahalíme celý náš dom či byt. O detskom nábytku, stoličke či ohrádke ani nehovoriac.
Biela dokáže priestor aj človeka úžasne rozjasniť. Je archetypálne vnímaná ako farba čistoty a zrodenia. Hodí sa preto ako na zavinovačku pre bábätká, tak aj do ambulancií. Pozor však na príliš veľa bielej. V našom klimatickom pásme sa biela v prírode nenachádza permanentne. Všimli sme si už, aké emócie máme pri príchode jari, keď sneh zlezie z krajiny? Pestré farby patria do života človeka!
Nie je jedno, akú farbu zvolíme na steny nášho príbytku. Oranžová v kuchyni podporuje chuť do jedla. Pozeráme sa dlho na obrazovku počítača? Pozrime sa na stromy a zrak sa uvoľní. Opäť prichádza otázka, odkiaľ človek pochádza. No predsa z prírody. Keďže mu je toto prostredie dôverne známe, zelenú, ako jeho dominantnú farbu, vyhodnocuje nervová sústava ako bezpečnú. Zelená farba pomáha pri liečení syndrómu vyhorenia a celkovo upokojuje nervový systém, vďaka čomu môže nerušene pracovať náš imunitný systém. Aj preto je taká úspešná v nemocničných priestoroch a ozdravovniach. Hodí sa do spální i obývačiek, v ktorých chceme prioritne oddychovať a užívať si uvoľnenú atmosféru.
Červené oblečenie nám dodá sebadôveru pri náročných schôdzkach. Červená v interiéri nás nabudí, pretože zvyšuje krvný tlak. Celkovo pomáha uvoľňovať emócie a prospieva aj komunikácii. Vhodná je skôr pri doplnkoch ako na veľkých plochách. Ak sme my či naše dieťa vyčerpaní a máme pocit frustrácie, červenou farbou môžeme našej nálade dopomôcť. Oranžovú farbu sme už načrtli. Vďaka nej budeme mať chuť nielen do jedla, ale aj do života. V interiéri vytvára pocit tepla, pohody a priestoru, vďaka tomu zútulňuje. Hodí sa tiež do detských izieb, ale aj do obývačky, v ktorej chceme docieliť lepšiu komunikáciu a vzájomnú blízkosť.
Žlté je slnko, energia, teplo, radosť. Žltá farba patrí do každého priestoru, pretože zlepšuje náladu. Vytvára pocit slobody, radosti, povzbudzuje a pomáha pri liečení smútku. Krásne ňou vieme presvetliť a vyvážiť tmavý priestor. Niekedy pocitovo viac ako bielou. Rovnako opticky rozširuje priestor. Žltú farbu by mali nosiť všetky deti. Pomáha im prichádzať k svojej podstate, bezprostrednosti, hravosti a otvorenosti. Práve preto sa hodí do detských izieb. Ak čakáme nejakú návštevu, je dobré mať na stole aspoň niečo žlté, napríklad sviečku. Žltá dodá nášmu domovu pozitívnu atmosféru. V prípade príliš „žltej nálady“ doma je dobrá kombinácia s hnedou, ktorá už uzemňuje a upokojuje, vytvára pocit stability.
Modrá farba sa hodí hlavne v lete. Jej účinky sú ochladzujúce a zároveň odpudzuje hmyz. Kedysi sa ňou natierali latríny či rámy okien na chalúpkach. Modrá je farbou stredomorských domčekov, v ktorých chládku si vieme dobre odpočinúť. V našom klimatickom pásme až tak populárna nie je. Inak zlepšuje aj koncentráciu, a preto nie náhodne je dominantnou farbou mužov, ktorých silnou stránkou je racionalita. Opakom je nežná rúžová farba. Symbolizuje nehu, lásku bez pudovej zložky. Ak je však naše dieťa veľký „snílko“ bez odvahy konať, potom s ružovou opatrne. Radšej im do šatníka či detskej izby primiešajme trocha oranžovej, žltej či červenej. Medzi týmito farbami je fialová, farba spirituality a srdečnosti. Je to farba vhodná pre filozofovanie, meditovanie a rozvíjanie intuície, pokory a vďačnosti.
Najlepšie každú vo vyváženej miere. Povzbudiť chcem hlavne v tom, aby farby v našom živote a živote našich detí nechýbali. Nebojme sa ich. Nebojme sa ich kombinácií. Bielou nič nepokazíme, ale ani výrazne nepovzbudíme. Aj v prírode je lúka posiata farebnými kvetmi a v nás vyvoláva pocit radosti. Aj dieťa oblečené hravo a zdravo nám preň otvára náruč. Ak hračky, oblečenie či detská izba, tak farebné, tak, ako nám to bolo a je už tisícky rokov prirodzené.
Preferencia, výber, samotná chuť jedla ale aj množstvo, ktoré zjeme, nie je záležitosťou len našich chuťových pohárikov. Externé faktory ako farba, osvetlenie alebo zvuk sa na tomto všetkom podieľajú viac, ako by sme si priali. A tak sa môžu stať nástrojom, ktorý nenápadne ovplyvňuje naše rozhodovanie a správanie.
Vplyv farby jedla a obalov na stravovanie
Naše oči naozaj jedia ako prvé. A teda, že všetko, čo sa chytáme zjesť, si najprv vizuálne spracujeme. Ako prvú si zväčša všímame farbu. Práve farba potravín, môže ovplyvniť to, ako nám dané jedlo chutí alebo to, či ho považujeme za dostatočne sýte.
Napríklad farebne rozmanitejších potravín a jedál máme tendenciu zjesť viac. Je teda pravdepodobnejšie, že ak sú cukríky v balení vo viacerých farbách, zjeme ich viac, ako keby boli len v jednej farbe. To platí aj pre obaly. Čím pestrofarebnejšie balenie, tým väčšia pravdepodobnosť, že jeho obsahu zjeme viac. Vzorovým príkladom tu môžu byť cukríky od M&M alebo Jojo.
Niektoré farby na obaloch preferujeme viac ako iné. Napríklad žltá farba sa nám na obaloch sa spája so sladkou chuťou a máme tendenciu ju uprednostňovať pred bielymi obalmi. Dôvod? Vraj potraviny v bielych baleniach vnímame skôr ako obyčajné a bez chuti.
Ukázalo sa, že pivo, ktoré bolo načapované z fľaše so žltozelenou etiketou hodnotili ľudia ako chutnejšie a kvalitnejšie oproti pivu v ostatných fľašiach.
Farba tanierov a vnímanie chuti
Napríklad dezerty nám chutia sladšie, keď sa podávajú z bieleho taniera, zatiaľ čo slané jedlá nám prídu chutnejšie na tanieroch čiernej farby. Pri hodnotení pikantnosti jedla sa zase osvedčilo použiť červené alebo žlté taniere.
Ak sa totiž jedlo podáva na bielom tanieri, zvýši sa kontrast medzi farbou jedla a farbou taniera a jedlo má tak zdanlivo sýtejšie farby. No a jedlo sýtejších farieb sa v našej mysli rovná chutnejšie jedlo. Krásne naaranžované jedlo na obrázku nás tak nejak presvedčí, že rovnako ako dobre vyzerá, bude aj dobre chutiť.
Osvetlenie a jeho vplyv na stravovanie
Ukázalo sa napríklad, že slabo osvetlené reštaurácie znižujú bdelosť hostí, a podporujú tak príjem nezdravého jedla. Alebo, že pri modrom osvetlení toho zjeme podstatne menej v porovnaní so žltým alebo bielym svetlom. Zaujímavé je, že tento efekt je o niečo výraznejší u mužov.
V jednom experimente participantom podávali steak s hranolkami a hráškom. Osvetlenie v miestnosti však bolo stlmené, aby skrylo farbu jedla, do ktorého boli pridané umelé farbivá. Kým participanti jedli, osvetlenie sa pomaly vrátilo do normálu, čo odhalilo, že steak bol umelo zafarbený na modro, hranolky na zeleno a hrášok na červeno. Výsledkom bolo, že napriek tomu, že farbivo nezmenilo chuť samotného jedla, niekoľkým participantom zostalo po napravení osvetlenia zle a hlásili ťažkosti so žalúdkom.
Vplyv hudby na stravovanie
Ukazuje sa, že pri pomalej hudbe aj pomalšie jeme, a tým pádom máme aj tendenciu sa v danom prostredí dlhšie zdržať a dať si niečo navyše. Konkrétne, jeden výskum s 1 400 hosťami ukázal, že keď na pozadí hrala pomalá inštrumentálna hudba, zákazníci sa zdržali ďalších 11 minút a minuli o vyše 8 dolárov viac za nápoje.
Naopak rýchla hudba v nás evokuje potrebu jesť po väčších sústach a rýchlejšie. A nielen to! Pri rýchlej hudbe dokážeme navyše minúť viac peňazí, pretože očakávame, podávané jedlo je chutnejšie, a teda s väčšou pravdepodobnosťou si ho kúpime bez ohľadu na to, či sme hladní alebo nie.
Všetky spomenuté výskumy majú svoje limity a vedeli by sme nájsť mnoho výnimiek, kedy by sme tieto zistenia mohli vyvrátiť. Berme ich teda ako zaujímavosti zo sveta psychológie a ako pripomienku toho, že naša myseľ a vnímanie ešte stále nie sú neomylné.
Sociálne siete a ich vplyv na naše prežívanie
Čakáme na autobus, tak si vytiahneme telefón a začneme scrollovať. Podnety, ktoré cez obrázky a videá na sociálnych sieťach dostávame, však posúvajú do mozgu dopamín - okamžitú odmenu, na ktorú si zvykáme prirýchlo. Tento pocit ešte znásobujú reakcie od publika na naše vlastné príspevky, a tak sa nenápadne sťahujeme do online sveta, kde si budujeme klamlivé vzťahy. Realita je však o zážitkoch.
Niekde som čítala prirovnanie, že to, čo dokázali kedysi lovci a zberači s pästným klinom, my dnes dokážeme so smartfónmi. Ak by sme vzali Maslowovu pyramídu potrieb, takmer všetky potreby z hierarchie vieme naplniť cez telefón. Sme 24/7 zastihnuteľní a pre ľudí, ktorí majú väčší problém oddeliť prácu od súkromného života, je telefón veľkou príťažou. Nevieme vypnúť záťaž, povinnosti, ktoré na nás číhajú, a veľmi ľahko spadáme do chronického stresu. Taktiež vieme ľahko podľahnúť množstvu podnetov či porovnávaniu sa s druhými, ktorých na sociálnych sieťach sledujeme.
Ľudia sú na sociálnych sieťach veľmi otvorení a správajú sa tak, ako by sa v realite nesprávali. V reálnom kontakte sa viac kontrolujeme, no online svet vytvára domnelý pocit bezpečia.
V rámci bežnej komunikácie v realite sa delíme o 40 % svojich pocitov, v online priestore sa to znásobuje až na 80 %. A pre nás je lákavé viac vidieť „do ľudí“ a spoznávať ich z iného uhla.
My ľudia máme prirodzenú zvedavosť skúmať prostredie. V digitálnej dobe však nahrádza reálne prostredie online priestor. Keď sa v reálnom svete o nejakej téme diskutuje, máme potrebu hneď brať do ruky mobil a informácie si overovať alebo hľadať ďalšie.
Napĺňame tým spomínanú potrebu skúmania veľmi instantne, vďaka čomu prichádza aj rýchla odmena vo forme dopamínu. Preto je to také lákavé a nutkavé zároveň. Odmena sa neustále posilňuje, preto máme aj na sieťach stále potrebu scrollovať a hľadať informácie vyvolávajúce emócie, aby sa nám vyplavil dopamín. Dokonca nemusia byť ani príjemné, môžu nás šokovať, vydesiť či inak zaujať. Treba však podotknúť, že takéto správanie nie je odmenené vždy, no nepravidelná odmena ešte viac zvyšuje našu motiváciu to spraviť znova. Tie umožňujú veľmi rýchle striedanie podnetov a vizuálne útočia na všetky zmysly, čo pre mozog predstavuje obrovské množstvo obživy.
Napríklad fastfood vyvoláva v mozgu podobné reakcie ako scrollovanie na sociálnych sieťach. Budú to takmer všetky veci, ktoré súvisia s nejakou formou odmeny. Možno to nemusí byť len fastfood, ale aj čokoláda, alkohol a iné návykové látky či automaty. Proste všetko, čo nejakým spôsobom veľmi rýchlo zvyšuje hladinu dopamínu a poskytuje rýchlu odmenu.
Závislosť vzniká, keď niektoré veľmi dôležité potreby nie sú naplnené, pretože to prináša balík negatívnych emócií, ktoré človek nevie spracovať. A tak sa snaží tie nepríjemné pocity nejak potlačiť, prekryť, aby ho neustále nerušili a netrápili. Drogy sú na to veľmi rýchlym instantným nástrojom. Na to si však aj mozog veľmi rýchlo zvyká, no pri užívaní drog sa dopamín vyplavuje vo veľmi vysokej dávke. Svojím spôsobom sú tomuto princípu sociálne siete veľmi podobné.
Čím viac času budeme investovať do reality, do skutočných vzťahov a mať skutočné zážitky, tým menej budeme mať potrebu utekať do online sveta. Ľudia často hľadajú na sieťach útechu. Možno nám to úplne nefunguje v reálnych vzťahoch, tak máme tendenciu utiekať sa do online vzťahov, ktoré však nemajú reálnu podobu. Na sociálnych sieťach tak nadobúdame pocit, že nám aktuálne veľmi pomôže, keď budeme vidieť, ako druhí pozitívne reagujú na naše príspevky. Nahrádzame si tak svoj vlastný nepríjemný pocit niečím príjemným.
Ak mám zníženú sebahodnotu, potrebujem naháňať lajky. Potrebujem online zdieľať seba a až extrémne na tom bazírujem. Môžem si tým niečo kompenzovať, lebo v reálnom svete môže byť pre mňa ťažšie dostať uznanie. V online viem veľmi rýchlo odpozorovať správanie, ktoré uznanie vyvoláva, a nejakým spôsobom ho aj kopírovať.
Každý má hranicu inú, rovnako aj v osobnom kontakte. Niekto si viac stráži súkromie v realite a tak si to potrebuje nastaviť aj v online priestore. Iný je viac „zdielny“. Vo všeobecnosti by sme však mali viac uvažovať nad dôsledkami zdieľania a o tom, čo nám to v skutočnosti prináša. Meradlom môže byť naša realita - nič, čo by sme neurobil v realite, nedávajme ani do online sveta.
Namiesto zdieľania pocitov online je lepšie zdôveriť sa blízkej osobe, viesť si denník, či vyhľadať odborníka.
Žijeme v najviac prepojenej dobe, no keď scrollujeme alebo niečo zdieľame, sme v skutočnosti úplne sami. Je to také, ako keby sme sa socializovali, ale osamote. Je mi možno otupno, otvorím si Instagram a mám pocit, že nie som sám. Následne však prichádza ešte intenzívnejší pocit samoty. Vzťahy na internete sú veľmi povrchné, nenahradia reálny kontakt. V realite vieme lepšie čítať naše neverbálne prejavy, mimiku, gestá, čo v online prostredí chýba - komunikácia je aj o zážitku, to v online prostredí nedokážete nahradiť ničím, dokonca ani videohovorom.
Keď presuniem pozornosť na online svet a zanedbávam svoje reálne sociálne kontakty, tak možno žijem aj v nejakom falošnom svete a nedokážem byť úplne spokojný. Možno mám v realite problém nadväzovať kontakty, ale v online svete sú hranice posunuté, takže to ide oveľa jednoduchšie. Strácam tam však reálne kontakty, tým aj hodnotu vzťahov. Sme sociálne bytosti, a keď sa dostaneme do izolácie, je to pre nás veľký stresor.
Tipy na kontrolu užívania sociálnych sietí
- Nastaviť si budík na čas, kedy si chceme dať od sociálnych sietí pauzu.
- Hľadať hranice na stráženie si času online.
- Nastaviť režim lietadlo, pracovný režim, alebo časový limit denného používania aplikácií.
- Obmedziť počet notifikácií.
- Odložiť mobil na miesto mimo nášho zorného uhla.
- Odložiť mobil 30 - 60 minút pred spaním a vyhnúť sa mu aspoň 30 minút po zobudení.
Problém nastáva, keď je už realita pre človeka nudná. To sa deje pri akejkoľvek závislosti, aj od drog či alkoholu - bez nich to už nemá šmrnc.
Hranica toho, kedy to už môže byť klasifikované ako choroba, je, keď naozaj vo veľkej miere zanedbávame reálny život - prácu, vzťahy, ktoré nás nejakým spôsobom napĺňali, starostlivosť o domácnosť a pod. Celou pozornosťou sa sťahujeme do online sveta.
Ak má človek problém s nadmerným užívaním sociálnych sietí, je dôležité manuálne nahradiť rýchly dopamín zo scrollovania pohybom, sociálnymi kontaktmi a vzťahmi.
Bez úzkostí a smútku by sme v dnešnom svete nevedeli fungovať. Napriek tomu sa v spoločnosti objavujú tlaky, podľa ktorých sú žiadané najmä pozitívne emócie. Čím viac človek tieto tlaky vníma, tým nižšia je jeho duševná pohoda.
tags: #zdielanie #fotografii #jedla #počas #dna #psychológia
