Pestovanie zeleniny vo vysokých polohách a v tieni

Záhrada je pre mnohých oázou pokoja a miestom, kde si môžeme dopestovať vlastné, čerstvé plodiny. Avšak, nie každá záhrada je rovnako slnečná. Často sa stretávame s tým, že určité časti záhrady sú zatienené budovami, stromami alebo plotmi. Mnohí záhradkári sa preto mylne domnievajú, že v tieni sa nedá nič pestovať. Opak je však pravdou. Aj v tienistých častiach záhrady sa dá s úspechom pestovať zelenina, bylinky a dokonca aj ovocie. Dôležité je len vedieť, aký typ tieňa v záhrade máme a vybrať si vhodné druhy rastlín, ktoré sa v takýchto podmienkach dokážu adaptovať.

Rozlišovanie typov tieňa

Prvým krokom k úspešnému pestovaniu zeleniny v tieni je správne rozlíšenie jednotlivých typov tieňa. Intenzita tieňa totiž výrazne ovplyvňuje výber vhodných rastlín. Medzi základné typy tieňa patria:

Plný tieň (hlboký tieň): Ide o miesta, kam slnko počas celého dňa vôbec nedopadá. Tento typ tieňa vzniká napríklad pod hustými vždyzelenými stromami alebo v úzkych priestoroch obklopených múrmi.
Polotieň: Táto oblasť je vystavená slnečnému žiareniu približne 5-6 hodín denne, najmä počas poludnia, kedy je slnko najsilnejšie. Rastliny v polotieni nie sú vystavené celodennému slnku, ale majú dostatok svetla na rast.
Mozaikový tieň: Vzniká pod korunami listnatých stromov a je charakteristický tým, že slnečné lúče prenikajú cez listy a vytvárajú na zemi mozaiku svetla a tieňa. Tento typ tieňa je pre rastliny veľmi prirodzený a priaznivý.

Zelenina vhodná do tieňa

Hoci mnohé druhy zeleniny potrebujú na svoj rast a vývoj dostatok slnka, existuje aj množstvo takých, ktoré sa dobre adaptujú na tienisté podmienky. Vo všeobecnosti platí, že zelenina, z ktorej konzumujeme listy alebo korene, je menej náročná na slnečné žiarenie ako zelenina, ktorú pestujeme pre plody.

Pěstování zeleniny v zimě - základní principy

Listová zelenina

Listová zelenina je ideálnou voľbou pre pestovanie v tieni. Mnohé druhy šalátov, špenát, rukola a ázijská listová zelenina sa v tieni cítia skvele a dokonca môžu byť kvalitnejšie a bohatšie na vitamíny ako rastliny pestované na plnom slnku.

Šalát: Rôzne druhy šalátu (hlávkový, rímsky, listový) sa dobre prispôsobia nižšiemu svetlu. Poloha v tieni dokonca udržuje listy chutnejšie a sladšie.
Špenát: Špenát má najradšej takmer celodenný tieň, hlavne v poobedňajších hodinách. Väčšinou sa pestuje na 2 krát, na jar a na jeseň, pretože neznáša dobre letné horúčavy.
Rukola: Rukola má rada tieň, jej rast môže byť síce pomalší, ale listy ostanú dlhšie čerstvé a svieže v porovnaní s rastom na slnku. Rukolu je najlepšie pestovať na mieste kde svieti slnko približne 3 až 4 hodiny denne.
Ázijská listová zelenina: Ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov potrebujú minimum slnka, stačia im približne 2 hodiny denne. Príkladom je mizuna, ktorá sa veľmi podobá rukole.

Koreňová zelenina

Aj niektoré druhy koreňovej zeleniny sa dajú s úspechom pestovať v polotieni.

Mrkva: Ak si vyberieme skoré odrody mrkvy vhodné pre tieň, môžme ich pestovať v polotieni, kde slnko svieti aspoň 5 hodín denne. Samozrejme ich rast bude pomalší a nedorastajú do veľkých rozmerov, avšak plody budú jemné a sladké.
Reďkovka: Reďkovka je rastlina ktorá preferuje chladnejšie obdobie na začiatku jari a na jeseň. Umiestnením reďkovky do tieňa so slnkom cca 4-5 hodín denne spomalíme jej rast resp. takto ju môžeme pestovať aj v lete.
Cvikla: Cviklu môžeme pestovať na priamom slnku aj čiastočne v tieni, cviklové listy budú tak menšie avšak lahodné a vhodné do šalátov. No stále na vhodný rast bude cvikla potrebovať tak 3 až 5 hodín slnka.
Zeler: Zelér potrebuje dlhé obdobie chladnejších teplôt, čiže vysoké letné teploty mu neprospievajú. Vzhľadom k tomu zelér sadíme skoro na jar aspoň čiastočne do tieňa s vlhkou pôdou, kde slnko svieti cca 4 hodiny denne.

Bylinky

Mnohé bylinky sa dobre cítia v tieni a dokonca preferujú vlhké stanovištia. Mäta, petržlen, pažítka, medovka a koriander sú ideálnou voľbou pre pestovanie v tienistej záhrade.

Pažítka: Pažítke sa rovnako dobre darí na slnku ako aj v tieni. Je fajn ak má rovnako ako cibuľka aspoň 3 hodiny slnka. V tieni ma síce menej kvetov ako na slnku, no to pre jej pestovanie nie je poškodzujúce.
Petržlen: Petržlen sa dobre darí v rozptýlenom svetle a je ľahko pestovateľný na balkóne.
Mäta: Mäta je veľmi prispôsobivá bylinka, ktorá dobre rastie v tieni.

Ovocie

Aj v tienistej záhrade si môžete dopestovať vlastné ovocie. Čučoriedky, černice, maliny a ríbezle sú druhy ovocia, ktoré sa dobre adaptujú na tienisté podmienky.

Tipy a triky pre pestovanie v tieni

Výber správnych odrôd: Pri výbere zeleniny do tieňa sa zamerajte na odrody, ktoré sú špeciálne vyšľachtené na pestovanie v menej slnečných podmienkach.
Úprava pôdy: Pôda v tieni býva často vlhká a chladná. Pred výsadbou je vhodné ju prekypriť a pridať do nej kompost alebo iné organické hnojivo, ktoré zlepší jej štruktúru a odvodnenie.
Hnojenie: Rastliny v tieni potrebujú dostatok živín, preto je dôležité ich pravidelne hnojiť. Používajte hnojivá s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov.
Zálievka: Rastliny v tieni potrebujú menej vody ako tie na slnku, pretože pôda sa nevysúša tak rýchlo. Dávajte si preto pozor na preliatie, ktoré môže viesť k vzniku plesní a hubových ochorení.
Odrážanie svetla: Ak máte v záhrade veľmi málo slnka, môžete sa pokúsiť odraziť svetlo pomocou bielych stien, plotov alebo reflexných fólií.

Vyvýšené záhony

Láka aj vás pestovanie vo vyvýšených záhonoch? Najlepšie obdobie na budovanie takéhoto záhona je jeseň alebo skorá jar. Vysoký záhon je len drevom, tehlami, kameňom, prúteným výpletom či iným materiálom ohraničený zvýšený pestovateľský priestor. Je výškovo prispôsobený záhradkárovi, čo uľahčuje jeho obrábanie - nemusíme sa toľko zohýbať. Skúsenosti ukázali, že vyvýšený záhon má byť taký široký, aby sme do jeho stredu dosiahli len zohnutím sa alebo z polohy kľačmo. To znamená, že maximálna šírka je cca 1,5 m.

… musia byť dosť široké na to, aby sme si tam vedeli pohodlne kľaknúť, čupnúť, alebo sa ohnúť a položiť vedro na odpad či košík na zber. Ideálne je, ak sa na ne zmestí aj fúrik. Minimálna šírka chodníčka je 60 cm, ale optimálna je 1 m. Na chodníku môže zostať zhutnená zem, až na to, že chôdza v blate je nepríjemná. Chodníky podľa potreby zbavujeme buriny. Malo by ísť o najslnečnejšie miesto na pozemku. Nedostatok svetla nás totiž obmedzuje vo výbere plodín, ktoré by sme mohli pestovať. Vyvýšené záhony majú byť denne osvetlené v rozsahu 6 až 8 hodín. Vyvýšený záhon v záhrade by mal byť umiestnený na nespevnenej pôde. Vysiatu plochu alebo porast úžitkových rastlín vo vyvýšenom záhone zakrývame netkanou textíliou. Vďaka tomu sa budeme z úrody tešiť skôr. Zakrývanie povrchu pôdy chráni aj klíčiace rastliny. Každá rastlina má mať vo vyvýšenom záhone svoje miesto. Preto je dobré urobiť si plán výsadby. Na všetky rastliny by sme mali od kraja záhona pohodlne dočiahnuť - nebudeme tak musieť vstupovať na plochu vyvýšeného záhona, a tým nedôjde k hutneniu pôdy. v porovnaní s tradičným plochým záhonom?

Prvý rok nie je rastlinná výživa veľmi výdatná, preto vysádzame odolné zeleninové druhy, ktoré nepotrebujú dusičnany na výživu listov a plodov - cesnak, baklažán, rajčiny, uhorky alebo kapustu.
Ak k okrajom vyvýšeného záhona vysadíme tradičný hlávkový alebo listový šalát, vytvoríme si zásobáreň šalátov. Oplatí sa vyskúšať aj menej známe druhy, napríklad ázijské listové zeleniny či rukolu. Pestovanie je jednoduché.
Do vyvýšených záhonov nepatria mohutné zeleniny náročné na priestor, ako sú tekvice, rebarbora, cukrová kukurica alebo zemiaky. V záhonoch sa vyhnite pestovaniu veľkej zeleniny, ktorá potrebuje miesto. Stavte na nenáročné plodiny, ktoré nepotrebujú veľa starostlivosti.
Semená hrachu, fazule, cvikly a ďalších druhov vysievame nariedko s primeranými rozstupmi. Vyberáme plodiny, ktoré nás nezaťažia prácnym ošetrovaním. Koreňová zelenina vyžaduje minimálnu starostlivosť, samozrejme, okrem zalievania v suchších obdobiach.
Ak uprednostníme kríčkové rajčiaky, oslobodíme sa zasa od neustáleho priväzovania a odstraňovania zálistkov. Nenáročný na starostlivosť je aj cesnak. Vyvýšené záhony chránia úrodu aj pred škodcami. Vyvýšené záhony sú veľkou pomocou.
Okrem rozmerov je dôležitý aj jednoduchý prístup k vyvýšeným záhonom. V záhonoch sa vyhnite pestovaniu veľkej zeleniny, ktorá potrebuje miesto. Možno ste sa aj vy rozhodli, že je ten pravý čas na pestovanie vlastnej zeleniny. Tá predsa chutí oveľa lepšie, ako zelenina zo supermarketu. Navyše presne viete, ako ju pestujete, či používate chemické postreky alebo umelé hnojivá. Neviete, čím začať? Inšpirujte sa.

Ako začať s pestovaním

Pestujte to, čo jete: Ideálnou zeleninou na začiatok je práve tá, ktorú obľubujete. Či už jarná reďkovka, sladký hrášok, šťavnaté rajčiaky alebo všestranná cuketa. A vôbec pri tom nezáleží na tom, či máte k dispozícii vlastnú záhradu, komunitnú záhradu alebo len balkón. Existuje veľa odrôd zeleniny, ktorá sa dá bez problémov pestovať aj na balkóne. Úpne zbytočne by ste pestovali napríklad brokolicu, ak ju nemáte radi. Vyberajte si zeleninu, ktorá nevyžaduje postreky, zakrývanie a iné úkony pre zbehlejších záhradkárov. Len by vás to na začiatok odradilo. Dobrou voľbou sú odrody, ktoré sú odolné voči chorobám.
Pripravte si pôdu: Či už budete pestovať na vlastnej hriadke, vo zvýšenom záhone alebo v črepníku, základom úspechu je dokonale pripravená pôda. Odburinená, prekyprená, prihnojená kvalitným kompostom. Do zvýšeného záhona môžete pri jeho zakladaní "schovať" nepotrebný organický odpad, ako sú rastlinné zvyšky z kuchyne, podrvené konáre po reze drevín, slama z minuloročnej nástielky, opadané listy...Do črepníka dajte len kvalitný substrát, nezabudnite na spodnú drenážnu vrstvu.
Semená alebo sadenice?: Na začiatok si zistite, či sú semená rastlín vhodné na priamy výsev alebo vyžadujú predpestovanie napríklad v miniskleníku alebo na okennom parapete. Tento údaj nájdete na vrecku s osivom. Takisto je na vrecku aj údaj, kedy je vhodné obdobie na siatie, v akom spone a kedy sa prípadne sadenice umiestňujú von.Rajčiaky - priesady si predpestujte na okennom parapet a po troch zmrznutých sadenice smelo vysaďte von. Saďte hlbšie, ako boli v črepníku. Nezabudnite na primeranú zálievku a dostatočnú výživu.Reďkovka - táto lahodná prvá jarná zeleninka naozaj nevyžaduje veľa starostlivosti. Môžete ju siať opakovane.Hrach - sladkému hrášku neodolajú žiadne deti. Výhodou je, že zelenú hmotu môžete po obratí strukov zarýľovať a obohatíte tým pôdu o dusík.Šalát - chrumkavý hlávkový alebo ľadový šalát, baby leaf či kučeravý... je výborným zdrojom železa a kyseliny listovej. Najskôr vypestujte priesady (okrem šalátu určeného na zber mladých lístkov).Cuketa - je zelenina, ktorá kraľuje v letnej kuchyni. Omáčky, prívarky, sladké i slané koláče. Môžete ju variť, piesť, grilovať, urobiť z ne dokonca rezance.

Letný výsev

Po skorých plodinách, ako sú cesnak, cibuľa, hrášok či šaláty, ostávajú voľné hriadky, ktoré by bola škoda nevyužiť. Práve júl a začiatok augusta ponúkajú ideálne podmienky na výsev mnohých druhov, ktoré do jesene stihnú priniesť zdravú a chutnú úrodu. Na miestach po cesnaku či cibuli nie je vhodné pokračovať v pestovaní ďalších cibuľovín pre riziko prenosu chorôb. Zato listová a koreňová zelenina sú ideálnou voľbou. Medzi odporúčané druhy patrí napríklad šalát (odrody pre jesenný zber, ako ‘Cassini’ - šalát hlávkový, ‘Little Gem’ - šalát rímsky), špenát, eruka (rukola), cvikla, čierna reďkev, čínska a pekinská kapusta. Letný výsev cvikly je vhodný najmä s odrodami ako ‘Boro F1’, ‘Bona’ alebo ‘Bresko F1’, ktoré rýchlo rastú a vytvárajú kvalitné buľvy. Cvikla je pomerne tolerantná k letným teplotám a dobre znáša aj vyššie polohy. Na rozdiel od jari, keď fenikel často vybieha do kvetu, je jeho letná sejba stabilnejšia. Vysievajte ho na miesta po šalátoch, špenáte či hlúbovinách. Fenikel dobre rastie po bokoch s mrkvou, nie však s kôprom. Pre zber semien siahnite po fenikli obyčajnom (Foeniculum vulgare subsp.

Čítajte viac Predíde páleniu záhy a poruchám trávenia, účinne potláča zápaly a osvieži dych. Čínska aj pekinská kapusta sú ideálne na letný výsev, keďže vytvárajú úrodu v priebehu 60 až 65 dní. V čase dlhých dní však ľahko vybiehajú do kvetu - preto im vyhovuje skôr druhá polovica júla a začiatok augusta. Pekinská kapusta ‘Hilton’ tvorí kompaktné hlávky a dobre reaguje na pravidelnú zálievku. Čínska kapusta typu Pak-Choy (napr. ‘Cash F1’) je menej známa, no v kuchyni všestranne využiteľná. Foto: dobrasemena.cz kapusta pekinská, Hilton 'Hilton': pekinská kapusta so súdkovitými hlávkami, rýchla vegetácia, krátkodobé skladovanie.

Japonská reďkev (daikon) je vhodná najmä do hrobľových hriadok alebo kyprých pôd, ktoré umožnia rast dlhých bielych buľiev. Odroda ‘Acord’ má guľovitý tvar a je vhodná aj na skorý zber v menších veľkostiach. Dôležitá je ochrana pred kvetárkou kapustovou - ideálne opäť pomocou netkanej textílie. Okrúhlica (Brassica rapa subsp. rapa) je jednoduchá na pestovanie, chutná a vďačná. Foto: SHUTTERSTOCK okrúhlica Buľvy okrúhlice zberajte, keď sú mladé. Vtedy sú najchutnejšie a najšťavnatejšie. Neskôr majú sklon k drevnateniu. Jesenné odrody treba pred tepelnou úpravou dôkladne ošúpať.

Koncom júla je možné opäť vysievať šalát, no len z odrôd označených ako celoročné - tie sú odolnejšie proti vybiehaniu do kvetu. Výberom napríklad odrôd ‘Humil’ alebo ‘Arktic’ si zabezpečíte kvalitnú úrodu tiež pri kolísaní teplôt. Nenáročný kôpor môžete vysievať počas celého leta. Rastliny sa nepresádzajú ani nejednotia - jednoducho zberáte listy priebežne. V chlade vydrží dlho čerstvý a ak necháte niektoré rastliny zakvitnúť, získate kvalitné domáce semeno.

Máte pripravené priesady hlúbovin? Výborne. Letná výsadba brokolice, kelu či kapusty na hriadky po cesnaku je výborným krokom. Tieto plodiny ocenia mierne prihnojenie kompostom alebo dusíkatým hnojivom. Aj to je možnosť. Hriadku môžete využiť na zelené hnojenie alebo pestovanie kvetín s repelentným účinkom. Horčica, facélia alebo vika - zlepšujú štruktúru pôdy a bránia burinám. Foto: SHUTTERSTOCK zelené hnojenie Horčica je dobrou rastlinou na zelené hnojenie, no ak máte v záhrade problém s výskytom skočiek, radšej sa tomuto druhu vyhnite.

Efektívnosť vyvýšených záhonov

Vysoká efektívnosť pestovania najmä úžitkových rastlín je vždy vítaným prínosom pre každého záhradkára. Pôdu medzi rastlinami vo vyvýšenom záhone je vhodné mulčovať, napríklad pokosenou trávou, ktorá sa ešte nesemení. Vysoké záhony podľa svojej konštrukcie a použitého materiálu môžu byť vytvorené z jednoduchého dreveného debnenia, ale takisto z rôzne veľkých vriec naplnených substrátom. Využiť sa dajú aj ovocné prepravky či palety, nepoužívané kuchynské a iné nádoby, veľkoobjemové plastové kompostéry. Za stredne vysoké mobilné záhony môžeme považovať debničky na kolieskach s rozmermi približne 120 × 80 × 50 cm.

Vyvýšené záhony môžu mať aj vyššiu dekoratívnu hodnotu, keď sú vytvorené napríklad z drevenej guľatiny stĺpovito zatlčenej do zeme alebo vymurované z prírodného kameňa či tehál, prípadne z gabionov (drôtené pletivo vyplnené kameňmi). Vo vyvýšenom záhone môžeme použiť na zavlažovanie aj kvapkovú závlahu - zabraňuje tvorbe prísušku a predchádza rozvoju a šíreniu hubových chorôb na rastlinách. • v 1.

Keď vyvýšené záhony plnia čisto dekoračnú a architektonickú funkciu v záhrade. Efektívnosť vyvýšených záhonov spočíva hlavne v kvalite fermentačných schopností ich substrátovej výplne. Príroda takto funguje, môžeme to skúsiť aj my a dosiahnuť tak maximálny úspech s minimom námahy a nákladov, a najmä bez chémie. • rýchlo fermentujúci kompost - tzv. rýchlokompost, ktorý sa nevrství až na spodnú drenážnu vrstvu, ale je skôr zmesou rôznych odpadov, ktoré sú v ňom viac rozdrobené a zmiešané s kvalitnou ornicou alebo so zrelým kompostom; takýto kompost rýchlejšie a vo väčšom množstve vytvára nové živiny a takisto viac tepla ako vrstvený kompost.

Veľkou chybou pri vyvýšených záhonoch býva, že sa nerešpektuje jedna základná požiadavka dobrého kompostovania, a to, že sa do kompostujúcej sa náplne v záhone neprivádza dostatok vzduchu, ktorý by nahrádzal prehadzovanie, teda prevzdušňovanie klasického kompostu. Tým sa brzdí rýchlosť kompostovania, a čo je horšie, namiesto aeróbnych baktérií (potrebujú vzduch), ktoré vytvárajú živiny potrebné pre rastliny, sa v záhone rozmnožia anaeróbne, väčšinou hnilobné baktérie, ktoré produkujú nežiaduce až jedovaté látky. • veľmi vhodné sú nad sebou nastavané ovocné prepravky, ktoré často majú škáry na bočných stenách. Súčasťou vyvýšeného záhona môže byť aj lavička, ktorá zároveň môže slúžiť ako odkladacia plocha, alebo na nej môžeme pestovať ďalšie rastliny v nádobách.

Porovnanie úrody

Ak vzájomne porovnáme výnosy zeleniny na plochých záhonoch, na nakopcovaných biohriadkach s úrodou na vysokých záhonoch, tak reálna skúsenosť nám potvrdí, že výška úrody pri týchto troch systémoch pestovania bude v pomere 1 : 2 : 3. Úroda z vyvýšeného záhona je teda až 3-násobne vyššia v porovnaní s tradičným plochým záhonom. Rozkladné procesy v kompostovej náplni vyvýšených záhonov dokážu najmä v počiatočnom horúcom štádiu vytvoriť teplotu 40 až 60 °C. Tá, samozrejme, postupne klesá, ale aj po ustálení búrlivej fermentácie odpadov teplota substrátu zostáva vyššia ako teplota okolitej pôdy (o 2 až 5 °C).

Typ záhonu	Pomer úrody
Ploché záhony	1
Nakopcované biohriadky	2
Vyvýšené záhony	3

Vyvýšený záhon má zvyčajne tvar obdĺžnika. Aby sme ho mohli pohodlne obrábať a ošetrovať, mal by byť prispôsobený našej výške. Obyčajne býva vysoký 60 až 70 cm a široký 130 až 150 cm, pričom jeho náplň siaha až do hĺbky 50 cm pod zem. Dobré je, keď je jedna kratšia strana rozoberateľná - kvôli plneniu aj vyvážaniu zrelého kompostu. Praktické je, ak okolo záhona položíme chodník, napríklad z betónových kociek.

Dobré je, ak si zeleninu zadelíme do niekoľkých skupín, tak si podstatne zjednodušíme zostavenie osevných a pestovateľských postupov. Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na obsah živín v pôde. Hneď v prvý rok, najlepšie po jesennom organickom doplnení substrátu a vyhnojení vrchnej vrstvy kompostom, vysádzame zeleninu náročnú na živiny (vysádzame do tzv. 1.

Ak na vysoký záhon položíme pareniskové okná, získame tak vlastne parenisko „na vysokej nohe“, ku ktorému sa nemusíme pri obrábaní skláňať. Na výraznejšie zvýšenie teploty v parenisku môžeme (ako pri klasickom parenisku) pridať pod vrchný substrát napríklad teplý konský hnoj. 1. osevná trať - teda v 1.

2. 3. • Dnes už vieme, že pestovať len jeden druh zeleniny v roku na danom záhone, teda ako monokultúru, je neefektívne. Lepšie je vysadiť každý riadok na záhone inou zeleninou vrátane korenín či liečiviek, teda vytvoriť si akúsi zmiešanú kultúru. • Väčšiu úrodu a efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nenechávame holé, teda, že tu budeme doslova celoročne pestovať rastliny, a to aj bez zimnej prestávky (rastliny, ktoré znášajú prezimovanie vo voľnej pôde, sú ružičkový kel, pór, čierny koreň, valeriánka). Text: Ing.

Kedy a s čím ich vysádzať? • teplomilná, žiada záhrevné pôdy s dostatkom vlahy, teplé, slnečné, chránené stanovište; je náročná na živiny, najmä na draslík• čas vegetácie - 180 dní• termín výsadby - priesady vysádzame až po 15.

• odrody sa delia na nízke = kríčkové = determinantné a na vysoké = kolíkové = indeterminantné; poľné a skleníkové; teplomilná zelenina, má rada slnečné polohy• čas vegetácie - 150 a viac dní• pestovanie priesad - výsevy v marci do nádob, zakoreňovačov; predpestovať možno priesady aj vonku - výsev koncom apríla na záhon, do debničiek• výsadba priesad - po 15.

tags: #zelenina #pestovanie #vysoké #polohy