Deti Svetla: Ovocie Svetla a Jeho Význam
Pojem "deti svetla" má hlboký význam v biblickom kontexte a odkazuje na Ježišových učeníkov a kresťanov. Cieľom tohto článku je preskúmať význam tohto pojmu a jeho aplikácie v našom duchovnom živote.
Svetlo a Tma: Dve Rôzne Cesty
Kľúčovými slovami, okolo ktorých sa sústreďujú liturgické texty Štvrtej pôstnej nedele, sú svetlo, tma, vidieť a kráčať. V prvom čítaní sa dozvedáme, že nie je vidieť ako vidieť. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca. Samuel si osvojí Boží pohľad a vďaka nemu rozozná Pánom vyvoleného budúceho kráľa v mladučkom Dávidovi.
Druhé čítanie je plné svetla a tmy. Kým v tom prvom čítaní bolo sloveso vidieť vlastne synonymom slovesa vedieť, tu ide Pavol oveľa ďalej. Kresťania sú svetlom, deťmi svetla, ktoré prinášajú ovocie svetla, čo je protiklad skutkov tmy, ktoré sú neplodné. Svetlom pre kresťanov je Kristus. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Nemajte účasť na jalových skutkoch tmy. Všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo.
Podobenstvo o Nepoctivom Správcovi
Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Lk 16, 1 - 13) ponúka Ježišovo podobenstvo o nepoctivom správcovi, ktorý prezieravo myslí na budúcnosť. Pán Ježiš v podobenstve nevyzdvihuje nepoctivosť správcu, ale jeho opatrnosť (po grécky frónimos - múdry, prezieravý), a to vo vzťahu k vlastnej budúcnosti.
Podobenstvo má jasný začiatok, ale má dva konce. Prvý v Lk 16, 8 je konštatovaním: „A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.“ Druhý záver v Lk 16,9 je aplikáciou podobenstva (prijatie do nebeského domu, tak ako správca chce byť prijatý do domu (porov.
Pri výraze „synovia tohto sveta“ nemajme na mysli niekoho druhého, to sme my sami. Vo svetských veciach si dávame pozor, aby sme si zabezpečili budúcnosť. Sme opatrní a prezieraví. Správca nevolá dlžníkov kvôli nim, aby im pomohol, ale kvôli sebe. Túto prezieravosť máme mať aj v zabezpečení si duchovnej budúcnosti. Ak Ježiš konštatuje „synovia tohto sveta sú predvídavejší“, je to kritika do našich radov, že svoju duchovnú budúcnosť neberieme dostatočne vážne (aby vás prijali do nebeských príbytkov).
Správca nie je len opatrný, ale všetko vsadil na milosrdenstvo svojho pána. Veď sluhom radil okrádať vlastného pána. Prezieravosť by mu nepomohla, ak by nad tým všetkým nebola zhovievavosť a veľkodušnosť majiteľa.
Až keď si zo svojej strany urobil všetko, aby si si zabezpečil duchovnú budúcnosť, môžeš všetko vsadiť na Božie milosrdenstvo. Boh ťa niekedy v živote zatrasie, aby si sa spamätal. Ako berieš tieto Božie signály? Meníš pod ich vplyvom svoje správanie?
List Efezským 1:18 uvádza pozoruhodnú myšlienku: "a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých." Slovo osvietiť po grécky "fotizo" znamená zažať svetlo, rozsvietiť, alebo niečo osvetliť. Duch Svätý nás svojou službou ožaruje Slovom, aby sme tak žiarili a trblietali sa. To sa deje pri rozjímaní nad Slovom.
Jedna vec je byť osvietený, ale druhá vec je vydávať žiaru. Bez Slova bude tvoje svetlo slabé. Božie slovo je tvojím svetlom (Žalm 119: 105). Niet divu keď Biblia hovorí, aby v nás Kristove slovo bohato prebývalo (Kolosenským 3:16). Čím viac zaplavuješ svojho ducha Slovom, o to viac žiari tvoje svetlo a stávaš sa viac jagavým. So Slovom v tebe horí oheň, stávaš sa žiarivý a preto na každé miesto kam prídeš tak ho dokážeš rozsvietiť.
Ty nie si len svetlom pre svoju rodinu, ale aj svetlom pre svoje mesto, národ a iné národy sveta. Som svetlom v Pánovi a kráčam ako dieťa svetla. Jasne žiarim. Požehnaný buď Boh!
Liek proti lenivosti | Ako využiť každý deň naplno (Biblický princíp)
Dôležitosť Svetla v Duchovnom Živote
Svetlo je život, bez svetla rastliny, ale aj ostatné stvorenstvo hynie. My sa však podobáme Mesiacu: on nemá svoje svetlo, len odráža svetelné lúča Slnka. Témou nášho dnešného duchovného ponoru do vecí Božieho kráľovstva je svetlo. Svetlo ako základná veličina a realita existencie Božej ríše.
To, čím je fyzické svetlo pre stvorený svet, to predstavuje Boh pre človeka v oblasti duchovnej - je preňho prameňom čistoty, múdrosti a pokoja. Tak, ako by bez fyzického svetla nemohla prebiehať fotosyntéza zelených rastlín, čiže žiadny fyzický život stvorených bytostí ani život človeka by nebol možný, rovnako tak závisí duchovný život a rast človeka od Pána Boha, od spoločenstva s Ním.
Dôkazom toho, že máme spoločenstvo s Bohom, je naše „chodenie vo Svetle” (J 12, 35), naše každodenné úsilie o život v tej dimenzii bytia, ktorá je ukotvená v Bohu, teda v Jeho Svetle.
Byť Svetlom Sveta
Plnenie Pánovho mandátu, aby „tak svietilo naše svetlo pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky“ (Mt 5, 16), je totiž presne tým, čo nám dáva našu kresťanskú identitu. Ide o to, že máme byť v tomto svete nositeľmi Božieho Svetla, svetla zásad Kristovho evanjelia žitých v praxi každodenného života.
Apoštol Pavel to vo svojej dnešnej epištole spresňuje, keď spomína „ovocie svetla: dobrotivosť, spravodlivosť a pravdu” (Ef 5, 9). Ako deti Svetla nikdy nesmieme postaviť svoj život na zle, nespravodlivosti a lži či podvode, ako to praktizoval onen šafár z dnešného podobenstva. To sa týka nášho života na verejnosti, teda života pracovného a spoločenského, ale rovnako aj nášho života súkromného, teda partnerského, rodinného a, samozrejme, par excellence života náboženského, cirkevného. Ide nielen o náš vlastný život, ale aj o život všetkých tých, s ktorými sa oň delíme, v jeho celosti a celistvosti.
Ako Žiť ako Syn Svetla
Ak chceme žiť ako synovia svetla, musíme sa usilovať o nasledovné:
- Byť horliví a starostliví v presadzovaní hodnôt Božieho kráľovstva.
- Byť nositeľmi Božieho Svetla, svetla zásad Kristovho evanjelia žitých v praxi každodenného života.
- Kráčať vo svetle Tvojich svätých šľapají a nasledovať Ťa po Ceste Pravdy do Života.
- Byť dôslední, tvoriví, neúplatní, pokojní a pokorní.
Prosme Ducha Svätého, Ducha Kristovho, aby nás svojou mocou uspôsobil byť nositeľmi Jeho Svetla v tomto svete prostredníctvom nášho čistého bytia, našej bezúhonnej existencie, našich pravdivých a spravodlivých vzájomných medziľudských vzťahov.
Len tak môžeme vytvárať ono mystické spoločenstvo Tela Kristovho, ktorým je Cirkev, ktorej Hlavou je On sám, Ježiš Kristus - Svetlo sveta.
Večný Trojjediný Bože, Tvorca všetkého bytia, večný Zdroj nebeského i pozemského svetla, ďakujeme Ti, že nám ponúkaš možnosť poznať Teba, svetlo sveta a života.
Tabuľka: Ovocie Svetla vs. Skutky Tmy
| Ovocie Svetla | Skutky Tmy |
|---|---|
| Dobrotivosť | Smilstvo |
| Spravodlivosť | Nečistota |
| Pravda | Lakomstvo |
Sv. Pavol dáva rady veriacim v Efeze a upozornenie, aby napodobňovali Boha. Aby sa učili rozlišovať, čo je Božie od toho, čo nie je jeho. Nie je to jednoduchá úloha, preto ponúka svoju skúsenosť, tvrdú kritiku toho, čo isto nemôže byť od Boha. Neberie ale veriacim vlastnú zodpovednosť, lebo zdôrazňuje, že oni sami musia „skúmať, čo sa páči Pánovi“.
Čo je ale Božia vôľa? Thomas Merton ponúka takúto odpoveď: „Ak chcete vedieť, čo sa rozumie pod slovami Božia vôľa, je jeden spôsob... Božia vôľa sa určite nachádza vo všetkom, čo sa od nás požaduje, aby sme mohli byť jeden s druhým zjednotení v láske.“ Boh vedie ľudí k láske v spoločenstve. Diabol vedie človeka k samote a oddeleniu. Cesta diabla je samota.
Boh človeka volá. Je to jedna z najväčších aktivít Boha v živote človeka od narodenia až po prechod od večnosti. Podľa definície sv. Anzelma je naša osobná odpoveď na Božie volanie definovaná pod pojmom viera. Do toho nám všetkým krásne odpovedá sv. Ján Bosco, ktorý píše: „Boh nepovoláva schopných, ale uschopňuje povolaných“.
Prvou podmienkou pri rozlišovaní a rozhodovaní musí byť viera. Božie povolanie zostáva ako i iné Božie atribúty (milosrdenstvo, láska, prozreteľnosť, vôľa...) pre človeka sčasti poodhalené, ale z veľkej miery ako ľadovec tajomstvom. Rozlišovanie a rozhodovanie preto musí byť nezastupiteľne sprevádzané našou osobnou dôverou Bohu, že sa postará a dá potrebnú silu i schopnosti.
Prvá úroveň povolania je ľudská, kde Boh každého z nás najprv povoláva k životu. A to životu naplno! Máme sa plne v tomto živote realizovať a mať tak naplnenie a radosť. Povolanie k existencii je teda povolaním Božej lásky. Boh nás povolal k životu z lásky, a nie z recesie! Druhou úrovňou povolania je povolanie k šťastiu - láske. Boh povoláva človeka, aby bol šťastný a dáva mu všetky možné predpoklady k tomuto uskutočneniu. A hoci si mnohí šťastie predstavujú rôzne (peniaze, auto, šaty, moc...), predsa môžeme povedať, že to jediné a opravdivé šťastie človeka je ukryté v láske - v schopnosti milovať a byť milovaný.
Ježiš nás učí v modlitbe prosiť, aby sa vôľa nášho Otca stala tak isto ako na nebi, aj na zemi (por. Mt 6, 10), a jej uskutočňovaním vo svojom živote odpovedať na pozvanie do nebeského kráľovstva (por. Mt 7, 21), aby sme mali život a aby sme ho mali v hojnosti (por. Jn 10, 10). Ak sa ich snažíme rozvíjať, isto nie sme ďaleko od Božej vôle. Zosiela nám svojho Ducha, spolu s darom rozlišovania.
Sv. Pavol nazýva hriešnika tmou. Svojím poslucháčom môže povedať: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“ Sv. Ján vo svojom liste vyznáva: „Boh je Svetlo!“ (zrov. 1 Jn 1,5) Máme sa stať Božími deťmi, teda účastníkmi tej istej prirodzenosti akú má Boh. Máme sa stať deťmi Svetla, toto je Boží plán s nami a to sa má byť aj náš životný cieľ.
tags: #deti #svetla #ovocie #svetla #vyznam
