Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.): Botanická definícia a pestovanie

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.), známy aj ako zemiak, je celosvetovo významná plodina, ktorá sa pestuje pre potravinárske aj priemyselné účely. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, patrí medzi hospodársky najvýznamnejšie plodiny a je neodmysliteľnou súčasťou jedálnička. Spolu s ryžou a obilninami patria zemiaky medzi najdôležitejšie plodiny sveta. V rôznych regiónoch Slovenska sa pre zemiaky používajú odlišné názvy, ako napríklad bandurky alebo krumple.

V článku sa zameriame na botanickú charakteristiku zemiaka, jeho pestovanie a ochranu pred chorobami a škodcami.

Pôvod a rozšírenie

Zemiaky pochádzajú z horských oblastí Ánd v Peru, Bolívii a priľahlých územiach, kde sa pestovali už pred stáročiami. Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Archeologické nálezy a moderné molekulárne metódy naznačujú, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 až 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie.

Do Európy sa dostali v 16. storočí a na Slovensku sa začali pestovať približne v 18. storočí. Zemiaky sa považujú za najlepšiu vec, ktorú si od Ameriky Európa vzala. Sú veľmi nenáročné na podmienky prostredia a jedna rastlina dokáže vyprodukovať veľké množstvo zemiakov.

Rozmanitosť odrôd zemiakov.

Systematika a názvoslovie

Ľuľok zemiakový má bohatú synonymiku a rôzne odborné aj hovorové názvy. Medzi odborné slovenské názvy patria: ľuľok zemiakový, zemiak, staršie ľuľok zemiak, staršie zemiak obyčajný. Hovorové názvy rastliny aj hľuzy sú rôzne v závislosti od regiónu, napríklad bandura/bandurka (východné Slovensko), krumpeľ, krumpľa alebo krumpla.

Botanicky sa rozlišujú rôzne poddruhy a variety, napríklad:

• Solanum tuberosum Linné, 1753 subsp. tuberosum
• Solanum tuberosum Linné, 1753 subsp. andigenum (Juzepčuk & Bukasov) J. G. Hawkes
• Solanum subandigena J. G. Hawkes

Botanická charakteristika

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Rastie ako bylina, ktorá má výšku od 60 do 100 centimetrov. Nadzemné časti, teda listy sú jedovaté a ich konzumácia môže spôsobiť smrť. Konzumujú sa len spodné hľuzy tejto rastliny. Kvety rastliny sú prevažne biele alebo môžu mať aj ružovú, či fialovú farbu. Plody, teda hľuzy rastliny majú oválny tvar, vo vnútri sú žlté a ich pokožka môže byť žltkastá, hnedá alebo pri niektorých odrodách aj červená.

Zemiak je bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, ktorá dorastá do výšky 60 až 100 cm, niekedy aj 1,5 m. Stonka je priama alebo poliehavá a porastená krátkymi chĺpkami. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté a pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so žltými až oranžovými peľnicami. Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48), čo znamená, že má v každom lokuse 4 nezávislé gény.

Vňať

Tvar a typ vňate ovplyvňuje architektúru porastu. Rozlišujeme stonkový typ a listový typ trsu.

Stonka

Rôzne hrubá a dlhá, na priereze nepravidelne obdĺžnikovitá, trojuholníkovitá alebo okrúhla. Základná farba je zelená, často s pigmentáciou od hnedočervenej po tmavofialovú. Charakteristické sú krídelká na hranách stonky.

List

Pozostáva z listovej čepele a stopky. Listová čepeľ je tvorená z listov umiestnených v pároch a konečného vrcholového lístku.

Hľuzy

Podzemné stonkové hľuzy sú hospodársky najdôležitejšou časťou rastliny. Majú rôzny tvar (okrúhly, oválny, podlhovastý), farbu (biela, žltá, ružová, fialová) a veľkosť.

Odrody zemiakov

Odrody zemiakov sa delia podľa rôznych kritérií:

• Podľa obdobia zberu: veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré.

Existuje množstvo odrôd zemiakov, ktoré sa líšia tvarom hľúz, farbou šupky a dužiny, varným typom a odolnosťou voči chorobám. Tu je prehľad niektorých z nich:

• ADORA: Veľmi skorá odroda zo sadbových zemiakov na trhu. Vyznačujú sa superrýchlym rastom hľúz do konzumnej veľkosti. Sú vhodné na skorý zber už od konca mája. Zemiak je varný typ B. Hľuzy sú veľké oválne, farba šupky je žltá, farba dužiny svetložltá , po uvarení zemiak netmavne.
• ANUSCHKA: Veľmi skorá odroda sadbových zemiakov, vysoko akostná šalátová odroda príťažlivého tvaru s vysokým podielom tržných hľúz. Anuschka má výbornú chuť, peknú žltú šupku s plytkými očkami. Tieto sadbové zemiaky sú veľmi vhodné na balenie v skorom období. Jej pevná konzistencia dáva vysoký predpoklad uplatnenia na trhu i v kuchyni. Zaraďujeme medzi varné typy AB.
• BELLAROSA: Veľmi skorá odroda s červenou šupkou má aj vysokú dormanciu (vysoký stupeň dlhodobého uskladnenia) s dobrou konzumnou hodnotou. Robustná odroda s prevažne vysokou úrodnosťou, s dobrou toleranciou k suchu a dobrou rezistenciou na sekundárny rast. Hľuzy s červenou šupkou so svetlo žltou dužinou, sú oválne s očkami umiestnenými hlbšie.
• COLETTE: Veľmi skorá konzumná odroda sadbových zemiakov, ktorá vyniká pekným oválnym predĺženým tvarom, stabilným tvarom hľúz, hladkou šupkou, plytkými očkami a žltou farbou dužiny. Colette nemá sklon k černeniu dužiny, ku sfarbeniu surovej dužiny a ku chrastavitosti. S ohľadom k dlhému obdobiu vegetačného kľudu si zachováva vysokú konzumnú hodnotu až do neskorej jari. Varný typ AB.
• RIVIERA: Super skorá odroda varného typu AB, ktorú môžete zbierať už za 45 až 70 dní. Hľuzy sú veľké, oválne, so žltou šupkou a bledožltou dužinou.
• RED SCARLETT: Veľmi skorá odroda s vysokou úrodnosťou.

Pestovanie zemiakov

Pestovanie zemiakov môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.

Príprava pôdy

Pôdu je potrebné pripraviť už na jeseň - porýľovať a zapracovať do nej organické hnojivo (maštaľný hnoj alebo kompost), nakoľko zemiaky sú veľmi náročné na živiny. Na jar sa záhon skypri a zapracuje sa hnojivo NPK v dávke 1 kg na 10 štvorcových metrov.

Sadba

Hľuzy je vhodné pred sadením naklíčiť (3 až 6 týždňov). Uložia sa korunkou nahor do obalov z vajíčok alebo plytkých škatúľ a umiestnia sa do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C. Klíčky by mali dorásť na dĺžku 1 až 2 cm. Termín sadenia sa prispôsobí počasiu, pričom rozhodujúca je teplota pôdy (5 až 7 °C). Hľuzy sa sadia do hĺbky 5 až 10 cm vrcholovými púčikmi nahor, ideálna vzdialenosť v riadku je 30 cm. Po vysadení sa nahrnie zemina do výšky asi 10 cm.

Sadenie zemiakov.

Ošetrovanie počas vegetácie

Závlaha

Zemiaky sú vďačné za pravidelnú závlahu, najmä v neskorších fázach rastu.

Nakopcovanie

Aby sa hľuzy správne vyvíjali, rastliny sa niekoľkokrát za sezónu nakopcujú. Keď zemiaky vyklíčia, je dôležité ich okopať, odstrániť burinu a prihrnúť. Tento proces sa opakuje dva- až trikrát, naposledy na začiatku tvorby púčikov. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký.

Zber

Prvé hľuzy sa môžu vyberať už krátko po odkvitnutí, v čase, keď sú listy ešte zelené. Ideálne je vykopať len toľko, koľko je práve potrebné. Ak si chcete dopestovať zemiaky na uskladnenie, vysádzať ich stačí v máji až júni do ľahšej až stredne ťažkej, hlinito-piesočnatej, dobre prekyprenej pôdy s dostatkom humusu. Zemiakom vyhovuje slnečné stanovište. Znakom, že úroda je pripravená na zber, je celkom suchá vňať. Pri samotnom zbere je dôležité dávať pozor na mechanické poškodenia hľúz.

Skladovanie

Pozberané hľuzy sa nechajú asi dva týždne vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky sa neskladujú. Zdravé hľuzy sa uložia najlepšie do debničiek v tmavej miestnosti, kde sa teplota pohybuje od 3 do 6 °C a optimálna vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent.

Choroby a škodcovia

Zemiaky sú napádané mnohými chorobami a škodcami. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans): Najnebezpečnejšia hubová choroba, ktorá škodí počas pestovania a neskôr na uskladnených hľuzách. Prvotné príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, listy postupne vädnú a usychajú. Na skladovaných zemiakoch sa prejavuje ako sivasté až hnedé škvrny na šupke. Ochrana spočíva v včasnom použití fungicídov.
• Mokrá hniloba: Vyskytuje sa vo vlhkých pôdach a počas daždivých rokov alebo pri nesprávnom skladovaní. Prvý príznak je nepríjemný zápach. Dôležité je používať zdravé sadivo a nepestovať zemiaky na rovnakom mieste minimálne štyri roky.
• Stolbur zemiaka: Prejavuje sa kučeravením listov s antokyánovým sfarbením. Trsy nadobúdajú metlovitý vzhľad a rastliny môžu postupne odumierať. Infikované hľuzy bývajú gumovité. Ochorenie prenáša niekoľko druhov cikád, proti ktorým treba zasiahnuť insekticídmi.
• Rakovina zemiaka (Synchytrium endobioticum): Spôsobuje ju huba, ktorá môže v pôde prežiť aj niekoľko desiatok rokov. Na hľuzách sa prejavuje väčšími či menšími hrboľatými nádormi. Ide o karanténnu chorobu, ktorej výskyt treba nahlásiť.
• Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Škodi požieraním listov. Oranžovočervené vajíčka kladie na spodnú stranu listov.
• Drôtovce: Larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Živia sa koreňmi rastlín a vyžierajú diery v hľuzách.

Legislatíva v oblasti ochrany rastlín

Na ochranu rastlín a rastlinných produktov pred škodlivými organizmami sa vzťahuje zákon č. 41/2002 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri ochrane rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov pred škodlivými organizmami, ako aj pri predchádzaní ich šíreniu.

Zákon definuje karanténne škodlivé organizmy, ktorých výskyt je na území Slovenskej republiky zakázaný alebo obmedzený. V prípade zistenia výskytu karanténneho škodlivého organizmu je okresný úrad povinný vyhlásiť karanténu a nariadiť vykonanie rastlinolekárskych opatrení.

Dovoz rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov zo zahraničia podlieha rastlinolekárskej kontrole. Pri dovoze rastlín určených na pestovanie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 7, je dovozca alebo pestovateľ povinný oznámiť fytoinšpektorovi údaje o pozemku, na ktorom sa bude pestovať osivo, sadivo alebo rastliny.

Zoznam škodlivých organizmov a rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ktoré podliehajú rastlinolekárskej kontrole, je uvedený v prílohách č. 1 až 4 vyhlášky č. 41/2002 Z.z. Medzi tieto organizmy a rastliny patria napríklad:

• Škodlivé organizmy: Acleris spp., Anthonomus grandis, Bemisia tabaci, Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus, Erwinia amylovora, Ralstonia solanacearum a ďalšie.
• Rastliny: Rod slivka (Prunus L.), okrem Prunus laurocerasus L., skalníka (Cotoneaster Ehrh.) a Stranvaesia Lindl., ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.), citrusy (Citrus L., Fortunella Swingle, Poncirus Raf.) a ich krížencov, gaštan (Castanea Mill.), jedľovec (Tsuga Carr.), smrek (Picea A. Dietr.) a ďalšie.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá mieni vykonávať činnosti s rastlinami, rastlinnými produktmi a inými predmetmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 10, je povinná požiadať ministerstvo o povolenie na dovoz materiálu. Materiál sa umiestni do karanténnej izolácie, kde sa vykonávajú pravidelné kontroly na prítomnosť škodlivých organizmov.

Kategórie sadiva zemiakov

Podľa nariadenia sa rozlišujú tieto kategórie sadiva zemiakov:

• Predzákladné sadivo zemiakov
• Základné sadivo zemiakov
• Certifikované sadivo zemiakov
• Šľachtiteľské sadivo zemiakov

Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov musí pri uznávaní vykonávanom kontrolným ústavom spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 1. Predzákladné sadivo zemiakov a základné sadivo zemiakov okrem poslednej generácie základného sadiva zemiakov možno vyrábať len z množiteľských porastov, ktoré boli založené v katastrálnom území okresov uvedených v prílohe č. 3.

Predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov vo všetkých generáciách množenia musia pri uznávaní sadiva vykonávanom kontrolným ústavom spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 1.

Sadivo zemiakov sa uznáva ako predzákladné sadivo zemiakov, základné sadivo zemiakov a certifikované sadivo zemiakov vo všetkých generáciách množenia, ak spĺňa požiadavky podľa § 2 písm. b) až d) a podľa § 3 a 4. Šľachtiteľské sadivo zemiakov možno uznať, ak spĺňa požiadavky podľa § 6 ods.

Pri uznávaní sadiva zemiakov podľa odseku 2 vzorky sadiva zemiakov odoberá kontrolný ústav podľa metód schválených medzinárodnými organizáciami z dávok, ktorých najvyššia hmotnosť je 50 t. Najnižšia hmotnosť vzorky je 25 kg. Kontrolný ústav z odobratých vzoriek hľúz sadiva zemiakov vykoná mechanický rozbor. Dávka sadiva musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 2.

Svetová produkcia zemiakov

Podľa údajov FAO sa svetová plocha, na ktorej sa zemiaky pestujú, zmenšila medzi rokmi 1970-2008 z 20,8 miliónov ha na 18,2 miliónov ha. Priemerný výnos však v tomto období vzrástol zo 14,3 t/ha na 17,3 t/ha. Najvyššie hektárové výnosy dosahujú pestovatelia na Novom Zélande a v Holandsku.

Približne 52 % svetovej produkcie zemiakov sa využíva ako potravina, 34 % ako krmivo, 11 % tvoria sadbové zemiaky a 3 % sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh.

Tabuľka svetovej produkcie zemiakov (2008)

tags: #zemiak #botanicky #definícia

Populárne príspevky:

• Ako si vybrať parnú rúru
• Tipy a triky pre úspešný korpus
• Sladko-Slané Potešenie
• Ako upiecť chutného lososovitého pstruha
• Originálna torta Hokejka a puk