Výber odrôd zemiakov vhodných do piesočnatej pôdy

Začiatok hlavnej záhradkárskej sezóny klope na dvere a s ním aj sadenie zemiakov. Ak uvažujete o tom, aké odrody zemiakov vysadíte tento rok, tento článok je pre vás. Pri výbere správnej odrody zemiakov je potrebné zvážiť množstvo faktorov, vrátane typu pôdy.

Tento článok sa zameriava na výber vhodných odrôd zemiakov pre piesočnaté pôdy a poskytuje užitočné informácie pre úspešné pestovanie. Pre pestovanie v piesčitých pôdach je dôležité vybrať odrody, ktoré sú rezistentné voči chrastavitosti.

Prečo si vybrať certifikovanú sadbu zemiakov?

Častou otázkou je, či je nutné kupovať novú sadbu, alebo stačí použiť zvyšky z predošlej úrody. Mnohí záhradkári zvažujú, či by nebolo lacnejšie nasadiť konzumné zemiaky zo supermarketu.

Dôvodom, prečo je lepšie použiť certifikovanú sadbu, je, že táto sadba bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a spĺňa určité predpisy stanoveného biologického stavu. Certifikovaná sadba je pestovaná v sterilnej pôde, a preto neobsahuje vírusy, nematódy alebo plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu alebo do pôdy v záhrade. Konzumné zemiaky bývajú často ošetrené proti klíčeniu, čo ich robí nevhodnými na sadenie.

Ak chcete sadiť certifikovanú sadbu niekoľko rokov po sebe, hľadajte vyššie stupne množenia označené ako C1/A alebo ELITA.

Kritériá výberu odrôd zemiakov

Pri výbere zemiakov je dôležité zohľadniť niekoľko kritérií:

• Účel použitia: Hľadáte zemiaky tvrdšej konzistencie, nerozváravé, na prípravu zemiakového šalátu? Alebo zemiaky, ktoré sa ľahko upečú, no nerozpadávajú sa pri varení?
• Doba konzumácie a skladovateľnosť: Chcete mať v lete vlastné čerstvé zemiaky alebo ich chcete dlhodobo skladovať?
• Pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov: Každá odroda je rôzne odolná voči jednotlivým chorobám. Je málo známe, že náchylnosť na jednotlivé choroby môže byť iná na listoch a iná na hľúzach.
• Typ pôdy: V prípade, že pestujete v piesčitých pôdach, hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosti.

Pôdne podmienky pre pestovanie zemiakov

Ideálne pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.

Činitele, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj rastlín:

• Činitele neživej prírody (abiotické faktory):
  • Poveternostné a klimatologické činitele (svetlo, teplo, voda, vzduch)
  • Topografické činitele (nadmorská výška, sklon terénu, tvárnosť zemského povrchu)
  • Edafické činitele (vlastnosti pôdy a jej zloženie)
• Činitele živej prírody (biotické faktory):
  • Pôsobenie kultúrnych rastlín na prostredie (vplyv koreňovej sústavy na pôdu, rastlinné zvyšky)
  • Medzidruhové a vnútrodruhové vzťahy v spoločenstve kultúrnych rastlín
• Pôsobenie človeka (antropogénne faktory):
  • Cielené práce človeka pri úprave prostredia pre kultúrne rastliny, melioračné zásahy a vhodný výber kultúrnych rastlín do daného prostredia.

Hlavné vegetačné činitele ako svetlo, teplo a voda sú navzájom nenahraditeľné a majú nezvratný vplyv na rastliny.

Klimatické faktory

Klimatické faktory sú trvalé faktory prostredia so sezónnou a ročnou dynamikou. Pri pestovaní rastlín je nutné ich rešpektovať výberom vhodných poľnohospodárskych rastlín pre dané agroklimatické oblasti.

Klíma určitej oblasti závisí od teploty, tlaku vzduchu, množstva slnečného žiarenia, zrážok a vetra. Zemeguľa sa rozdeľuje na tropické, mierne a polárne klimatické pásma. Vzdialenosť od mora a nadmorská výška tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní rozdielnych klimatických podmienok.

Počasie, podnebie a ich prvky

Poľnohospodárska výroba je závislá od počasia, preto má meteorológia veľký význam pri predpovedaní počasia. Klimatológia napomáha pri plánovaní rozmiestnenia poľnohospodárskej výroby.

• Meteorológia: Náuka o počasí.
• Klimatológia: Náuka o podnebí.

Počasie je okamžitý stav atmosféry na danom mieste, charakterizovaný meteorologickými prvkami a javmi.

Medzi základné klimatologické prvky patria:

• Priemerná ročná dĺžka slnečného svitu
• Priemerná ročná teplota vzduchu
• Priemerné ročné zrážky
• Priemerná ročná vlhkosť vzduchu
• Priemerná dĺžka trvania snehovej prikrývky
• Priemerná teplota pôdy
• Priemerný počet slnečných dní

Svetlo a teplo

Svetlo pochádza zo slnečného žiarenia, ktoré vyžaruje elektromagnetickú energiu. Pri fotosyntéze sa využije len 3 - 5 % slnečného žiarenia. Elektromagnetické vlny s dĺžkou od 10-9 do 10-6 m majú najväčší význam pre organizmy a deje v atmosfére.

• Ultrafialové žiarenie: Má najkratšiu dĺžku vln. Je škodlivé pre organizmy.
• Svetelné žiarenie: Má najväčší význam pre rastliny a pre atmosférické deje. Je zdrojom energie potrebnej pre fotosyntézu.
• Infračervené žiarenie: Má najväčšiu vlnovú dĺžku. Pre rastliny má význam ako tepelné žiarenie.

Slnečné žiarenie je viditeľné aj neviditeľné žiarenie rôznych vlnových dĺžok (300 - 3000 nm). Viditeľné žiarenie je v rozsahu 380 - 760 nm. Neviditeľné žiarenie zahŕňa krátkovlnné teplotné žiarenie (760 - 3000 nm) a ultrafialové žiarenie (menej ako 400 nm). Celkové slnečné žiarenie, ktoré prichádza na Zem, sa označuje ako globálne žiarenie.

Svetlo pôsobí vo fotosyntéze, pri raste a pri fotoperiodizme. Pestovateľ môže vplyv svetla na rastlinu ovplyvniť voľbou stanovišťa, hustotou a organizáciou porastu. Nerešpektovanie svetelných nárokov rastlín spôsobuje rastlinám nežiaduce rastové a vývinové odchýlky.

Nedostatok svetla: Spomaľuje fotosyntézu, spôsobuje nedostatok asimilátov, spomalenie rastu listovej plochy, žltnutie, vodnatenie a rednutie rastlinných pletív a nízky obsah sušiny.

Nadbytok svetla: Spomaľuje rast, mení sfarbenie listov, blednú farby kvetov, dochádza k poškodeniu rastlín.

Rastliny sa delia podľa nárokov na dĺžku slnečného žiarenia na rastliny dlhého dňa (nad 12 hodín denne), rastliny krátkeho dňa (menej ako 12 hodín denne) a neutrálne rastliny.

Pohltené slnečné žiarenie sa mení na tepelnú energiu, ktorá zohrieva povrch pôdy. Teplota ovplyvňuje všetky životné procesy rastlín. Vzťah teploty a živých organizmov môžeme vyjadriť minimálnou, optimálnou a kritickou teplotou. Dôležitým ukazovateľom je tepelná vegetačná konštanta, ktorá predstavuje sumu teplôt, ktoré rastlina potrebuje počas vegetačného obdobia.

Odrody zemiakov vhodné do piesočnatých pôd

Pri výbere odrôd zemiakov do piesočnatých pôd je dôležité zamerať sa na tie, ktoré sú odolné voči chrastavitosti a dobre znášajú suchšie podmienky.

Veľmi skoré odrody

• Impala: Určená najmä na priamy konzum.
• Adora: Holandská odroda so superrýchlym nárastom hľúz do konzumnej veľkosti. Určená pre najskoršie zbery.
• Carrera: Veľmi skorá odroda s vyrovnanými hľuzami, vhodná na skorý zber a na pranie.
• Red Scarlett: Veľmi skorá odroda s červenou šupkou, vysoká úroda pri skorom zbere.
• Volumia: Veľmi skorá odroda s peknými oválnymi hľuzami určená na konzumné účely.

Skoré odrody

• Bohémia: Skorá odroda s vysokým výnosom a výbornou chuťou.
• Sunita: Vysokoúrodná skorá odroda so žltou dužinou, ktorá netmavne.
• Malvína: Skorá slovenská odroda s dobrou odolnosťou voči suchu.
• Vivaldi: Vysokoúrodná odroda, vhodná aj pre skoré letné zbery.
• Annabelle: Konzumné zemiaky vynikajúcej chuti, vhodné na šaláty.

Stredne skoré a neskoré odrody

• Manitou: Pod ružovo-červenou šupkou sa ukrýva svetložltá dužina s výbornými chuťovými vlastnosťami.
• Soraya: Tieto zemiaky majú predpoklad vysokého výnosu.
• Cicero: Úrodná odroda s výbornou odolnosťou proti plesni zemiakovej. Vhodná aj na pranie a pre bio pestovanie.
• Monalisa: Odroda s výbornou konzumnou kvalitou a dobrou skladovateľnosťou.
• Agria: Patrí medzi najžiadanejšie odrody, vhodná na priamu spotrebu, na výrobu hranolkov a chipsov.

Detailnejší prehľad odrôd

Pri rozhodovaní o výbere odrody zemiakov pre vašu záhradu, nezabudnite zvážiť všetky spomenuté faktory. Správny výber vám zabezpečí bohatú úrodu a chutné zemiaky.

tags: #zemiaky #odrody #do #pieskovej #zemi

Populárne príspevky:

• Tradičné slovenské recepty
• Rozpoznávanie čerstvej klobásy
• Úspešné liahnutie vajec
• Recepty na bezmúkovú knedľu
• Recepty na tvarohové dezerty