Zoznam prvovýrobcov mlieka na Slovensku a ich aktuálna situácia
Prvovýrobcovia mlieka na Slovensku sa obávajú o budúcnosť mliečneho sektora. Dôvodom je potvrdenie mimoriadnej štátnej pomoci len vo výške 10 miliónov eur, namiesto požadovaných 35 miliónov eur.
Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) uviedol: „Vážime si navrhovanú podporu chovu dojníc zo štátneho rozpočtu vo výške 10 miliónov eur. Problémom je, že situácia je mimoriadne vážna práve v tomto období a 10 miliónov eur na jej dostatočné riešenie jednoducho nestačí. Ak preto práve teraz nepristúpime k mimoriadnym opatreniam na záchranu slovenskej prvovýroby mlieka, tak je pravdepodobné, že mnohí prvovýrobcovia sa nových dotačných pravidiel nemusia vôbec dočkať.“
Agrominister Samuel Vlčan (nominant OĽANO) sa podľa neho po rokovaní vlády vyjadril, že už sa nedá očakávať ďalšia podpora sektoru prvovýroby mlieka. Prvovýrobcovia mlieka od októbra 2021 požadujú od agrorezortu mimoriadnu podporu na finančnú kompenzáciu výrazného nárastu cien energií a krmív.
Z dôvodu enormných nákladov dosahuje aktuálna strata na každom vyrobenom litri mlieka 10 centov.
Podľa odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vníma agrorezort situáciu veľmi pozorne. Agroministerstvo uviedlo, že spustí podporu pre chovateľov hovädzieho dobytka a producentov mlieka vo výške 10 miliónov eur do 31. mája 2022. Ďalšou možnosťou je podľa MPRV čerpanie finančných prostriedkov z výzvy číslo 52/PRV/2022 z podopatrenia 4.1, s celkovou alokáciou 110 miliónov eur, z ktorej bude možné realizovať investície v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe, do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, skladovacích kapacít, závlahových systémov, taktiež na obstaranie technologického vybavenia vrátane strojov, zariadení, technológií a náradia.
Ekonomická situácia prvovýrobcov mlieka
V súvislosti s podporou je nutné konštatovať, že slovenskí prvovýrobcovia mlieka nemali dobrý rok, uviedla riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Margita Štefániková. Prvých 10 mesiacov tohto roka prvovýrobcovia žili vo viere prísľubov, že sa nájdu v štáte zdroje na realizáciu systémových opatrení na rozvoj sektora mlieka a podporí sa sektor mlieka ešte v roku 2017. Toto sa neudialo a prvovýrobcovia mlieka to prijali ako krutý fakt. Veľké rozčarovanie však podľa nej opäť prišlo vtedy, keď sa podpora pre sektor prvovýroby mlieka nedostala ani cez položku štátnej pomoci do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018. A tak zostali vypracované systémové opatrenia na rozvoj sektora mlieka bez finančného krytia len bezvýznamným kusom papiera.
Prvovýrobcovia veria, že sa im budúci rok podarí presvedčiť predstaviteľov štátu, že súčasné rozdiely v úrovni podpory medzi jednotlivými štátmi vážne oslabujú konkurencieschopnosť a môžu viesť k likvidácii chovu dojníc na Slovensku, čo by mohlo mať vážne dôsledky z hľadiska zachovania pôdnej úrodnosti, udržania krajiny a zamestnanosti na Slovensku. Štefániková dodala, že veľkým hendikepom pre slovenských prvovýrobcov naďalej zostávajú veľké rozdiely v príjmoch oproti ich európskym kolegom.
Cena surového kravského mlieka je na Slovensku v priemere 35 centov za kilogram a náklady na jeho výrobu prevyšujú 40 centov. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka dostávajú za surovinu v priemere až o 4 centy na kilogram menej ako ich európski kolegovia. Úroveň ich podpory je tiež oveľa nižšia.
Dlhodobo nepriaznivá situácia sa podľa riaditeľky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margity Štefánikovej odrazila aj na ekonomických výsledkoch podnikov, na poklese počtu dojníc a nižšej produkcii mlieka. „Za posledných šesť rokov prvovýrobcovia mlieka dosiahli celkové straty vyše 300 miliónov eur. V súčasnosti je na Slovensku 530 prvovýrobcov mlieka - chovateľov dojníc, ktorí dodávajú surové kravské mlieko na jeho ďalšie spracovanie na mliečne výrobky. O tom, že hlavne posledné roky to nemajú ľahké, svedčí aj fakt, že od vstupu SR do EÚ sa ich počet znížil o viac ako 200 podnikov,“ upozornila Štefániková.
Na Slovensku 25 väčších mliekarenských podnikov spracováva vyše 90 % kravského mlieka vyrobeného na farmách. Jana Planková, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) doplnila: „Máme ale ešte cez 200 fariem a malých podnikov, ktoré spracovávajú ovčie a kravské mlieko.“ Konštatovala, že slovenský mliekarenský sektor má v potravinárskom priemysle významné postavenie, keďže jeho podiel na celkovej potravinárskej výrobe je vyše 18 %.
Veľké mliekarenské podniky zamestnávajú takmer 3000 pracovníkov a ich tržby dosahujú asi 600 miliónov eur ročne.
Propagačná kampaň zameraná na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska financovaná z prostriedkov Mliečneho fondu, do ktorého spoločne prispievajú všetci prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka, pokračuje aj v tomto roku. Táto propagácia, ako aj všetky doterajšie kampane a aktivity Mliečneho fondu zamerané na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska, môžu byť realizované najmä vďaka prispievateľom do Mliečneho fondu.
Dojivosť kráv na Slovensku v roku 2021
Výzvy a opatrenia v sektore mlieka
Slovenské mliekarne denne spracujú 2,25 milióna kilogramov mlieka. Podľa informácií sa podniky snažia aj napriek tejto zložitej situácii zabezpečiť starostlivosť o zvieratá a produkciu mlieka. Okrem všeobecných platných opatrení zavádzajú aj vnútorné opatrenia ako je meranie teploty pracovníkom pri vstupe do prevádzok, dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti pri komunikácii, minimalizovanie veľkosti skupín pracovníkov a iné. Momentálne je však našou povinnosťou okrem výroby mlieka zabezpečiť aj bezpečnosť pracovníkov. Dojnice sa nedajú odstaviť ako zariadenia v automobilke.
Na Slovensku v týchto dňoch zostáva aj produkcia surového kravského mlieka, ktorú niektorí poľnohospodári ešte na začiatku marca vyvážali do zahraničia. Situácia s vývozom sa skomplikovala a pomocnú ruku podali zástupcovia Slovenského mliekarenského zväzu. Mliekarne sú umiestnené najmä vo väčších mestách, kde už teraz existujú z dôvodu možného šírenia koronavírusu viaceré požiadavky na obyvateľov.
Spracovatelia urgentne potrebujú dodávky osobných ochranných pomôcok, hlavne rúšok pre svojich zamestnancov a pracovníkov logistiky pri vstupe suroviny a výstupe výrobkov. Prvovýrobcovia a spracovatelia veria, že si zodpovední uvedomujú, že popri zdravotníctve a energetike je dôležitá aj výroba základných potravín.
Pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov by mal spotrebiteľ brať do úvahy aj ich pôvod. Pulty s mliečnymi výrobkami v obchodoch ponúkajú širokú paletu rôznych mliečnych výrobkov, domácich, aj zahraničných. Slovenské mliečne výrobky čelia silnej produktovej a cenovej konkurencii a častokrát najmä kvôli cene nie sú prvou voľbou spotrebiteľov. Cena sa stala fenoménom dnešnej doby a v povedomí spotrebiteľa sa podporuje názor, že potraviny by mali byť lacné. Tento prístup zvádza spotrebiteľov k tomu, že im uniká hodnota potravín a nikto sa nezamýšľa nad tým, že potraviny sa na pulte v obchode len tak neobjavia, ale že musia predtým prejsť dlhú cestu procesu produkcie suroviny, jej spracovania, zušľachtenia, zabalenia a distribúcie.
Žijeme v regióne, v ktorom mliečne výrobky sú tradične súčasťou našich jedálničkov. Tradícia dáva potravinám silnú pečať, je priamym spojením pôvodu, regionálnosti a kvality. Definuje vzťah ľudí v regióne k pôde, k poľnohospodárstvu a k spracovaniu surovín na potraviny. Zaručuje, že potraviny majú pôvodné receptúry bez zbytočných prídavných látok, čím garantuje čerstvosť, chuť a zdravotné benefity.
Z hľadiska sebestačnosti produkcie mliečnych výrobkov je nesmierne dôležité, aby sme na Slovensku mali dostatok mlieka, ktorého produkciu nám zabezpečujú slovenskí prvovýrobcovia mlieka, a dostatok spracovateľských podnikov - slovenských mliekarní, v ktorých nám vyrobia mliečne výrobky slovenských značiek. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov na úrovni 220 kg na osobu a rok.
Význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravú výživu ľudí opakovane potvrdzujú odborníci na výživu po celom svete, pričom vyzdvihujú mlieko ako jednu z najkomplexnejších potravín z hľadiska výživovej hodnoty. Kúpou slovenských výrobkov podporujeme nielen slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka ale v širšom meradle aj zamestnanosť a ekonomiku Slovenskej republiky. Uprednostňovaním mliečnych výrobkov slovenskej výroby pomáhame aj prostrediu, v ktorom žijeme. Keď siahame po mliečnych výrobkoch overených slovenských značiek, volíme si aj dostupnosť, kvalitu a čerstvosť.
Bohatstvo krajiny sa meria aj mierou potravinovej sebestačnosti, t.j. tým, či vieme zabezpečiť dostatok potravín pre obyvateľov Slovenska z vlastných zdrojov. Zvyšovaním dopytu po slovenských mliečnych výrobkoch totiž môžeme zvyšovať ich výrobu, produkciu a tým aj sebestačnosť pri výrobe mliečnych výrobkov. Overené slovenské značky mliečnych výrobkov si budú hľadať cestu k vám počas celého roka s podporou kreatívnej komunikácie.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už od roku 2008 spoločne realizujú informačné a propagačné kampane z prostriedkov Mliečneho fondu, aby zvyšovali znalosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov medzi spotrebiteľmi. Denná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov je totiž neodmysliteľnou súčasťou zdravej výživy pre každého už od útleho veku.
Mliečne raňajky na Grape
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka prichystali v sobotu 9. augusta 2025 na festivale Grape nečakaný zážitok pre všetkých festivalových návštevníkov. Spoločnými silami išli prekonávať svoj vlastný rekord spred desiatich rokov, kedy naraz raňajkovalo 565 ľudí.
Profesionálne pripravené mliečne raňajky priniesli svoj očakávaný výsledok a znovu sa zrodil historický okamih. Slovenská mliečna rodina pod taktovkou Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) úspešne prekonala svoj desaťročný rekord v najväčšej účasti na mliečnych raňajkách.
Myšlienke prekonať rekord z Mliečnych raňajok na festivale Grape spred desiatich rokov prialo hneď viacero faktorov. Športová tematika tohtoročného festivalu ako keby ruka v ruke podčiarkovala význam benefitov konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Koncentrácia mladých ľudí na festivale je na priamy kontakt s mliekom a mliečnymi výrobkami priam ideálna na ukázanie širokého portfólia overených slovenských značiek mliečnych výrobkov a toho najlepšieho, čo slovenský mliekarenský sektor vie v podobe kvalitných domácich mliečnych výrobkov ponúknuť.
Mliečne raňajky na Grape sa mohli pýšiť skutočne bohatým menu, neobsahovali len klasické mliečne výrobky, ako sú syry a mlieko, ale ponúkli aj špeciality, ktoré slovenskí farmári a mliekari pripravujú s veľkým zápalom a úctou k prírode. Slovenská mliečna rodina nezabudla ani na tých, ktorí majú intoleranciu na laktózu a do raňajkovej ponuky zaradila aj bezlaktózové mliečne výrobky.
Aj mladým ľuďom na festivale Grape chceli farmári a mliekari ukázať, že za každým kvalitným mliečnym výrobkom stojí človek - slovenský farmár, tzv. prvovýrobca, a potom aj spracovateľ mlieka a mliečnych výrobkov. Ich práca sa odráža nielen v kvalite výrobkov, ale aj v šetrnom prístupe k prírode a zvieratám. Výroba mlieka a mliečnych výrobkov má na Slovensku dlhodobú tradíciu.
Dopady nákazy slintačky a krívačky v roku 2025
Dlhé desaťročia sa farmári s láskou starajú o dojnice, ktoré nám dávajú mlieko, a rovnako v slovenských mliekarňach sa od nepamäti špecializujú na výrobu kvalitných mliečnych výrobkov, ktoré majú nielen výnimočnú chuť, ale aj dôležitý ekologický prínos. Mliečne raňajky sa niesli v úžasnej atmosfére. Majú za sebou veľmi ťažké obdobie, avšak ďalšie je pred nimi. Aj takto chovatelia dojníc charakterizujú aktuálnu situáciu v sektore prvovýroby mlieka. Rok 2025 sa zapísal do histórie ako jeden z najťažších, a to pre nákazu slintačky a krívačky, ktorá priniesla straty na stavoch dojníc, problémy s odbytom aj zvýšené náklady na opatrenia. Napriek tomu cena mlieka žila svojím vlastným životom a väčšiu časť roka bola vnímaná skôr pozitívne. Problém poklesu stavu dojníc je na Slovensku už obohratou pesničkou. Počet mliekových kráv klesá každoročne už od vstupu Slovenska do Európskej únie, hoci rýchlosť poklesu sa spomaľuje. Vlani do bežných faktorov, ktoré sa na tom podpisujú, vstúpila aj nákaza slintačky a krívačky.
| Ukazovateľ | Začiatok roka 2025 | Začiatok decembra 2025 | Zmena |
|---|---|---|---|
| Počet dojníc | 108 405 ks | 105 251 ks | -3 154 ks |
„Na začiatku roka 2025 slovenskí prvovýrobcovia mlieka chovali 108 405 kusov dojníc a k začiatku decembra ich bolo 105 251 kusov. To predstavuje pokles o 3 154 ks. Pre nákazu došlo na trhu s mliekom k výpadku len asi jedného percenta celkového objemu mlieka. Pôvodné odhady boli niekoľkonásobné. „Slovenská priemerná nákupná cena mlieka bola v čase prepuknutia SLAK-u na úrovni zhruba 48 eurocentov na kilogram mlieka a našťastie mala rastúci trend. „Za rok 2025 dosiahne v priemere len výšku zhruba 47 eurocentov na kilogram. Jedným dychom je potrebné uviesť, že výrobné náklady na mlieko sú na úrovni vyše 53 centov na kilogram.“
Vývoj na trhu s mliekom v roku 2025
„Vznikla ako dopad kombinácie dobrých nákupných cien a dobrej kvality aj množstva krmív, krmovín a pastvy vo vlaňajšom roku. Kvalitné krmivo sa odrazilo aj na kvalitatívnych zložkách, najmä na obsahu tuku, čo má bezprostredný dopad na zvýšenú produkciu masla. Na trhu s mliekom sa to podľa nej odrazilo najmä na cenách masla, ktoré sa na svetových burzách doslova zrútila. „Toto je jedným z negatívnych indikátorov, že bude potrebné, aby Európska komisia aktivovala niektoré z opatrení na zabezpečenie rovnováhy na trhu s mliekom. Do úvahy by mohol pripadať napríklad intervenčný nákup. Do ďalšieho obdobia slovenskí prvovýrobcovia mlieka predpokladajú, že hlavným zdrojom príjmov budú z predaja mlieka.
„Tým by všeobecne v živočíšnej výrobe mohlo byť zavedenie motivačných opatrení, ktoré by motivovali zamestnávateľov aj zamestnancov pracovať a zamestnať sa v živočíšnej výrobe. Ako veľmi účinné sa pre podniky živočíšnej výroby preukázalo opatrenie zamerané na odvodové zvýhodnenie podnikov v zmysle Zákona o sociálnom poistení. V akých číslach - či červených alebo čiernych, skončia prvovýrobcovia tento rok, zostáva otázne.
„Podľa súčasných signálov na trhu s mliekom nevstupujeme do dobrého obdobia. Blížiaci sa záver roka je obdobím postupného bilancovania vývoja agropotravinárskeho sektora za uplynulých dvanásť mesiacov.
Rok 2024 v sektore prvovýroby mlieka
Rok 2024 bol rokom, ktorý priniesol mnohé výzvy agronómom a manažérom podnikov. Ceny vstupov pre úrodu 2025 sa stabilizovali, pričom ceny hnojív medziročne klesli. Zaznamenali sme pokles cien energií a palív, rástla cena práce, čo malo vplyv i na pokračujúci pokles počtu zamestnancov v agrosektore. Pozitívum možno vidieť v náraste ceny repky, ktorá od začiatku roku na burze kontinuálne stúpala, čo čiastočne vyrovnalo stratu z produkcie. O ekonomickom výsledku roka a o tržbách rozhodovalo počasie. Úroda repky na Slovensku klesla o 27%, slnečnice o 6% . Repka je aktuálne zasiata na ploche o cca 3,5% nižšej. Zároveň aj napriek poklesu pestovateľských plôch a prípadným vyorávkam nepredpokladáme takú slabú úrodu ako v uplynulom roku. Aktuálne ceny na burze vytvárajú predpoklad nárastu tržieb z budúcej úrody. Ekonomický výhľad z pohľadu olejnín je priaznivý. Poľnohospodári na Slovensku budú sledovať aj dopady konsolidačného balíčka na ekonomiku farmára. Vývoj cien v agrosektore je tiež úzko spojený s ukončením vojny na Ukrajine a so začatím prístupových rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ.
Rok 2024 bol pre Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka rokom slávnostným - pripomenuli sme si totiž 20. výročie svojho založenia. Na slávnostnom podujatí, ktoré sa konalo 21. marca 2024 v Oponiciach, zhodnotili členovia zväzu svoje 20-ročné pôsobenie a zároveň aj 20 rokov od vstupu Slovenska do EÚ.
Rok 2024 bol v sektore prvovýroby mlieka rokom, v ktorom sme zaznamenali trochu zvláštne roztváranie cenových nožníc. Pozitívne hodnotíme fakt, že nedošlo k výraznejšiemu nárastu nákladov. Tie sa stále držali na úrovni okolo 50 centov na kilogram. Ale naopak, nákupné ceny mlieka zaznamenali dosť významný prepad, a to až na 42 centov. Pozitívne hodnotíme aj nepriamu podporu cez odvodové zvýhodnenie podnikov v súvislosti s Novelou zákona o sociálnom poistení. Tento typ podpory je naozaj účinný a zvýhodňuje podniky, ktoré sa zaoberajú živočíšnou výrobou, kde je vysoká potreba ľudskej práce. Pozitívne, aj keď, samozrejme, s výhradami veľkého časového sklzu, vnímame aj vyhodnotenie výziev 52 a 65, čo znamená aspoň pre úspešných uchádzačov podporu investícií do živočíšnej výroby.
Čo sa týka celkovej aktuálnej situácie v sektore prvovýroby mlieka, zdá sa, že predsa len začína svitať svetielko nádeje a začína byť viditeľný pozitívny dopad doterajších opatrení. Čísla ukazujú mierne zníženie tempa poklesu počtu dojníc a počtu podnikov prvovýroby. Ešte ani zďaleka sa však nedá hovoriť o stabilizácii tohto sektoru, ale nejaké náznaky na sektorových číslach už vidíme. Napríklad za posledný rok už nepoklesol počet dojníc o vyše 4 000 kusov, ako po predchádzajúce roky, ale len zhruba o 2000 kusov. Pozitívom minulého roka je aj nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Táto narástla za posledný rok o vyše 6 kilogramov na takmer 192 kilogramov mlieka na osobu a rok.
Nákupná cena mlieka od konca minulého roka postupne klesala a zastavila sa až v auguste na necelých 42 centoch na kilogram. Je treba otvorene skonštatovať, že slovenskí prvovýrobcovia majú oproti svojim európskym kolegom viaceré konkurenčné nevýhody. Prvou nevýhodou sú výrazné rozdiely v nákupných cenách mlieka. Kumulatívny priemer doterajšej tohtoročnej nákupnej ceny je totiž v EÚ o viac ako 5 centov vyšší ako na Slovensku. Už chronickou konkurenčnou nevýhodou slovenského sektoru prvovýroby mlieka je pretrvávajúci investičný dlh. Výška investičného dlhu v sektore prvovýroby mlieka predstavuje vyše 500 miliónov EUR. Za týmto číslom stoja staré ustajňovacie priestory, staré stroje a technológie. Samozrejme sa počíta s tým, že hlavnou časťou príjmov budú aj naďalej príjmy z predaja mlieka. Očakáva sa, že v roku 2025 sa opäť prehĺbi dlhodobý problém podnikov s pracovnou silou. Jedným z riešení by mohlo byť nahradenie ľudskej práce automatizovanými systémami dojenia a kŕmenia. Tiež by stálo za zváženie, aby sa z nedočerpaných zdrojov z minulého programovacieho obdobia podporili „rýchle projekty“, ktoré by boli ľahko realizovateľné. Mohli by sa napríklad zameriavať na podporu inovácií a automatizácie systémov dojenia a tiež kŕmenia. Produkcia mlieka na Slovensku naďalej klesá.
Hoci sa našim prvovýrobcom mlieka neustále darí zvyšovať množstvo mlieka, ktoré nadoja od jednej dojnice, problémom sú naďalej klesajúce počty zvierat. Medziročne sa počet mliečnych kráv znížil o 4 tisíc kusov. Prvovýrobcovia rušia svoje chovy najmä pre enormný nárast nákladov. „Požadujeme mimoriadnu jednorazovú podporu pre prvovýrobu mlieka vo výške 35 miliónov eur. Ďalej požadujeme navýšenie štátnej pomoci v súvislosti s dotačným titulom Zelená nafta. Posledná požiadavka súvisí s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou 2023 - 2027.
Zložitú situáciu, do ktorej sa sektor prvovýroby mlieka dostal, odprezentovali zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka už aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Kameňom úrazu pre sektor sú dlhodobé problémy, ako vysoký investičný dlh, kumulovaná strata odvetvia, kapitálová poddimenzovanosť a výrazne nižšia podpora z európskych aj národných zdrojov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. V roku 2021 sa situácia ešte zhoršila a výhľad na zmenu nepriniesli ani prvé dni nového roka 2022.
Predstavitelia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka veria, že sľub bol daný s plnou vážnosťou a nezostane len pri slovách. „Ďalší pokles výroby surového kravského mlieka už priamo ohrozuje aj mliekarne, ktoré mlieko spracovávajú na mliečne výrobky. Naši členovia vyjadrujú obavy o nedostatok domácej suroviny, ktorý z dôvodu poklesu stavov dojníc nastal. Mliekarne v ostatných mesiacoch upravovali ceny pre prvovýrobcov mlieka smerom nahor. Naša cenotvorba je však priamo podmienená tým, za čo je obchod ochotný naše výrobky kúpiť. Slovenská prvovýroba mlieka upozorňuje, že bez mimoriadnej podpory nedokáže garantovať udržanie súčasného stavu produkcie surového kravského mlieka a zamestnanosti. V prvovýrobe mlieka pracuje desaťtisíc ľudí, ktorí sú dnes priamo závislí od toho, či sa štát rozhodne zachovať ich pracovné miesta.
Ani v európskych štátoch to nie je inak. „Roky platíme odvody, dane, prispievame k sociálnemu zmieru na vidieku a dnes potrebujeme pomocnú ruku od štátu. Ak ju nedostaneme, slovenské mliečne výrobky z pultov našich obchodných reťazcov zmiznú. Zostanú tam produkty zahraničné, ktoré sem cestujú stovky a možno aj tisícky kilometrov. V ich cene budeme platiť farmárov a mliekarov z Českej republiky, Nemecka, Poľska či z Holandska, a budeme potravinovo závislí na ich ochote a schopnosti nás nimi zásobovať.
tags: #zoznam #prvovýrobcov #mlieka #Slovensko
