Zväz chovateľov mlieka na Slovensku: Investičný dlh a budúcnosť prvovýroby
Investičný dlh slovenskej prvovýroby mlieka je obrovský, informujú domáci producenti. Tí upozorňujú, že namiesto podpory efektívnosti výroby prichádzajú ďalšie návrhy, ktoré môžu ešte výrazne zhoršiť situáciu v domácej produkcii surového kravského mlieka. Podľa analýzy Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka dosahuje potreba investícií na zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského sektoru prvovýroby mlieka objem zhruba 300 miliónov eur.
Tieto prostriedky by pokryli náklady na ustajňovacie priestory, objekty pre dojacie technológie, vybavenie dojární, kŕmne technológie či stavby na skladovanie krmív a krmovín.
Ilustračná fotografia dojníc v maštali. Zdroj: TASR
Stav maštalí a technológií
„Až tri štvrtiny všetkých maštalí, v ktorých chovajú slovenskí prvovýrobcovia mlieka hovädzí dobytok, pochádza z obdobia od roku 1950 do roku 1990. Mnohé z nich majú teda až 70 rokov. Vek ustajňovacích priestorov sa podpisuje nielen pod ich technickým stavom, ale hlavne ovplyvňuje životné podmienky zvierat, čo priamo súvisí aj s ich úžitkovosťou. So starými maštaľami a technológiami nevieme konkurovať našim európskym kolegom,“ vysvetlil Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Na mnohých hospodárskych dvoroch je na prvý pohľad viditeľný obrovský investičný dlh, ktorý z dôvodu chýbajúcich finančných zdrojov narastá. „Sektor prvovýroby mlieka má za sebou niekoľko kríz, z ktorých sa spamätáva pomerne ťažko. Nie je to tak dávno, čo sme zažehnali ostatnú mliečnu krízu, počas ktorej sa počet chovateľov, aj zvierat, výrazne znížil. Aj v súčasnosti, pri rastúcich nákladoch na energie, dezinfekciu aj mzdy, je výroba mlieka pre väčšinu chovateľov stratová,“ pripomína Alexander Pastorek.
Udržateľné systémy chov dojníc na Slovensku - 4. časť
Nedostatok investícií a európske prostriedky
„Chovatelia hovädzieho dobytka peniaze v minulých rokoch na modernizáciu maštalí a technológií nemali, a bohužiaľ, nemajú ich dodnes. Treba pripomenúť, že medzi rokmi 2014 a 2020 sme sa dočkali len jedinej výzvy na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov z európskych zdrojov,“ dodal Alexander Pastorek. Na európske prostriedky na obnovu infraštruktúry čakajú slovenskí prvovýrobcovia mlieka už pomerne dlho. Namiesto nich sa dočkali mnohých nových povinností aj nákladov.
Nová povinnosť prestrešenia hnojísk
Tým ďalším by sa v najbližšej dobe mala stať aj nová povinnosť, ktorú plánuje zaviesť ministerstvo životného prostredia prostredníctvom novely vyhlášky č. 200/2018 Z. z.. Podľa nej má dôjsť k povinnému prestrešeniu hnojísk. To so sebou prinesie ďalšie náklady, na ktoré prvovýrobcovia nemajú peniaze.
„Je viac než jasné, že ak by uvedená vyhláška vstúpila do platnosti, zlikvidovala by aj tých posledných prvovýrobcov mlieka. Ide pritom o povinnosť, ktorú nemajú chovatelia v iných krajinách Európskej únie. Ide o krok, ktorý chce vláda Slovenskej republiky spraviť nad rámec európskej legislatívy. Je to tiež ďalší krok, ktorý stavia slovenských prvovýrobcov mlieka do nevýhody oproti zahraničným chovateľom. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka preto žiada vládu Slovenskej republiky, aby namiesto hádzania polien pod nohy slovenských chovateľov podala pomocnú ruku aj v podobe možnosti čerpať peniaze na investície do infraštruktúry. Takáto výzva je medzi chovateľmi očakávaná. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka preto verí, že sa pri jej vyhlásení nezabudne ani na chovateľov dojníc, ktorí aj v období pandémie za dodržania prísnych hygienických podmienok produkujú mlieko, ktoré sa spracováva hlavne pre spotrebiteľov slovenského trhu.
Ilustračná fotografia hnojiska. Zdroj: lepsiebyvanie.pluska.sk
Rentabilita chovu dojníc
Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka sa chov dojníc na Slovensku nevyplatí. „Za ostatných 30 rokov si nepamätám ani jeden rok, čo by rastlinná výroba bola stratová, kdežto v živočíšnej boli takmer všetky,“ hovorí.
Kritizuje snahu európskych inštitúcií zaradiť chovy hovädzieho dobytka pod smernicu o priemyselných emisiách. „Prestaneme to robiť. Keby sa laik alebo niekto, kto by mal v budúcnosti záujem pustiť sa do produkcie kravského mlieka, opýtal, či sa to na Slovensku oplatí, čo by ste mu povedali? Že sa to neoplatí a myslím si, že o tom svedčia aj všetky štatistické údaje, ktoré máme my v Slovenskom zväze prvovýrobcov mlieka. Hovorím to ako zástupca tých, čo mlieko vyrábajú, aj ako producent so 40-ročnou praxou v prvovýrobe. Nevznikla žiadna nová rodinná, veľká farma alebo stredná farma. Žiadna. Čo sa ale stalo? Po vstupe do Európskej únie ubudlo vyše 50 percent producentov mlieka. V roku nás bolo presne 755. No aké sú teda tie hlavné dôvody? Hlavné dôvody sú rovnaké ako pri každom inom podnikaní. Keď to podnik vie robiť so ziskom, tak to robí, lebo z toho žije. Keď to tak nevedia robiť, tak s tým prestanú, lebo v ňom nemôžu roky utápať úspory. A vyzerá to tak, že v sektor prvovýroby mlieka sa to neoplatí. Nielen na Slovensku, ale aj v západnej Európe, kde sú podpory v ostatných 15 rokoch výrazne vyššie ako u nás, je trend znižovania chovov a stavov zvierat. Ceny, za ktoré predávame surové kravské mlieko, nepokrývajú naše náklady.
Ceny mlieka sa dostali na úroveň 52 centov (priemerná cena medziročne narástla o vyše 16 centov, pozn. red.). V EÚ sa každoročne medzi krajinami prepraví viac ako 780 miliónov živých sliepok, 35 miliónov prasiat a viac ako štyri milióny kusov hovädzieho dobytka. Je to preto, že sa im nejakým zázrakom darí dosahovať o 3 až 5 centov lepšiu realizačnú cenu. My (prvovýrobcovia) sme len prvý stupeň vo vertikále, za nami sú spracovatelia a obchody. Obchody tvrdia, že na mlieku majú minimálne marže a nemajú na ňom skoro žiadny zisk. My niekedy vidíme, že nárast ceny z pultov oproti tomu, za čo predávame, je aj stopercentný. Nevidia to ale európski politici. Na Slovensku sú veľmi silné, lebo ich tu pôsobí len päť. V Dánsku je to napríklad niekoľko tisíc, preto sa tam nárast cien na pultoch ťažšie vysvetľuje. U nás si všetkých päť reťazcov sadne za jeden stôl a povedia si, takto to budeme robiť. Ak naša spoločnosť nechce dopadnúť zle, treba s reťazcami niečo robiť.
Práve pre takéto situácie existujú v poľnohospodárstve dotácie vrátane vášho sektora, predovšetkým zo strany EÚ, ale aj štátu. Znamená to, že ani táto podpora nepomáha podnikom v prvovýrobe kravského mlieka podnikať rentabilne? Aby som nekrivdil, vlani bola podpora dobrá. Od vstupu do EÚ bol minulý rok prvým, čo dotácie dosiahli potrebnú úroveň. Aj viacerí ostatní farmári sa vyjadrili, že vlaňajší rok bol taký, že by s tým vedeli žiť. Dnes, na konci mája, je ale zase situácia opačná. Štát niekedy farmárom produkujúcim mlieko pridal peniaze a niekedy im nedá nič. Niekedy sa peniaze nájdu, inokedy nie. Keď bola nejaká kríza a nenašli sa, došlo k prudšiemu poklesu producentov. Trpezlivosť poľnohospodárov je ale stále nižšia. Moja generácia pomaly z výrobného procesu odchádza a mladí to riešia jednoznačne: keď nastúpia namiesto starších a tá činnosť nie je zisková, tak ju ukončia.
Ilustračná fotografia kráv na poli. Zdroj: ekonomickydennik.sk
Prechod na rastlinnú výrobu
Čo to znamená, že ukončia chovy a presedlajú na rastlinnú výrobu? Áno. Rastlinná výroba je stále výnosná. Za ostatných 30 rokov si nepamätám ani jeden rok, čo by rastlinná výroba bola stratová, kdežto v živočíšnej boli takmer všetky. S výnimkou tohto roku, keď ceny rastlinných komodít klesli. Ponuky, ktoré dostávame na úrodu z roku 2023, sú všetky pod úrovňou výrobných nákladov. Prečo je to tak? Čiže napriek rekordným cenám vstupov a energií mali chovatelia vďaka cenám mlieka dobrý rok? Áno, bol jeden z najlepších. Z vlaňajších 52 centov sme už na 42. Pre nás je tých 10 centov obrovská suma. Naša firma ročne robí sedem miliónov litrov mlieka, čiže pre nás je to mínus 700-tisíc. Vlani sme ich mali, teraz nebudeme. Aj keď bol minulý rok výborný, aj tak v prvom kvartáli ukončilo chov ďalších päť producentov mlieka. Štandard posledných piatich rokov sa tak nezmenil. Štvorročne skončí päť chovateľov, ročne 20. Je to spôsobené aj väčším výskytom suchých a teplých rokov? So suchom sme sa popasovali veľmi dobre, vláda zareagovala veľmi promptne. My sme upozornili na to, že výpadok krmív musíme nahradiť ich plnohodnotnými alternatívami. To nám veľmi pomohlo, no aj tak sa niektorí rozhodli, že to ďalej nechcú robiť. Každý, kto chcel čerpať podporu, sa musel zaviazať, že podrží chov do 31. augusta 2023. Preto bude veľmi zaujímavé sledovať, čo sa bude diať 1. septembra.
Pracovné náklady a robotizácia
Takisto nám nepomáhajú pracovné náklady. Chodíme aj na základné školy medzi deviatakov a rodičom hovoríme, aby prihlásili svoje deti na odbornú poľnohospodársku školu, lebo napríklad hľadáme dojičky. Ako dnes chovatelia vlastne riešia nedostatok pracovnej sily? Investujú do robotizácie vo výrobe, zvyšujú mzdy alebo hľadajú zahraničnú pracovnú silu? Využívajú všetky tieto možnosti. Ak ponúknete dvojnásobnú mzdu oproti podnikom v okolí, tak to priláka aj mladšiu generáciu, štyridsiatnikov. Súbežne s tým riešime aj nové technológie. Tam, kde u nás robilo 100 ľudí, robí teraz 20. Na to ale treba finančné zdroje. Tie sú ale len vtedy, keď je podnikanie rentabilné alebo keď pomôže štát podpornými programami. Tie ale u nás fungujú ťažko. Aj teraz čakáme na vyhodnotenie výzvy už rok. A máme aj zahraničných zamestnancov, hlavne Ukrajincov. Sú to dobrí pracovníci? Áno. Jediný problém je, že tam, kde pôsobia viac rokov, sú nestabilní, lebo sa často vracajú domov za rodinami. Sú prípady, že sa aj nevrátia naspäť, lebo si doma nájdu inú robotu alebo ich zlákajú iní kolegovia zo Slovenska alebo Česka.
Strategický plán a podmienky podpory
Tento rok začalo nové programové obdobie, teda nové pravidlá aj pre čerpanie dotácií. Podľa deklarácií ministerstva, no píše sa to aj v strategickom pláne, je jedným z hlavných cieľov zastabilizovať živočíšnu výrobu a konkrétne zvýšiť aj produkciu mlieka. Tak sú tie podmienky v strategickom plány nastavené tak, aby sa to podarilo? Čo sa týka podpory živočíšnej výroby, hlavne pri viazaných platbách (platby pre podporu konkrétnych sektorov, pozn. red.) pre producentov mlieka alebo peňazí pre welfare (dobré životné podmienky zvierat, pozn. red.), tak sme spokojní s tým, čo sme vyrokovali. Nedávno som sa zúčastnil jednej konferencii v Budapešti, kde tamojšia štátna tajomníčka agroministerstva informovala, že podpory maďarských chovateľov budú ešte o polovicu vyššie. To ale ukazuje, ako nefunguje jednotný trh. Čo sa týka investícií z Programu rozvoja vidieka, tam už spokojní byť nemôžeme. Ministerstvo ich chce podporovať cez finančné nástroje, čiže podporu bonifikácie úrokov pri úveroch do technológií alebo budov. Ja budem musieť maštaľ postaviť za 1,5 milióna eur z vlastných peňazí a potom môžem požiadať o bonifikáciu úrokov. Kolega z maďarského Komáromu dostane 60-percentnú podporu, čiže ho to bude stáť 700-tisíc.
Čiže chovatelia o finančné nástroje nebudú mať záujem. Nepoznám chovateľa, ktorý by mal 1,5 milióna na investície do novej maštale, keď nevie, aká bude stabilita v sektore. My sa teraz uchádzame o projekt na novú maštaľ. Ak nám ju Pôdohospodárska platobná agentúra neschváli, tak ju stavať nebudeme. Ak nám súčasné objekty vydržia ešte päť rokov, vydržíme päť rokov a potom to prestaneme robiť.
Ilustračná fotografia kravy. Zdroj: trend.sk
Emisie a klimatické ciele
Európske inštitúcie v súčasnosti rokujú o tom, či zaradia chovy hovädzieho dobytka pod smernicu o priemyselných emisiách. Chovatelia by tak museli prijať opatrenia na prevenciu a znižovanie produkcie škodlivých emisií. Diskutuje sa o tom, či sa tam budú počítať chovy od 150 alebo 300 dobytčích jednotiek. Sledujete túto diskusiu? Ako by sa to dotklo vás? Prestaneme to robiť. Nerozumiem tomu. Majú príklady aj z iných západných krajín, kde zanikajú malé farmy lebo sú neefektívne a nekonkurencieschopné. Už ani tam nemajú rodinné farmy s 20 kravami alebo 200. Neviem, ako vážne to myslia politici, ktorí o tom hovoria, lebo mám dojem, že to je skôr len v rétorickej rovine. Ak sa nebude väčšina komodít produkovať lokálne, tak žiadnu uhlíkovú stopu neznížime.
Slovenské ministerstvo životného prostredia nedávno predstavilo klimatický zákon, podľa ktorého by sa emisie v poľnohospodárstve do roku 2030 mali znížiť o 10 percent. Spolu s agrorezortom ale uisťuje, že nechce znižovať stavy hospodárskych zvierat. Dokáže chov s hovädzím dobytkom znížiť emisie o 10 percent bez znižovania stavov? A prečo chceme znížiť o 10 percent? Sú to projekcie Slovenského meteorologického ústavu na základe trendov vývoja emisií v jednotlivých sektoroch. Ide o zníženie za jednotlivé odvetvia, ktoré sú potrebné, aby Slovensko splnilo európske klimatické ciele. Na Slovensku máme 1,9 milióna hektárov pôdy a máme stotisíc zvierat. V Holandsku majú tiež zhruba 1,8 milióna hektárov pôdy a majú vyše jeden a pol milióna kráv. Zaťaženie dobytčou jednotkou na hektár je u nás 0,2 v Holandsku vyše tri. Aj oni budú znižovať o 10 percent?
Rozprával sa s vami niekto o tom, koľko emisií ste schopní v chovoch odstrániť? Robia už dnes chovatelia nejaké opatrenia na ich zníženie? Je vôbec niečo také v chove možné dosiahnuť? Myslím si, že nie. Ak to môžem odľahčiť, tak zvieratá budú vypúšťať toľko plynov ako pred desiatimi rokmi a rovnako budú aj o 20 rokov. Podobne ako ľudia. Nevieme to veľmi ovplyvniť. Jediné, čo sa dá urobiť a už to aj robíme, je, že budeme kŕmne dávky zostavovať tak, aby zviera tvorilo menej plynov. To, koľko emisií tvoria zvieratá, už vypočítali veľakrát mnohí odborníci a ani zďaleka to nie je toľko, ako v iných sektoroch. Na Slovensku bolo kedysi 500-tisíc dojníc, teraz je to pätina. A teraz niekto hovorí, že viac zasmraďujeme životné prostredie. Eurokomisia chce, aby veľkochovy hovädzieho dobytka znížili svoje emisie, ktoré znečisťujú ovzdušie na vidieku. Časť europoslancov to odmieta. A aká je dnes realita na slovenskom vidieku. Majú jeho obyvatelia problém s chovmi, práve pre smrad? To sa zmenilo. Dnes by už aj ľudia na vidieku chceli žiť ako v meste.
A pritom z Európskej únie príde druhá smernica, podľa ktorej treba zlepšiť štruktúru pôdy. A najlepším spôsobom má byť vyhnojenie 25 percent pôdy 20-tonovou dávkou maštaľného hnoja. Nie priemyselných granúl z Dusla alebo Ruska. My to robíme, lebo máme zvieratá. Prijímajú sa rozhodnutia, ktoré si vzájomne odporujú.
Dotácie a ekoschémy
Hovorili ste, že investičná podpora nie je ideálna. Ale dotácie na jednu dobytčiu jednotku sa oproti predošlému obdobiu zvýšila o vyše štvrtinu, po započítaní ekoschém aj o polovicu. To nie je taká zásadná zmena, ktorá by pomohla zastaviť úbytok chovateľov? Tá podpora je zásadná. Keby nebola, veľmi by sa tým urýchlil úpadok. Do piatich rokov by na Slovensku neboli dojnice a neprodukovalo sa žiadne mlieko a skončilo by všetkých 20 mliekarní. Teraz je v novom strategickom pláne sadzba na veľkú dobytčiu jednotku 500 eur. Podstatné je, koľko to vychádza na kilogram mlieka vyprodukovaného dojnicou. To je zhruba šesť centov. V našom prípade, pri produkcii siedmich miliónov litrov mlieka, to vychádza 420-tisíc eur. Keby sme ich nemali, naše rozhodnutie by bolo rýchle. Ukončíme chov, prepustíme 20 ľudí a v Imeli už nebude smrad. Nevyprodukuje sa ale ani sedem miliónov litrov mlieka, ktoré by Slovensku podľa mňa citeľne chýbali.
Súčasťou nových pravidiel je aj dobrovoľná ekoschéma. Za dojnicu chovanú pastevným spôsobom dostane chovateľ 320-eurovú podporu. Oplatí sa to, alebo tá sadzba nevykryje náklady spojené s pastevným chovom dojníc? Majú chovatelia o zapojenie do ekoschémy záujem? Ja mám tú smolu, že pochádzam z južného Slovenska. Na juhu Nitrianskeho kraja sa nikdy nepáslo a ani sa nikdy nebude. Keď sme si ale v rámci zväzu zisťovali, či je o ekoschémy záujem, na naše prekvapenie sme zistili, že sa do pastevného chovu za túto sadzbu chce zapojiť len 13 percent chovateľov. Asi až také lákavé to pre nich nie je. Tým, že sa dobytok pasie, produkuje menej mlieka. To čo chovateľ dostane za pasenie, stratí na predaji mlieka. Fixné náklady má ale rovnaké. Tá sadzba nepokryje to, čo získa, keď bude zvieratá kŕmiť koncentrovanými kŕmnymi zmesami.
tags: #zvaz #chovatelov #mlieka #na #slovensku
