Zelenina, ktorá rastie pod zemou: Druhy a ich význam

Koreňová zelenina je pre našu výživu mimoriadne dôležitá. Bez nej by si mnohí z nás nevedeli predstaviť svoju existenciu. Polievky by bez nej jednoducho neboli také chutné. Ale čo vlastne koreňová zelenina je?

Definícia koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina je zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje podzemné časti. To znamená, že konzumujeme tú časť rastliny, ktorá rastie pod zemou.

Prečo je koreňová zelenina dôležitá?

S príchodom chladnejších mesiacov, keď teploty klesajú pod pätnásť stupňov, sa u mnohých ľudí objavuje zvýšená chuť na teplé polievky a jedlá zo zeleniny a mäsa. Podľa tradičnej čínskej medicíny je na jeseň vhodné konzumovať vývary z koreňovej zeleniny a teplé, dokonca aj pečené a grilované jedlá. Toto ročné obdobie vyžaduje, aby sme náš organizmus neustále zohrievali. Viete si predstaviť mäsový vývar bez mrkvy, petržlenu alebo zeleru? Alebo zeleninovú polievku bez týchto prísad? Koreňová zelenina je jednoducho nenahraditeľná.

Koreňová zelenina je vynikajúca pri žalúdočných a črevných problémoch a znižuje riziko rakoviny hrubého čreva. Je základom mnohých zdravých zeleninových štiav.

Koreňová zelenina predstavuje širokú škálu druhov, z ktorých každý má svoje jedinečné výživové hodnoty a zdravotné prínosy.

Druhy koreňovej zeleniny

• Mrkva
• Petržlen
• Zeler
• Repa
• Paštrnák
• Reďkovka
• Reďkev
• Chren
• Zázvor

Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.)

Mrkva je populárna koreňová zelenina s mnohými zdravotnými výhodami. Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. Koreň mrkvy sa zbiera a je výbornou zeleninou, bohatou na provitamín A.

V prvom roku sa vytvorí koreň a ružica chlpatých listov, v druhom roku z prezimovaného koreňa vyrastá kvetná byľ, vysoká 1,5 m i viac. Kvety sú drobné, smotanovo biele, usporiadané do okolíkov. Plod je viditeľne ryhovaná nažka, s háčikovitými štetinkami. Semeno je bledo kávovej až olivovo kávovej farby a predáva sa buď vyšúchané, t. j. zbavené štetiniek, alebo nevyšúchané. Klíči pomaly a zle.

Karotke sa najlepšie darí v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato hlinitých alebo hlinitopiesočnatých, dostatočne vlhkých, kyprých a nezaburinených pôdach. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí. Poloskoré a neskoré mrkvy nie sú náročné na polohu a pôdu.

Mrkva obsahuje veľa beta-karoténu, ktorý sa v organizme mení na vitamín A, dôležitý pre zrak a zdravú pokožku. Obsahuje tiež vlákninu, vitamíny C, K a B, draslík a antioxidanty. Pravidelná konzumácia mrkvy môže podporiť imunitný systém, znižuje riziko ochorenia srdca a ciev, bojuje proti škodlivým voľným radikálom a chráni pred oxidačným stresom.

Zaujímavosti o mrkve:

• Karotén - zložka mrkvy je sfarbená na žlto a môže sa pri pití štiav dostať „do kože“ a sfarbiť ju nažlto. Nebojte sa však, nie je to žiadna žltačka, iba reakcia na mrkvovú šťavu, ktorá zanedlho vymizne.
• Mrkvová šťava je odporúčaná tehotným ženám, pretože vďaka nej je narodené bábätko nielen zdravo vyvinuté, ale matky, ktoré si spravili počas tehotenstva mrkvovú kúru, majú oveľa ľahší priebeh pôrodu. Ak chcete začať v tehotenstve mrkvovou kúrou, vypite jej 1-2 litre denne.
• Vďaka mrkve uvidíte ďalej, ako hocikto iný. Napríklad aj v Amerike bolo niekoľko prípadov, kedy sa ľuďom vďaka mrkve zlepšil zrak. Napríklad kandidáti na letcov boli odmietnutí kvôli chybám zraku. Tie sa však po mrkvovej kúre zlepšili natoľko, že kandidát boli nakoniec k letectvu prijatí.
• Mrkva obsahuje vitamíny D, E, K a hlavne A, lecitín, draslík, jód či horčík. Na konzumáciu sa využíva nielen koreň, ale aj vňať. Má mnoho vynikajúcich účinkov, z ktorých istotne nezabudnem spomenúť, že pomáha pri trávení, problémoch s močovými kameňmi, pri črevnej kolike, dokonca aj pri problémoch s menštruáciou.

Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.)

Petržlen je koreňová zelenina s jemnou chuťou, ideálna do polievok, omáčok a príloh. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Plod je drobná dvoj nažka.

Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 8 gramov osiva (pri jesennej sejbe až o 30 % viac). Osivo na jar zmiešame so semenom značkovacej rastliny napríklad šalátom. Prvýkrát plečkujeme hneď vtedy, keď značkovacia rastlina vyznačí riadky, druhýkrát, len čo petržlen riadkuje. S pretrhávkou počkáme až do času, kedy je petržlen už súci na prvý zber. Ďalej sa ošetruje podľa zaburinenia a podľa pôdy.

Pre jesenné uskladnenie sa so zberom nemusíme ponáhľať, pretože petržlen je proti mrazu dosť odolný. Z pôdy ho vyberáme koncom októbra až začiatkom novembra. Vňať na veľkých plochách pokosíme a korene opatrne vyorieme. Petržlen, nahádzaný na kopách, čistíme. Petržlen môžeme zberať už aj pri pretrhávke v júli. Vyjednotený petržlen čo najskôr použijeme v kuchyni aj s vňaťou, alebo ho pridávame do zväzkov miešanej polievkovej zeleniny.

Pozor na zámenu: Málokto vie, že petržlen a paštrnák nie je tá istá zelenina.

Zeler

Zeler je výživný a aromatický, vhodný na prípravu polievok, omáčok a šalátov. Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby.

Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Poloha nemá byť uzavretá, pretože tam zeler trpí hnedou škvrnitosťou listov (septoriózou). Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah. Hladina podzemnej vody má byť asi v hĺbke 60 cm. Zeler zaradujeme po hnojených hlúbovinách, alebo pozemkoch so zeleným hnojením. Ako predplodinu vysievame špenát. Pretože zeler sa sadí dosť neskoro, môže sa kombinovať so šalátom, kalerábom a karfiolom.

Na jeseň hnojíme maštaľným hnojom, hnoj hlboko zarýľujeme. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jar pri úprave pôdy zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Pretože semeno pomaly klíči a vzchádza a tiež jeho ďalší vývoj je pomalý, od sejby do vysadzovania uplynie 10 - 14 týždňov. Preto musíme sadivo predpestovať a počítať s veľmi skorou sejbou. Sejeme obyčajne po pätnástom januári, a ak máme dosiahnuť dobrú úrodu buliev, musíme siať najneskoršie do desiateho marca.

Na m2 potrebujeme 35 - 50 mg semena, ktoré najprv vysejeme do debničiek v skleníku. Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality.

Otužené priesady vysádzame v druhej polovici mája až začiatkom júna. Sadíme na dobre pripravený pozemok na vzdialenosť 40 - 50 cm do štvorcového sponu. Najlepšie je sadiť v zamračených dňoch, aby slnko neublížilo vňati. Zaliatím priesad sa snažíme udržať koreňové obaly pohromade. Listy a korienky mierne skracujeme. Pri intenzívnom pestovaní zeleru sadíme v radoch na polovičné vzdialenosti. Potom, obyčajne v druhej polovici júla až v auguste, keď už rastliny vytvárajú buľvičky, každú druhú vytrháme. Vytrhaný zeler po očistení používame ako polievkovú zeleninu. Priesady vysádzame opatrne, aby srdiečko zostalo zarovno s povrchom pôdy. Ošetrovanie pozostáva z dokonalých okopávok, plečkovania podľa potreby a z dostatočného zalievania. Zalievame hlavne v prvej polovici vegetačného obdobia a potom za chladnejšieho počasia od konca leta až do zberu.

Zeler potrebuje pre vývoj dlhý čas. Zberáme čo najneskoršie na jeseň. Veľkou chybou je ponáhľať sa so zberom, pretože mierne mrazy v októbri a novembri zeleru neškodia. Za suchého počasia ho opatrne vyrýľujeme a vyrýľovaný zeler necháme asi 5 - 8 dní na poli v menších kopách obschnúť a zvädnúť. Buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia. Korene odrežeme asi na dĺžku 2 cm. Listy ukrútime až po srdiečko.

Zaujímavosti o zeleri:

• V starovekom Egypte sa využíval ako afrodiziakum a používa sa na mužskú potenciu.
• Je braný nielen ako korenina alebo zelenina, berie sa aj ako liek. Obsahuje vitamíny A, B, E a K, ale aj minerálne látky ako sodík, draslík, železo, chróm alebo horčík.
• Ak pri varení nemáte po ruke žiadnu soľ, použite zeler. Zo všetkých potravín obsahuje najviac soli, takže sa môže použiť aj na dosálanie jedál.
• Éterické oleje obsiahnuté v zeleri nás chránia pred baktériami a plesňami, dokonca dezinfikujú zažívacie ústrojenstvo.
• Ak máte problém s obličkami či močovým ústrojenstvom, určite by ste nemali z každodennej stravy vynechať práve zeler, ktorý má blahodarné účinky práve pri spomínaných problémoch.
• Ak máte problémy s dnou, reumatizmom, artritídou, alebo máte vysoký cukor, šťava z čerstvého zeleru Vám zaručene pomôže.

Paštrnák (Pastinaca sativa L.)

Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka.

Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým, alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. Pôda sa musí pripraviť starostlivo. Na jeseň zaorieme maštaľný hnoj. Po rozmrznutí pôdu povrchovo obrobíme. Asi 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivá. Sejeme v apríli, len čo pôda a počasie dosiahne potrebnú teplotu na vzchádzanie. Sejeme do riadkov 40 cm od seba vzdialených. Na 1m2 vysievame asi 0,6 - 1 gram semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Pri riedkej sejbe nemusíme ani jednotiť.

Zber závisí od účelu, na ktorý sa má paštrnák použiť. Pre priamy konzum môžeme zberať už v septembri, pre uskladňovanie zberáme čo najneskoršie.

Chuť: Paštrnák chutí viac ako mrkva, je to niečo medzi mrkvou a petržlenom. Jeho účinky sú podobné petržlenu, čiže pomáha pri trávení. Má vysoký obsah minerálnych látok, najmä draslíku a kremíku, obsahuje taktiež vitamín C a B.

Repa červená (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.)

Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí.

Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom. Vysieva sa do druhej trate. Pozemok na jeseň zrýľujeme do hĺbky 25 - 30 cm; pred sebou rozhodíme superfosfát, draselnú soľ a síran amónny. Semeno vysievame od 15. apríla postupne až do mája do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na m2 sa vyseje asi 20 - 30 gramov semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame.

Reďkovka siata (Raphanus sativus L. var.)

Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa.

Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy. Hnojíme kompostom. Reďkovku je najlepšie siať do dvoj riadkov, 15 cm od seba vzdialených, tretí riadok vynecháme. Veľmi vhodné je siať reďkovku ako značkovaciu rastlinu do mrkvy alebo petržlenu, umožní včasné ošetrenie a rovnomerné rozdelenie rastlín. Na 1 meter štvorcový sa počíta s vysiatím 1,2 - 1,5 g semena. Za vegetácie plečkujeme, okopávame a čo najskôr vyjednotíme.

Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.)

Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebováva ako pochutinová zelenina. Listy vytvárajú ružice. Kvety sú biele, fialovo žilkované, v strapcovitom súkvetí. Plody má také isté ako reďkovka.

Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom. Jarnú reďkev sejeme koncom marca a v apríli, zimnú v júli a v auguste. V októbri vysievame znovu jarné odrody. Vzdialenosť riadkov je 20 - 50 cm, na 1 m2 sa vyseje 0,6 - 0,7 gramov semena. Jarnú reďkev zberáme v júni, zimnú v októbri a v novembri.

Chren (Armoracia rusticana G. M. et.)

Chren je trváca rastlina. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou. Listy sú dlhé, lesklé, na byli sú drobné biele kvietky. Plod je šešuľa.

Chren vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný. Pre chren sú najlepšie rozorané pozemky po zelenom hnojení bez trvácej buriny, po chrene sa pestuje kukurica alebo strukoviny. Na jeseň pozemok pohnojíme maštaľným hnojom a zarýľujeme do hĺbky 40 cm. Priesady na sadenie získame pri zbere konzumného chrenu. Ako priesady používame bočné korene silné ako ceruzka. Do jari ich máme uschované v piesku. Na 1 m2 potrebujeme cca 4 priesady. Sadíme koncom marca do dvojriadkov. Riadky vyznačíme značkovačom na vzdialenosť 60 cm a každý tretí riadok vynecháme, hĺbka brázdičiek je 15 cm. Strednú časť koreňového odrezku pred sadením otrieme vrecovinou, čim vyslepíme očká a zabránime košateniu hlavného koreňa. Odrezky sadíme na dno brázd vysadzovacím kolíkom šikmo v jednom smere na vzdialenosť 25 cm. Po vysadení odrezky zahrnieme tak, aby horná časť bola 2-3 cm pod povrchom.

Zberáme, len čo vňať začne zasychať, to znamená. koncom októbra a začiatkom novembra.

Hadí Mor

Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou. Vysievame v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 35 cm do hĺbky 2 cm. Na 1 m2 sa vyseje asi 1,7 gramu semena. Po vzídení plečkujeme a pretrhávame na vzdialenosť 8 - 10 cm. Hadí mor je mrazuvzdorný. Preto ho nemusíme vybrať všetok na jeseň, ale iba toľko, koľko môžem...

Význam koreňovej zeleniny pre zdravie

Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Vďaka vysokému obsahu antioxidantov pomáha chrániť bunky pred poškodením a znižuje riziko vzniku chronických ochorení. Vláknina podporuje trávenie a pomáha udržiavať zdravú hladinu cholesterolu v krvi.

Z hľadiska tradičnej čínskej medicíny je koreňová zelenina dôležitá najmä v jesennom období, kedy pomáha zohrievať organizmus a posilňovať imunitný systém.

Pestovanie koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina sa pestuje pre jej podzemné časti, preto je dôležité zabezpečiť jej dostatok priestoru a živín v pôde. Väčšina druhov preferuje kyprú, hlinito-piesčitú pôdu bez kameňov. Mrkvu je vhodné sadiť skoro na jar, zatiaľ čo zeler a repu je možné sadiť aj neskôr.

Tipy na pestovanie:

• Mrkva: Seje sa priamo do pôdy, plytko do riedkych riadkov. Dôležitá je trpezlivosť, pretože klíčenie je pomalé. Počas rastu je potrebné ju jednotiť a pravidelne zalievať.
• Petržlen a Paštrnák: Pestujú sa podobne ako mrkva, vyžadujú kyprú pôdu a dostatok vlahy.
• Zeler: Vyžaduje humóznu pôdu a pravidelnú zálievku. Je citlivý na hlísty, preto je vhodné pestovať v blízkosti aksamietnicu, ktorá odpudzuje týchto škodcov.
• Červená repa: Preferuje slnečné stanovisko a dobre priepustnú pôdu. Je odolná voči chladu, preto ju možno sadiť aj skoro na jar.
• Zázvor: Je tropická teplomilná rastlina, ktorú je možné pestovať aj doma v kvetináči. Zázvor môžeme zberať postupne podľa potreby.

Využitie koreňovej zeleniny v kuchyni

Koreňová zelenina má široké využitie v kuchyni. Možno ju konzumovať surovú, varenú, pečenú alebo grilovanú. Je vynikajúca ako príloha k mäsu, súčasť polievok, šalátov, omáčok a pyré. Z mrkvy sa dajú pripraviť hranolky, koláče a džúsy. Zeler a petržlen sa často používajú ako koreniny.

Recepty s koreňovou zeleninou:

• Pečená koreňová zelenina: Očistenú a nakrájanú koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen, zeler, repa) poukladáme na plech, pokvapkáme olivovým olejom, posypeme bylinkami a koreninami a pečieme pri 200 stupňoch Celzia dohneda.
• Zeleninový vývar: Nakrájanú koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen, zeler, cibuľa, cesnak) opražíme na oleji, zalejeme vodou, pridáme soľ a korenie a varíme asi 30 minút.
• Zeleninové čipsy: Nakrájanú koreňovú zeleninu na tenké kolieska vysušíme v rúre alebo vypražíme v oleji.

Alternatívne spôsoby konzumácie

Ak Vám nestačí dopĺňanie vitamínov formou zeleniny, môžete ich skúsiť doplniť aj vo forme výživových doplnkov. Chýba Vám vitamín B? Zaobstarajte si B - komplex! Potrebujete sa pripraviť na chrípkové obdobie? Doplňte vitamín C! Čakáte bábätko a potrebujete doplniť viacero vitamínov!

Rýchlo rastúca zelenina: úroda za pár týždňov

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Existujú druhy, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.

Druhy rýchlo rastúcej zeleniny:

• Reďkovky: Najrýchlejšie plodiaca zelenina, pripravená na zber už do 30 dní.
• Špenát: Nenáročný na pestovanie, stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
• Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, veľmi rýchlo klíči.
• Šalát: Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne, je chladu vzdorný.
• Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
• Hrášok: Má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
• Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
• Baby karotka: Vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
• Uhorky nakladačky: Môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov.
• Cukety: Plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm).

Zelenina z celého sveta: menej známe druhy

Okrem tradičnej zeleniny, ktorú poznáme, existujú aj menej známe druhy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť.

Menej známe druhy zeleniny:

• Bataty (sladké zemiaky): V tropických oblastiach nahrádzajú zemiaky. Sú veľmi výživné vďaka obsahu betakaroténu, draslíka, vitamínu B6, vitamínu C, vlákniny, cukru a pektínu.
• Sloní cesnak: Oproti klasickému cesnaku má jemnejšiu arómu a chuť. Má skvelé účinky na vyčistenie a udržiavanie zdravých pľúc a žalúdka.
• Šalotka: Najjemnejšia zo všetkých druhov cibule, má jemnejšiu chuť a zlepšuje trávenie a má antioxidačné účinky.
• Topinambur: So svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu.

Tabuľka: Prehľad koreňovej zeleniny a ich výživových hodnôt

tags: #zelenina #ktorá #rastie #pod #zemou #druhy

Populárne príspevky:

• Všetko o tvarohu a bryndzi
• Zachovanie kvality drobného ovocia
• Všetko o paličkách pre mažoretky
• Viac o stimulátoroch pre rajčiny
• Kúpa vybavenia na výrobu syra