Likvidácia zvyškov jedla zo školskej jedálne na Slovensku

Školské jedálne produkujú značné množstvo biologického odpadu, s ktorým je potrebné nakladať v súlade s platnou legislatívou. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec, možnosti spracovania a využitia zvyškov jedla zo školských jedální, ako aj na ďalšie druhy biologického odpadu vznikajúceho v školách.

Legislatívny rámec

Problematiku odpadov, vrátane biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu (KBO), upravuje zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a vykonávacie predpisy.

Podľa čl. 2 nariadenia Komisie č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. Medzi biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad patria aj nespracované zostatky surovín, neskonzumované zostatky pokrmov a potravín rastlinného, ale i živočíšneho pôvodu, ktoré vznikli pri prevádzkovaní zariadení spoločného stravovania, vrátane školských kuchýň.

Prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania, vrátane školských jedální, sú povinní zabezpečiť oddelené odkladanie kuchynských biologických odpadov v uzatvárateľných kontajneroch alebo nádobách označených nápisom „Materiál kategórie 3“.

Frekvencia zberu musí byť prispôsobená povahe odpadu a teplote skladových priestorov. Pri odovzdávaní KBO odberateľovi musí byť vyhotovený obchodný doklad.

Podľa vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov, je KBO zaradený pod číslom 20 01 08 biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a 20 01 25 jedlé oleje a tuky.

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania ako producent komunálneho odpadu podľa § 83 zákona č. 79/2015 Z. z. je povinný okrem povinností podľa § 14 a § 81 ods.

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi (§ 81 ods. 17 zákona č. 79/2015 Z. z.).

Zákaz skrmovania hospodárskych zvierat

Zákon o odpadoch zakazuje skrmovanie kuchynského odpadu hospodárskymi zvieratami, s výnimkou skrmovania kožušinových zvierat, a to iba za predpokladu písomného súhlasu veterinárnej správy.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z.z.

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a ukladá prevádzkovateľom zariadení spoločného stravovania povinnosť postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe pre zabezpečenie zdravotnej bezpečnosti pokrmov a nápojov.

Nová vyhláška č. 75/2023 Z.z.

Vyhláška č. 75/2023 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, účinná od 14.3.2023, ustanovuje v §7 ods. 3 písm. a) že "V zariadení pre deti do šesť rokov veku sa doplnkové stravovanie môže zabezpečiť len prostredníctvom zariadení spoločného stravovania." To znamená, že dieťa si môže donášať iba doplnkovú stravu (desiata a olovrant), nie hlavné jedlo (obed), ak má špeciálnu diétu.

Druhy biologického odpadu v školách

V školách vznikajú rôzne druhy biologického odpadu, ktoré možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

Rastlinný odpad: Ide výlučne o rastlinné odpady, ako je tráva, lístie, konáre, burina a pod. Zber tohto odpadu je pomerne jednoduchý a možno ho prispôsobiť zvolenému spôsobu nakladania.
Kuchynský odpad: Patria sem šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, starý chlieb, zvyšky jedla, papierové vrecká znečistené zeleninou, ovocím, maslom, džemom a pod. Tento odpad môže obsahovať aj zvyšky živočíšnych produktov.

Nakladanie s rastlinným odpadom

Rastlinný odpad, ktorý vzniká pri údržbe školských pozemkov, má široké možnosti využitia priamo v škole.

Zber rastlinného odpadu

Ak biologické odpady odvážame svojpomocne do určeného zariadenia, nemusíme na zber používať žiadnu špeciálnu nádobu. Vzniknutý biologický odpad zbierame tak, aby sa nám potom ľahko odvážal. Dôležité je zabezpečiť, aby sa nezmiešal s iným druhom odpadu, ktorý nie je rozložiteľný.

Tráva je z tohto druhu biologického odpadu najproblematickejšia. Keď je čerstvo pokosená a uložíme ju na kopu, tak rýchlo začne hniť a nepríjemne zapáchať.

Mäkké, zelené a šťavnaté materiály (napr. čerstvo pokosená tráva) sa rozkladajú rýchlejšie ako tvrdé, hnedé a suché materiály (napr. konáre).

Možnosti využitia rastlinného odpadu

Existuje niekoľko spôsobov, ako využiť rastlinný odpad:

Kompostovanie: Zelený odpad sa dá po malých úpravách využiť na kompostovanie na školskom pozemku. Kompostovať možno vo svojpomocne vyrobenom drevenom kompostovisku alebo v plastovom kompostéri. Veľkosť kompostoviska sa vypočíta podľa veľkosti pozemku.
Výstavba vyvýšených záhonov: Pri budovaní školskej záhrady sa oplatí investovať čas do výstavby vyvýšených záhonov, pri ktorých nájde využitie všetok zelený odpad.
Nastielanie: Pokrývanie pôdy vhodným upraveným materiálom, ktorý pre ňu vytvára ochrannú vrstvu. Využiť môžeme pokosenú trávu (zvädnutú), lístie, seno (pokosené pred dozretím semien), slamu, podrvenú kôru, drevnú štiepku, podrvené kukuričné stonky, kartón, vytrhanú burinu (bez semien).

Dôležité je zapájať do týchto aktivít aj žiakov.

Nakladanie s kuchynským odpadom

Nakladanie s kuchynským odpadom zo školskej jedálne je prísnejšie regulované a vyžaduje si dodržiavanie hygienických noriem.

Zber kuchynského odpadu

Na zber biologického odpadu v interiéri je najvhodnejšie používanie špeciálnych odvetrávaných nádob. Najlacnejšou alternatívou sú vedierka s vrchnákom bez vetracích otvorov.

Nádoby na zber by mali byť umiestnené vo všetkých triedach a učebniach a označené nápisom „Biologický odpad“ s popisom, čo do nádoby patrí a čo nie. Je dôležité udržiavať zberné nádoby v čistote.

Možnosti spracovania kuchynského odpadu

Existuje niekoľko možností, ako spracovať kuchynský odpad:

Odovzdanie zmluvnému partnerovi: Najčastejšie, ale pomerne drahé riešenie.
Spracovanie v priestoroch školy: V kuchyniach sa začínajú objavovať špeciálne elektrické zariadenia, napríklad kompostér GreenGood, ktoré z biologických odpadov vytvoria stabilizovaný medziprodukt, ktorý sa môže zapracovať do pôdy alebo kompostovať. Tieto zariadenia disponujú nanotechnologickými filtrami a sú schválené ŠVPS SR. Hlavnou výhodou je úspora nákladov na zvoz a zisk hnojiva.
Vermikompostovanie: Kompostovanie v špeciálnych uzavretých kompostéroch za využitia násady dážďoviek. Vhodné pre rastlinné biologické odpady (vrátane chleba a pečiva).
Kompostovanie v elektrických kompostéroch: Využíva sa v kombinácii s kompostovaním biologických odpadov zo školskej kuchyne. Dokáže spracovať všetok biologický odpad, ktorý vzniká v triedach (vrátane živočíšnych).
Využitie biologických odpadov na školskom pozemku: Kompostovanie, výstavba vyvýšených/vysokých záhonov a nastielanie. Je potrebné zabezpečiť, aby sa medzi biologické odpady dostali iba rastlinné zvyšky a aby sa k nim nedostali zvieratá.

Autor článku: Ing. doc. Mgr. MUDr.

Na zníženie produkcie odpadu v školských jedálňach je možné:

aplikovať toleranciu normovania surovín na prípravu vybraných jedál a stravných dní, na základe praktických skúseností,
jednou z možností je aj bonusová motivácia zamestnancov školskej jedálne aspoň raz v týždni formou odoberania - odkupovania hotových jedál v obmedzenom množstve (napr. maximálne 2 jedlá) za zvýhodnené ceny za stanovených podmienok zriaďovateľom.

Geniálny spôsob kompostovania. Sliepky to prehadzujú za nás. Za 4 mesiace parádny kompost.

Alternatíva plastov

Podobnými otázkami sa zaoberá aj slovenská značka sústrediaca sa na ekologické riešenia Ecompo, ktorá v spolupráci so spoločnosťou Panara a FCHPT STU v Bratislave vyvíja viac ako desať rokov biomateriály, z ktorých možno odpad zhodnotiť ekologicky.

Značka Ecompo sa sústredí na výrobu produktov z biomateriálu NonOilen podľa požiadaviek klienta. Ich výrobky je tak možné nájsť nielen v gastrosektore, ale aj v zubnej ambulancii, v obchode s nosnými inhalátormi či dokonca na školách.

Slovensko má jedinečný 100 % biodegradovateľný a bio-based biomateriál. Nie je plast ako plast. Mnoho spoločností sa tvári zeleno. NonOilen má široké spektrum aplikácií. Gastro sa chytilo papierových slamiek.

Ide o ekologickú alternatívu plastu, ktorá je 100 % biodegradovateľná a vytvorená z rastlinnej biomasy. NonOilen je 100 % bio-based materiál. Je ľahký, odolný, vydrží roky používania a nerobia mu problém ani domáce či priemyselné umývačky riadu. Za jeho vývojom stojí FCHPT STU v Bratislave spoločne s firmou Panara a značkou Ecompo. Dá sa použiť v gastre na výrobky ako taniere, misky či slamky, vo farmaceutickom priemysle ako inhalátory či obaly na lieky, v kozmetike alebo poľnohospodárstve.

Našou snahou je postupne nahradiť plasty biomateriálmi tam, kde je to možné. Sú aplikácie, kde biomateriály do budúcnosti predstavujú jediné možné riešenie, ak nechceme zväčšovať množstvo odpadu a poškodzovať prírodu.

Jediné riešenie, ako to môžeme dosiahnuť, je pomocou takých biomateriálov, ktoré sú 100 % bio-based a 100 % biodegradovateľné, takže rozkladom vzniknú len prirodzené látky pre prostredie, nie odpad, prípadne sa dajú recyklovať rovnako, ako klasické plasty.

Naším základným znakom je 100 % bio-based a 100 % degradovateľnosť. Máloktorá konkurencia má skutočne takýto materiál, aj keď deklarujú, že ich majú. Plnia podmienky pre takéto produkty, ale iba do určitej miery.

Aj keď vidíte na obale, že je to bio-based a degradovateľný produkt, väčšinou, najmä v prípade bio-based obsahu to nie je na 100 %. Keď sa bližšie pozriete na tieto výrobky, zistíte, že to je na úrovni 30 % až 50 %. My hovoríme o 100 %.

NonOilen patrí teda medzi 100 % rozložiteľné materiály. Existujú aj ďalšie takéto materiály?

NonOilen je jedinečný. Samozrejme, existujú aj konkurenčné materiály, ktoré však často pre dosiahnutie vhodných aplikačných vlastností používajú ako prímesi syntetické, nie bio, aditíva a už nemôžeme hovoriť o 100 % bio-based.

Z hľadiska likvidácie odpadu takýto materiál nepatrí do bioodpadu, ale ani do plastového odpadu. Takže ostáva to jedine štandardne zlikvidovať.

Pravdepodobne úplne nahradiť plasty biomateriálmi možné nie je, ale do veľkej miery áno. V niektorých krajinách to vidíme už dnes. V Španielsku je bežné, že v supermarketoch majú namiesto klasických vreciek kompostovateľné, ktoré následne využívajú na zber bioodpadu.

Rovnako je to dôležité pri opakovateľne využiteľných materiáloch. Balenia, ktoré máme doma dlhšiu dobu, by mali v prvom rade končiť tam, kde majú. Naši partneri sa o to aj snažia. Celý cyklus by mal byť uzavretý. My aj naši partneri máme záujem o to, ako výrobok skončí po tom, čo prejde jeho doba životnosti. Ľudia by ich mali kompostovať alebo vrátiť nám na recykláciu. Ak by sa ich počet zvýšil, výsledkom by bolo menej odpadu. Je to však otázka osvety, ktorá by mala byť na vyššej úrovni nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Mnoho ľudí sa pozrie na náš výrobok a nevie, čo s ním. Najmä v prípade, ak doma nemajú vlastný kompost.

Vzhľadom na podobnosť s klasickým plastom ho nechcú vyhodiť do bioodpadu, ale pritom by tam pokojne mohol ísť, avšak je potrebné na to upraviť predpisy týkajúce sa nakladania s odpadmi v jednotlivých regiónoch. Rozloží sa rovnako ako iné prírodné materiály a zvyšky jedla.

Tým, že by sa znížilo množstvo klasického odpadu, ktorý sa spaľuje, vzduch by bol menej zaťažený a klesli by aj samotné emisie CO2.

Problémom mikroplastov je, že vlastne neexistuje ich skutočná definícia. Literatúra sa často nezhoduje ani v rozmeroch - či je to na úrovni mikrónov alebo milimetrov. Rovnako tam má mnoho odborníkov pocit, že neexistujú relevantné informácie ohľadne toho, do akej miery sú v skutočnosti pre ľudí nebezpečné.

V každom prípade, mikroplasty sú problémom skôr klasických plastov, nie biomateriálov ako NonOilen.

Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že mikroplasty v prípade biomateriálov nevznikajú, vzhľadom na ich pôvod a schopnosť rozkladať sa nielen v priemyselnom komposte.

My vieme samotný výrobok navrhnúť a dizajnovať a následne ho aj vyrobiť a dodať klientovi. Napríklad pred nejakým časom nás kontaktovali zo spoločnosti zaoberajúcej sa ekologickou kozmetikou, že by mali záujem o dózy.

Keďže ide o biokozmetiku, jasne z toho vyplýva, že aj obal chceli čo najviac prírodný. Po dohode sme im výrobok navrhli, spoločne si ho odsúhlasili a dnes už takúto dózu vyrábame. Výrobkom vieme prispôsobiť aj farbu či potlač, presne podľa prianí klienta.

Farby, ktoré do výrobkov pridávame, sú tiež bio-base a rozložiteľné, takže neničia ekologickú stránku samotného biomateriálu. Návrh výrobku pritom vždy súvisí s požiadavkami klienta.

Existujú určité obmedzenia, v rámci mechanických, tepelných a chemických požiadaviek. Nonoilen je citlivý na silné kyseliny a lúhy a preto nie je vhodný ako obal na tieto chemikálie, ako je napríklad kyselina chlorovodíková, sírová, či hydroxid sodný. Vždy, keď máme kritický materiál, najskôr posúdime jednotlivé vlastnosti. Následne vykonáme vlastné testy či náš biomateriál samotnému produktu odolá alebo neodolá. Až potom klientovi vieme zaručiť, že náš biomateriál je vhodný pre jeho produkt a nasleduje návrh a samotná výroba.

Podľa jeho produktu klientovi však vždy vieme povedať, či sa dá použiť náš biomateriál alebo nedá, prípadne za akých podmienok. Veľa ľudí si myslí aj to, že vzhľadom na to, že je rozložiteľný, vydrží príliš krátko.

Ak by sme ho však nechali na stole len tak položený alebo niekde inde, to ešte neznamená, že proces rozkladu začne. Naopak, vydrží desiatky rokov a rozklad začne až v biologicky aktívnom prostredí. Na to, aby sa biomateriál začal rozkladať, potrebuje najskôr vhodné podmienky. Najskôr je potrebné ho podrviť, miešať a vlhčiť a zabezpečiť aj vhodné prostredie, v ktorom sú prítomné baktérie, huby, kvasinke atď, ktoré spôsobujú rozklad všetkých biologicky rozložiteľných materiálov.

Sú to napríklad zvyšky jedál, lístie, tráva pri určitej teplote a vlhkosti.

V rámci projektu cirkulárnych škôl boli biomateriály testované v ZŠ Na Bielenisku v Pezinku a MŠ Kolysočka Prešov. V teste Ecompo výrobky získali priaznivé hodnotenie.

Na základe výsledkov testovania - úspora času, energie, vody a zvýšenie bezpečnosti - má naša škola záujem o zavedenie riadu z NonOilenu do bežnej prevádzky v školskej jedálni,“ uviedla vo výsledkoch riaditeľka školy Mgr.

Ak sa pozrieme na použitie biomateriálov, prešli sme už rôznymi obdobiami. Napríklad pred pandémiou bola úplne iná situácia ako teraz. Vtedy sa všetko sústredilo skôr na spôsoby industriálneho kompostovania, dnes už všetci pozerajú skôr na to domáce.

Aj keď sme začínali pracovať s technologickými postupmi, pôvodne sme sa chceli sústrediť na fólie a podobné materiály. Dnes už pracujeme s rôznymi materiálmi, ktoré sú spracovateľné najrôznejšími postupmi od bežného vstrekovanie až po vyfukovanie.

Ľudia si však, žiaľ, stále natoľko nevšímajú súvislosti s použitím biomateriálov na obaly. Posledné roky k tomu nastúpil silný greenwashing, kde sa za zelené vydávajú veci, ktoré majú od toho skutočne ďaleko.

Veľa ľudí začalo vnímať len to, že plasty majú byť recyklovateľné. Ale klasické plasty sa dali recyklovať stále, len k tomu niekoľko spoločností doplnilo slovo recyklovateľný. Veľa spoločností tiež len zmenilo farby, z červených, žltých či modrých prešli na hnedo-zelené odtiene, aby pôsobili viac ekologicky.

Na konci dňa sú z toho ľudia zmätení, nevedia odhadnúť, čo je skutočne bio, respektíve eko. Navyše, chýba k tomu nejaká riadna a jasná legislatíva, ktorá by veci ozrejmila. Napríklad ak vezmete do ruky biovýrobok, musíte na ňom mať zhruba 5 až 6 značiek, ktoré však ľudia nepoznajú.

Gastro je skôr zamerané na jednorazové záležitosti ako balenie jedál. My máme aj množstvo projektov, ktoré sa sústredia na opakovane použiteľné veci. Máme aplikácie ako sú viazacie pásiky na rastliny, káble, dózy a krabice.

Existuje množstvo spoločností, ktoré sa pýšia snahou o ekologickejšie postupy či zelenú iniciatívu. Ako môžete odlíšiť greenwashing od skutočných iniciatív?

V prvom rade je asi najdôležitejšie pozerať, či je výrobok kompostovateľný. Okrem toho si netreba mýliť ani 100 % bio a sčasti bio. Preto je dôležité pozrieť si aj reálne percento biozložky vo výrobku.

Ďalšia vec, na čo množstvo ľudí zabúda, je fakt, že nielen obsah, ale aj samotný obal by mal byť kompostovateľný a bio-based. To by mala byť snahou samotných zelených spoločností, ktoré to aj robia.

Problematika slamiek sa stala veľmi riešenou. Ani z hľadiska legislatívy nie je úplne jasné, ktoré slamky sa môžu a ktoré sa nemôžu používať. Veľmi preferovanou je napríklad papierová slamka, ktorá nastúpila ako náhradu plastovej slamky.

Máme bioslamky, ktoré na rozdiel od papierových vydržia nielen studené, ale aj teplé tekutiny.

Čo si však už množstvo ľudí neuvedomuje, na pláž sa dostane minimum toho odpadu, len okolo 20 %, väčšina klesne na morské dno.

Ak by sa však využili biomateriály, tie sa rozkladajú aj vo vode bez toho, aby nejakým spôsobom ohrozili životné prostredie. Máme aj slamky z biomateriálu, ktoré sú na pohľad nerozoznateľné od klasickej plastovej a sú rovnako použiteľné.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že tie biomateriály sú na pohľad nerozoznateľné od plastových, a tak podniky siahajú po papieri, aby to bolo pre zákazníka jasnejšie. Papierové slamky majú veľkú nevýhodu v tom, že ich výroba je energeticky náročná. Navyše, mnohé z nich sú povrchovo upravované nie veľmi ekologickým spôsobom, aby dlhšie vydržali v nápoji, čo v podstate neguje ich akúkoľvek ekologickú hodnotu.

Práve aj slamky Ecompo z biomateriálu NonOilen tak môžu byť prínosom pre našu planétu. Vždy sa snažíme hľadať ekologické riešenie, aby sme boli zodpovední k planéte.

Hygienické riziká a odporúčania

V zmysle § 24 ods. 5 písm. a) zákona MZ SR č. 355/2007 Z. z. je zakázané odnášať zo školskej jedálne neskonzumované zvyšky obeda z dôvodu epidemiologického rizika a vzniku alimentárnych ochorení. Nie sú by dodržané podmienky HACCP, v rámci ktorých je teplotný reťazec veľmi kritickým kontrolným bodom. Riziko kontaminácie by mohlo vzniknúť iba v prípade, ak skladujete obedár v chladničke s potravinami.

tags: #zvysky #jedla #zo #školskej #jedálne #likvidácia