Abstraktné podstatné mená: Definícia a príklady

Podstatné mená, známe aj ako substantíva, sú ohybný a plnovýznamový slovný druh, ktorý pomenúva osoby, zvieratá, veci, miesta, javy alebo abstraktné pojmy. Sú plnovýznamové, čo znamená, že ich význam sa dá vysvetliť. V tomto článku sa zameriame na abstraktné podstatné mená, ich charakteristiku a príklady.

Podstatné mená, nazývané aj substantíva, označujú osoby, zvieratá, veci, miesta, javy alebo abstraktné pojmy. Sú plnovýznamový slovný druh, ktorého význam sa dá vysvetliť.

Podstatné mená sa delia na:

  • Všeobecné
  • Vlastné
  • Konkrétne
  • Abstraktné
  • Životné
  • Neživotné
  • Hromadné
  • Látkové

My sa budeme venovať konkrétnym a abstraktným podstatným menám.

Konkrétne a abstraktné podstatné mená

Predstava, že konkrétne podstatné mená sú iba pomenovania vecí, ktoré možno uchopiť, je mylná. Konkrétne podstatné mená sú pomenovania (relatívne) samostatne existujúcich substancií (hmatateľných aj nehmatateľných), ako aj pomenovania fiktívnych bytostí. Príkladmi sú: dom, strom, ujo, mačka, drevo, ale aj vietor, vzduch, para, kyslík, obloha, oblak, anjel, víla, jednorožec.


Delenie podstatných mien

Abstraktné podstatné mená pomenúvajú deje, duševné stavy, vzťahy a vlastnosti, ktorých existencia je viazaná na nositeľov, pôvodcov a podobne. Väčšina z nich vznikla zo slovies, prídavných mien alebo z prísloviek.

Príklady abstraktných podstatných mien:

  • Láska
  • Radosť
  • Smútok
  • Hnev
  • Zlosť
  • Múdrosť
  • Krása
  • Dobrota
  • Zlo
  • Pravda
  • Lož
  • Spravodlivosť
  • Nespravodlivosť
  • Sloboda
  • Otroctvo
  • Mier
  • Vojna
  • Priateľstvo
  • Nepriateľstvo
  • Šťastie
  • Nešťastie
  • Mladosť
  • Staroba
  • Chudoba
  • Bohatstvo
  • Zdravie
  • Choroba
  • Umenie
  • Veda
  • Vzdelanie
  • Práca
  • Oddych
  • Hra
  • Smiech
  • Plač
  • Túžba
  • Nádej
  • Viera
  • Pochybnosti
  • Rozhodnutie
  • Myšlienka
  • Názor
  • Pocit
  • Vedomosti
  • Skúsenosti
  • Schopnosť
  • Talent
  • Úspech
  • Neúspech
  • Výhra
  • Prehra
  • Pokrok
  • Úpadok
  • Zmena
  • Stabilita
  • Rast
  • Vývoj
  • Stagnácia
  • Spoznanie
  • Zabudnutie
  • Učenie
  • Poznanie
  • Život
  • Smrť
  • Minulosť
  • Prítomnosť
  • Budúcnosť
  • Čas
  • Priestor
  • Pohyb
  • Kvalita
  • Kvantita
  • Forma
  • Obsah
  • Príčina
  • Následok
  • Problém
  • Riešenie
  • Systém
  • Štruktúra
  • Funkcia
  • Zákon
  • Poriadok
  • Chaos
  • Harmónia
  • Konflikt
  • Komunikácia
  • Informácia
  • Technológia
  • Ekonomika
  • Politika
  • Kultúra
  • História
  • Etika
  • Morálka
  • Filozofia
  • Náboženstvo
  • Spoločnosť
  • Rodina
  • Právo
  • Povinnosť
  • Svedomie
  • Rozum
  • Intuícia
  • Fantázia
  • Pamäť
  • Vôľa
  • Sústredenie
  • Pozornosť
  • Predstavivosť
  • Motivácia
  • Inšpirácia
  • Kreativita
  • Inovácia
  • Tradícia
  • Zvyk
  • Rituál
  • Symbol
  • Znamenie
  • Hodnota
  • Cieľ
  • Plán
  • Stratégia
  • Taktika
  • Riziko
  • Príležitosť
  • Výzva
  • Konkurencia
  • Spolupráca
  • Dohoda
  • Záväzok
  • Zodpovednosť
  • Autorita
  • Vedenie
  • Riadenie
  • Kontrola
  • Organizácia
  • Plánovanie
  • Hodnotenie
  • Analýza
  • Syntéza
  • Interpretácia
  • Porovnanie
  • Rozlišovanie
  • Definícia
  • Klasifikácia
  • Kategória
  • Princíp
  • Teória
  • Hypotéza
  • Experiment
  • Výskum
  • Objav
  • Vynález
  • Realita
  • Ilúzia
  • Sen
  • Tajomstvo
  • Mágia
  • Náhoda
  • Osud
  • Zázrak
  • Absurdita
  • Paradox
  • Ironia
  • Humor
  • Satira
  • Klamstvo
  • Podvod
  • Zrada
  • Pomsta
  • Odpustenie
  • Súcit
  • Solidarita
  • Obeta
  • Hrdinstvo
  • Zbabrelosť
  • Sebectvo
  • Altruizmus
  • Pokora
  • Pýcha
  • Závisť
  • Štedrosť
  • Skromnosť
  • Trpezlivosť
  • Netrpezlivosť
  • Vytrvalosť
  • Odhodlanie
  • Disciplína
  • Sebaovládanie
  • Sebavedomie
  • Sebahodnota
  • Sebaláska
  • Sebapoznanie
  • Sebarealizácia
  • Sebaúcta
  • Sebakritika
  • Sebadeštrukcia
  • Sebaľútosť
  • Sebaklam
  • Sebakontrola
  • Sebavyjadrenie
  • Sebaprezentácia
  • Sebaobrana
  • Sebazáchova
  • Sebavzdelávanie
  • Sebavýchova
  • Sebazdokonaľovanie
  • Sebazničenie
  • Sebapoškodzovanie
  • Sebaúcta
  • Sebazaprenie
  • Sebapotvrdenie
  • Sebareflexia
  • Sebauvedomenie

Abstraktné myslenie

Medzi konkrétnymi a abstraktnými podstatnými menami nie je pevná hranica. V určitých kontextoch a významoch môže byť niektoré slovo abstraktné podstatné meno a v inom kontexte môže byť to isté slovo konkrétne podstatné meno. Napríklad slovo "dohoda" s významom „dosiahnutie zhody“ je abstraktné podstatné meno, ale "dohoda" ako „písomnosť, dokument“ je konkrétne podstatné meno.

Podobne slovo "domov" sa používa vo významoch „miesto, kde človek býva“, napr. teplo domova; stratiť, opustiť svoj domov; hľadáme domov pre psíka, alebo „zariadenie poskytujúce spoločné ubytovanie a iné služby“, napr. domov sociálnych služieb; detský domov. V týchto významoch, kde je slovo domov v podstate zameniteľné so slovom dom, ide o konkrétne podstatné meno. Slovo domov sa však niekedy používa aj v abstraktnejších významoch. Napríklad v spojeniach ako pocit domova a túžiť po vlastnom domove (vo význame „túžiť niekam patriť, mať rodinu“) možno považovať slovo domov za abstraktné podstatné meno.

Ďalšie druhy podstatných mien

Okrem konkrétnych a abstraktných existujú aj ďalšie druhy podstatných mien:

Hromadné podstatné mená

Hromadné podstatné mená (kolektíva) pomenúvajú súbor rovnorodých vecí, sú to teda zhrňujúce pomenovania čiže názvy skupín chápaných ako jeden celok. Pomenúvajú masu, ktorá je prakticky nerozčlenená na kusy. Spravidla sa vyskytujú v singulári. Sú v prevažnej miere odvodené a tvoria sa príponami -stvo (obyvateľstvo), -ina (guľatina), -(č)ie (lístie, malinčie), -ia (aristokracia), -ita (generalita), - (ľud, riad, junač).

Látkové podstatné mená

Látkové podstatné mená (materiáliá) pomenúvajú substancie, ktoré sa vyskytujú v súvislom alebo len v bezvýznamne členenom množstve. Nedajú sa počítať, ale iba merať a vážiť. Spravidla sa vyskytujú v singulári. Patria sem názvy potravín, nápojov, materiálov, prvkov, nerastov, výrobkov, plodín,…: múka, cukor, soľ, med, ocot, mlieko, piesok, cement, hlina, cín, železo, aspirín, pšenica, hrach, hodváb, bavlna, zamat.

Slovesné podstatné mená

Slovesné substantíva, označované aj ako verbálne podstatné mená, pomenúvajú dej, no nie sú vo forme slovesa, a teda nejde o infinitív. Ich tvar slova končí na príponu -nie alebo -tie. Všetky slovesné substantíva majú v slovenčine stredný rod a ich skloňovanie je podľa vzoru vysvedčenie. Príkladom je učenie, poznanie, myslenie, cítenie.

Gramatické kategórie podstatných mien

Podstatné mená majú gramatické kategórie, ktoré ich charakterizujú:

  • Rod (mužský, ženský, stredný)
  • Číslo (jednotné, množné, pomnožné)
  • Pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál)
  • Životnosť (životné, neživotné - určuje sa len pri podstatných menách mužského rodu)

Skloňovanie podstatných mien

Podstatné mená sa v slovenskom jazyku skloňujú, čo znamená, že menia svoj tvar v závislosti od pádu. Existujú rôzne vzory skloňovania pre jednotlivé rody a typy podstatných mien. Napríklad, všetky slovesné substantíva majú v slovenčine stredný rod a ich skloňovanie je podľa vzoru vysvedčenie.

Vlastné podstatné mená

Vlastné podstatné mená sú podstatné mená, ktoré pomenúvajú názvy miest, osôb, inštitúcií, udalostí a názvy štátnych príslušníkov.

tags: #abstraktné #podstatné #mená #príklady

Populárne príspevky: