Žena a tetovanie: Príbehy a vegánstvo v umení na koži
Pre niektorých je to len obrázok pod kožou, pre iných terapia a životný štýl. V Prahe žije tatérka Bára, ktorá si hovorí Duhovka. Jej práca je spojením osobitého štýlu, láskyplných motívov a vegánstva.
Osobitý štýl a technika
Nepoužíva klasický tetovací strojček. Pracuje metódou handpoke − tradičnou a pre niekoho až rituálnou technikou. Jehlami rôznych tvarov i veľkostí vpichuje atrament pod kožu ručne. A hoci tetuje "len" tri roky, do povedomia sa dostala okamžite predovšetkým vďaka osobitému štýlu a nežným motívom kvetín, zvierat, sŕdc a láskyplným slovám, ktoré vytvára navzdory pomerne bolestivému a zdĺhavému procesu tradičného tetovania.
Život na Letnej a sociálne siete
V pražskej štvrti vyhlásenej koncentráciou moderných bistier, barov a hipsterov žije a sídli aj jej štúdio. "Všetci sa tu navzájom poznajú, až mi to miestami pripomína dedinu," hovorí o Letnej s tým, že keď tu človek býva aj pracuje a chodí von, stretáva súčasných priateľov či bývalých partnerov a pred nikým sa neschová. "Tohle na jednu stranu hrozně miluju, na stranu druhou to ale vůbec nedávám.
Rovnako tlak sociálnych sietí, ktorý Duhovka práve zažíva, je extrémny. "Z veľkej časti kvôli nemu som teraz prežila dosť asociálne obdobie, kedy som sa snažila vyhýbať notoricky známym miestam. Takže som nechodila skoro nikam," vysvetľuje.
Dokonca jej ktosi ukradol instagramový účet, kde prezentovala svoju prácu. "Tak dlho som nahlas nadávala, až mi niekto nabúral profil. Duhovka tým prišla o výrazný dosah na sociálnych sieťach, počiatočný šok ale rýchlo vystriedala úľava.
"Vlastne je to super. Už som začínala byť šialená z neustálych správ, komentárov a potreby stále niečo zdieľať, ktorú množstvo followerov podnecuje," priznáva, ako veľmi môže byť popularita na internete stresujúca.
Tetovanie ako terapia
Tetovanie pre ňu nie je len nezmazateľný obrázok vykreslený pod kožou − pre Duhovku je nesmierne dôležitá aj interakcia a vzájomné prepojenie, ktoré nemožno nadviazať s každým. Ľudí, ktorých tetuje, si tiež intuitívne vyberá. "Spolieham na vlastný pocit a verím, že nie je náhodný. Tetujem ľudí a počúvam ich príbehy.
"Keď niekto príde a ja z neho necítim správnu energiu, pošlem ho proste domov. Buď príde inokedy, alebo už vôbec. Ale tým nemyslím, že sú to zlí ľudia. Len odo mňa očakávajú niečo, čo im v tú chvíľu nemôžem dať. Nie som profík, tetovanie vnímam ako terapiu. Deväťdesiatdeväť percent klientov je moja krvná skupina, pre zvyšok nemusím byť tá pravá," vysvetľuje s tým, že nedokáže tvoriť na povel, potrebuje slobodu. "Milujem ľudí a milujem ľudské telo.
Vegánstvo ako životný štýl
Ešte predtým, ako začne tetovať, si Duhovka všíma detaily. Len čo sa mi trochu intenzívnejšie zadíva do očí, keď oproti sebe zasadneme v Bare Cobra na pražskej Letnej, všimne si kontaktných šošoviek. "Vzhledem k tomu, co dělám, mám asi citlivější pohled," pokrčí ramenami a zalistuje poledním menu, které nabízí vždy nějakou veganskou či vegetariánskou variantu. "Na oběd sem chodím ráda.
Nad vegánstvom mnohí krútia hlavou. Považujú ho za módny výstrelok, alebo za „diétu“. Ani jedno, ani druhé nie je pravda. Veronikin nový život sa začal písať po tridsiatke. Väčšinou to tak býva, že jedna zmena so sebou prinesie ďalšie. Veronika zostala so synom sama, ale ako sama hovorí, otvárajú sa jej nové cesty. "Milujem jedlo! Bolo to tak odjakživa, teraz si ho vychutnávam ešte viac. K vegánstvu ma inšpiroval môj brat, takže všetky fakty, benefity a recepty som mala na dosah. Nemusela som tápať po rôznych diskusných fórach a internete. Presvedčil ma aj skvelý dokument: Radšej vidličky, než nože (forks over knives).
Obrázok: Plagát k dokumentu Radšej vidličky, než nože
tags: #žena #si #vytetovala #slovo #vegan #príbehy
