Pestovanie zeleru voňavého buľvového

Zeler voňavý (Apium graveolens) je dvojročná koreňová rastlina, ktorú podľa druhu pestujeme na konzumáciu nadzemnej alebo podzemnej časti. Zeler je u nás pomerne rozšírenou zeleninou, ktorá síce nie je veľmi príťažlivá, ale zato chutí vynikajúco. Navyše je veľmi odolný a výborne sa skladuje. Za svoju obľubu vďačí zeler iste predovšetkým lahodnej aróme a jemnej chuti, ktorou ozvláštni každé jedlo. Zeler voňavý je dvojročná koreňová rastlina, ktorú podľa druhu pestujeme na konzumáciu nadzemnej alebo podzemnej časti. Nie je tajomstvom, že táto silno aromatická zelenina má mnoho liečivých účinkov.

Existujú rôzne odrody zeleru, ktoré sa delia do troch hlavných skupín:

• zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum)
• zeler voňavý listový (Apium graveolens var. secalinum)
• zeler voňavý stopkový (Apium graveolens var. dulce)

U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum). Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, veľké približne ako ľudská päsť. V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku.

Výsev a predpestovanie

Zeler potrebuje na dozrievanie aspoň šesť mesiacov, ale semená a mladé rastliny nemajú rady nízke teploty, preto by sa mal zasiať v interiéri skoro na jar (február-marec), aby mal dobrý a silný štart. Keďže má zeler dlhé vegetačné obdobie (250-280 dní) a pomaly klíči, je najvhodnejšia doba siatia po pätnástom januári. V prípade výsevu pod sklo, od polovice februára do polovice marca pre zeler buľvový, a do konca marca pre zeler stopkový. Pre skrátenie času od sejby do vzídenia, môžeme semená najskôr predklíčiť.

Semená zeleru sú dostupné v mnohých záhradných centrách a od online predajcov záhradníckeho tovaru. Ak nemáte čas alebo priestor na výsev zeleru v interiéri alebo chcete len niekoľko rastliniek, potom sú na jar dostupné sadenice, najmä od väčších online predajcov.

Semená zeleru si nevyžadujú pred výsevom žiadnu úpravu (napr. namáčanie, stratifikáciu) a najlepšie rastú, keď sa pestujú v kvetináči alebo nádobách na teplom, slnečnom parapete a po uchytení sa presadia do záhrady. Naplňte si misku alebo kvetináč kvalitnou zmesou na pestovanie semien alebo použite granulovaný pôdny štartér. Semená vysievajte do hĺbky 5 mm. Pôdu udržiavajte vlhkú, ale nikdy nie mokrú ani suchú. Nádobu umiestnite do vyhrievaného rozmnožovača pri teplote 15 °C alebo prikryte priehľadným plastovým vreckom a uložte na teplé miesto.

V momente vývoja klíčnych lístkov ich sadíme do debničiek a ukladáme ich do skleníka, neskôr pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky a vňať. Rozdiel v siatí a starostlivosti o zeler stopkový je v tom, že zeler stopkový sejeme o trochu neskôr a to od konca marca až do apríla.

Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril. Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.

Výsadba

Okolo polovice apríla až do konca mája je čas výsadbu zeleru. Sadenice presaďte do záhrady, keď majú prvé pravé listy a sú dostatočne veľké na to, aby sa s nimi dalo manipulovať (zvyčajne 5-10 cm vysoké). Najlepšie je presádzať ich, keď je dostatočne teplo, zvyčajne od konca mája.

Zeler vyžaduje pôdy prvej trate, bohaté na humus a živiny, ani veľmi kyslé, ani príliš zásadité. Vyberte si slnečné alebo mierne zatienené miesto, ktoré bude mať denne 3 až 6 hodín plného slnka. Zeler dobre rastie v bohatej, dobre priepustnej, ale vlhkosť zadržiavajúcej pôde, preto do nej pridajte dostatok záhradného kompostu alebo inej organickej hmoty. Najviac sa mu darí v miernom južnom svahu, pretože často trpí septoriózou - hnedou škvrnitosťou listov. V tomto období je preto rovnako dôležité rastlinu ochraňovať pred týmto ochorením jednopercentnou meďnato vápenatou zmesou ako napríklad Kuprikol 50.

Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.

Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť.

Zeler sadíme ručne pri dodržiavaní rozostupov jednotlivých rastliniek okolo 40 cm. V prípade intenzívneho pestovania, kedy sú vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami zmenšené o polovicu, v druhej polovici júla až v auguste, kedy sa začnú tvoriť buľvičky, každú druhú vytrháme a používame ako polievkovú zeleninu. Ako predplodina zeleru môže byť vysievaný napríklad špenát.

Tip: Semená zeleru sú pomerne malé. Zaobchádzajte s nimi opatrne, aby ste ich neodfúkli alebo neodplavili. Pred sejbou zmiešajte semená s pieskom alebo jemnou substrátovou zmesou alebo použite dávkovač semien, vlhké špáradlo alebo pinzetu, aby ste ich rovnomerne rozmiestnili. Po sejbe jemne zatlačte do povrchu, aby sa semená dobre dotýkali pôdy. Dbajte na to, aby semená a sadenice nevyschli.

Starostlivosť počas vegetácie

Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Nenechajte pôdu vyschnúť; udržiavajte ju rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú. Zalievajte dôkladne skoro ráno alebo neskoro popoludní. Zeler má rád vodu, najlepšie je sadiť ho do prostredia, kde je podzemná voda v hĺbke 60cm pod povrchom zeme. Výdatne ho zalievame počas celého vegetačného obdobia až do zberu.

Prikryte pôdu hrubou vrstvou mulča, napríklad záhradného kompostu, ktorý pomôže udržať vlhkosť v pôde a zabráni prerastaniu buriny. Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zavlažujeme pravidelne, najmä v prvej polovici vegetácie. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva.

Počas sezóny je vhodné dopĺňať výživu vo forme hnojivových zálievok (napr. výluhom zo slepačieho trusu, pŕhľavy, NPK s vyšším obsahom draslíka).

Ochrana pred chorobami a škodcami

• Slimáky a slizniaky - listy aj korene zeleru sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
• Vošky (Aphididae) - hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
• Múčnatka (Erysiphe heraclei) - plesňové ochorenie listov, ktoré spôsobuje biele, práškovité škvrny. Môže byť problémom najmä ak zeler polievate na listy.
• Septorióza zeleru (Septoria apiicola) - ochorenie, ktoré spôsobuje nepravidelne tvarované hnedé škvrny na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny sa spočiatku zdajú byť mokré, ale časom vyschnú a vyzerajú ako chrasty. Listy môžu predčasne opadávať.
• Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) - je najbežnejším škodcom, ktorý napáda korene a listy tak, že si v nich vytvára tunely. Napadnuté listy aj korene odstráňte.
• Vybiehanie do kvetu - je stav, keď rastlina predčasne kvitne a vytvorí semená. K vyrastaniu semien môže dôjsť v období extrémneho počasia. Vyhnite sa siatiu semien, kým nepominie nebezpečenstvo mrazov alebo vo veľmi horúcom počasí.

Zber a skladovanie

Častou chybou býva zbrklosť a náhlenie sa so zberom zo strachu z prichádzajúcich mrazov. Opak je však pravdou - zeleru októbrové a novembrové mráziky vôbec neuškodia, práve naopak, buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia. Čas, kedy je treba zbierať zeler buľvový nastáva o niečo neskôr - začiatok októbra až polovica novembra.

Korene zeleru môžete zbierať od októbra do marca. Zeler je mrazuvzdorný a zvyčajne ho môžete nechať v zemi, kým ho nebudete potrebovať. Postupom času získa silnejšiu chuť. Jednotlivé rastliny opatrne vyberajte z pôdy vidlami. Ak ste do jari nezozbierali všetok prezimovaný zeler, ale potrebujete uvoľniť miesto na záhradke pre nové výsevy, môžete ho vykopať a potom ho buď presadiť do voľnej pôdy inde, alebo ho uskladniť v chladnej pivnici či garáži. Na uskladnenie stačí odtrhnúť listy a potom zeler umiestniť do nádoby s kompostom bez rašeliny alebo kokosovým vláknom.

Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu. Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm. Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov.

Využitie zeleru

Ošúpte a nakrájajte hlavičku zeleru a použite ju do polievok a šalátov alebo na dochutenie zemiakovej kaše a iných zemiakových jedál. Buľvový zeler je klasickou súčasťou koreňovej zeleniny na prípravu polievok a dusených jedál. Okrem toho sa aromatický buľvový zeler s obľubou používa ako korenie pre slané jedlá a šaláty. Buľvový zeler má pomerne korenistú a zemitú chuť. Hoci buľvový zeler poznáme skôr ako súčasť zeleniny do polievok, pokojne ho môžete konzumovať aj surový. Malé buľvy sú pritom často krehkejšie a menej vláknité.

Zeler je možné konzumovať v surovom stave aj v podobe šťavy či džúsu, na zníženie krvného tlaku či hladiny cholesterolu. Napomáha k celkovej detoxikácii tela a chudnutiu, funguje tiež ako liek aj prevencia proti častým zápcham. Vďaka svojim detoxikačným účinkom podporuje zdravé fungovanie obličiek a zabraňuje tvorbe obličkových kameňov.

Tabuľka: Odrody zeleru a ich využitie

Veríme, že Vám tieto informácie boli užitočné a rozhodli ste sa túto plodinu pestovať aj vy.

tags: #zeler #voňavý #buľvový #pestovanie

Populárne príspevky:

• Vplyv celozrnného chleba na výkon
• Tradičné vianočné pečivo
• Liečivé účinky a riziká bazy čiernej
• Využitie pozinkovaného plechu v stavebníctve
• Overené recepty na rezy