Pestovanie a využitie zemiakov

Zemiaky dnes považujeme za bežnú súčasť nášho jedálnička. Dokážeme ich pripravovať na rôzne spôsoby, a dokonca existujú rôzne druhy zemiakov podľa toho, či ich chceme variť nakrájané, v šupke, pripravovať z nich zemiakový šalát, zemiakovú kašu alebo knedle.

Zemiaky pre nás majú tiež dôležitú výživovú hodnotu - obsahujú najmä škroby, vitamíny A, C a vitamíny skupiny C , zo stopových prvkov draslík, horčík, zinok, vápnik a železo.

Akoľvek sa nám zemiaky zdajú bežné, v stredoveku ich naši predkovia ešte nemali k dispozícii. Zemiaky sa dostali do Európy až v 16. a 17. storočí v súvislosti s objaviteľskými výpravami a priviezli ich kolonizátori z Ameriky. Prvú zmienku o varených zemiakoch v Európe máme z roku 1616. Zaujímavé je, že ešte predtým sa pestovali ako okrasná rastlina na záhradách a parkoch. Neskôr sa objavili ako pochutina na dvoroch kráľov, máme ich doložené napríklad z kuchyne francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII.

Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie potraviny na svete. Túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, ale málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.

Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete, s pôvodom v Južnej Amerike, konkrétne v oblasti dnešného Peru a Bolívie, kde sa pestovali už pred tisíckami rokov. Pôvodné andské kultúry zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Prvé pestované odrody zemiakov pochádzajú z peruánskych a bolívijských Ánd, kde ich andské kmene pestovali už pred viac ako 7000 rokmi. Zemiaky boli základnou potravinou pre Inkov, ktorí vyvinuli techniky na ich konzervovanie a sušenie, aby ich mohli uchovať po dlhé obdobia. Zemiaky sa do Európy dostali v 16. storočí.

V Andách sú zemiaky súčasťou dôležitých rodinných rituálov a osláv, kde sa podávajú ako symbol úcty k prírode a jej darom. V Írsku sa zemiaky stali symbolom národa a základom stravy pre väčšinu obyvateľov. Počas Veľkého hladomoru v polovici 19. storočia, ktorý vznikol v dôsledku choroby zemiakových plodín, bola závislosť na tejto plodine príčinou obrovských strát na životoch.

Zemiaky, často označované ako "druhý chlieb", sú na Slovensku stále veľmi obľúbenou a dôležitou plodinou. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania zemiakov, od tradičných metód po súčasné trendy a praktické tipy pre záhradkárov.

Rôzne druhy zemiakov.

Ako pestovať zemiaky

Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, niektoré sú už veľmi staré, niektoré zase celkom moderné. Vyskúšajte sami, čo vám bude najlepšie vyhovovať. Základnou zásadou je, že zemiaky sadíme do pôdy tak, aby vyrašili až po zmrznutých.

Sadíme naklíčené hľuzy, a to do vykopaných hrobčekov (veľkých riadkov) asi 25 až 30 cm od seba. Zemiaky potom zahrabeme zeminou (nakopčíme zeminu na ne), aby vznikli vyvýšené hrúbky. Je to z toho dôvodu, že v hrúbkach potom môžu rásť ďalšie hľuzy, ktoré majú dostatok miesta, a aj vaša úroda tak bude vyššia.

Zemiaky nepotrebujú príliš veľa starostlivosti , stačí zálievka, občas ich môžete prihnojiť (napr. hnojíkom), väčšinou stačí kompost alebo hnoj, ktorý ste do pôdy zaryli na jeseň.

Pestovanie zemiakov v tráve

Pestovanie zemiakov v tráve je pomerne neobvyklá, ale napriek tomu účinná metóda , ako získať skvelú úrodu zemiakov s minimálnou námahou . Najprv musíte zvoliť vhodné miesto na pestovanie zemiakov. Vyberte si miesto, ktoré má dostatok slnka a kde je dobrá drenáž , aby zemiaky mohli dobre rásť.

Následne môžete začať s vrstvením. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Po vytvorení vrstiev môžete začať pridávať zemiaky. Je dôležité nezabudnúť ich rozložiť rovnomerne po celej ploche . Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo do vrstiev, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili.

Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať vrstvy vlhké , ale nie premokrené. Po zhruba 100 dňoch by mali byť zemiaky pripravené na zber. Pokiaľ neviete, kedy je správny čas na zber, môžete si vyskúšať ľahké hmatanie na zem, kde by mali byť zemiaky. Úroda by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa zemiaky nepoškodili.

Pestovanie zemiakov v tráve môže byť skvelou alternatívou pre tých, ktorí nemajú prístup k záhrade alebo nemajú čas na tradičné spôsoby pestovania. Ak chcete vyskúšať pestovanie zemiakov v tráve, nebojte sa experimentovať s rôznymi vrstvami a materiálmi. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov v tráve je metóda no-dig , čo znamená, že nie je potrebné kopať hlboko do zeme.

Pestovanie zemiakov vo vreciach a kvetináčoch

Ďalšou možnosťou na pestovanie zemiakov, najmä na malých záhradkách, je pestovanie vo vreciach. Nezaberie vám miesto na záhrade, vrecia môžete mať postavené aj na betóne, chodníku a pod. Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Existujú aj vrecia, ktoré majú v spodnej časti odopínateľný otvor, aby ste mohli zemiaky žať pohodlne zospodu. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy.

Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené. Podobným spôsobom môžete pestovať zemiaky aj v kvetináčoch. Odporúčame väčšie kvetináče, napríklad s priemerom okolo 30 cm v hornej časti. Do každého kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z kamienkov, výživnú pôdu zmiešanú s kompostom a do hĺbky 20 cm zasaďte naklíčenú hľuzu zemiaka.

Pestovanie zemiakov na slame

Pestovanie zemiakov na slame je pomerne nový spôsob pestovania, ktorý sa stáva stále populárnejší. Pri pestovaní zemiakov na slame je dôležité zvoliť vhodné miesto s dostatkom slnka a dobrou drenážou. Potom je potrebné pripraviť posteľ na zemiaky. Posteľ môžete pripraviť buď na zemi alebo na vyvýšenom záhone.

Potom môžete začať s vrstvením slamy. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená , aby sa zemiaky nepokazili. Po vrstvení slamy môžete začať pridávať zemiaky. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo na slamu, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili.

Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami slamy. Vrstvy slamy by mali byť pokryté listami alebo krajín , aby sa zabránilo vetru a suchu. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať posteľ vlhkú, ale nie premokrenú. Zemiaky tiež potrebujú dostatok živín , takže je dobré pravidelne ich hnojiť organickým hnojivom , ako je napríklad kompost.

Zemiaky by mali byť zberané po zhruba 80-100 dňoch od výsadby . Pred zberom treba posteľ vyhrabať alebo inak odkryť, aby bolo možné ľahko vytiahnuť zemiaky. Pestovanie zemiakov na slame môže byť skvelou alternatívou k tradičnému spôsobu pestovania zemiakov. Pri pestovaní zemiakov na slame môžete experimentovať s rôznymi druhmi slamy a rôznymi spôsobmi vrstvenia. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov na slame vyžaduje pravidelnú kontrolu vlhkosti pôdy a hnojenia, ale celkovo je to veľmi ľahký a úspešný spôsob pestovania zemiakov.

Pestovanie zemiakov vo vežiach

Je relatívne nová metóda, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou po celom svete. Pestovanie zemiakov vo vežiach začína výberom vhodného kontajnera. Kontajner by mal byť dostatočne veľký, aby sa doň zmestila pôda a aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať . Kontajner by mal byť tiež dostatočne hlboký, aby sa v ňom mohli umiestniť vrstvy pôdy.

Potom sa vyberie vhodná pôda a pripraví sa na výsadbu zemiakov. Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny . Vzhľadom na to, že veže zahŕňajú viac vrstiev pôdy, je potrebné mať dostatočné množstvo substrátu. Akonáhle zemiaky začnú rásť, vloží sa ďalšia vrstva pôdy a takto sa postupuje, kým sa nevytvorí veža s tromi až štyrmi vrstvami. Pri každej vrstve je potrebné udržovať dostatočnú vlhkosť, aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať.

Keď zemiaky dorastú, môžu byť zozbierané postupne , vrstvu po vrstve. Pestovanie zemiakov vo vežiach má niekoľko výhod. Vzhľadom na to, že zemiaky sú pestované vo veži, treba menej priestoru a je ľahšie ich pestovať aj v obmedzených priestoroch. Tento spôsob pestovania tiež umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín . Ďalšou výhodou pestovania zemiakov vo vežiach je, že táto metóda môže byť využitá v mnohých rôznych klimatických podmienkach.

Pestovanie zemiakov vo vežiach taktiež umožňuje jednoduchú manipuláciu s pôdou. Pri každej vrstve treba dodať živiny a pôdu, takže nie je potrebné kypriť zem a udržiavať ju v kondícii. Ak chcete vyskúšať pestovanie zemiakov vo vežiach, môžete začať tým, že si zaobstaráte vhodnú nádobu a substrát. Potom už stačí len vybrať semená zemiakov, ktoré chcete pestovať, a začať ich sadiť do pôdy. Výsledkom by mala byť krásna a chutná úroda zemiakov, ktorá bola pestovaná v obmedzenom priestore as minimálnym množstvom práce.

Hnojenie zemiakov

Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín.

Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne. Počas prípravy pôdy na výsadbu môžu byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Pokiaľ však budete používať Hnojík, tak sa spálenia báť nemusíte.

Pri hnojení zemiakov je tiež dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH. V prípade hnojenia Hnojíkom stačí po vysadení zemiakov posypať Hnojík do drážky medzi braborové riadky a takto prihnojiť zemiaky 1x mesačne. V prípade invázie škodcov rozmixujte Hnojík a vyzlečky, tie vylúhujte a rastliny celé polejte.

Správne hnojenie je kľúčom k bohatej úrode zemiakov.

Choroby a škodcovia zemiakov

Neskorá pleseň je jednou z najvýznamnejších chorôb zemiakov. Príznaky plesne na listoch sa všeobecne objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté , oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy. Vývoj je nepravidelný a niekedy nitkovitý cez dužinu hľúz.

Zemiaková antraknóza je spôsobená hubou Colletotrichum coccodesa hoci ide o ľahšie ochorenie, ide o jednu z najproblematickejších škvrnitých chorôb.Tento patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy . Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.

Alternaria, tiež známa ako alternáriová škvrnitosť zemiakov, je hubový patogén prenášaný prevažne pôdou , ktorá postihuje plodiny zemiakov. Diagnostika môže byť problematická, pretože symptómy môžu byť zamenené za nedostatok živín alebo vädnutie Verticillium.Alternaria spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.

Baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium spôsobujú mäkké hniloby hľúz.Pectobacterium atrosepticum je tradične považované za hlavnú príčinu čiernej nohy. Niektoré druhy Dickeya môžu spôsobiť vädnutie a hnilobu stoniek v teplejších obdobiach, najmä keď teplota stúpne nad 25ºC. Príznaky mäkkej hniloby typicky zahŕňajú mäkké, vlhké, krémovo sfarbené tkanivá. Choré tkanivo je ostro ohraničené od zdravého tkaniva a niekedy má tmavšie okraje. Černanie stonky možno pozorovať už krátko po vzídení a potom kedykoľvek v priebehu vegetácie, najmä pri vlhkom počasí. Napadnuté môžu byť jednotlivé stonky alebo celý trs. Stonka alebo celá rastlina vädne, krní a postupne odumiera. Pri daždivom počasí a vysokej vlhkosti môžu baktérie napádať aj vegetačné vrcholy alebo spôsobovať mäkké čierne nekrotické lézie na ktorejkoľvek časti stonky. Na hľuzách vyvolávajú baktérie mäkkú hnilobu, ktorá je charakteristická nepríjemným zápachom.

Obyčajná chrastavitosť, spôsobená hlavne Streptomyces scabiei , je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz.V dôsledku toho môže byť obzvlášť problematické tam, kde nie je k dispozícii zavlažovanie.Lézie môžu byť kruhové alebo hranaté a môžu splývať do veľkých nepravidelných oblastí. Závažnosť sa môže pohybovať od riedkych bezfarebných korkových lenticel po tmavo hnedé, vyvýšené alebo jamkovité chrasty pokrývajúce povrch hľúz. Obyčajnú chrastavitosť možno ľahko zameniť s prašnú chrastavitosťou . Prašné chrasty však bývajú menšie, majú guľatejší charakter a pri zrastaní majú tendenciu splývať skôr ako samostatné erupcie než ako jeden veľký chrasta.Podporujú ho ľahké priepustné pôdy a suché počasie v júni/júli, kedy dochádza k rýchlej tuberizácii. Aby ste zabránili rozvoju obyčajnej chrastavitosti v suchých podmienkach, mali by ste z avlažovať každé 4 - 6 dní po dobu 3 až 4 týždňov po iniciácii hľúz.

Prašná chrastavitosť ( Spongospora subterranea ) je hubová škvrnitá choroba zemiakov. „Prášok“ sa skladá z guličiek spór (cystosori), ktoré sa uvoľňujú do pôdy a môžu prežiť až desať rokov. Tie uvoľňujú pohyblivé zoospóry, ktoré infikujú koreňové vlásky. Prašná chrastavitosť je tiež prenášačom vírusu Potato Mop Top Virus (PTMV).Neexistujú žiadne nadzemné príznaky. Pri koreňoch sa môžu vyvinúť výrazné svetlé nepravidelne laločnaté hálky. Prašné chrasty sa najprv prejavujú ako malé vyvýšené pupienky pod šupkou. Ako sa rozťahujú, koža sa otvorí a odhalí tmavo hnedú prašnú hmotu cystosori. Lézie sú obvykle plytké priehlbiny obklopené vyvýšenými natrhnutými okrajmi natrhnutej kože. Všeobecne sú malé, tmavé a okrúhle. Tam, kde sú postihnuté veľké plochy, majú prašné chrasty tendenciu sa javiť ako zoskupení jedinci a všeobecne sa nezlučujú do obrých chrast. Ďalšia forma ochorenia sa vyskytuje tam, kde infekcia vedie k nápadným výrastkom, často pokrytým hnedými jamkovými priehlbinami, ale bez otrhaných okrajov šupky. Počas skladovania sa choroba nešíri, ale lézie môžu byť výraznejšie.

Obyčajná chrastavitosť vs prašná chrastavitosťBežné lézie chrasty sa značne líšia a môžu vyčnievať alebo vytvárať krátery na povrchu. Často sa spájajú do obrých chrást. Občas sú vidieť hranaté hrany a hviezdicovité praskanie.Prašné lézie chrasty majú jednotnejší tvar a sú všeobecne malé, okrúhle vyrážky cez šupku, ktoré väčšinou zostávajú diskrétne. V mäse sa môže vytvoriť plytká priehlbina.Prašná chrastavitosť je ochorenie prenášané pôdou , ktoré býva častejšie vyskytované v chladných, vlhkých podmienkach a ťažkých pôdach. Ochorenie je vyvolané vlhkými pôdnymi podmienkami pri iniciácii hľúz s infekciou cez lenticely a príležitostne cez očká alebo rany.Odolnosť kultivaru a dlhé striedanie miesta výsevu zemiakov (po 4 rokoch) sú najúčinnejšími spôsobmi boja s infikovanou pôdou a čistá pôda by mala byť vždy vysadená čistým semenom. Neprelievajte vodou, najmä počas iniciácie hľúz. Použite kultiváciu na podporu dobrej štruktúry pôdy, aby sa udržala voľná odvodnená pôda.

Najničivejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Dospelý je žltý, oválny chrobák dlhý 6 až 11 mm a šírku 3 mm s 10 čiernymi pruhmi na krídlach. Larvy sú jasne ružové až červené s čiernymi hlavami a staršie larvy majú po stranách tela dva rady čiernych bodiek.Dospelec prezimuje asi 15 - 25 cm pod povrchom pôdy, obvykle mimo poľa, kde sa živí ako larva. Pásavky sa presúvajú do radov plotov, vodných tokov atď. na okrajoch polí, aby sa zavŕtali do pôdy a prezimovali. Skoro na jar, keď je pôda dostatočne teplá na pestovanie zemiakov, sa pásavka objaví a začne hľadať vhodnú hostiteľskú rastlinu . Keď ju nájde, okamžite sa začne kŕmiť. Dospelé pásavky sa pária a každá samica chrobáka kladie skupiny 10-20 vajíčok (celkom niekoľko stoviek), obvykle na spodnú stranu spodných listov. Vajíčka sa liahnu za 4-10 dní v závislosti na teplote a larvy sa okamžite začnú živiť jemnými mladými listami. Prvý a druhý vývojový stupeň chrobáka nespotrebúva mnoho listového tkaniva kvôli ich veľkosti. Tretí a štvrtý stupeň vývoja spôsobujú väčšinu defoliácie a majú tendenciu sa živiť staršie tkanivo listov. Larvy majú vo zvyku živiť sa listami v hornej časti rastliny. Po 2-3 týždňoch kŕmenie larvy spadnú z rastliny, zavŕtajú sa do pôdy a zakuklia sa. Dospelci potom vyliezajú z...

Najčastejším škodcom je mandelinka zemiaková. Keď sa vyskytne, zbierajte ju ručne alebo použite ekologický postrek. Počas tvorby hľúz (kvitnutie) - ak je sucho, zalejte poriadne raz za niekoľko dní.

Kedy sadiť zemiaky?

Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie a najčastejšie pestované plodiny v slovenských záhradách. Ich pestovanie nie je náročné, no ak chcete dosiahnuť bohatú úrodu, mali by ste poznať správne zásady, kedy a ako sadiť zemiaky. Sadenie zemiakov sa najčastejšie vykonáva na jar, ideálne v období od marca do mája. Presný čas však závisí od klimatických podmienok konkrétneho regiónu a aktuálneho počasia. Kľúčovým faktorom je teplota pôdy - zemiaky by ste mali sadiť až vtedy, keď sa pôda ohreje aspoň na 7 - 10 °C. V chladnej pôde hľuzy môžu začať hniť alebo sa vôbec nezačnú vyvíjať.

V teplejších oblastiach južného Slovenska môžete začať so sadením už koncom marca, no vo vyšších polohách si počkajte až do druhej polovice apríla alebo začiatku mája. Nezabudnite, že jarné mrazy môžu mladé rastlinky zničiť, preto ak sadenie zemiakov prebieha príliš skoro, odporúča sa ich prikryť netkanou textíliou.

Zaujímavou alternatívou je sadenie zemiakov v auguste, ktoré umožňuje dopestovať úrodu na jeseň. Tento spôsob vyžaduje rýchlorastúce, skoré odrody a dostatočne teplé počasie, no ak máte priestor, je to výborný spôsob, ako využiť záhradu aj v druhej polovici roka.

Skoré odrody môžete zberať už po 70-90 dňoch, čiže približne v júli.

BEZORBOVÉ PESTOVANIE ZEMIAKOV (Trebišov)

Výber odrody zemiakov

Výber vhodnej odrody je jedným z kľúčových faktorov úspešného pestovania. Ak premýšľate, aké zemiaky sadiť, odpoveď závisí od účelu ich využitia a dĺžky vegetačnej doby.

Základné delenie zemiakov:

Skoré odrody - vhodné na konzumáciu už počas leta. Majú kratšiu dobu dozrievania (cca 60-75 dní). Ideálne pre sadenie zemiakov v auguste aj na skorú jarnú úrodu.
Poloneskoré odrody - dozrievajú 90-110 dní, univerzálne použitie.
Neskoré odrody - dozrievajú 120 dní a viac, výborné na dlhodobé skladovanie. Vhodné na sadenie zemiakov na jeseň, ak plánujete skorý zber na jar.

Odporúča sa kupovať certifikované sadbové zemiaky, ktoré sú zdravé a odolné voči chorobám. Vyhnite sa sadbe zemiakov z obchodu - tie často bývajú chemicky ošetrené proti klíčeniu.

Prehľad skorých odrôd zemiakov: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše.

Prehľad stredne skorých odrôd zemiakov: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše.

Prehľad stredne až neskoro dozrievajúcich odrôd zemiakov: Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.

Príprava pôdy a stanovisko

Sadenie zemiakov si vyžaduje kvalitne pripravenú pôdu. Zemiaky preferujú slnečné miesto s hlinovitopiesčitou, dobre priepustnou pôdou s pH medzi 5,5 - 6,5. Miesto by nemalo byť premočené - prílišná vlhkosť podporuje vznik hniloby.

Základné kroky prípravy pôdy:

Jesenné rytie - pôdu môžete prekypriť už na jeseň.
Odstránenie buriny - pred sadením dôkladne odstráňte burinu na pozemku.
Hnojenie - použite kompost, maštaľný hnoj alebo špeciálne hnojivá pre zemiaky.
Striedanie plodín - nepestujte zemiaky na tom istom mieste viac rokov po sebe.

Zemiakom sa najlepšie darí na piesočnato-hlinitých a hlinito-piesočnatých pôdach. Možno ich však pestovať aj na hlinitých a ílovitých pôdach. Pred sadením ich treba dôkladne prekypriť. Nevhodné sú zamokrené, kamenisté a zaburinené pôdy. Dobre sa prispôsobujú kyslejšej pôdnej reakcii, mierne vápnenie kyslých pôd im neškodí.

Predsadenie: Ako pripraviť sadbové zemiaky

Pred samotným sadením je ideálne nechať sadbové zemiaky naklíčiť. Tento proces trvá približne 2 až 4 týždne.

Postup nakličovania:

Rozložte hľuzy do plytkej nádoby (napr.
Umiestnite ich na svetlé a chladné miesto (ideálna teplota je 12-15 °C).
Dbajte na to, aby hľuzy nevyschli - v prípade potreby ich mierne navlhčite.

Naklíčené zemiaky sa sadia od apríla do záhona s priepustnou pôdou obohatenou o kompost a bohatou na živiny. Najlepšie, ak si pôdu na výsadbu zemiakov pripravíte dva týždne vopred.

Cieľom je dosiahnuť dva centimetre hrubé očká. Metódy pestovaniaNa motyku: Ak máte menšiu záhradku, môžete zemiaky sadiť na motyku. Pozemok vopred dobre zavlažte a kultivujte. Pôdu prekyprite a nechajte ju "sadnúť" aspoň pár dní pred výsadbou. Zemiaky sadíme vo vzdialenosti 20 až 30 cm.

Ako sadiť zemiaky: Krok za krokom

Sadenie zemiakov prebieha v niekoľkých základných krokoch. Správna technika výsadby ovplyvní nielen výšku úrody, ale aj kvalitu hľúz.

Základné zásady sadenia:

tags: #zemiaky #pestovanie #a #využitie