Zelenina Obsahujúca Kyanid: Amygdalín a Jeho Tajomstvá

Amygdalín je chemický glykozid, zlúčenina, ktorá sa najviac objavuje v mandliach, kôstkach marhúľ a sliviek alebo v jadierkach jabĺk. Tento glykozid sa v tele pomocou enzýmov a iných metabolických procesov premieňa na ďalšie látky, z ktorých je pre nás najdôležitejšie hovoriť o kyanovodíku.

Kyanovodík je pre telo vo vysokých dávkach toxický a jeho predávkovanie končí väčšinou smrťou. Amygdalín je látka, ktorá sa v tele mení na kyanid.

„Vitamín“ B17 Laetril

Amygdalínu sa tiež hovorí vitamín B17. Toto označenie môžete často čítať na obaloch, v popularizačných článkoch a v diskusiách na internete. Je to však len obchodný názov. Samotný amygdalín nespĺňa pravidlá pre to, aby sme ho mohli označovať ako vitamín. Ako vitamín by musel mať pre telo preukázateľne priaznivé účinky a zároveň by jeho nedostatok musel telu škodiť. Nič z toho sa však ani rokmi výskumu nepreukázalo a preto do tejto kategórie oficiálne nepatrí.

Jeho premenovanie na vitamín malo tiež poukazovať na jeho údajne zázračné pozitívne účinky na organizmus. Jeho priaznivci najčastejšie hovoria o detoxikácií celého organizmu s ktorou je spojená aj dávka väčšej energie.

Označenie Laetril sa používa pre zlúčeninu veľmi podobnú amygdalínu. Rozdiel je iba v jednej chemickej väzbe a účinky má podľa jeho zástancov rovnaké, ako amygdalín. Vyrába sa z časti synteticky. V Spojených štátoch, rovnako ako v Európe, je však táto látka zakázaná. Nie však v Mexiku, kde sa na podávaní Laetrilu ako zázračného lieku na rakovinu zarába.

Amygdalín v boji s rakovinou

Amygdalín bol syntetizovaný v roku 1837 a od polovice 19. storočia sa ho snažili vtedajší lekári využívať na liečbu nádorových ochorení. Davové šialenstvo ale začalo až pri Ernestovi Theodorovi Krebsovi. Ten v snahe o speňaženie zázračného amygdalínu extrahoval z marhuľových jadier látku, ktorú pomenoval ako Laetril. V roku 1961 si ho tento americký propagátor alternatívnych ciest na liečbu rakoviny nechal patentovať. Na jeho tvrdeniach sa potom ďalšie desaťročia stavalo presvedčenie, že vitamín B17 má naozaj zázračné účinky a lieči rakovinu. Najmä v 70. rokoch mal Laetril ako liek proti rakovine veľkú popularitu. Do roku 1978 bolo v Spojených štátoch podľa záznamov liečených viac ako 70 000 ľudí.

Objavili sa názory, že amygdalín premenený v tele na kyanid cielene vyhľadá rakovinotvorné bunky a ničí ich, kdežto zdravé bunky nechá nedotknuté. Existuje mnoho názorov, ktoré sa navzájom vylučujú, ale neexistuje žiadny vedecky doložený prípad, ktorý by potvrdil, že amygdalín ako taký premohol rakovinu. Všetky štúdie z poslednej doby sa zhodujú na tom, že nikto nemôže tvrdiť, žeby akékoľvek dávky vitamínu B17 pomohli vyliečiť rakovinu.

V roku 2015 vznikla súborná štúdia uznávanej Cochranovej knižnice, ktorá vykonala porovnanie a analýzu všetkých vedeckých prác na túto tému. Výskumníci dospeli k záveru, že väčšina webov a časopisov propagujúcich Laetril vychádza z nepodložených názorov a neoficiálnych dôkazov. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že Laetril je účinnou liečbou rakoviny alebo akéhokoľvek iného ochorenia. V skutočnosti na dôsledky spojené s nadmernou konzumáciou amygdalínu niektorí ľudia zomreli. Niektorí ľudia veria, že amygdalín v marhuľových jadierkach je receptom na dlhovekosť.

Zázračná zložka potravy dávnych kmeňov

Častým argumentom zástancov tejto amygdalinovej liečby rakoviny sú príklady "objavené" vo vysokých horách v Pakistane. Tunajší ľudia z kmeňa Hunza fascinovali západný svet svojou dlhovekosťou. Zároveň medzi nimi nebol zaznamenaný žiadny prípad rakoviny. Potrava týchto ľudí je totiž bohatá na marhule, ktoré konzumujú aj s ich jadierkami. To podporovalo teóriu všetkých, ktorí veria účinkom amygdalínu.

Niektoré klinické štúdie realizované v laboratórnych podmienkach hovoria o pozitívnych účinkoch kyanovodíka alebo benzaldehydu (ktorý sa z amygdalínu v tele uvoľňuje) na tráviaci systém, boli pozorované aj analgetické účinky. Nič z toho však žiadna štúdia na ľuďoch nepreukázala. Samotný amygdalín má naopak vo vyšších dávkach na telo nežiaduce účinky. Dochádza ku kŕčom, horúčkam a bolestiam hlavy, hnačke, vracaniu, býva poškodená pečeň, nervový systém a pri predávkovaní dochádza k smrti.

Koľko amygdalínu môžete skonzumovať?

Neškodná dávka amygdalínu získaná z prírodných zdrojov závisí od viacerých faktorov. Uvádza sa, že smrteľná dávka kyanidu sa pohybuje okolo 0,5-3,5 mg na kilogram telesnej hmotnosti. Všetko ale závisí od metabolizmu konkrétneho jedinca a v súčasnej dobe nie je dostatok vedeckých informácií na stanovenie absolútne presného dávkovania. Pri amygdalíne sa totiž zložito odhaduje množstvo kyanidu uvoľneného do ľudského organizmu.

A tiež - nie je jadierko ako jadierko.

Jadrovník v jablku

Z amygdalínu, ktorý obsahuje jeden gram jablčných semienok, sa do tela môže uvoľniť až 0,6 miligramu kyanidu. Nemusíte sa však báť. Znamená to totiž, že by ste museli zjesť v závislosti na odrode 83-500 semienok a riadne ich rozhrýzť, aby ste si privodili akútnu otravu kyanidom. Zjesť jeden alebo dva jadrovníky vám nijako neublíži.

Marhuľové jadrá

Poznáme dva druhy marhuľových jadier - horké a sladké. Dospelým ľuďom je podľa EFSA odporúčané konzumovať maximálne 3 malé horké marhuľové jadrá denne. Deti, tehotné a dojčiace ženy by sa mali konzumácií týchto horkých marhuľových jadier úplne vyvarovať!

Sladké jadrá sú na konzumáciu v malom množstve naopak vhodné. Obsahujú rovnaké látky ako tie horké, ale môžete si ich dopriať viac. Majú totiž nižšiu koncentráciu amygdalínu. Odporúčaná denná dávka je 5 až 10 kusov. Tento počet sa môže individuálne líšiť v závislosti od obsahu amygdalínu. V každom prípade by ste mali byť opatrní.

Jadierka by sa mali konzumovať spolu so sušenými marhuľami, papájou alebo ananásom, pretože enzýmy obsiahnuté v tomto ovocí pozitívne ovplyvňujú metabolizmus amygdalínu v tele. Zároveň silne neodporúčame konzumovať jadrá marhúľ priamo zo záhrady! Čerstvých plodov sa ale báť nemusíte. Jadierka sú od nich oddelené ešte tvrdou kôstkou. A keď práve nie je sezóna, môžete si dopriať naše sušené marhule!

Mandle

Rovnako ako pri marhuliach existujú dva typy mandlí. Horké mandle obsahujú okolo 5% amygdalínu, takže väčší počet horkých mandlí (viac ako 3-5 jadier) sa neodporúča konzumovať. Naše sladké mandle môžete však jesť bez obáv a zložitých počtov, majú totiž iba 0,1% amygdalínu a spĺňajú všetky požadované normy.

Z týchto dôvodov u nás nenájdete horké marhuľové jadrá a horké mandle, pretože aj napriek intenzívnej snahe sa nám nepodarilo zohnať také jadrá, ktoré by mali nižší ako povolený limit amygdalínu.

Potraviny, ktoré môžu byť nebezpečné

Aj potraviny, ktoré sa na našich stoloch objavujú takmer každý deň, môžu byť pre nás nebezpečné. Niekedy je problémom ich množstvo, inokedy sú na konzumáciu nevhodné len určité časti a sledovať musíte aj ich zrelosť. Správne skladovanie, množstvo, umývanie či varenie potravín môže byť oveľa dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Niektoré bežne konzumované potraviny sa totiž pri nesprávnom zaobchádzaní môžu stať potenciálne smrteľnými.

Fazuľa

Zatiaľ čo konzumácia surových potravín sa často považuje za zdravú, niektoré potraviny môžu byť v surovom stave veľmi nebezpečné. Surová fazuľa obsahuje lektín, čo sú v podstate bielkoviny rastlinného pôvodu. Lektín vo vlašskej fazuli je ale trochu iný (nazýva sa phytohemagglutinin) a vo väčších množstvách toxický. Konkrétne poškodzuje bunky a steny tenkého čreva, čím dáva priechod do krvného obehu iným baktériám, látkam a vírusom.

Červená fazuľa je plná bielkovín, vlákniny a antioxidantov, ale jej konzumácia môže spôsobiť zmätok v žalúdku! "Nevarené fazule obsahujú toxín phytohemaglutinín, ktorý môže spôsobiť nepríjemné gastrointestinálne ťažkosti a symptómy podobné otravám potravou," hovorí Dr. Davis. Je preto nevyhnutné fazuľu pred konzumáciou namočiť na niekoľko hodín do vody a potom ju dôkladne uvariť.

Zemiaky

Zemiaky môžu v závislosti od toho, ako sa s nimi zaobchádza, produkovať prírodný pesticíd nazývaný solanín, ktorý je pre človeka toxický. Táto zlúčenina je obzvlášť koncentrovaná v zemiakoch, ktoré začali zelenať a klíčiť. Zemiaky predstavujú nebezpečenstvo aj vtedy, ak strávia dlhú dobu na teplom alebo vlhkom mieste. Môže za to látka solanín, čo je toxický glykoalkaloid, ako sa uvádza na rd.com. Väčšie množstvo obsahujú zelené a nazelenalé zemiaky a tiež tie, ktoré už naklíčili. Zemiakom, na ktorom sa objavia zelené škvrny, by ste sa mali vyhnúť.

Medzi príznaky otravy solanínom patrí zvracanie, hnačka a v niektorých prípadoch aj zástava srdca.

Med

Tastemade uvádza, že prírodný med obsahuje jedovaté toxíny zvané pyrolizidínové alkaloidy. Predtým, ako sa dostane na pulty obchodov, musí prejsť procesom pasterizácie, ktorým sa tieto toxíny odstránia. Konzumácia iba jednej čajovej lyžičky nepasterizovaného medu môže spôsobiť bolesti hlavy, závraty, slabosť či zvracanie, ktoré sa prejavujú až po dobu 24 hodín. Nepasterizovaný med je obzvlášť nebezpečný pre tehotné ženy.

Maniok (Cassava)

Maniok, tiež známy ako Cassava, je koreňová zelenina, ktorá sa bežne pestuje v tropických a subtropických oblastiach Ázie, Afriky a Ameriky. Táto dôležitá súčasť potravy obsahuje kyanid, ktorý je toxický pre ľudský organizmus. Maniok je nebezpečný iba v surovom stave, pri správnej tepelnej úprave sa, preto niet čoho obávať.

Ovocie

Semená jabĺk a hrušiek obsahujú zlúčeniny, ktoré sa môžu po požití premeniť na smrteľný kyanid. Tento jed sa nachádza aj v kôstkach niektorých kôstkovín, ako sú čerešne, marhule, slivky a broskyne. Ovocie je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, pretože obsahuje veľa telu prospešných látok. Do organizmu totiž prinášajú vlákninu, ktorá je potrebná pre správnu činnosť čriev. Rovnako má ovocie veľa vitamínov, minerálnych látok, enzýmov a antioxidantov.

Ak náhodou prehltneš celú kôstku, nemusíš mať hneď obavy. Kôstka musí byť rozdrvená, aby mohla byť jedovatá. Pozor aj na mango, ktoré (rovnako ako surové kešu) obsahuje urushiol, a to najmä v šupke, ale aj v stonkách a listoch.

V kôstke od čerešní sa ale nachádza chemikália s názvom amygdalín, resp. B17, ktorý sa metabolicky v tele mení na kyanid, preto sa odporúča tieto kôstky vypľuť a vyvarovať sa väčšieho množstva. Otrava môže nastať, keď sú semená pred prehltnutím rozdrvené alebo žuvané, čím sa chemikália uvoľní. Amygdalín sa potom v tele premení na kyanid. Zlúčeniny kyanidu obsahuje viacero druhov ovocia.

Kyanid je smrtiaca toxická látka, ktorá bunkám odoberá kyslík potrebný pre život. Ďalšími príkladmi ovocia, ktoré kyanid obsahujú, sú marhule, slivky, broskyne, jablká či hrušky. Množstvo amygdalínu v kôstkach kôstkového ovocia sa značne líši, a to medzi rôznymi druhmi kôstkového ovocia. Vo všeobecnosti neúmyselné požitie nevedie k otrave. U jabĺk je tiež nepravdepodobné, že by zjedenie niekoľkých semien okamžite vyvolalo príznaky otravy kyanidom. Avšak k otrave môže dôjsť, podobne ako pri každom druhu ovocia, po konzumácii veľkého množstva.

Jedna zo štúdií uvádza, že smrteľná dávka je všeobecne pri kyanide približne 50 až 300 miligramov. Človek by musel zjesť približne 83 až 500 semien, aby sa uňho vyvinula akútna otrava kyanidom. Presné množstvo kyanidu, ktoré môže spôsobiť obrovské problémy, je ale u každého jedinca individuálne.

Ovocie a zelenina pre psov

Ovocie a zelenina sú skvelým doplnkom stravy Vášho psa. Je však dôležité vedieť, že keďže psy majú iný tráviaci systém a iné výživové potreby ako ľudia, niektoré druhy zeleniny a ovocia by vôbec nemali konzumovať.

Zelenina, ktorú môžu jesť psy:

• Mrkva
• Zelený hrášok
• Sladké zemiaky
• Tekvica
• Čučoriedky
• Jablká (bez jadierok)
• Hrušky (bez jadierok)
• Kel
• Červený melón

Zelenina a ovocie, ktoré psy nesmú jesť:

• Avokádo
• Višne a čerešne (kvôli jadierkam)
• Hrozno a hrozienka
• Cibuľa a cesnak
• Surové zemiaky
• Huby

Tabuľka: Ovocie a zelenina vhodné a nevhodné pre psov

tags: #zelenina #obsahujúca #kyanid

Populárne príspevky:

• Podpora Imunity u Detí
• Zapekané guľky v kyslej kapuste
• Tradičný recept na pečeného kapra
• Nemecké raňajky: Slovná zásoba
• Recept na Camembert