Alergia na bielkovinu kravského mlieka u 15-mesačného dieťaťa: Príznaky a diagnostika
Alergie u detí predstavujú čoraz častejší problém. Typické sú potravinové alergie a atopický ekzém. Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat a tento počet stále narastá.
Prečo sa alergie objavujú až neskôr? Na to, aby sa alergické reakcie začali naplno prejavovať, je nutné vystaviť organizmus pôsobeniu alergénu nejaký čas. Alergie sa preto obvykle začínajú prejavovať trochu neskôr, spravidla medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Je to logické, keďže vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa, ktoré bolo v tele matky akoby chránené pred vonkajším svetom, je náhle vystavené novým podnetom, potravinám a vonkajšiemu prostrediu. Neskôr, v predškolskom veku, sa mnohé z týchto ochorení zmiernia.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je najčastejšia potravinová alergia u detí do 3 rokov a postihuje asi 1-3 % dojčiat. V 90% prípadov sa prejaví už v prvých 3 mesiacoch života, len zriedkavo vzniká po 1. roku života. ABKM má veľmi dobrú prognózu - v 1. roku života z nej väčšina detí vyrastie.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka
ABKM verzus laktózová intolerancia
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) sa často zamieňa s laktózovou intoleranciou, ktorá je u detí veľmi, veľmi vzácna! U laktózovej intolerancie je nedostatočne trávený iba mliečny cukor (laktóza), a preto je možné u väčšiny pacientov podávať mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom laktózy - kyslé mliečne výrobky, tvrdé syry, bezlaktózové alebo nízkolaktózové potraviny.
V dnešnej dobe je na trhu celý rad týchto produktov. Najčastejšími prejavmi laktózovej intolerancie sú hnačka, nadúvanie a bolesti brucha. Naproti tomu u alergie na bielkovinu kravského mlieka vyvoláva problémy nie mliečny cukor, ale mliečna bielkovina (Mlieko obsahuje viac ako 30 rôznych proteínov, napr kazeín, laktoglobulín, betalaktalbumín -> všetky môžu spôsobovať alergické reakcie.
Mechanizmus alergie na mlieko
Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie. IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľko minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka.
Príznaky alergie na mlieko
Príznaky alergie na mlieko môžu byť veľmi pestré. Najčastejšie sú prejavy v oblasti zažívacieho ústrojenstva, dýchacieho ústrojenstva a kože.
Medzi typické príznaky patria:
- Kožné príznaky: žihľavka, začervenanie kože, náhle zhoršenie ekzému, svrbenie, rôzne opuchy a ekzémy.
- Tráviace ťažkosti: vracanie, hnačka, bolestivosť bruška, krv v stolici.
- Dýchacie ťažkosti: kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie, nepriechodnosť nošteka.
O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, ale môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy.
Platí však, že u detí musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška. Existujú aj srdcovocievne či systémové príznaky, no sú skôr raritnejšie.
Pri skorej reakcii, keď sa problémy objavia pokojne už v priebehu niekoľkých minút po požití mliečnej bielkoviny, sa môžu dostaviť kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka alebo rôzne opuchy a ekzémy. Krv v stolici je alarmujúcim príznakom.
Diagnostika alergie na mlieko
Diagnostika potravinovej alergie je veľmi náročná a vyžaduje vysokú odbornosť, nie je to rýchly proces. Rodičia sa automaticky dožadujú invazívnych testov, ktoré ukážu okamžite výsledok.
Diagnostika sa opiera o:
- Podrobnú anamnézu: podrobný rozbor prejavov v súvislosti s konzumáciou potravín, výskyt alergií v rodine.
- Fyzikálne vyšetrenie: dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho.
- Potravinové denníky: ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť.
- Kožné testy: ktoré je možné vykonávať prakticky v každej alergologickej ambulancii. Sú relatívne jednoduché a tiež lacné. Existujú testy náplasťové alebo bodové (prick testy).
Bodové (prick testy): sa realizujú aplikáciou potravinového alergénu v jeho natívnej podobe na kožu. Prepichnutím lancetou s krátkym hrotom sa alergén dostane do vrchnej vrstvy pokožky a po 15-20 minútach sa odčíta výsledok. V prípade pozitívneho výsledku sa v mieste vpichu objaví napuchnutie, svrbenie a začervenanie. U detí do jedného roku sa testujú základné potraviny: mlieko v rôznych podobách, surové vajce, pšeničná múka, sója, arašidy, lieskový orech a strukoviny. Tieto testy je možné vykonávať bez vekového obmedzenia. V praxi sa vykonávajú cca od troch mesiacov života a neodporúčajú sa pacientom s ťažkým ekzémom alebo nestabilným alergickým ochorením.
Náplasťové testy: v tomto prípade sa aplikuje náplasť s obsahom natívnej potraviny na chrbát a výsledky sa odčítajú po 48 hodinách. Používajú sa pri podozrení na non-IgE mechanizmus.
Vyšetrenie špecifických IgE z krvi: V prípade detí je to testovanie na mlieko a jeho bielkoviny (laktalbumín, laktoglobulín a kazeín), vajce (najmä bielok) a jeho komponenty - ovomukoid a ovalbumín. Stanovenie hladiny týchto protilátok je spolu s kožnými prick testami zásadné v diagnostike včasných hypersenzitívnych reakcií.
Eliminačný a expozičný test: Pre potvrdenie potravinovej alergie je dôležitý eliminačný a následne expozičný test. Eliminácia potraviny na lekárom určený čas s ústupom ťažkostí. Následné opätovné vystavenie danej potravine je expozičný test. Pre čo najobjektívnejšie výsledky sa používa dvojito zaslepený expozičný test (lekár ani pacient nevedia, či má pacient potravinu s alergénom alebo placebo). Test sa realizuje nalačno, kedy je pacientovi podávaná podozrivá potravina v postupne sa zvyšujúcich dávkach, až do prípadnej reakcie. Cieľom je určiť tolerované množstvo danej potraviny.
Dôležité je, aby mamičky na svojom dieťati zbytočne neexperimentovali s diétou bez obsahu kravského mlieka, bez toho, aby ju odporučil a viedol lekár.
Liečba alergie na mlieko
Liečba spočíva v dôslednej eliminácii alergénu, v dospelosti väčšinou trvalej, u detí je dobrá prognóza opätovnej tolerancie určitých potravín. V prípade potvrdenia potravinovej alergie podľa jej závažnosti liečbu nastavuje lekár. Liečba sa realizuje imunoterapiou pod dohľadom lekára, kedy sa dlhodobo podáva daný alergén v určených dávkach a intervaloch (surový, tepelne upravený, prípadne v práškovej podobe). Najčastejšie testovanou potravinou je arašid. Výsledky imunoterapie sú sľubné.
Eliminačná diéta
Odporúča sa vylúčiť kravské mlieko a všetky produkty z neho zo stravy. Eliminačná diéta zlepší príznaky pacienta a po určitej dobe (6 - 12 mesiacov) sa môže skúsiť opäť zaviesť mlieko do stravy (pod dohľadom lekára). Bola vášmu dieťaťu diagnostikovaná alergia na mlieko? Trpíte ňou aj vy v dospelosti? Dôležitým krokom je vyradiť všetko kravské mlieko (a produkty z neho) z vašej stravy. Ak dojčíte, vyhnite sa konzumácii kravského mlieka, nakoľko cez materské mlieko sa vie kravská bielkovina dostať k dojčiatku.
Veľmi dôležité je, aby mamička, ktorá eliminuje kravskú bielkovinu, suplementovala vápnik.
Náhrada kravského mlieka
Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy.
Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care), napr. Sunar Allergy Care, Nutrilon Allergy Care, Nutrilon Allergy Digestive Care. U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.
Upozorniť rodičov, že rastlinné mlieka nie sú plnohodnotnou náhradou stravy nedojčených detí s ABKM.
Ďalšie opatrenia
Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Pozor si dávajte nielen na mliečne výrobky, ale aj na potraviny, kde by ste mlieko možno nečakali - pečivo, údeniny, kura pri nedeľnom obede, ktoré príbuzní pečú na masle, sladkosti a pod.
Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.
Vysokorizikoví pacienti by mali mať vždy poruke tzv.
Očkovanie
Pri alergii na vajce sa môžu niektorí rodičia obávať očkovania vakcínami, v ktorých je prítomná vaječná bielkovina - jedná sa o MMR vakcíny, chrípkové vakcíny, vakcíny proti kliešťovej encefalitíde, žltej zimnici a besnote. Vo všetkých prípadoch je alergická reakcia nepravdepodobná vzhľadom na presné stanovenie maximálneho povoleného obsahu ovoalbumínu vo vakcínach.
Prevencia
V minulosti sa za prevenciu potravinových alergií považovalo vyhýbanie sa alergénom u matky a neskoršie zavedenie potenciálnych alergénov do stravy dieťaťa. V posledných rokoch sa ako správnejší ukazuje opačný prístup, kedy sa preventívne nevynechávajú žiadne potraviny u matky, ani dieťaťa (zavádzanie vaječného bielka po 1. roku, ani rýb po 2. roku nemá význam). Tuhá strava by sa mala zavádzať súčasne s dojčením. Na druhej strane sú odporúčajú postupy, ktoré môžu eliminovať prepuknutie alergických ochorení. U detí s prvostupňovým príbuzným, ktorý je alergik sa odporúča v prípade nemožnosti dojčenia používanie tzv.
Teória orálnej tolerancie
Posledné roky sa zase ako účinná javí teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. Celé je to ale zložitejšie. Ten istý alergén podaný ústami môže blahodárne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať. Čo ale vieme je, že kľúč v prevencii je aj v dojčení, v náhradnej mliečnej výžive, v zavádzaní tuhej stravy a v diéte matky počas tehotenstva.
Čo robiť, ak máte podozrenie na alergiu?
V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas. Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Dôrazne varovať pacientov od domácej diagnostiky pomocou testov na IgG protilátky a na ich základe vylúčenie potravín z jedálnička. Dôležité je takisto odhováranie rodičov od rôznych šarlatánskych techník (napr.
tags: #15 #mesacne #dieta #alergia #na #bielok
