Prečo francúzske deti nevystrájajú pri jedle? Tajomstvo výchovy odhaľuje kniha!

Keď sa americkej novinárke Pamele Druckerman narodilo dieťa v Paríži, nemala ambície stať sa „francúzskym rodičom“. Francúzske rodičovstvo nie je známou vecou ako napríklad francúzska móda a francúzske syry. Dokonca aj francúzski rodičia sami trvajú na tom, že nerobia nič zvláštneho.

Napriek tomu, francúzske deti prespia celú noc vo veku dva alebo tri mesiace, deťom jej priateľov to trvalo rok alebo aj viac. Francúzske deti jedávajú zdravé jedlá, na rozdiel od iných detí, ktoré zjedia len hranolčeky s kečupom a vyprážaný syr. A zatiaľ čo jej americkí priatelia trávia návštevy riešením hádok medzi svojimi deťmi, jej francúzski priatelia popíjajú kávu, kým sa deti pokojne hrajú.

Vo Francúzsku je materstvo samé o sebe úplne iným zážitkom. Vo Francúzsku neplatí, že matky malých detí nemajú vlastný život. Francúzske matky nie sú otrokyňami svojich detí, majú aj priestor pre seba a napriek tomu sú vynikajúcimi rodičmi.

Majú jednoduchý, pokojný vzťah so svojimi deťmi, ktoré im Druckermanová môže len závidieť. Francúzske deti sú rovnako búrlivé, zvedavé a kreatívne ako Američania, ale sú oveľa lepšie vychované a správajú sa slušne.

Čo sa môžeme naučiť z francúzskeho štýlu výchovy?

Túžite vychovať vyrovnané, sebestačné a spokojné dieťa? Inšpirujte sa francúzskym spôsobom výchovy detí, ktorý vo svojej vtipnej a výstižnej knihe A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle napísala americká žurnalistka Pamela Druckermanová.

Pri jej čítaní zistíte, že nie je nie ako nie a že aj rodič dieťaťa má právo na svoj vlastný život. Vo Francúzsku neplatí, že matky malých detí nemajú vlastný život. Francúzske matky nie sú otrokyňami svojich detí, majú aj priestor pre seba a napriek tomu sú vynikajúcimi rodičmi.

Francúzske deti sú rovnako búrlivé, zvedavé a kreatívne ako Američania, ale sú oveľa lepšie vychované a správajú sa slušne. Rodičia ich do ničoho nasilu nenútia a dovolia im objavovať svet svojím vlastným tempom.

Autorka knihy sa taktiež z Ameriky presťahovala do Paríža kde ju po narodení prvého dieťaťa prekvapilo, že iba to ich je také neposlušné. Ale, ako je to možné? Každý z nás predsa vie, že deti nedokážu dlho obsedieť, vyžadujú si pozornosť, zvyčajne sa do jedného roka v noci často budia a neznášajú zeleninu.

Nuž, Francúzi sa riadia jednoduchým CADRE, čo je v podstate rámec, súhrn pravidiel. Ten rodičia deťom nastolia už krátko po narodení a ony ho rešpektujú. Vždy som milovala všetko spojené s Francúzskom a ich výchovne metódy stoja aspoň za vypočutie.

Možno sa nebudú páčiť každému, možno vám prídu tvrdé a kruté, no podľa mňa sú cestou k tomu aby som na ne nemusela každú chvíľu vrieskať a upozorňovať ich aby sa nehádzali v zúrivosti o zem (ako je to napríklad aj pri mojej malej sestre).

Autorka je Američanka žijúca v Paríži. Vychováva 3 deti a porovnáva americkú a francúzsku výchovu. Často je nám - čitateľom zo Slovenska a Česka tá francúzska (európska) výchova bližšia a niektoré veci z knihy sú nám prirodzené.

Napríklad autorka sa pozastavuje nad tým, že deti vo Francúzsku musia zdraviť a nezdravenie je považované za neslušné. Alebo, že malé deti vo Francúzsku nejedia denne chipsy a nepijú colu. To je rovnaké aj u nás. Niektoré myšlienky sú však zaujímavé a začíname ich skúšať doma.

Na knihe sa mi páči, že opisuje ako nájsť rovnováhu. Videla som “studených” rodičov a poslušné, no ustráchané deti (poslušnosť len zo strachu z násilia od rodiča). Videla som “liberálnych” rodičov a pri nich rozmaznané deti. Oba extrémy sú škodlivé. Táto knižka pekne opisuje hľadanie zlatého stredu.

Kniha je písaná veľmi pútavým štýlom, človek má pocit akoby čítal román. Nevravím, že som všetkým sa viem stotožniť, ale čítanie je to príjemné.

Francúzske rodičovstvo: Ako učíme naše deti jesť všetko a byť trpezlivé 🇫🇷 🥐

Ako na to?

Super kniha, s ktorou možno nesúhlasím úplne na 100%, ale prináša nový pohľad nielen na výchovu, ale na deti ako také. Slúži ako inšpirácia, aj vďaka nej oveľa lepšie rozumiem svojej dcérke a viem ju lepšie vychovávať. Napriek tomu, že sa nepridŕžam presne odporúčaní, ktoré v nej sú, len sa inšpirujem spôsobom uvažovania. Určite odporúčam prečítať na rozšírenie obzorov vo výchove.

Úsmevný príbeh mamičky, ktorý ponúka množstvo inšpirácií a rád k výchove detí. Kniha ma veľmi pobavila ale zároveň sa mi veľmi páčil koncept francúzskej výchovy, ktorého hlavnou myšlienkou je, že život sa narodením dieťaťa nekončí. My Slovenky totiž máme tendenciu sa naplno venovať materstvu, často na úkor samej seba.

Problémy s jedením u detí

Mám 4ročného syna. Kým bol dojdečný - do 13mesiacov papal popri mliečku aj všeličo iné (zavádzala som bežné príkrmy). Nakoľko sa u neho začali prejavovať ťažkosti s bruškom - neskôr zistená alergia na mlieko a výrobky z neho, mak, orechy citrusy začal odmietať niektoré jedlá, resp. nič nové nedá do úst, ani neochutná.

Problém je v tom, napr. že zje čo sa týka cestovín len rezance - v polievke a taký zvláštny druh cestovín (jeden). Máme už vša pokrok, v polievke zje už aj písmenká aj špagety. Ale pokiaľ to má zjesť s mäsom je problém, jedla sa ani nedotkne. Rovnako je to s polievkou - kapusotvú polievku doma nevariemame - z kyslej kapusty nemôže nakolko je exematik a z hlavkovej,... neviem, nevarím takú - a keď majú ako napr. dnes takú polievku a druhé jedlo s cestovinou, on ani lyžičku nechytí - obedu sa vôbec nedotkne.

Alergiou a exzemom mam veľmi obmedzený jedálniček, z toho málo ča môže veľa nechce, ako ho naučiť jesť "všetko"?! Budem vďačná za každú radu.Na margo, na gastre mi dr. povedala, že ho nemám nútiť do jedla. On pokiaľ je to čo "zvyknem" variť a má chuť, tak zje nenormálne veľa, no niekedy sa stane, že ani toho sa riadne nedotkne.

Šunku, párok, strukoviny zje len rozmixované - to ale nemôže vedieť čo je v tom jedle. Momentálne máme znovu fázu "bez mäsa" - samozrejme pokiaľ chcem aby ho zjedol nenápadne mu ho mixnem do omáčky a tak to zje. Podobne s ovocím, zje len jablko a banán (tento rok aj černice a jahodky - ale len ak si ich sam odtrhne v záhrade) - ale odšťavené ovocie či výživu zje hocijakú. Zeleninu - len ak si odtrhne v záhrade - inak len v mixovanom stave.

Problém je v tom, že v škôlke mu tak nerozmixujú - čo som rada.

Zaspávanie detí

Čas pred spánkom je pre deti veľmi dôležitý. Možno aj vďaka tomu pozná všetky písmená a je veľmi šikovná. Ja to beriem tak, že v 13-tich už nebude potrebovať rozprávku ani uspávať, dúfam.

Je to veľmi aktívne dieťa, keby pri nej neležím, vstávala by, nebrala by vážne to, že ide spať. Ľahnem si ku nej, nehýbem sa, robím sa, že spím. Ráno aj večer.

Podla mna je dolezite pocuvat dieta - kazde je ine a inokedy zvladne zaspavat samo. S akymkolvek vyplakavanim mam problem a nechcem ist tou cestou, pokial to nis je nutne.