Zemiaky odroda Tosca: Charakteristika a pestovanie

Zemiaky, bandurky, krumple - v závislosti od regiónu Slovenska môžu mať zemiaky rôzne názvy, ale botanický názov tejto rastliny je Solanum tuberosum L. Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie potraviny na svete. Túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, ale málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia.

Tento článok sa zameriava na odrodu Tosca, jej charakteristiku, pestovanie a využitie, ale aj na všeobecné informácie o zemiakoch.

História a význam zemiakov

Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti Peru, kde boli súčasťou jedálnička už pred 4 až 5 tisíc rokmi. Do Európy sa dostali v roku 1565 ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa rozšírili v Írsku a odtiaľ ich kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. V kontinentálnej Európe sa najskôr pestovali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Až pruský kráľ Fridrich II. nariadil ich pestovanie v Prusku okolo roku 1740.

Zemiaky sa stali základom stravy väčšiny Európanov a sú cenené pre svoju nutričnú hodnotu a všestrannosť v kuchyni.

Zloženie a nutričná hodnota zemiakov

Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny. Z tejto sušiny tvorí približne 75 % škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky sú tiež bohaté na vitamíny a minerálne látky, najmä draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky draslíka. Významný je aj obsah vitamínu C - 100 g zemiakov v šupke pokryje 33 % dennej dávky tohto vitamínu.

Delenie zemiakov podľa doby zberu

Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni.

• Nové zemiaky: Zbierajú sa od začiatku januára do polovice mája, prevažne v teplejších krajinách a takmer vždy sa dovážajú. Vyznačujú sa tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. S príchodom jari sa mnohí ľudia na trhoch obzerajú po nových zemiakoch, ktoré sa v mnohých prípadoch zamieňajú s tzv. skorými zemiakmi.
• Skoré zemiaky: Na Slovensku sa zbierajú od 16. mája do 30. júna. Majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú dostupné priamo z miestnych polí.
• Konzumné (neskoré) zemiaky: Zbierajú sa po 30. júni.

Často sa stretnete aj s informáciou, že ide o zemiaky jedlé, skoré alebo nové a aký varný typ sú. Zemiaky označované ako jedlé sú tie minuloročné zemiaky, ktoré boli zozbierané na jeseň (minulý rok). Samozrejme, neznamená to, že sú staré alebo menej kvalitné.

Varné typy zemiakov

Podľa toho, na čo sa chystáte použiť zemiaky by ste mali zvážiť, aký varný typ si v obchode kúpite. Je dobré vedieť, že zemiaky možno rozdeliť na niekoľko druhov podľa ich úžitkovo-konzumných vlastností. Najbežnejšie sú tri základné varné typy: A, B a C. Možno sa však stretnúť aj s prechodnými typmi: AB a BC.

• Varný typ A: Zemiaky s pevnou štruktúrou po varení. Sú len veľmi málo múčnaté a ani pri dlhšom varení sa nerozvaria. (šalátový typ: tvrdé, pevné a šťavnaté)
• Varný typ B: Univerzálne zemiaky, ktorými sa prakticky nedá nič pokaziť. Tento typ zemiakov je už menej pevný, viac múčny a varením sa čiastočne rozpadáva. (univerzálny: univerzálny, stredne mäkký so stredným obsahom škrobu)
• Varný typ C: Zemiaky obsahujúce veľa škrobu. (múčne: sypké, suché, mäkké, po uvarení sa drobia)

• Typ AB: šalátový, univerzálny: pomerne pevný, s nízkym obsahom škrobu
• Typ BC: univerzálny, múčny: pomerne suchý a mierne múčny

Tabuľka varných typov zemiakov a ich využitie:

Odrody zemiakov a ich charakteristika

Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov, pričom každá odroda sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše.

Na Slovensku a v Česku môžete nájsť až 181 rôznych odrôd.

Rozdelenie odrôd podľa doby dozrievania:

• Veľmi skoré odrody: Vegetačné obdobie 60 až 100 dní. Patria sem odrody: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa. K najskorším z nich patria Adora a Riviera so zberom už 65 dní po výsadbe, čo je neraz už koncom mája. Zaujímavosťou odrody Adora je jej zloženie. Obsahuje najnižšie množstvo uhľohydrátov, čo ocenia cukrovkári.
• Skoré odrody: Dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria sem Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak. Hodí sa na varenie, pečenie, prípravu pyré.
• Stredne skoré odrody: Majú vegetačné obdobie 110 - 120 dní. Patria sem odrody Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria. Agria patrí medzi najžiadanejšie odrody na Slovensku, v Česku i v Nemecku. Je to stredne skorá až stredne neskorá odroda zemiakov s oválnymi veľmi veľkými hľúzami, dužina je tmavo žltá, vysoko úrodná, varný typ zemiakov B-BC, vhodná na priamu spotrebu, na výrobu hranolkov, chipsov, ale aj na bežný konzum. Agria si zachováva výbornú kvalitu konzumu až do jari, čím sa zaraďuje medzi najobľúbenejšie odrody na trhu. Dužina je výrazne žltá, obzvlášť po uvarení farebne stála. Vykazuje vysoký výnos, na niektorých lokalitách má sklon ku chrastavitosti hľúz. Agria uprednostňuje stredne až viac kvalitné pôdy s rovnomerným zásobovaním vodou a živinami. Plochy, ktoré majú sklon k vytváraniu chrastavitosti, sa nedoporučujú. K dobrému nasadenie hľúz možno odporučiť včasné zavlažovanie. Agria má veľké hľuzy a má len nízke alebo stredné nasadenie hľúz. Agria potrebuje menej dusíkatého hnojenia ako je zvyčajné pri iných odrodách tejto výkonnosti. Je citlivá na prehnojenie dusíkom. K urýchleniu zrenia porastu a uľahčenie zberu je dobré znížiť podiel vňati, ale nezničiť porast pred fyziologickú zrelosťou. Rýchle osušenie chladným nočným vzduchom zamedzuje infekcii hľúz a prispieva k dobrému zdravotnému stavu a skladovateľnosti. Je potrebné kontinuálne znižovať teplotu skladovania.
• Stredne až neskoro dozrievajúce odrody: Dozrievajú viac ako 120 dní. Patria sem Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca. Poloskoré až neskoré odrody dozrievajú nad 120 dní. Patria sem: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.

Odroda Tosca

Tosca patrí medzi stredne až neskoro dozrievajúce odrody zemiakov. Bližšie informácie o jej špecifických vlastnostiach (chuť, štruktúra, farba dužiny, varný typ) by boli potrebné pre kompletnú charakteristiku.

Pestovanie zemiakov

Pestovanie zemiakov si vyžaduje správny výber sadby, prípravu pôdy a dodržiavanie základných pestovateľských postupov.

Sadba zemiakov

Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. Zemiaky kúpené v obchode síce chutia dobre, ale domáce, ktoré si sami vypestujete, chutia úplne inak. Sú jednoducho chutnejšie, voňavejšie a navyše máte istotu, že nie sú plné chemikálií.

Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.

Príprava na výsadbu

Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.

Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody.

Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.

Výsadba zemiakov

Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6-8 °C). Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C.

Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba (ak sadíte do hrobčekom, tak ich vytvorte od seba v tejto vzdialenosti), nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výšky hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Ak je hľuza vysadená naopak, pripravíte ju o množstvo zásobných látok a energie a oddialite tak začiatok rastu. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmich až pätnástich centimetrov. Dbajte na to, aby riadky boli rovné po celej dĺžke. Záhony zalejte a zemiaky udržiavajte stále mierne vlhké (potom veľmi rýchlo naklíčia). Po vzídení prvých listov ich znovu prihrňte, podporíte tým vývin hľúz a zároveň znemožníte rast burine.

Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Starostlivosť o zemiaky počas rastu

Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky sú pomerne odolná plodina.

V susedstve zemiakov sa nedarí paradajkám, zle sa darí aj červenej repe, zeleru, hrachu a uhorkám. Zemiaky ohrozuje pleseň zemiaková. Pravidelná alebo preventívna ochrana sa vykonáva len u odrôd určených pre skladovanie, skoré odrody sú ohrozené ďaleko menej. Je nutné zabrániť prechodu plesne z vňate do hľúz. Ak nestihnete chemickú ochranu vňate, je potrebné napadnutú vňať z pozemku odstrániť (najlepšie pokosením tesne pri zemi). Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.

Zo škodcov je potom hrozbou pásavka zemiaková, ktorej larvy napadajú listy. Na malej ploche je ideálny ručný zber. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa. Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje.

Vertikálne pestovanie zemiakov

Mnohí si však myslia, že na ich pestovanie treba veľký kus záhrady. Dnes už ale naozaj nepotrebujete rozľahlý pozemok, aby ste si vypestovali aspoň pár kilogramov vlastných zemiakov. Stačí vám balkón, terasa alebo malý priestor v záhrade. Riešením je totiž vertikálne pestovanie - efektívna a moderná metóda, ktorá šetrí miesto aj námahu. Možno ste už o tomto spôsobe počuli, no báli ste sa ho vyskúšať. Pritom nie je dôvod váhať, vertikálne pestovanie zvládne aj úplný začiatočník. Ide o jednoduchú, lacnú a praktickú metóda, pri ktorej máte zemiaky vždy poruke.

Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému. Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny. Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Rastlina bude týmto spôsobom nútená budovať dlhší a silnejší koreňový systém, vďaka ktorému sa vám vytvorí viac vrstiev, v ktorých rastú hľuzy.

Odborníci tvrdia, že teoreticky môžete z jednej sadbovej hľuzy získať až šesť kilogramov zemiakov. Realita však býva trochu skromnejšia - skúsenosti pestovateľov ukazujú, že z jednej rastliny sú typicky okolo 2 kilogramy menších zemiakov. Dôvodom je konkurencia o živiny a svetlo. Napriek tomu ide stále o dobrý výsledok, najmä ak pestujete na malej ploche.

Jednou z najväčších výhod vertikálneho pestovania je ľahký prístup k rastlinám. Jednoducho ich môžete kontrolovať, odstraňovať škodcov a pohodlne zberať. Navyše je pestovanie oveľa čistejšie - nepotrebujete sa ohýbať do klasického záhonu a pri zbere nemusíte pracne vyhrabávať zemiaky zo zeme.

Aby bola úroda ešte lepšia, existuje skvelý trik, ktorý zemiakom výrazne prospieva - použitie kávovej usadeniny. Zemiaky milujú mierne kyslé pôdy (ideálne pH je od 5,5 do 6,5). Práve kávový lógr má kyslejšie pH a zároveň obsahuje množstvo prospešných živín, ako sú dusík, fosfor a draslík, ale aj stopové prvky ako horčík, vápnik či meď. Kávovú usadeninu môžete do pôdy ľahko zapracovať, alebo si z nej vyrobiť tekuté hnojivo: Zmiešajte ju s vodou v pomere 1:5, nechajte zmes odstáť približne 1 až 2 týždne a potom ňou zalievajte rastliny. Táto jednoduchá metóda pomôže vašim zemiakom výrazne zosilnieť a rozvinúť sa.

Vertikálne pestovanie je vhodné aj pre začiatočníkov. Pri správnom postupe môžete dosiahnuť veľmi slušnú úrodu. Nezabudnite na pravidelnú zálievku - zemiaky milujú vlhkosť, ale nie zamokrenie. Sledujte škodcov a choroby, aby ste mohli rýchlo reagovať. Ak máte chuť experimentovať a ochutnať naozaj domáce zemiaky, teraz je najvyšší čas začať.

Zber zemiakov

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť.

tags: #zemiaky #odroda #tosca #charakteristika #pestovanie

Populárne príspevky:

• Zdravé recepty s pšeničnými vločkami
• Účinky fenikla na zdravie
• Použitie tanierových rezných kotúčov
• Sladké potešenie bez výčitiek
• Recept na mrkvovú tortu