Čo je zmysel pre humor? Definícia, psychologické a filozofické pohľady

Zmysel pre humor je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej komunikácie a kultúry. Je to komplexná vlastnosť, ktorá ovplyvňuje naše sociálne interakcie, duševné zdravie a dokonca aj inteligenciu. Poďme sa bližšie pozrieť na to, čo zmysel pre humor znamená, ako sa vyvíja a aké sú jeho rôzne aspekty.

Definícia zmyslu pre humor

Čo je zmysel pre humor? Zmysel pre humor možno definovať ako schopnosť vidieť veci, ktoré sú smiešne alebo zábavné. Ide o druh schopnosti vnímať humorné podnety, ktorá je neodmysliteľne spojená s abstraktným myslením. Faktom však je, že každý z nás sa dokáže smiať na niečom úplne inom, preto možno zmysel pre humor hodnotiť ako osobnú záležitosť. Je totiž úzko spojený so schopnosťou pociťovať radosť, ale môžu ho ovplyvniť aj určité vzájomne prepojené udalosti, ktoré sa odohrávajú v našom živote.

Je zmysel pre humor dedičný?

Nemožno poprieť, že zmysel pre humor detí je často podobný zmyslu pre humor ostatných členov rodiny, najmä rodičov. Niektoré osobnostné črty sme zdedili po svojich predkoch, ale dá sa to isté povedať o zmysle pre humor? Hoci zmysel pre humor možno do istej miery získať v génoch, o tom, či budú dispozície a prístup k životu optimistické a humorné, rozhoduje niekoľko odlišných faktorov.

Detská psychologička Dr. Aleksandra Piotrowska vysvetľuje, že nebol nájdený žiadny gén, ktorý by bol zodpovedný za naše humorné sklony. Kľúčom je mechanizmus nazývaný sociálna dedičnosť. Podľa neho sme už od prenatálneho obdobia ovplyvnení určitou klímou. Nerodíme sa teda s úplne čistým štítom, pretože určité správanie a reakcie môžu byť do istej miery podmienené.

Treba si však uvedomiť, že zmysel pre humor formuje aj spoločnosť, v ktorej žijeme. Najdôležitejšiu úlohu zohrávajú rodičia, ktorí môžu svojím správaním ovplyvniť reakcie detí. Stačí, aby sa opatrovatelia na batoľa často usmievali, odmeňovali ho potleskom a prejavovali akceptáciu jeho správania, a zmysel pre humor sa začne formovať sám od seba. Ak predpokladáme, že ide o povahovú črtu, zdedíme ju po otcovi. Ten nám odovzdáva aj sklon riskovať, byť nespavý a pociťovať úzkosť. Výskum ukazuje, že vlastnosti, ktoré sa odovzdávajú v génoch, môžu po čase vymiznúť, ak sa dieťa od rodičov oddelí.

Medicína stále nemôže povedať veľa o zmysle pre humor. Trochu iný prístup má psychológia, ktorá uznáva, že je silne ovplyvnený sociálnou podmienenosťou. Vedci sa tiež domnievajú, že pri formovaní zmyslu pre humor zohrávajú dôležitú úlohu hodnoty, ktoré vyznávame. V niektorých prípadoch môže obmedzovať schopnosť vyjadrovania.

Zmysel pre humor je silnejší u ľudí, ktorí:

  • Sa cítia dobre v kruhu svojich blízkych a tiež v školskom a profesijnom prostredí
  • Sa často stretávajú so spontánnym smiechom ostatných
  • Sú otvorení zábavným príbehom
  • Majú možnosť venovať sa svojim záľubám
  • Sa smejú sami na sebe
  • Sa vyznačujú uvoľnenejším prístupom k životu

Zmysel pre humor môžeme mať v istom zmysle v génoch, ale to, či je náš postoj k životu skutočne pozitívny, závisí už od mnohých ďalších faktorov. Najdôležitejším z nich je prostredie, v ktorom sme vychovávaní, vyrastáme a dokonca pracujeme.

Podľa Natalie Banasik-Jemielniak z Ústavu psychológie Akadémie špeciálneho vzdelávania sa dá zmysel pre humor trénovať. Podľa nej prístup k smiechu súvisí s kultúrou, v ktorej žijeme.

Psychologický pohľad na humor

Humor môžeme vidieť u ľudí v každej kultúre a v každom veku. Historicky chápali psychológovia humor negatívne, mysliac si, že demonštruje povýšenectvo, vulgárnosť, Freudov Id konflikt alebo ho chápali ako obranný mechanizmus na zakrytie skutočných pocitov. Z tohto pohľadu človek používa humor na ponižovanie alebo podceňovanie iných alebo na nafukovanie jeho vlastnej hodnoty.

Ale výskum humoru sa vynoril neskôr, s tým, že samotný humor je teraz zobrazovaný ako pozitívna črta a silná stránka osobnosti. Pozitívna psychológia, ktorá skúma to, v čom sú ľudia dobrí, hovorí, že humor môže byť použitý ako niečo, vďaka čomu sa ostatní cítia dobre, taktiež prehlbuje intimitu a pomáha tlmiť stres. Popri vďačnosti, nádeji a duchovnosti patrí zmysel pre humor do skupiny charakteristík, ktoré pozitívni psychológovia nazývajú transcendencia alebo prekročenie samého seba. Spolu nám pomáhajú vytvárať spojenie so svetom a preukázať plnohodnotný život. Porozumenie humoru súvisí aj s múdrosťou a láskou učiť sa.

Pre všetky tieto dôvody je humor v tejto dobe vítaný v hlavnom prúde experimentálnej psychológie ako žiadané správanie alebo zručnosť, ktorej chcú vedci porozumieť.

Ako pochopiť vtip?

Porozumenie a tvorba humorných situácii vyžaduje sekvenciu mentálnych operácii. Kognitívni psychológovia sú naklonení ku 3-štádiovej teórii žartovania. Musíme byť schopní mentálne si predstaviť, z čoho pozostáva vtip, odhaliť rozpor vo viacnásobných vysvetleniach. Vedomosti jednotlivca sú organizované v štruktúrach mentálnej pamäti, ktoré nazývame schémy. Keď vidíme alebo myslíme na niečo, aktivuje sa relevantná schéma. Zábavná je subjektívna skúsenosť, ktorá prichádza ako výsledok najmenej dvoch nezhodných schém. Pri hovorených vtipoch, je druhá schéma často aktivovaná na konci v pointe.

Sú známe najmenej dva dôvody, prečo niekedy nepochopíme nejaký vtip. Po prvé: pointa musí vytvárať inú mentálnu reprezentáciu, ktorá je v konflikte s tou, čo bola uvedená vo vtipe samotnom. Keď sa vtip týka stereotypu, ktorý považujeme za útočný (etnický, rasistický alebo sexistický), môžeme byť neschopní potlačiť tieto ofenzívne prvky.

Model nesúladu vysvetľuje, prečo starší dospelí nerozumejú vtipom tak často ako mladší. Vďaka stúpajúcemu veku starší dospelí nemusia mať kognitívne zdroje potrebné na vytváranie viacnásobných reprezentácii. Nie sú schopní udržať viacero reprezentácii, identifikovať nesúlad alebo rozpor a potom potlačiť tú reprezentáciu, ktorá bola aktivovaná ako prvá. Pochopenie humoru je založené na kapacite pracovnej pamäti a kontrolných funkciách. Samozrejme, ak sú starší dospelí úspešní v týchto schopnostiach, typicky ukazujú lepšie pochopenie vtipu ako mladší dospelí.

Hovorí sa aj o iných aspektoch humoru, pri ktorých sú starší dospelí vo výhode. Múdrosť je formou myslenia, rastie spolu s vekom a súvisí so subjektívnym prežívaním pohody. Je to unikátna ľudská schopnosť rozoberať čas, uvažovať o našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti a predstavovať si rôzne detaily v týchto mentálnych reprezentáciách. Takisto aj pri humore je perspektíva času základom. Ľudia sú schopní detailne popísať ich mentálne reprezentácie z minulosti, prítomnosti, či budúcnosti veľmi odlišne.

Jedna štúdia zistila, že ľudia, ktorí používajú humor v pozitívnom zmysle, majú pozitívny pohľad na svoju minulosť, zatiaľ čo tí, ktorí používajú humor ako sebapoškodzujúci, pozerajú na svoju minulosť negatívne. Tento druh výskumu prispieva k nášmu porozumeniu o tom, ako premýšľame a ako si vysvetľujeme sociálne interakcie. Táto štúdia taktiež naznačuje, že pokusy o použitie humoru v pozitívnom zmysle, môže zlepšiť emočný tón našich myšlienok a teda aj našu celkovú náladu.

Experimentálni psychológovia prepisujú knihy o humore za účelom naučiť nás jeho hodnotu v každodennom živote a jeho vzťah k ostatným dôležitým mentálnym procesom a charakterovým črtám.

Vplyv pohlavia na zmysel pre humor

Ako totiž naznačila nová štúdia, na zmysel pre humor má vplyv aj pohlavie. Úlohu pritom zohrávalo to, koľko rôznych postojov alebo postáv vtip zahŕňal. Tak, ako pri verbálnych vtipoch, aj pri tých kreslených platí, že čím viac postojov, respektíve postáv, zahŕňajú, tým sú vtipnejšie. Vek účastníkov nemal výrazný vplyv na to, čo účastníkom prišlo vtipné. Veľkú úlohu nezohrávalo ani to, kedy boli dané vtipy pôvodne publikované.

Výsledky štúdie jasne ukázali, že najobľúbenejšími témami vtipov boli u oboch pohlaví romantické vzťahy a tiež slovné hračky. Najmenší úspech pritom mali vo všeobecnosti vtipy o politike. Politické vtipy ale v porovnaní s mužmi pozitívnejšie vnímali ženy. Tie podľa štúdie pozitívnejšie hodnotili vtipy venujúce sa širšej škále tém a okrem politiky ich bavili tiež vtipy zamerané na medziľudské vzťahy.

Rozdiely v zmysle pre humor však podľa autorov štúdie nesúvisia s biologickými rozdielmi medzi mužmi a ženami. Súvisia podľa nich skôr s tým, ako jednotlivé pohlavia zvyčajne socializujú a ako formujú svoje vzťahy. Podľa autorov štúdie sú totiž vzťahy medzi ženami zvyčajne komplexnejšie a ich priateľstvá sa zakladajú prevažne na konverzáciách. Sme toho názoru, že tieto rozdiely v zmysle pre humor sú výsledkom značných rozdielov v štýle socializovania oboch pohlaví.

Zmysel pre humor a inteligencia

Schopnosť humoru a celková inteligencia u detí v školskom veku sú úzko prepojené. Študenti s väčšou slovnou zásobou dokázali vymyslieť lepšie vtipy. Štúdia však môže byť využitá, aby výskumníci mohli merať pokrok žiakov v škole a nájsť spôsob, ako zlepšiť ich vzdelávanie.

Kultúrne rozdiely v humore

Podľa autorov je dôležitý aj kultúrny kontext. Smiech je v našom mozgu tak hlboko zakorenený, že ho dokážeme pozorovať už u 17-dňových novorodencov.

Výhody smiechu

Smiech má množstvo výhod pre naše fyzické a psychické zdravie. Stalo sa vám, že vás bolela hlava, no po pozretí vtipnej relácie či videí mačiek, ktoré sa márne pokúšali skákať, ste si zrazu uvedomili, že bolesť ustúpila? Môže sa zdať, že ste sa od bolesti len rozptýlili, no v skutočnosti ide o viac. Ďalšou výhodou smiechu je, že môže zlepšiť aj váš spánok.

Výskum z roku 2017, ktorý realizoval Inštitút ošetrovateľstva v Južnej Kórei, sledoval účinky smiechu u starších ľudí v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Terapia prebiehala mesiac, dvakrát do týždňa, a zahŕňala smiechové cvičenia, spev, tanec či tlieskanie. Keď myslíme pozitívne, náš mozog uvoľňuje neuropeptidy - látky, ktoré pomáhajú zvládať stres, úzkosť a ďalšie psychické záťaže. Naopak, negatívne myšlienky môžu spustiť chemické reakcie, ktoré zvyšujú hladinu stresových hormónov.

Humor ako mechanizmus zvládania

Humor môže pomôcť zvládať stres, no zároveň môže byť aj nástrojom, ktorým dokážeme ublížiť. Ľudia, ktorí používajú priateľský a sebaposilňujúci humor, majú častejšie lepšie vzťahy, vyššie sebavedomie a menšie sklony k úzkosti či depresii.

Ako podporiť pozitívny humor

  • Všímajte si vtipné alebo absurdné situácie okolo seba a zdieľajte ich s blízkymi.
  • Obklopte sa ľuďmi s pozitívnym a vtipným prístupom k životu.
  • Pravidelne sledujte komédie, stand-up vystúpenia alebo vtipné videá.

Tieto jednoduché prístupy podporujú tzv. pozitívne štýly humoru - tie, ktoré dokážu zlepšiť náladu, zmierniť stres a posilniť vzťahy s okolím.

Ig Nobelova cena: Keď sa veda stretáva s humorom

Od roku 1991 má epigóna v podobe Ig Nobelovej ceny, ktorej odovzdávanie inicioval časopis Annals of Improbable Research (v preklade Anály nepravdepodobného výskumu). Kandidátom na Ig Nobelovu cenu sa môže stať každý, kto svojím serióznym výskumom a výsledkami prispel do zoznamu naoko triviálnych objavov. Slovami usporiadateľov ide o štúdie, ktoré „na prvý pohľad síce rozosmejú, ale vzápätí donútia zamyslieť sa“.

Čerství majitelia Ig Nobelovej ceny zakaždým dostanú priestor, aby si na pódiu užili svojich päť minút slávy. Medzi laureátmi sa v minulosti ocitol známy konšpirátor Erich von Däniken a najnovšie aj český profesor Jaroslav Flegr so svojimi teóriami o mačkách, myšiach a ničivých následkoch nimi prenášanej toxoplazmózy.

Na pódiu Sandersovho divadla privítali aj autora „Pravidla 5 sekúnd“, alebo tých, ktorí skúmali vplyv ľudskej prítomnosti na sexuálnu výkonnosť pštrosov či iných, ktorí podrobne zdokumentovali orálny sex u kaloňov. Bizarný je prípad vedca Andreho Geima, ktorý vlastní obe ocenenia. V roku 2010 si prevzal Nobelovu cenu za fyziku, ktorej však predchádzala Ig Nobelova cena z roku 2000 za dôkaz, že aj žaby dokážu levitovať na magnetickom vankúši.

Zaujímavosti o inteligencii

Stabilný slovník, nezvyčajný zmysel pre humor alebo neporiadok na písacom stole - návyky, ktoré by si len málokto spojil so zvýšenou inteligenciou. Ak ste najstaršie dieťa, môžete si gratulovať. Štúdia vedcov z univerzity v Edinburghu totiž ukázala, že prvorodené deti vykazujú vyššie výsledky v testoch IQ, ako u ich mladších súrodencov. Hulvátstvo a sprosté nadávky si väčšina ľudí síce spojí s návštevníkmi lokálov štvrtej cenovej kategórie, ale napodiv toto jadrové vyjadrovanie môže podľa vedcov niekedy ukazovať aj na zvýšenú inteligenciu. Možno máte niekedy zlé svedomie, že občas niekoho naštvete svojím čiernym zmyslom pre humor. Podľa vedcov je to tým, že pre pochopenie zvráteného vtipu potrebujeme zapojiť všetku duševnú silu, čo nie každý dokáže. Zostávate dlho do noci hore? Potom ste podľa výsledkov britskej štúdie múdrejší ako ľudia, ktorí chodia spať so sliepkami. Nie je vám po chuti ruch veľkomesta, neradi navštevujete oslavy a večierky a určite sa nepobavíte v preplnenom bare? Aj tieto známky introverzie môžu prezrádzať zvýšenú inteligenciu.

Filozofické pohľady na humor

Humor predstavuje pre filozofov neodolateľný predmet skúmania. Zaoberajú sa ním však takisto psychológovia, jazykovedci, literárni vedci, sociológovia a iní. Rozmanité koncepcie humoru vytvárajú široké teoretické spektrum, v ktorom sa skúmajú príčiny, podmienky a okolnosti podstatné pre jeho vysvetlenie. Pri skúmaní humoru možno uvažovať o jeho dvoch najzákladnejších podobách - o verbálnom humore (hovorenom alebo písanom) a neverbálnom humore. Tieto dva aspekty humoru sa však nechápu ako dva odlišné a od seba nezávislé pohľady, ale skôr ako do podstatnej miery podmienené polia skúmania. Okrem toho nás spomínaná charakteristika humoru upozorňuje aj na jeho úzke prepojenie so smiechom, resp. smiešnosťou či potešením, bez ktorých by bolo akékoľvek skúmanie tohto druhu neúplné či nevyhovujúce.

V prehľadoch o tejto problematike sa najčastejšie spomínajú Platón, Aristoteles, Descartes, Hobbes, Kant, Schopenhauer, Freud či Bergson. Vzhľadom na limitovaný rozsah tohto textu sa sústredím len na obmedzený počet teórií a autorov venujúcich sa problémom spojeným s humorom a smiechom a na niektoré špecifickejšie otázky, ktoré sa pri ich skúmaní vynárajú. Osobitnejšiu pozornosť budem venovať hlavne Bergsonovým a Freudovým úvahám o humore.

Provine poukazuje na fakt, že Platónova pozornosť venovaná smiechu, má svoj prameň v prvom rade v jeho strachu z toho, že by moc smiechu dokázala rozvrátiť štát. Platón spájal smiech so škodoradosťou ľudí, s radosťou spôsobenou nešťastím druhých. Túto teóriu smiechu, ktorá bola po Platónovi rozvinutá aj inými filozofmi (Aristoteles, Hobbes), možno chápať ako jeden z troch najdôležitejších druhov teórií humoru, ktorý predstavujú teórie nadradenosti (superiority theories). Teórií nadradenosti sú teda jedným z troch najčastejšie uvádzaných druhov teórií humoru. Podľa tejto kategorizácie sa jedná o nasledujúce tri druhy teórií: teórie nadradenosti (superiority theories), teórie uvoľnenia (relief theories) a teórie nezhodnosti (incongruity theories).

Za predstaviteľa teórie nadradenosti možno považovať aj Aristotela, lebo op...

Tomáš Špidlík a jeho zmysel pre humor

Týždeň pred Vianocami v roku 1919 sa v Boskoviciach na Morave narodil Tomáš Špidlík, jeden z veľkých teológov 20. storočia. Zložité otázky dokázal vysvetľovať zrozumiteľným jazykom a ľudí si získaval aj svojím milým nezraňujúcim humorom. Tento rok by sa 17. decembra dožil 100 rokov.

Tomáš Špidlík bol mužom Druhého vatikánskeho koncilu, pretože veľmi dobre poznal ťažkosti života Cirkvi 20. storočia. Preto širokému okruhu poslucháčov, kňazom i laikom približoval všetko, čo by napomáhalo rastu pravého zmýšľaného cítenia s Cirkvou. Falošné klišé vedel odhaľovať aj tak, že sa i na veľmi delikátne témy dokázal pozrieť s odstupom a nadhľadom. Bol známy i svojím zmyslom pre humor, ktorým nikdy nezraňoval. Jeho zdanlivá ľahkosť v objasňovaní vyrastala z toho, že nikdy nepodceňoval dôkladnú a solídnu znalosť.

Podľa mňa je humor prirodzenou ochranou pred všetkými druhmi fanatizmu. Prečo totalitné režimy a niektorí narcistickí politici neznášajú humor?

V priateľských vzťahoch bol vždy veľmi taktný a nenápadný. V komunikácii sa usiloval o spontánnosť i humor. Hovoril, že humor je liekom proti všetkým herézam. Podstata herézy v prvom rade nespočíva v omyle, ale na lipnutí, tvrdohlavosti a zatvrdnutosti. Láskavé a úsmev podnecujúce slovo lieči tým, že dáva možnosť človeku pozrieť sa na vec z iného zorného uhla.

Uvádzal túto možnosť ako príklad pokušenia, ktorému nie je zase také ťažké brániť sa.

Je to kniha, na ktorej mu veľmi záležalo. Podtitul znel Niekoľko užitočných rád.

Humor v angličtine

Humor, ktorý sa často označuje za jeden z najzložitejších a najrozmanitejších kultúrnych aspektov jazyka je neoddeliteľnou súčasťou komunikácie v angličtine. Študentom anglického jazyka sa môže zdať porozumenie anglickému humoru ako riešenie hlavolamu.

Slovné hračky sú formou hry so slovami, ktorá využíva viacero významov alebo podobných zvukov slov na vytvorenie humoru.

Why don’t skeletons fight each other? Prečo kostry nebojujú medzi sebou?They don’t have the guts. Nemajú odvahu.

V tomto vtipe je slovo „guts“ použité doslovne aj obrazne. Vtipná pointa využíva tento dvojitý význam na vytvorenie humoru.

Sarkazmus je forma irónie, ktorá spočíva v tom, že hovoríme opak toho, čo máme na mysli, často s tónom výsmechu alebo opovrhnutia.

I told my wife she was drawing her eyebrows too high. Povedal som svojej žene, že si obočie kreslí príliš vysoko.She seemed surprised. Vyzerala prekvapene.

Tento vtip využíva dvojaký význam slova „prekvapený pohľad“ na vytvorenie humoru.

Pochopenie anglického humoru je viac ako len naučiť sa smiať sa vtipom. Zahŕňa pochopenie jazyka, kultúry a ľudskej interakcie. Každý štýl humoru - slovné hračky, sarkazmus, observačná komédia, absurdita a sebakritizácia - ponúka pohľad na rôzne aspekty anglicky hovoriacich krajín.

Porozumenie humoru je viac ako len naučiť sa smiať na vtipoch. Zahŕňa pochopenie jazyka, kultúry a ľudskej interakcie. Každý štýl humoru - slovné hračky, sarkazmus, observačná komédia, absurdita a sebakritika - ponúka pohľad na rôzne aspekty spoločnosti.

Záver

Zmysel pre humor je komplexná a mnohostranná vlastnosť, ktorá ovplyvňuje naše životy na mnohých úrovniach. Od psychologických výhod, cez sociálne interakcie, až po filozofické úvahy, humor zohráva kľúčovú úlohu v tom, ako vnímame svet a ako sa s ním vyrovnávame.

Ako byť vtipný v každej konverzácii

Teória humoruHlavní predstaviteliaZákladné princípy
Teória nadradenostiPlatón, Aristoteles, HobbesSmiech ako prejav nadradenosti a radosti z nešťastia druhých.
Teória nezhodnostiKant, SchopenhauerSmiech ako reakcia na nezhodnosť medzi očakávaním a skutočnosťou.
Teória uvoľneniaSpencer, FreudSmiech ako uvoľnenie nahromadenej energie alebo potlačených emócií.

tags: #zmysel #pre #humor #definícia

Populárne príspevky: