Pravoslávne Vianoce na Slovensku: Recepty a Tradície

Asi jedna tretina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne 6. januára za štedrovečerný stôl. V prešovskej eparchii je okolo 140 pravoslávnych cirkevných obcí, z nich asi 90 percent slávi narodenie Spasiteľa podľa starého kalendára.

Podľa protodiakona Jána Husára z Katedrálneho chrámu sv. Alexandra Nevského v Prešove, tomuto sviatku v pravoslávnej cirkvi nepredchádza advent, ale 40-dňový pôst, kedy sa nekonzumujú mastné jedlá, mäso, mlieko ani žiadne živočíšne produkty. Najdôležitejšie je v tomto predvianočnom období venovať sa duchovnej príprave vrátane spovede.

V pravoslávnych rodinách sa na Štedrý deň zväčša nekonzumuje žiadne jedlo, prvým pokrmom býva štedrovečerná večera a to až po východe prvej hviezdy. Na štedrovečernom stole sú u pravoslávnych veriacich jednoduché jedlá, v minulosti pripravené z vlastnej úrody. Ryba so zemiakovým šalátom tu nemá tradíciu.

K tradíciám, ktoré sa ešte doteraz v mnohých rodinách zachovávajú, patrí slama pod stolom, v ktorej si deti môžu nájsť oriešky a ovocie. Reťaz okolo stola sa dáva preto, aby sa rodina nerozpadla.

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín.

V pondelok sa stretnú veriaci vo svojich chrámoch na liturgii oslavujúcej „Roždestvo Isusa Christa“. V prešovskom chráme začne Archijerejská liturgia sv. Vasiľa Veľkého o 9:00, tento sviatok bude o to významnejší, že ho bude s duchovnými po prvýkrát slúžiť aj nový arcibiskup prešovský a Slovenska Rastislav. V utorok je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke. O deň neskôr je sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana.

Podľa starého kalendára budú sláviť sviatky narodenia Pána aj v Detskom domove sv. Nikolaja a reedukačnom centre v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Vianoce prežijú ako všade inde, zasadnú za spoločný stôl, počas sviatočných dní budú mať svoj program.

Tradičné jedlá pravoslávnych Vianoc

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom budú oslavovať Vianoce. Tu je niekoľko inšpirácií na dobroty do vašej kuchyne:

Kuťa

Ide o varenú pšenicu s medom a orechmi, ktorá sa zvykne nazývať aj Kolivo.

Potrebujeme: pšenicu (výborná je špalda), soľ, med, vlašské alebo lieskové orechy

Postup: Vopred namočenú pšenicu alebo špaldu uvaríme v mierne osolenej vode, až kým nebude mäkká a nezačne praskať. Vmiešame do nej med a orechy, prípadne aj namočené hrozienka a sladká vianočná maškrta je hotová.

Kuťa - tradičné vianočné jedlo

Rusínska polievka s mletými hubami a kapustou

Potrebujeme: zmes sušených húb, kyslú kapustu, cibuľu, olej, mletú červenú papriku, cesnak, zemiaky, soľ, mleté čierne korenie

Postup: Sušené huby namočíme na niekoľko hodín do studenej vody, pokojne aj cez noc. Potom huby scedíme a pomelieme ich na mäsovom mlynčeku. Aj kapustu scedíme a pomelieme, kapustovú aj hubovú šťavu si však odložíme. Na oleji orestujeme cibuľu, pridáme k nej pomleté huby a kapustu a osmažíme ich. Poprášime paprikou, podlejeme šťavou z kapusty a z húb a povaríme. Potom polievku dochutíme dvomi pretlačenými strúčikmi cesnaku, osolíme a okoreníme ju a na záver môžeme zjemniť troškou masla.

Mačanka

Potrebujeme: kapustovú šťavu, bobkový list, nové korenie, cesnak, sušené huby, olej, polohrubú múku, cibuľu, maslo

Postup: Huby namočíme do vody a dáme ich variť do hrnca s kapustovou šťavou, ktorú ale musíme zriediť s vodou. Pridáme bobkový list, cesnak a guľky nového korenia. Na panvici alebo v menšom kastróliku pripravíme zápražku - na oleji osmažíme múku, zalejeme ju vodou a pridáme do polievky. Ak je to potrebné polievku ešte môžeme zahustiť múkou, povaríme ju a na záver do nej pridáme nakrájanú a na troche oleja osmaženú cibuľu. Mačanka sa jedáva s chlebom, ktorý sa do nej namáča a z čoho vlastne vznikol jej názov.

Mačanka

Štedrá večera v rôznych krajinách Európy

Vianočné sviatky ako také sú spojené s mnohými tradíciami, ktoré sa líšia aj medzi jednotlivými regiónmi. Odlišnosti samozrejme nachádzame aj medzi jednotlivými krajinami. V nasledujúcich riadkoch ponúkame charakteristiku štedrovečernej večere naprieč celou Európou.

Mohlo by sa zdať, že na Vianoce sa až tak veľa nových vecí vymyslieť nedá, no každý sviatočný stôl sa prehýba pod iným druhom špecialít od ryžového pudingu cez pečeného úhora až po rybaciu polievku.

Česko

Štedrá večera v Čechách sa podobá tej slovenskej. Začína sa rybacou polievkou, ale výnimkou nie sú ani šošovicová a zemiaková polievka. Ako hlavné jedlo sa podáva zemiakový šalát. Rodinné recepty na šalát sú však rozmanité. Základ ale tvoria zemiaky, petržlen, zeler, mrkva, hrach, cibuľa, kyslé uhorky a majonéza. V niektorých rodinách sa však pridávajú aj vajcia, saláma, šunka a syr. K zemiakovému šalátu sa je kapor alebo rezne. V súčasnosti sa čoraz viac upúšťa od vyprážaného kapra a pripravujú sa bravčové rezne.

Francúzsko

Francúzi sú preslávení vyberanou kuchyňou a obzvlášť to platí počas sviatkov. Štedrá večera je tu skutočnou hostinou. Ide však predovšetkým o rodinnú udalosť. Menu na večeru sa medzi jednotlivými regiónmi líši. Niekde sa podáva pečená hus, inde moriak s gaštanmi či ustrice s paštétou. Tradične sa však ako predkrm podávajú ustrice a biele klobásy. Špecialitou sú tu slimáky a rybacia polievka. Na stole sa objavuje aj pečený moriak s gaštanovou plnkou alebo slimačou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom. Nechýbajú mušle, kaviár, losos, žabie stehienka a syry od výmyslu sveta. Ako dezert sa podávajú čokoládové truffle s ďatľami, koláč so smotanou, roláda a čokoládové salámy.

Bulharsko

Vianoce sa tu oslavujú v mnohých rodinách až začiatkom januára, pretože je to pravoslávna krajina. Tradičnými ingredienciami sviatočných jedál je mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Tradičná vianočná polievka obsahuje mäso z moriaka alebo sliepky a ryžu. Pripravuje sa tu aj špeciálny koláč z kysnutého cesta. Je v ňom ukrytá jedna minca a kto ju objaví, bude mať nasledujúci rok šťastie. Deti zas obľubujú tradičné pomarančové koláčiky. V Bulharsku sa vianočné menu skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhové koláče, ktoré sú podobné našej štrúdli. Vianoce začínajú tradíciu pečenia svätoštefanského koláča v prvú adventnú nedeľu. Ten musí vydržať až do Troch kráľov. Štedrá večera sa začína pohárom vína.

Maďarsko

Typickým vianočným pokrmom je pikantná rybacia polievka, smažená ryba a zemiakový šalát. Významné miesto majú rybacie špeciality. Rybacia polievka na Vianoce nesmie chýbať. Halászlé je typické maďarské jedlo pripravené z ryby, no odlišné od obyčajnej rybacej polievky.

Nemecko

Obľúbeným vianočným pokrmom v Nemecku je hus, kačka alebo moriak. V niektorých oblastiach sa na Vianoce nezaobídu bez pečenej klobásy. Vianočná kuchyňa však ponúka mnoho pokrmov z rýb ako sú pečená šťuka, zubáč na rošte, plnený kapor a podobne. S obľubou sa podáva obložená misa s kúskami pečeného bravčového mäsa, kačky, husi, morky, údeného mäsa a klobás. Nechýba ani jablkový závin a ovocný šalát s likérom.

Poľsko

Na štedrovečernom stole bývali kedysi hlavne ryby a špeciálny biely chlieb alebo žemle. Dnes ryby nahradil pečený moriak. Na juhu Poľska je vianočné menu podobné nášmu slovenskému. Na východe sa zas podáva boršč z červenej repy. V niektorých rodinách sú ešte stále živé tradície a podáva sa 12 chodov, ktoré majú symbolizovať 12 mesiacov v roku. Začína sa borščom. Je to vývar z údeného mäsa a cvikle. Inde sa podáva zatrepaná hríbová polievka. Dominantným hlavným chodom sú ryby, morka a víno. Kapor sa podáva v sladkej omáčke so slivkami. Mleté rybie mäso zas v rôsole. Tradične sa pečie chlieb a pripravujú makové pupáky osladené mliekom, cukrom, medovou vodou a hrozienkami.

Rakúsko

V Rakúsku sa pečú štóly, tradičné vianočky, ktoré sa nechávajú dlhú dobu uležať. Najobľúbenejším jedlom sú ryby a hydina na všetky spôsoby. V súčasnosti sú bežné aj bravčové rezne.

Rusko

Rusko je pravoslávna krajina a Vianoce sa vo väčšine rodín slávia až začiatkom januára. Nový rok je pre väčšinu dôležitejším sviatkom. Počas vianočných sviatkov sa podávajú bezmäsité pokrmy a ryby. Obľúbené sú plnené taštičky z kysnutého cesta s plnkou zo zemiakov, ryže, kapusty alebo húb.

Škandinávia (Dánsko, Nórsko, Švédsko)

V Dánsku na Vianoce tradične jedia hus, kačku, bravčové s kapustou, horúcu šunku, tresku, ryžu, chlieb a sladký nákyp s mandľou. Menu je tu naozaj pestré a stoly sa prehýbajú pod dobrotami. Servíruje sa husacia, kačacia a bravčová pečienka s červenou kapustou, treska s reďkvičkou, horúca ryža poliata studeným mliekom a pod. Nóri pripravujú ovsenú kašu, bravčové pečené a puding s mandľou. Tradične sa podáva pečené rebierko, špeciálne pripravovaná baranina alebo treska. Vo Švédsku sú obľúbené ryby, teplá šunka, puding s mandľou a tradičná fazuľa zapečená so slaninou.

Španielsko

V Španielsku sa večera začína často až po polnočnej návšteve kostola a podáva sa pečený moriak a sladký pokrm z mandlí a karamelu. Ako hlavný chod sa podáva aj baranie, jahňacie a kozľacie mäso s množstvom zeleniny. Nesmie chýbať ovocie a víno, sladké múčniky a zákusky.

Taliansko

Tradičným vianočným jedlom sú artičoky, plnená divina, ryby, pečené kurčatá a slaná kukuričná kaša polenta. Obľúbenými sladkosťami je gaštanové pyré so šľahačkou, turecký med alebo talianska bábovka. Talianske jedlá na Vianoce sa však v podstate od tých každodenných až tak veľmi nelíšia.

Veľká Británia

Hlavným jedlo vianočnej večere je pečený moriak, ktorý je servírovaný s pečenými zemiakmi a zeleninou, plnkou a brusnicovou omáčkou. Po moriakovi nasleduje tzv. vianočný puding. No nie je to puding ako ho poznáme my. Je to skôr ovocný koláč s hrozienkami, čerešňami a orieškami.

Pravoslávne Vianoce v regióne Medzilaboriec

Vianočná atmosféra a duchovné tradície hlboko prenikajú do severovýchodnej časti Slovenska, najmä do regiónu Medzilaboriec. Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, prežívajú svoje sviatky v súlade s posunom o trinásť dní oproti gregoriánskemu kalendáru.

Podľa Milana Gerku, druhého tajomníka Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, predchádza Vianociam 40-dňový pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mastných jedál, mäsa, mlieka a iných živočíšnych produktov. Štedrý deň je stále pôstny, a preto sa veriaci zdržiavajú konzumácie jedál až do štedrovečernej večere.

Štedrovečerná večera u pravoslávnych veriacich je jednoduchá a skromná. Jedlá sa tradične pripravujú z vlastnej úrody. Na rozdiel od niektorých iných kresťanských tradícií, pravoslávni veriaci zvyčajne nechodia na polnočnú bohoslužbu. Namiesto toho je najväčším sviatkom po štedrovečernej večeri návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Tieto obrady sú rozsiahle a môžu trvať až tri hodiny.

V regióne Medzilaboriec sú Vianoce popretkávané špecifickými zvykmi a tradíciami, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Medzi tradičné postavy patria "dido" a "žid", ktorí majú oblečené kožuchy, baranice a v rukách palice. Ich príchod z domu do domu sprevádza zvuk zvoncov, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru. Pastieri, dido a žid rozprávajú o udalostiach v Betleheme a spievajú koledy, ktoré sú súčasťou byzantského obradu východných cirkvi.

Zvyky a tradície počas Štedrého dňa

Štedrý deň v pravoslávnych rodinách pozostáva z množstva rôznych jedál. Sú však pôstne, pripravované bez mäsa, mlieka či masla. Štedrú večeru začínajú chlebom, medom a cesnakom. Potom sú fazuľová polievka, hrachová polievka, slivčanka, čo je polievka zo sliviek, kapustnica, hríbová mačanka a zemiaky s rybou.

Počas večere vstáva od stola iba gazdiná. Ak by to niekto urobil, znamenalo by to, že sa vzdiali od rodiny. Po večeri idú celá rodina do chrámu, kde sa konajú bohoslužby, známe ako Veľké povečerie.

V nasledujúci deň 7. januára v pravoslávnej cirkvi slávia sviatok Narodenia Isusa Christa.

Pravoslávna cirkev na Slovensku dnes

Podľa posledného sčítania ľudu je na Slovensku približne 50 000 pravoslávnych veriacich. Takmer všetci slávia sviatky Veľkej noci v rovnakom termíne. Na svete je podľa odhadu 350 miliónov pravoslávnych veriacich, ktorí žijú v rôznych krajinách, vrátane Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Rumunska, Grécka, Cypru a niektorých arabských štátov, ako aj v USA. Vplyvom migrácie ľudí sa Pravoslávna cirkev šíri aj do ďalších krajín.

Veriaci si chcú veľkonočné sviatky užiť naplno a tak si berú v práci na pondelok, prípadne aj utorok dovolenky.

tags: #pravoslávna #vianočná #polievka #recepty

Populárne príspevky:

• Recept na ryžovú kašu (bez mlieka)
• Rýchly recept na muffiny
• Kysnutý koláč s jablkami - jednoduchý recept
• Recepty na morčacie mäso s karfiolom
• Článok o smotane Clever