História a výroba zmrzliny: Od staroveku po súčasnosť

Svet si ju vychutnáva už tisíce rokov, ale viete, aký je vlastne príbeh zmrzliny a kde možno pátrať po jej pôvode? História pozná viacero legiend a príbehov. Asi len málokto by v lete odolal chladivému a osviežujúcemu kopčeku či dvom. Najdôležitejšie však je, že zmrzlina ako taká vôbec existuje.

Pri pátraní po pôvode zmrzliny môžete naraziť na niekoľko zaujímavých až zábavných príbehov. Väčšina z nich však nemá reálne historické pozadie a nedá sa dokázať a overiť. Napriek tomu, často sa uvádza, že zmrzlinu doviezol Marco Polo z Číny alebo že Katarína de Medici ju predstavila kráľovi Karolovi I.

Slovom zmrzlina sa zvykne pomenovávať akákoľvek mrazená pochúťka. Pravdou je, že v prípade zmrzliny ide výhradne o mliečnu a smotanovú lahôdku.

Podľa údajov z prieskumu z roku 2019, Slováci majú veľmi pozitívny vzťah ku konzumácii zmrzliny. Našou najobľúbenejšou zmrzlinou je klasická kopčeková, ktorú si týždenne vychutnáva asi štvrtina slovenskej populácie. Najmenej obľúbená je zas strojová zmrzlina, ktorú počas leta neochutná ani raz až 42 % obyvateľov. Čo sa týka preferencie chutí, Slováci v nich majú jasno. Každá z opýtaných demografických skupín (15 až 79 rokov) uvádza, že majú najradšej čokoládovú príchuť.

Premýšľali ste už niekedy nad tým ako prišlo ľudstvo k zmrzline? Málokto vie, že najstaršie zmienky o zmrzline pochádzajú zo starej Číny, Indie a starovekého Ríma. Už rímski cisári posielali otrokov do hôr po prvý sneh, ktorý potom dochucovali a podávali na svojich preslávených stoloch. Takúto snehovú pochúťku vraj veľmi obľuboval nemilosrdný cisár Nero. Zmienky o prvých ľadových dezertoch by sme našli aj v Egyptských písomných záznamoch z roku 500 pred n.l. Skutočného predchodcu zmrzliny majú ale na svedomí Číňania, ktorí dokázali 200 rokov pred n.l pripraviť jemnú mliečnu ryžovú zmes, ktorá tuhla zabalená do snehu. V roku 1550 prišiel Talian Blasius Villafranca na prevratný objav. Zistil, že potraviny sa dajú ochladiť na bod mrazu posypaním soľou a ľadom. Už nebolo potrebné ochucovať sneh, ktorý bol prirodzene studený. Dala sa ochladiť samotná vyrobená zmes. Túto malú revolúciu privítala najmä šľachta. O tri roky neskôr sú v kronikách zaznamenané zmrzlinové hody, ktoré sa konali pri príležitosti svadby Kataríny Medicejskej s Henrichom II. Francúzskym. Na zmrzline si veľmi rád pochutnával aj Kráľ Slnko Ľudovít XIV. V období absolutistického francúzskeho kráľovstva bol ľad luxusným artiklom, a preto sa zmrzlina dostala medzi prostý ľud až oveľa neskôr. V prvej polovici 17. storočia pripravil osobný kuchár pre anglického kráľa Charlesa I. špeciálnu pochúťku, ktorou bola, ako inak zmrzlina. Kráľ z nej bol taký nadšený, že platil kuchárovi 500 libier ročne, len aby nevyzradil svoj tajomný recept. Prvý ručný výrobník zmrzliny bol vynájdený v roku 1846. V roku 1851 si dodávateľ mlieka z Baltimoru, istý Jacob Fussel, všimol, že v určitých ročných obdobiach sa smotana predáva menej. Ako správny podnikateľ dostal výborný nápad, vyrábať z nej zmrzlinu. Tú potom dodával aj ostatným mliekarom. Vďaka tomu sa môže hrdiť titulom „prvý zakladateľ továrne na zmrzlinu“.

V roku 1870 bola v Londýne založená prvá továreň na zmrzlinu. Vybudovali ju talianski prisťahovalci, ktorí v tej dobe prišli do mesta na Temži. Čoskoro sa stali známymi predavačmi zmrzliny, ktorým sa hovorilo hokey-pokey men, pretože kričali po taliansky „Ecco un pocco“, čo znamená „Tu je kúsok“. V 19. storočí prišiel hotový zmrzlinový boom. Začali sa otvárať zmrzlinové kaviarne Café Procope a pre ľudí sa stala zmrzlina bežnou záležitosťou, ktorú si radi dopriali vždy, keď mali príležitosť. Vo Veľkej Británii spopularizoval zmrzlinu v roku 1922 výrobca párkov Thomas Wall. Mal starosti, ako zamestnať svojich zamestnancov v letných mesiacoch, kedy sa predávalo málo párkov. Nebál sa skúsiť nový druh podnikania a rozhodol sa pre výrobu balenej zmrzliny. Wall začal svoj tovar predávať na ulici z trojkolesových vozíkov s nápisom „Stop me and buy me“, teda „Zastav ma a kúp si jednu“ a stal sa nesmierne úspešným.

Za všetkým hľadaj ženu! Dobre známe príslovie platí aj v prípade zmrzliny. Američanka Nancy Johsonová sa vo veľkom pričinila o vznik chutného ľadového dezertu, ako ho poznáme dnes. Vymyslela prvé zariadenie na prípravu studeného krému, ktorý si nechala v roku 1843 aj úspešne patentovať. Keďže ale nemala dosť prostriedkov na jeho uvedenie na trh, úžasný patent predala iba za 200 dolárov výrobcovi kuchynských spotrebičov. Kornútok vznikol v Amerike roku 1904 vďaka sýrskemu prisťahovalcovi Ernestovi Hamwimu, ktorý vyrábal a predával torty. Jedného dňa došli zmrzlinárovi v stánku vedľa misky, ktoré používal na zmrzlinu. Ernest dostal spásonosnú myšlienku. Zroloval tortové oblátky, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich ako pomoc zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a zmenil spôsob konzumovania lahodnej zmrzlinovej pochúťky od základov.

Výroba zmrzliny

Na zmrazovanie zmrzliny bolo potrebné vymyslieť postup. Prvé pokusy boli dosiahnuté zmiešaním soli s ľadom, ktoré znižovali bod tuhnutia a bolo celkom jednoduché dosiahnuť aj teploty nižšie ako -14 ºC. V Taliansku sa používala zmes rôznych kyselín, solí a vody. Na jedlo sa proces zmrazovania začal používať až koncom 17. storočia, kedy sa v Neapole, Florencii, Paríži alebo v Španielsku objavili ľadové sorbety.

Stroje na výrobu zmrzliny

Ako to bolo s prvými strojmi na výrobu zmrzliny? Prvé stroje na výrobu zmrzliny boli používané až v 19. storočí. Obsahovali kovovú nádobu, okolo ktorej bol ľad a soľ a mali otočnú rukoväť. Vďaka neustálemu otáčaniu a miešaniu zmrzliny sa vytvorila hladká textúra. Až v 20. storočí na scénu vstúpili mechanické stroje chladené elektrinou alebo plynom a urobili zo zmrzlinárskeho priemyslu to, čím je dnes. Predtým bolo nutné zmrzlinu spracovať a zjesť do niekoľkých hodín od výroby.

Druhy zmrzliny

Prvou podobou sorbetu bol pravdepodobne sneh z Etny ochutený ovocnou šťavou. Aspoň tak si ho zažiadal rímsky cisár Nero. Dnešná definícia sorbetu znie asi takto - je to nemliečna mrazená pochúťka vyrobená z ovocia, cukru, vody a pridanej arómy.

Ako je potom možné, že hoci na výrobu treba len ovocie, cukor a vodu, aj tak je sorbet taký krémový? Za to môže nielen kombinácia surovín, ale aj technika prípravy. Vysoký pomer cukru znamená, že sa ľadové kryštály pri zmrazovaní sorbetu formujú do malých kúskov. Neustálym miešaním v zmrzlinovači sa narúša ich tvorba a namiesto veľkých kúskov ľadu sa zmrazená tekutina rovnomerne rozptýli.

Historicky pochádza slovo šerbet z tureckého slova, ktoré označuje širokú kategóriu sladených nápojov, často chladených. V prípade šerbetu ide tiež o ovocnú mrazenú lahôdku. Čím sa teda líši od sorbetu? Pri jeho výrobe musí byť použitá mliečna zložka a musí tvoriť určitý percentuálny podiel z celkového objemu. V šerbete sa ale nachádza oveľa menej tuku ako v mliečnej zmrzline.

Súčasná ponuka zmrzlín

Pokiaľ ide o súčasnú ponuku na trhu, môžete nájsť kvalitné aj menej kvalitné kúsky rôznych druhov zmrzliny. Niektoré značky používajú skutočné ovocie bez farbív, príchutí a aróm a rovnako tak aj skutočné mlieko, smotanu či cmar.

A ako je to so zmrzlinou v súčasnosti? V novodobých dejinách patrí prvenstvo v príprave, predaji a konzumácii Taliansku. Na rozdiel od priemyselných zmrzlín a amerických zmrzlín má menší obsah tuku, menej našľahanú štruktúru a je hutnejšia. V porovnaní s balkánskymi zmrzlinami má menej cukru.

K „stáliciam“, ktoré si získali milovníkov zmrzliny patrí príchuť vanilky, jahody, lieskových orechov, čokolády a karamelu. Vyskúšajte napríklad zmrzliny značky Carte d´Or a Big Milk. Ak milujete čokoládu vo všetkých jej podobách, doprajte si pôžitok a vychutnajte si lahodnú chuť brownies v čokoládovej zmrzline Carte d´Or Chocolate Brownie. Nechajte sa spoločne s priateľmi opantať kúzelnou chuťou počas slávnostných, ale aj každodenných momentov. Ak máte deti a milujete zábavu a čas trávený spoločne, stavte na Big Milk Trio Siciliana s fantastickou, sviežou a exotickou chuťou. Spája v sebe najpopulárnejšiu príchuť vanilky, citrónov a pomarančového sorbetu.

Spotreba zmrzliny vo svete

Pravdepodobne nikoho neprekvapí, že najväčšími svetovými konzumentmi zmrzliny sú Američania. Ročne v priemere zlížu až 22 litrov ľadového potešenia. Potom nasledujú obyvatelia Nového Zélandu a Austrálie s dvadsiatimi a osemnástimi litrami na osobu. V Európe sú prekvapujúco rekordmanmi Švédi a Dáni. V týchto severských krajinách je priemerná spotreba 15 litrov na osobu. Naopak, Turkom zmrzlina veľmi nechutí. Ročne spotrebujú len jeden liter na hlavu. Pri zdolávaní priemerného kopčeka zmrzliny potrebujeme 50 líznutí. Ľadovej pochúťke patrí aj rekord. Najväčšia zmrzlina bola vyrobená v Kanade v roku 1988 a vážila viac ako 24 ton. Medzi zmrzlinových extrémistov patria Japonci, ktorí posunuli ľadový dezert na novú úroveň. Vyrábajú skutočne šialené príchute.

tags: #zmrzlina #história #a #výroba

Populárne príspevky:

• Porovnanie: Slovenský a Tirolský med
• Obedové menu v Milenium Cafe
• Žraločí chrbát: zdravý životný štýl
• Prípad Ľuboša Pagáča
• Rýchly recept na zdravú pizzu