Ako pestovať zeleninu v vyčerpanej pôde
Najúrodnejšou časťou pôdy je humus. To je tá tenká vrstva na povrchu, kam v prírode dopadne všetok rastlinný odpad. Sú to hlavne odumreté časti rastlín - lístie, stonky, drevo, plody, ale aj trus a telá živočíchov. Tento cenný materiál rozkladá neskutočne pestrý život v pôde na tu najlepšiu výživu pre naše rastliny.
V klasickom záhradníčení sa organický materiál získava kompostovaním a potom sa preváža na záhony. To je pomerne pracné. Týmto spôsobom som nezvládala obhospodarovať mnoho záhonov a kompostu bol stále nedostatok. Žiadne medze sa tu nekladú, v zúrodňovaní je priestor pre našu fantáziu a vynaliezavosť.
Máte problémy s chudobnou pôdou? Vyskúšajte túto JEDNODUCHÚ opravu!
Obnova pôdy plošne
Obnova pôdy sa dá robiť plošne, ak máme veľkú záhradu a pôda je tu veľmi vyčerpaná. Na určenú plochu pre zúrodnenie navážame organický materiál. Priamo na trávnik celé konáre alebo štiepku z listnatých stromov. Tlejúce drevo sa správa ako huba, ktorá počas dažďov do seba nasaje vodu a tú potom rastliny odoberajú. Ďalej na plochu nanášame všetko organické, čo sa nám podarí zohnať - lístie, staré seno, slamu, trávu, hnoj.
Pri materiály na zúrodňovanie sa snažíme dodržať správny pomer uhlíka a dusíka. To podporuje rozklad a tvorbu humusu. Dusík obsahuje hnoj, tráva, ale aj moč. Uhlík obsahuje slama, drevo, lístie, seno, popol alebo drevené uhlie. V praxi teda dávame o niečo viac uhlíka ako dusíka.
Pri nesprávnom pomere uhlíka a dusíka býva napríklad vzniknutá zemina sypká a rychlo sa vysúša - vtedy je potrebné pridať dusík. Najčastejšie však vidím kompost, ktorý je ako blato, ťažký a dusíkatý, vytvorený prevažne z trávy. Pre našu záhradu máme hnoj (dusík) len od zajacov a kačíc. Na to, akú plochu obhospodarujeme sa to zdá byť málo, v praxi to však stačí. Hnoja pre zúrodňovanie nie je potrebné veľa. A ak nemáte hnoj, nič sa nedeje.
Na ornej pôde dnes uhlík chýba. Človek z pôdy ťaží, ale nedodá, čo pôda potrebuje. Zaoranie len hnoja a nadmiera dusíka nie je ideálna.
K správnemu zúrodneniu pôdy ešte musíme pridať jednu vec. Predstavte si listnatý les ako tam rok, čo rok padá lístie, konáre a iný materiál. Ešte niečo tam s týmto procesom spolupracuje - voda. Vrstva organické materiálu potrebuje teda vodu dodať, aby sa v nej množili mikroorganizmy a rozkladali ju.
Na takto pripravenom záhone môžeme hneď pestovať napríklad dyne. Ďalší rok už môžeme pestovať niečo náročnejšie na živiny, ako zemiaky, paradajky, hlúbovú zeleninu.
Skúsenosti so zúrodňovaním pôdy
Miesto, ktoré zúrodňujeme bolo vyčerpané, suché, kamenisté. Veľa nás však naučilo. Ešte viac sa ponoriť do prírodných zákonitostí a s citom s nimi spolupracovať. Bohato sa nám to vracia nielen v podobe krásnej úrody, ale aj z úžasného pocitu, že vraciame do tohto miesta život. Úrodná živá krajina, to je to najväčšie bohatstvo, ktoré tu môžeme pre svoje deti zanechať.
Mulčovanie ako efektívny spôsob zúrodňovania
V mulčovaní som takmer špecialista, keďže som od prírody lenivá, a nechce sa mi ani okopávať ani vyplievat. Skleník nemáme, ale mulčujem všetko čo sa dá a všetkým čím sa dá. Od zeleniny až po kvetinové záhony, snad s vynimkou mrkvy a cibule na riadkoch vsetko. Od pokosenej travy az po stiepku. Compustujem taktiez, len ten potom treba roznasat kade tade... ten mulcovany zahon je trochu kompromis - v tom zmysle, ze nenosim vsetko na kompostovu kopu, ale rovno do zahonu (nie vsetko samozrejme...) a tam sa to rovno "kompostuje". Mojim cielom je okrem ineho vyhnut sa presunom pody a akymkolvek umelym hnojivam a zasahom, jednoducho nechat prirodu pracovat. Samozrejme necakam idealne vysledky vzhladom na vyzivove potreby rastlin...
Regeneratívne poľnohospodárstvo
Jedným z najlepších spôsobov, ako obnoviť pôdu a spomaliť globálnu degradáciu pôdy, je praktizovanie regeneratívneho poľnohospodárstva. S ešte väčším úsilím, ako je ochrana životne dôležitej pôdy pre biodiverzitu a tok vody, by to mohlo pomôcť spomaliť zmenu klímy zachytením väčšieho množstva uhlíka - až sedem rokov!
Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie
Ak je priestor balkónu vaša jediná možnosť na založenie záhradky, určite chcete aby bol farebný aj v zime. Prečítajte si článok aké rastliny zvoliť na balkón v zime.
Typickou jarnou prácou je presádzanie izbových rastlín. Po predchádzajúcom raste a vegetácii je pôda už maximálne vyčerpaná. Možno sa pýtate, či február nie je pre rastliny skorým mesiacom na prerušenie zimného odpočinku. Práve naopak. Vopred si pripravte nové alebo vlastné nádoby, ktoré dôkladne vyčistite, vhodný substrát a drenážne kamienky.
Nie každá rastlina zvláda každoročné presádzanie. Presádzajte rastliny, ktorým korene prerástli cez dno nádoby alebo vytŕčajú vrchom, tie, ktoré majú nekvalitnú pôdu s bielym povlakom alebo ktorá už páchne. Po presadení často nemusíte hneď prihnojovať. Počkajte, kým sa rastlina dobre zakorení. Mnohé kvalitné substráty sú už totiž obohatené o hnojivo.
Rastliny po presadení umiestnite na svoje pôvodné miesto a už onedlho si všimnete, ako sa prebúdzajú a začnú rásť. Rastliny sa Vám odvďačia rýchlejším a rovnomerným rastom. V starej a vyčerpanej pôde by len chradli a listy by im časom zožltli. Ak ste si priniesli nejakú rastlinu z kvetinárstva či z obchodu zvážte jej presadenie podľa základných znakov. V prvom rade počkajte pár dní na aklimatizáciu v nových bytových podmienkach a potom si všímajte veľkosť kvetináča, typ substrátu a jeho kvalitu, vlhkosť.
Ako a kedy strihať ovocné stromy
Rez nemožno robiť u všetkých drevín v rovnakom čase. V prvých troch rokoch po vysadení sa robí výchovný rez, ktorý je základom budúceho tvaru a pevnosti koruny. Naozaj iba v prvých troch rokoch po výsadbe konáre skrátime, aby presadený stromček zvládol ujatie v nových podmienkach, a aby vytváral požadovaný základ budúcej rodivej koruny.
Akýmkoľvek skrátením výhonu o tretinu či štvrtinu na trojročných a starších stromčekoch v záujme „podpory plodovosti“ dosiahnete iba to, že rastlina znovu vyženie silné nové konáre, na ktorých budú opäť iba listové púčiky. Stromy po takomto zásahu majú tendenciu pripomínať metly, ktoré nerodia. Na konároch, ktoré upravíte výchovným rezom, neočakávajte v najbližšom roku žiadnu úrodu.
Ak chcete po troch rokoch dosiahnuť na ovocnom stromčeku úrodu, ktorá sa bude neskôr iba zvyšovať, najlepšie je nerobiť nič, teda konáre neskracovať. Aby ovocný strom nenarástol do príliš vysokých rozmerov, treba ho následne, keď sú identifikované všetky kvetné púčiky, udržiavacím rezom skrátiť za posledným kvetným púčikom.
Odstrániť tiež môžete pomocou otáčavej pílky celý konár, ktorý rastie nevhodným smerom resp. korunu stromu nadmerne zahusťuje. Tento úkon je najlepšie urobiť na jar, keď už nehrozia veľké mrazy a teda aj namrznutie ošetrovaných konárov. Po rokoch vieme strom zmladiť - zmladzovacím rezom. Aplikuje sa na starých stromoch, u kultivaroch, ktoré chceme zachovať, ak sme boli spokojní s chuťovými vlastnosťami plodov.
Zmladzovacím rezom podporíte rast nových mladých konárov, ktoré budú opäť v prvom roku iba s plným počtom listových púčikov. V ďalšom roku sa do jesene na nich vytvoria kvetnú púčiky, z ktorých úrody sa budete tešiť až v treťom roku. Akýmkoľvek porušením pravidla u vhodnom reze sa zbytočne pripravíte o možnú úrodu, ktorú by Vám ovocný strom mohol priniesť.
Ak ste vysadili ovocné stromy na jeseň, pravdepodobne mali upravenú korunu rezom a bol viditeľne skrátený terminál. Takže u takýchto drevín už nie je potrebné v jarnom období vykonávať rez. Ak ste vysadili voľnokorenný stromček neupravený rezom už v záhradníctve, tak ho pred jarou nezabudnite výrazne zrezať, lebo iba tak má šancu na správne ujatie.
Samotná výsadba ovocných drevín môže prebiehať na jeseň i na jar. Višne (Prunus cerasus) - skoro na jar, ak je novovysadený strom, inak vždy vykonávame letný rez po zbere úrody, kedy sa skracujú odrodené výhony a konáre. Pre rast a rodivosť sú najcennejšie 30 - 40 cm výhony, na ktorých sú rovnomerne už na jeseň rozložené rodivé púčiky a tým aj záruka úrody.
Čerešne (Prunus avium) - nikdy nerežeme skoro na jar, pretože trpia nadmerným glejotokom, rez vždy vykonávame po zbere úrody. Rodia na dvojročnom dreve. Rezať sa môže aj počas vegetácie, kedy odstraňujeme nevhodne rastúce konáre a inak poškodené. Orech (Juglans regia) - nikdy nerežeme v zime a všeobecne ani nemusíme žiadny rez vykonávať.
Okrem rezu ovocných stromov nesmieme zabúdať ani na rez ovocných kríkov. V nasledovnom článku sa dozviete ako rezať ríbezle, nie len strihanie malín preberáme v tomto článku. Aj vinič vyžaduje starostlivosť. Pokiaľ sa ho rozhodnete pre pestovanie hrozna v záhrade, dbajte na výber stanovišťa, nakoľko vinič sa pestuje na jednom mieste aj 20 rokov.
Vyžaduje hlboké, priepustné pôdy bohaté na živiny, ktoré treba aj dôkladne a pravidelne hnojiť. Pred samotnou výsadbou sadeníc treba zvoliť hĺbkovú analýzu pôdy a zásobiť ju organickým materiálom. Počas výsadby dbajte na to, aby miesto očkovania bolo vždy nad zemou. Vinič vyžaduje teplé oblasti, chránené polohy a celodenné slnko.
Partnerské pestovanie
Tiež máte radosť, keď vaša záhrada dáva bohatú a zdravú úrodu? Viete o tom, že niektoré rastliny sa navzájom podporujú v raste, chránia sa a zvyšujú svoju produkciu? Nikdy nie je na škodu mať po ruke overené tipy na partnerské pestovanie. Vyššie popínavé rastliny poskytujú dôležitý tieň aj pre rastlinky háklivé na slnko. Rastliny s atraktívnymi kvetmi dokážu pritiahnuť opeľovací hmyz aj k menej výrazným kvetom, a na viac strán tak zvyšovať úrodnosť. Ďalšie zase dokážu vylučovať látky, ktoré odpudzujú hmyz a večne hladných škodcov a ich blízkosť je výhodná aj pre ďalšie rastliny.
Ak sa chcete tento rok vyhnúť nekončiacej vojne s pásavkou zemiakovou, vyskúšajte medzi rady zemiakov vysadiť bazalku alebo chren. Riadky cibule vysaďte striedavo medzi mrkvu, petržlen ale aj paštrnák. Pôdne hlístovce sa k nim ani nepriblížia a zožnete úrodu, ktoré nebude prevŕtaná škodcami. Cibuľa je v dobrom súznení aj s červenou repou (cviklou). Okrem odpudenia škodcov chráni cibuľa cviklu aj pred nádorovitosťou. Dobre spolu funguje kombinácia tekvica + fazuľa + kukurica. Kukurica poskytuje tekvici ochranu listov pred spálením, na oplátku jej tekvica udržuje dosť vlahy pri koreňoch.
Vošky patria k najväčším nepriateľom obľúbenej hlúbovej a listovej zeleniny (kapusta, ružičkový kel, brokolica, karfiol, šaláty, ..) Vycuciavajú najmladšie a zároveň aj najsladšie časti rastliny, čím deformujú jej rast. Vyzbrojte svoje záhony aksamietnicou (nazývaná aj ako afrikán). Táto nenáročná rastlina s bohatým kvitnutím voškám smrdí. Zabezpečte si hotové priesady alebo sa čím skôr pustite do predpestovania zo semien. Na ochranu obľúbenej kapusty či ružičkového kelu môžete použiť aj pár koreňov zeleru alebo kôpor. Pre krásne paradajky s bohatou úrodou vyskúšajte v ich blízkosti vysadiť bazalku. K jahodám sa hodí šalát a špenát.
Rastlinám, ktoré odčerpávajú z pôdy rovnaké živiny, navzájom si tienia, priťahujú rovnaký hmyz alebo majú rozličné nároky na vody, sa vo vzájomnej blízkosti nebude dariť. Pestovanie vo vlastnej záhrade môže byť tak trochu kombinatorika. Určite nič nepokazíte, ak si vezmete papier a ceruzku do ruky a základné pozície si najskôr vyznačíte na papieri.
- Hlávkový šalát je rizikovým susedom pre aromatickú koreňovú zeleninu.
- Kapustu nesaďte na miesto po vytrhaných jarných reďkovkách. Lákajú rovnakých škodcov. Vo všeobecnosti by ste nemali kapustovitú zeleninu sadiť vedľa seba.
- Hoci sa paradajka a paprika na tanieri pekne dopĺňajú, v záhrade sa k sebe vôbec nehodia.
Čo sadiť po cibuli
Sme víkendoví záhradkári a na chalupe máme malú úžitkovú záhradu. Rozmýšľame, čo vysadiť na hriadky po pozberanej cibuli? Bolo by škoda nechať hriadky po zvyšok sezóny nevyužité. Určite áno! Bolo by škoda nechať hriadky po zvyšok sezóny nevyužité. Navyše, správnou následnou plodinou môžete spraviť niečo aj pre prirodzenú ochranu rastlín. Napríklad následne vysiata mrkva vylučuje fytoncídy, ktoré obmedzujú výskyt škodcov na cibuli.
Veľmi dobrá následná plodina po cibuli, ale aj po cesnaku je repa, ktorá nevyžaduje veľa dusíka. Ten zasa v pôde akumulujú strukoviny, čím obnovujú jeho zásoby v pôde vyčerpanej po cibuli. Sú teda skvelou plodinou, ktorú môžete pestovať po cibuli. Na uvoľnené hriadky po hlavných plodinách môžete vysievať tiež šalát, ktorý pozberáte ešte v tomto roku, alebo na budúcoročnú úrodu môžete vysiať ružičkový kel. Ak chcete skúsiť niečo nové, koncom leta vysejte čierny koreň.
Skleníky a fóliovníky
Patria medzi drobné architektonické stavby v záhrade a u mnohých pestovateľov majú svoje stabilné miesto. Pokiaľ ide o vykurovaný skleník, tak viete zazimovať exotickú flóru a veľmi skoro dopestovať chrumkavú papriku či šalátové uhorky. Ak máte vhodný priestor, neváhajte a využite ho na umiestnenie skleníka alebo fóliovníka, ktorý má dočasné využitie, ale svoju úlohu si určite splní.
Na trhu je dostatok veľkostí a tvarov skleníka, preto máte možnosť si vybrať presne typ, ktorý vám bude vyhovovať a zmestí sa do záhrady. V blízkosti by sa nemali vyskytovať žiadne veľké stromy, aby nehrozilo rozbitie skiel v prípade silného vetra. Špičkové skleníky sú plne automatizované čo sa týka kúrenia, temperovania, vetrania, tienenia, závlahy, zahmlovania. Vy musíte len vysádzať a oberať zeleninu.
Tienenie sa dá vyriešiť rohožami, náterom, vetranie manuálnym otváraním okien a dverí, závlahu hadicou alebo kvapkovú závlahu dokážete urobiť aj sami. Dbajte na správne záhony, drenáž, vhodný substrát. Rastliny môžete pestovať na zemných záhonoch alebo na vyvýšených záhonoch a pracovných stoloch.
Fóliovník je obdobná konštrukcia, ktorá je o niečo labilnejšia, jednoduchšia a má menšiu životnosť. Používa sa na urýchlenie dopestovania teplomilnej plodovej zeleniny. Fólia na ňom musí byť kvalitná, aby niečo vydržala. Vo fóliovníku sa darí paradajkám, paprike, uhorkám i šalátu. Vďaka vlhkej mikroklíme a dostatočnému teplu sa však môžu vyskytnúť aj rôzne choroby a škodcovia. Domáci majstri si dokážu túto stavbu vytvoriť svojpomocne.
tags: #zelenina #do #vycerpanej #pody #ako #pestovat
