Pestovanie zemiakov a osevný postup

Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. Ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť. Ako na to, aby sa nám v pestovaní zemiakov dobre darilo?

1. Výber odrody zemiakov

Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.

• Veľmi skoré odrody: Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
• Stredne skoré a stredne neskoré odrody: Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.

Dĺžka vegetačnej doby jednotlivých odrôd:

• Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
• Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
• Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní.
• Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.

Varné typy zemiakov:

Zemiaky sa delia aj podľa varného typu, ktorý určuje ich vhodnosť na rôzne použitie v kuchyni:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Prehľad varných typov zemiakov:

2. Kvalitná sadba zemiakov

Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu.

Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

3. Predklíčenie sadby

Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!

Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

4. Príprava pôdy a výsadba

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík.

Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.

Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

5. Prihŕňanie (kopcovanie) zemiakov

Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.

6. Starostlivosť počas vegetácie

Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.

Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

7. Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.

8. Zber zemiakov

Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.

9. Osevný postup a striedanie plodín

Každý organizmus (teda aj pôda) sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho „orgány“ či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín. Okrem toho, dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb.

Na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy. Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami. Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením.

Pri pestovaní zeleniny je dôležité nielen dlhodobo udržiavať zdravú a úrodnú pôdu, ale aj v maximálnej miere zohľadniť požiadavky zelenín, ako je obsah humusu, hrudkovitosť pôdy, intenzita slnečného žiarenia a pôdna vlhkosť. Zeleniny klasicky hnojíme na jeseň tým, že do pôdy zapravíme kompostovaný maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m2. Podľa podobnosti pestovateľských nárokov môžeme jednotlivé zeleniny zadeliť do niekoľkých skupín, čo nám uľahčí zostavenie osevných postupov. Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na vysoký obsah živín v pôde, alebo, naopak, aj podľa ich citlivosti na vysoký obsah živín. Zeleniny náročné na živiny vysádzame hneď prvý rok po jesennom organickom vyhnojení pôdy, do tzv. 1.

10. Osevné postupy

Plánovité striedanie plodín na ornej pôde slúži na hospodárne využívanie jej úrodnosti. Existencia jednotlivých osevných postupov úzko súvisí s fungovaním konkrétneho poľnohospodárskeho systému.

• Trojhonový osevný postup: Trojhonový osevný postup spočíva v tom, že si pôdu v záhrade rozdelíte na tri časti, ktoré budete v rôznych rokoch postupne vyhnojovať. Vďaka tomu získate záhony s rôznym obsahom živín, na ktorých môžete pestovať zeleninu podľa jej nárokov. Sadenie zeleniny podľa tratí tiež pomáha predchádzať únave pôdy, ktorá vzniká pri opakovanom pestovaní jedného druhu na tom istom mieste. Okrem toho je takéto pestovanie nápomocné aj v boji proti chorobám a škodcom, ktorým vhodným striedaním plodín výrazne sťažíte rozmnožovanie.
• Štvorhonový osevný systém: V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok.

Zeleniny pestované v 1. trati (teda hlúboviny, zemiaky, kukurica i plodová zelenina a zeler), by sme mali počas vegetácie viackrát okopať, podporí to prevzdušnenie pôdy a uvoľnenie ďalších pôdnych živín. V praxi nikdy nenechávame pôdu po zbere prvej plodiny nevyužitú, práve naopak - snažíme sa z nej získať čo najviac úrody aj následným pestovaním zelenín s kratším vegetačným obdobím. Dnes už vieme, že pestovať na danom záhone len jednu zeleninu v roku, teda ako monokultúru, je z viacerých pohľadov málo efektívne. Efektívnejšie je vysadiť do každého riadka na záhone inú zeleninu (ale i koreniny či liečivé rastliny), teda vytvoriť akúsi zmiešanú kultúru - tým jednak oddialime jednostrannú vyčerpanosť a únavu pôdy a jednak podporíme jej dynamickú detoxikáciu. Vyššiu efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nikdy nenecháme holé, keď na nich budeme celoročne, aj bez zimnej prestávky, pestovať rastliny. Vzhľadom na efektívnosť je vhodné si roztriediť zeleninu zhruba podľa jej vegetačného obdobia, teda podľa času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody. Vhodnou kombináciou zelenín (či už ide o postupné, alebo paralelné/súbežné pestovanie) s rôznou dĺžkou vegetácie môžeme niekoľkonásobne zvýšiť úrodu z toho istého záhona za daný rok.

Príklady kombinácií zeleniny v osevnom postupe:

• karfiol - zeler (priesady karfiolu vysadíme začiatkom apríla, zeler po 15. máji)
• skoré zemiaky - kapusta (naklíčené zemiaky vysadíme začiatkom apríla, kapustu po zbere zemiakov)
• petržlen - rajčiny (skoro na jar vysejeme petržlen, pričom vynecháme miesto na rajčinové priesady, ktoré vysadíme po 15. máji)

tags: #zemiaky #osevný #postup #pestovanie

Populárne príspevky:

• Návody na ozdoby z prepeličích vajíčok
• Danteho Očistec: Putovanie duše
• Záhradný gril Vulcano 1 - recenzia
• Predaj fazule Limskej
• Domáce recepty na bravčový bôčik