Pestovanie zeleru buľvového: Kompletný sprievodca

Zeler pestujeme najmä pre jeho koreň, ktorý je dôležitou súčasťou polievkových zmesí, ale aj pre listy a listové stopky. Zeler voňavý (Apium graveolens) pochádza z prímorských oblastí južnej Európy a Ázie. Jeho jednotlivé variety, zeler buľvový, ale aj zeler listový a stopkový, poznali už v starom Egypte i v antickom Grécku.

Využívali ich nielen na kuchynské účely, ale aj na slávnostiach ako dekoračné rastliny. V Európe sa pestovanie rozšírilo až v 18. storočí. U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum). Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, veľké približne ako ľudská päsť.

Zeler je obľúbená zelenina, ktorá vyžaduje špecifické podmienky na úspešné pestovanie. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní zeleru, vrátane výberu správnej odrody, spôsobu siatia, starostlivosti a riešenia najčastejších problémov. Na to, aby v záhradke dorástol k vašej spokojnosti, vyžaduje splnenie niekoľkých základných podmienok.Ak sa rozhodnete pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by ste vedieť, že mu vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda.

Je dôležitou rastlinou pri príprave rôznych jedál. Buľvy obsahujú minerály, bielkoviny, listy majú vysoký obsah vitamínov. Zeler priaznivo ovplyvňuje látkovú výmenu a povzbudzuje chuť do jedla. Takisto má močopudné účinky.

Zeler je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých rôznych jedlách. Buľvový zeler má široké využitie v kuchyni. Stopkový zeler je ideálny na konzumáciu za čerstva i v teplých jedlách. Listový zeler poskytuje bohatú chuť a výživné hodnoty.

Charakteristika zeleru buľvového

V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku.

Buľvový zeler sa pestuje pre jeho buľvy, ktoré dorastajú do veľkosti s priemerom približne 10 cm. Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára zhrubnutý koreň s dužinatým vnútrom smotanovo bielej farby. Listy rastú v hustej ružici a majú tmavozelenú farbu.

Odrody zeleru

Existuje niekoľko hlavných druhov zeleru, ktoré sa pestujú pre rôzne účely:

• Zeler stopkový (Apium graveolens var. dulce) - Tento druh sa pestuje pre svoje chrumkavé a šťavnaté stopky. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužnatá stonková časť. Môžete ho konzumovať ako súčasť šalátov alebo pridať do varených jedál.
• Zeler buľvový (Apium graveolens var. rapaceum) - Tento druh sa pestuje pre svoj podzemný koreň, ktorý sa používa do polievok, šalátov a pyré. Najčastejšie pestovaným druhom je zeler buľvový. Výborne chutí v polievkach a využiteľná je aj jeho vňať.
• Zeler listový (Apium graveolens var. secalinum) - Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená. Listy dorastajú až do 60 cm dĺžky a majú tmavozelenú farbu.

Existuje niekoľko odrôd každého z nich.

Podmienky pre pestovanie

Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužnatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme.

Zeler je dvojročnou rastlinou, je teplomilná s dlhým vegetačným obdobím 180-240 dní. Najlepšie sa mu darí v oblastiach s vlhkým a teplým podnebím. Zeler má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody. Pôda by mala byť hlinitá až hlinito-piesočnatá s dostatkom vápnika, bóru a humusu. Pestuje sa v prvej alebo druhej trati a znáša hnojenie maštaľným hnojom.

Ak sa rozhodnete pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by ste vedieť, že mu vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda. O dostatok vlahy by ste mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich letných dní.

Poloha a pôda:

Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom.

Zeler je veľmi náročný na živiny a obsah vápnika v pôde. Je nutné ho prihnojovať hnojivom na koreňovú zeleninu. Vhodnou predplodinou sú strukoviny, naopak sa mu nebude dariť v pôde, kde bola pestovaná iná koreňová zelenina.

Siatie a predpestovanie

Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní. Zeler sa pestuje z priesad, ktoré je potrebné vysievať už vo februári. Priama sejba do záhonu nie je vhodná. Zeler vyžaduje na vysievanie najemno spracovanú pôdu a presádzanie, pretože bez neho si nevytvorí typickú buľvu. Semienka zeleru vysievajte do jemnej pôdy v debničkách alebo zakoreňovačoch.

Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. Pravdaže nie von, ale do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré umiestnime na parapetnú dosku v byte, alebo ak máme, tak do vyhrievaného skleníka. Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril.

Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť.

Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.

Semená zeleru je nutné predpestovať. Vzhľadom k dlhej vegetačnej dobe je treba začať už vo februári. Presádzanie na vonkajšie stanovisko sa vykonáva až v čase, kedy je vonku dostatočné teplo (najskôr v druhej polovici mája). Akákoľvek teplota pod 10 ºC by spôsobila rast kvetu namiesto buľvy, a úrody by ste sa nedočkali. Dobré je pred presadením zvykať rastlinky na chladnejšie podnebie - napr. ich cez deň nechávať vonku. Stanovisko by malo byť slnečné s hlinitou humóznou pôdou.

Príprava záhonu

Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m² pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.

Výsadba priesad

Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami.

Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť. Priesadám ešte raz skrátime korienky a tentokrát aj listy, a vysádzame ich plytko, len tak hlboko, ako boli v parenisku do sponu asi 0,3x0,3m.

Zeler môžete začať presádzať do záhrady po 2 - 3 mesiacoch. Sadeničky by mali mať štyri až šesť pravých listov. Jesenné prihnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom je veľmi vhodné. Pred sadením do záhonu ich postupne otužujte počas 10 dní. Pôdu pred vysadením odburiňte, prekyprite a pripravte jamky v spone 50 x 30 cm.

Starostlivosť počas vegetácie

Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zavlažujeme pravidelne, najmä v prvej polovici vegetácie.

Počas vegetácie si zeler vyžaduje veľkú starostlivosť. Okrem pravidelného kyprenia pôdy a výdatnej zálievky zeler prihnojujeme, najlepšie močovkou zriedenou 1:8. Zeler vyžaduje pravidelné prekyprenie pôdy a odburiňovanie.

Zeler potrebuje na dozrievanie aspoň šesť mesiacov, ale semená a mladé rastliny nemajú rady nízke teploty, preto by sa mal zasiať v interiéri skoro na jar (február-marec), aby mal dobrý a silný štart. Potom sa môže presadiť von, keď sa koncom jari alebo začiatkom leta oteplí. Vyberte si slnečné alebo mierne zatienené miesto, ktoré bude mať denne 3 až 6 hodín plného slnka. Zeler dobre rastie v bohatej, dobre priepustnej, ale vlhkosť zadržiavajúcej pôde, preto do nej pridajte dostatok záhradného kompostu alebo inej organickej hmoty.

Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Nenechajte pôdu vyschnúť; udržiavajte ju rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú. Zalievajte dôkladne skoro ráno alebo neskoro popoludní. Prikryte pôdu hrubou vrstvou mulča, napríklad záhradného kompostu, ktorý pomôže udržať vlhkosť v pôde a zabráni prerastaniu buriny.

Hnojenie zeleru

Zeler buľvový je náročný na prítomnosť bóru v pôde. Pri jeho nedostatku vzniká srdiečková hniloba. Spôsobuje odumieranie stredných srdiečkových listov, neskôr vzniká suchá hniloba a dutosť buliev. Choroba vzniká aj v suchých rokoch na pôdach s nadbytkom vápnika, ktorý bráni príjmu bóru v potrebnom množstve. Počas vegetácie sa môže prihnojovať hnojivom, kde je prítomný bór zapravením do pôdy, ale aj postrekom na list.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Podľa potreby ošetríme proti chorobám, k tým najčastejším patria septorióza, žltačka zeleru, srdiečková hniloba. Najčastejšími ochoreniami zeleru sú septorióza a fómová škvrnitosť. Septorióza sa prejavuje škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí. Na základe našich skúseností je veľmi dôležité venovať zeleru pravidelnú pozornosť a predchádzať vzniku chorôb preventívnymi opatreniami.

Medzi najčastejších škodcov a choroby zeleru patria:

• Slimáky a slizniaky - listy aj korene zeleru sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
• Vošky (Aphididae) - hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
• Múčnatka (Erysiphe heraclei) - plesňové ochorenie listov, ktoré spôsobuje biele, práškovité škvrny. Môže byť problémom najmä ak zeler polievate na listy.
• Septorióza zeleru (Septoria apiicola) - ochorenie, ktoré spôsobuje nepravidelne tvarované hnedé škvrny na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny sa spočiatku zdajú byť mokré, ale časom vyschnú a vyzerajú ako chrasty. Listy môžu predčasne opadávať.
• Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) - je najbežnejším škodcom, ktorý napáda korene a listy tak, že si v nich vytvára tunely. Napadnuté listy aj korene odstráňte.

Zber a skladovanie

Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu.

Menšie buľvy je možné zberať už v priebehu júla. Hlavný zber však prichádza v septembri. Zeler môžete vyberať zo zeme po dorastení do potrebnej veľkosti postupne. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite.

Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm. Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm.

Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť a potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko. Zeler môžete uchovávať v piesku v pivnici, očistený od koreňového systému.

Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov.

Tabuľka: Prehľad pestovania zeleru buľvového

tags: #zeler #bulvovy #odrody #pestovanie

Populárne príspevky:

• Úspešné pestovanie drobného ovocia
• Recenzia na Dr. Oetker pizzu
• Kokosový olej pre zdravé vlasy
• Torta fotoaparát: Inšpirácia na oslavu
• Ako si vybrať parný hrniec?