Zdravotná a odborná spôsobilosť zamestnancov: Legislatíva na Slovensku

Zaraďovanie zamestnancov na prácu na základe odbornej spôsobilosti patrí k základným zásadám zamestnávania v pracovnoprávnych vzťahoch. Ale nielen v nich. Osobitné predpisy upravujú požiadavku odbornej spôsobilosti ako podmienku uzavretia obchodno-záväzkového vzťahu, napr.

Rámcovým právnym predpisom upravujúcim podmienky odbornej spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) je zákon č. 124/2006 Z. z. podľa ust. § 6 ods. 1 písm. Okrem povinností vo vzťahu k zamestnancom ukladá zákon o BOZP zamestnávateľovi podmienku dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práciust. § 6 ods.

doklad o odbornej spôsobilosti upravuje bližšie najmä ust. § 16 zákona o BOZP, podľa ktorého fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené osobitnými predpismi len na základe platného preukazu, osvedčenia, resp.

Každý zamestnávateľ je povinný vytvárať na pracovisku pracovné podmienky, ktoré neohrozujú zdravie zamestnancov a vykonávať účinné preventívne opatrenia na ochranu ich zdravia. Vyhovujúce pracovné podmienky podporujú zdravotný potenciál zamestnancov a naopak dlhodobo nevhodné pracovné podmienky s výskytom zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a tým aj ekonomickými stratami zamestnávateľa.

Na pracoviskách, kde nie je venovaná dostatočná pozornosť ochrane zdravia zamestnancov, môžu vznikať ochorenia súvisiace s prácou alebo choroby z povolania. Ochrana zdravia pri práci je podstatnou časťou problematiky, ktorú upravuje zákon č. 204/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej „novelizácia zákona“).

Povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia pri práci

Novelizáciou zákona sa systematicky upravujú povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci, súvisiace so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika pri práci, kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík a vypracovaním posudku o riziku, s vypracovaním prevádzkového poriadku, ktorý schvaľuje príslušný orgán verejného zdravotníctva, a zabezpečením posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu. Hlavný dôraz pri určovaní povinností zamestnávateľovi sa kladie na ochranu zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce.

Zamestnávateľ, ktorý začal vykonávať svoju činnosť až po nadobudnutí účinnosti novelizácie zákona (po 1. 8. „Staronovou“ povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov. Táto povinnosť bola v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej „zákon č. 124/2006 Z. z.“) od nadobudnutia jeho účinnosti 1. 7. 2006 až do legislatívnej zmeny zákonom č. 470/2011 Z. z.; od 1. 1. 2012 bolo povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, čo predstavovalo len 5 % zo všetkých zamestnancov v SR.

Novelizácia zákona dala túto povinnosť zamestnávateľa do súladu so smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, t. j. Ďalšou novou povinnosťou zamestnávateľa je viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík. Do účinnosti novelizácie zákona bol zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať evidenciu len o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikové práce. Zamestnávateľ je povinný kategorizovať práce z hľadiska zdravotných rizík, t. j. zaraďovať faktory práce a pracovného prostredia, ktorými sú exponovaní zamestnanci pri práci (napr.

Povinnosť zamestnávateľa kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať (merať) zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia, ktoré používa pri svojej činnosti alebo ktoré pri jeho činnosti vznikajú, je doplnená o vedenie záznamov, ktoré obsahujú údaje o meraní týkajúce sa konkrétnych zamestnancov. Pri expozícii zamestnancov biologickými faktormi, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka, je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom povinné alebo odporúčané očkovanie. Zamestnávateľ uhrádza náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním.

Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelia na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, t. j. Novelizácia zákona upravuje aj postup, ak zamestnávateľ ukončí svoju činnosť (napr. zánikom živnosti alebo zánikom spoločnosti). V tomto prípade je zamestnávateľ povinný odovzdať dokumentáciu týkajúcu sa ochrany zdravia zamestnancov príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (napr. § 30 zákona č. 355/2007 Z.

Pracovná zdravotná služba

Pracovná zdravotná služba je odborná a poradenská služba pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci. Doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby bola rozdelená vo dvoch zákonoch, a to v zákone č. 124/2006 Z. z. a v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č.

Novelizáciou zákona sa celá legislatívna úprava pracovnej zdravotnej služby presunula do zákona č. Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce, je povinný zabezpečiť pre týchto zamestnancov zdravotný dohľad výlučne tímom pracovnej zdravotnej služby už v súčasnosti. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa od 1. 7.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, je povinný zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom najneskôr do 31. 12. A. V tomto prípade má zamestnávateľ pre zamestnancov vlastný tím pracovnej zdravotnej služby, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár s určenou špecializáciou (vedúci tímu) a verejný zdravotník.

Zamestnávateľ, ktorý zabezpečoval pre zamestnancov zdravotný dohľad vlastnými odbornými zamestnancami už pred účinnosťou novelizácie zákona, je povinný túto skutočnosť ohlásiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva najneskôr do 31. 12. B. Ďalším spôsobom je zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby zmluvne, dodávateľským spôsobom, t. j. Úrad verejného zdravotníctva SR vedie a zverejňuje na svojej internetovej stránke (www.uvzsr.sk - preventívne pracovné lekárstvo - pracovná zdravotná služba) evidenciu fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktorým vydal alebo odobral oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 a 4 (od 1. 7. 2006), a evidenciu fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú dodávateľským spôsobom samostatne dohľad nad pracovnými podmienkami pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2 na základe ohlásenia Úradu verejného zdravotníctva SR (od 1. 8.

Dohliada aj na dispozičné, priestorové a ergonomické riešenie pracoviska, vetranie, vykurovanie, osvetlenie z hľadiska vhodnosti pre vykonávané pracovné činnosti a používané technológie, na zabezpečenie pitnej vody na pracovisku, na zariadenia na osobnú hygienu (šatne, umyvárne, sprchy, WC) a iné zariadenia pre zamestnancov (napr. priestory na umývanie a sušenie pracovnej obuvi, na pranie a sušenie pracovných odevov, ohrievarne a miestnosti na oddych). Výsledky dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou pracovná zdravotná služba pravidelne analyzuje a navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok a ochranu zdravia zamestnancov.

Jednou z dôležitých činností pracovnej zdravotnej služby je poskytovanie poradenstva zamestnávateľom, zamestnancom a ich zástupcom (napr. Dohľad nad pracovnými podmienkami, ktorý vykonávajú vlastní odborní zamestnanci zamestnávateľa (napr. samostatne lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik) alebo sa realizuje dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, obsahuje len niektoré z vyššie uvedených činností pracovnej zdravotnej služby, ktoré sú novelizáciou zákona presne vymedzené. Podrobnosti o náplni činnosti pracovnej zdravotnej služby obsahuje vykonávací predpis zákona č. 355/2007 Z. z., ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 208/2014 Z. z.

Novelizácia zákona sa zameriava aj na kvalitu činnosti pracovnej zdravotnej služby; obsahuje povinnosti držiteľa oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby (dohľad nad pracovnými podmienkami). Úrad verejného zdravotníctva SR od 1. 7. 2006 vykonáva kontrolu u jednotlivých fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom na základe oprávnenia.

Zároveň bola doplnená nová kompetencia regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorá týmto orgánom verejného zdravotníctva umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať činnosť pracovnej zdravotnej služby na pracovisku vrátane osôb, ktoré vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne, t. j. V súčasnosti väčšina zamestnávateľov využíva na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dodávateľský spôsob uzavretím zmluvy s fyzickou osobou - podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má tím odborných zdravotníckych pracovníkov a získala od Úradu verejného zdravotníctva SR oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby.

V Slovenskej republike k 31. 7. Podľa údajov od fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú pracovnú zdravotnú službu na základe oprávnenia, bolo k 31. 12. 2013 pokrytých pracovnou zdravotnou službou dodávateľským spôsobom približne 534 tis. zamestnancov, čo predstavuje cca 24,3 % zamestnancov zo všetkých ekonomicky činných osôb v SR (cca 2,2 mil.). Spolu so zabezpečením pracovnej zdravotnej služby vlastnými odbornými zamestnancami sa k uvedenému dátumu odhadovalo pokrytie zamestnancov pracovnou zdravotnou službou v SR na cca 25 - 26 % zamestnancov.

Oproti predchádzajúcim rokom toto pokrytie predstavuje výrazný pokles spôsobený legislatívnou zmenou účinnou od 1. 1. 2012. Najvyššie pokrytie zamestnancov pracovnou zdravotnou službou dodávateľským spôsobom bolo k 31. 12. 2010, a to cca 756 tis. Podľa zákona č.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu

Povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti vyplýva z povinnosti podľa zákona č. 355/2007 Z.z. a podpore verejného zdravia a zákona č. 124/2006 Z. alebo 4. kategórie, 3. kategórie alebo 4. fyzické osoby a vykonáva práce zaradené do 3. alebo 4. o zamestnanie na výkon prác zaradených do 3. kategórie alebo 4. bolestí krížovej chrbtice.

zamestnávateľovi o 1. písomnou formou,2. a komisiám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 8) o 1. posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu,2. prostredia. u zamestnávateľa tvoria a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore 1. lekárstvo,2. služby zdravia pri práci,3. alebo4. vysokoškolského vzdelania v odbore verejné zdravotníctvo alebo2. so špecializáciou v špecializačnom odbore 1. hygiena pracovných podmienok,2. metódy v preventívnom pracovnom lekárstve a toxikológii alebo3. podľa požiadaviek uvedených v osobitných predpisoch.

zdravotný dohľad podľa osobitného predpisu, 13) je lekár podľa odseku 1 písm. alebo § 3 ods. odseku 1 písm. a) alebo § 3 ods. § 2 ods. 1 písm. aj lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 31. § 2 ods. 1 písm. aj lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 31. § 2 ods. 1 písm. aj lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 31. psychológia podľa § 2 ods. 1 písm. služby plniť úlohy do 31. podľa osobitného predpisu. 2 ods. 3 môže tvoriť do 31. decembra 2011 lekár podľa § 2 ods. 1 písm.

Povinnosť podrobiť sa opätovnému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti závisí od kategórie práce, v ktorej je zamestnanec zaradený. iba u zamestnancov zaradených v kategórii 1 a 2. nemusí byť lekárom pracovnej zdravotnej služby. v rizikovej kategórii, teda kategórii 3 a 4. konkrétne vyšetrenie k špecialistovi. vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2. LPP vo vzťahu k práci.

pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti na prácu u konkrétneho zamestnanca. zamestnancovi mimoriadnu LPP vo vzťahu k práci. zamestnanca. posudzovanej práce. (vrátane konkrétneho časového obmedzenia). zdravotných dôvodov niektoré konkrétne pracovné operácie (napr. posudzovania. prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav. dýchacieho systému alebo záchvatové a kolapsové stavy - pri práci v noci.Opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práceZamestnanec nemusí so záverom vykonanej LPP súhlasiť.

požiadať o nové posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu. lekára, ktorý tento posudok vydal. informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti. najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa. vykonávanie LPP je zvyčajne upravené v danom predpise. osobitných predpisov je:práca v noci (napr. čašník v bare),práca vodičov motorových vozidiel (napr. obedov),práca pedagogických pracovníkov (napr. učiteľ),práca zdravotníckeho pracovníka (napr. osvedčenia alebo dokladu (napr.

vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. preukazu, osvedčenia alebo dokladu sa považuje aj práca vo výškach. špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky. a lekárskych preventívnych prehliadok hradí vždy zamestnávateľ. zákona, prepláca ju on. pohybuje medzi 15 - 30 €.

Kategórie prác z hľadiska rizika

Zákon rozdeľuje pracovné zaradenia zamestnancov na 4 kategórie.

1. kategória - práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, avšak nemožno pri nich absolútne vylúčiť negatívnu odpoveď organizmu.
2. kategória - práce, pri ktorých buď neexistujú vytýčené limity rizika, alebo vytýčené sú a úroveň rizikovej expozície zamestnanca je znížená po daný limit, alebo práce, pri ktorých úroveň rizikovej expozície nie je dostatočne znížená na predpísaný limit. Rovnako sem možno zaradiť práce vykonávané v kontrolovanom pásme, kde sú zamestnanci vystavení ožiareniu.
3. kategória - práce sa sem zaraďujú iba výnimočne a na obmedzený čas v dôsledku toho, že riziká prekračujúce limity ustanovené právnym predpisom, ktorým je vystavené zdravie zamestnancov buď nie je možné znížiť, a preto je nutné vykonať ochranné opatrenia. Patria sem aj práce 3.

Do zaradenia práce do 1. alebo 2. kategórie rozhoduje zamestnávateľ na základe odporúčania od vykonávateľa PSZ. O zaradení do 3. a 4.

Uveďte rizikové faktory v 2. kategórii rizikových prác (napr. Počet pracovných pozícií v 2. kategórii rizikových prác (napr. Uveďte rizikové faktory v 3. kategórii rizikových prác (zaradené príslušným RÚVZ, uveďte aké, napr. Počet pracovných pozícií v 3. kategórii rizikových prác (napr. Uveďte rizikové faktory v 4. kategórii rizikových prác (zaradené príslušným RÚVZ, uveďte aké, napr. Počet pracovných pozícií v 4. kategórii rizikových prác (napr.

Choroby z povolania

V SR je každoročne hlásených 300 až 500 chorôb z povolania, z ktorých napr. v r. Ďalej sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ak nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov (napr. Dôvodom je, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca (napr.

Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je legislatívne upravená v § 12 ods. 2 písm. Novelizácia zákona upravuje aj postup osoby, u ktorej príslušný lekár posudzoval zdravotnú spôsobilosť na prácu a táto osoba má pochybnosti o správnosti tohto posúdenia. A. predmet a rozsah vykonávanej činnosti (podľa § 30a ods. 1 a § 30d zákona č. 355/2007 Z. z. doklady, ktorými žiadateľ preukáže, že má tím zdravotníckych pracovníkov, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah (§ 30a ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z.

doklady, ktorými žiadateľ preukáže, že má povolenie na prevádzkovanie ambulancie na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci (§ 11 zákona č. 578/2004 Z. z. vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností (§ 30d zákona č. 355/2007 Z. z. správny poplatok vo výške 500 € (v zmysle zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. B. predmet a rozsah vykonávanej činnosti (podľa § 30a ods. 1 a § 30d zákona č. 355/2007 Z. z. vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností (§ 30d zákona č. 355/2007 Z. z. správny poplatok vo výške 500 € (v zmysle zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z.

Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej Úrad verejného zdravotníctva SR vydal oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby, môže začať vykonávať túto činnosť až po získaní živnostenského oprávnenia (§ 30b ods. 9.2. 9.3. 9.4. doklady, ktorými držiteľ oprávnenia preukáže, že má tím zdravotníckych pracovníkov, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah (§ 30a ods. 9.5. doklady, ktorými držiteľ oprávnenia preukáže, že má povolenie na prevádzkovanie ambulancie na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci (§ 11 zákona č. 578/2004 Z. z.

Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorá je držiteľom oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby, ktorá nepredložila Úradu verejného zdravotníctva SR živnostenské oprávnenie a v určenej 30-dňovej lehote po jeho získaní aj doklady uvedené v bodoch 9. 1. - 9. 5., nemôže vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby (§ 30b ods. Úrad verejného zdravotníctva SR zverejňuje zoznam držiteľov oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby na svojom webovom sídle [§ 5 ods. 4 písm. V zmysle § 7 zákona č. 145/1995 Z. z. dátum začatia vykonávania niektorých činností pracovnej zdravotnej služby - dohľadu nad pracovnými podmienkami zamestnancov [§ 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm.

[§ 30a ods. 4 písm. b) a § 63d ods. živnostenské oprávnenie - viazaná živnosť „Dohľad nad pracovnými podmienkami“ verejný zdravotník (I. alebo II. [§ 30a ods. 4 písm. c) a § 63d ods. živnostenské oprávnenie - viazaná živnosť „Bezpečnostný technik“ [§ 30a ods. 4 písm. živnostenské oprávnenie - viazaná živnosť „Autorizovaný bezpečnostný technik“ [§ 30a ods. 4 písm. živnostenské oprávnenie - viazaná živnosť „Bezpečnostnotechnické služby“ [§ 30a ods. 4 písm. Úrad verejného zdravotníctva SR uverejňuje zoznam týchto osôb na svojom webovom sídle [§ 5 ods. 4 písm. § 12 ods. 2 písm. § 30a ods.

Choroba z povolania je ochorenie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou, zaradené do zoznamu chorôb z povolania a priznané príslušným špecializovaným pracoviskom, t. j. Zoznam chorôb z povolania je uverejnený v prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Špecializované pracovisko pri posudzovaní profesionality ochorenia vychádza z výsledkov vykonaných lekárskych vyšetrení, pričom ako povinný doklad k svojmu posudzovaniu si vyžiada odborné stanovisko príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý posúdi súvislosť medzi pracovnou expozíciou, resp. vykonávanou prácou a prešetrovaným ochorením.

Na základe klinických vyšetrení a prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby špecializované pracovisko chorobu z povolania uzná alebo neuzná. Uznaniu choroby z povolania v sporných a nejednoznačných prípadoch predchádza jej posúdenie v regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania; profesionálny vznik kožných ochorení posudzuje regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania.

Novelizácia zákona ustanovuje podmienky zriadenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania na účely posudzovania obzvlášť zložitých prípadov podozrení na chorobu z povolania. Rovnako sa ustanovujú podmienky zriadenia regionálnych komisií na posudzovanie kožných chorôb z povolania, ktoré zriaďujú poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v univerzitných nemocniciach, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť lekármi s odbornou spôsobilosťou v odbore dermatovenerológia. Špecializované pracovisko sa ...

Typ prehliadky	Cena
Posúdenie zdravotného rizika - Lekáreň	230 eur
Posúdenie zdravotného rizika - Ambulancia	245 eur
Posúdenie zdravotného rizika - Polikliniky a iné zdr.	Neuvedené