Ako by vyzeral svet bez jedla?

Predstavte si svet, v ktorom by zrazu zmizlo jedlo. Ako by to ovplyvnilo našu spoločnosť, evolúciu a samotnú existenciu? Táto otázka nás núti zamyslieť sa nad základným pilierom našej existencie - jedlom. V nasledujúcom článku sa pokúsime vedecky preskúmať, ako by takýto svet vyzeral, a to s ohľadom na rôzne aspekty ľudského života a vývoja.

Hladomor v Biafre. Zdroj: Wikimedia Commons

Evolučný pohľad na priateľstvo a prežitie

Brian Hare, evolučný antropológ, tvrdí, že prežitie druhu Homo sapiens nezabezpečila len sila či veľkosť, ale predovšetkým schopnosť nadväzovať priateľstvá. Ešte pred 50 000 rokmi existovalo viacero ľudských druhov, ktoré mali veľký mozog, jazyk a kultúru, no napriek tomu vyhynuli. Zdá sa, že okrem týchto atribútov muselo existovať niečo viac. Schopnosť nadväzovať priateľstvá umožnila nové formy spolupráce, ktoré dali druhu Homo sapiens evolučnú výhodu.

Tento koncept sa spája s tzv. sebedomestikáciou, ktorú Hare vysvetľuje na príklade vlkov, prapredkov dnešných psov. Psy sa podľa neho nedomestikovali vďaka ľuďom, ale vďaka sebe samým. Priateľské vlky sa rozhodli zdržiavať v blízkosti ľudí, čo im otvorilo nové možnosti a znížilo agresivitu. Podobný proces sebedomestikácie sa odohral aj u ľudí, pričom priateľskosť viedla k rozšíreniu sociálnych sietí a umožnila nášmu druhu prežiť.

Ak by sme sa teda preniesli do sveta bez jedla, táto schopnosť nadväzovať priateľstvá by bola ešte dôležitejšia. Ľudia by sa museli spojiť, aby spoločne hľadali alternatívne zdroje obživy alebo vyvinuli nové spôsoby prežitia.

Vplyv na fyzický vzhľad a schopnosti

Priateľskosť ovplyvnila aj náš fyzický vzhľad. V porovnaní s neandertálcami máme priateľskejšie tváre, guľatejšie hlavy a menšie nadočnicové oblúky. Tieto morfologické zmeny súvisia s našou schopnosťou spolupracovať a komunikovať.

Ak by jedlo zmizlo, mohlo by to viesť k ďalším fyzickým zmenám. Ľudia by sa mohli prispôsobiť novým podmienkam prostredia, napríklad by sa zmenšila ich telesná hmotnosť alebo by sa zvýšila ich schopnosť prežiť s minimálnym príjmom kalórií.

Priateľstvo a agresia

Schopnosť nadväzovať priateľstvá má aj svoju odvrátenú stránku. Kolektívna identita vedie k rozdeľovaniu ľudí na "našich" a "cudzích", čo môže viesť k agresii voči tým, ktorí sú vnímaní ako hrozba. Ľudská myseľ si vyvinula akýsi "vypínač súcitu", ktorý umožňuje utlmiť súcit voči skupinám, s ktorými nemáme spoločnú identitu. Ak k tomu pridáme presvedčenie o nadradenosti vlastnej skupiny, môže to viesť k násiliu.

V svete bez jedla by sa tento mechanizmus mohol ešte viac zosilniť. Boj o prežitie by mohol viesť k zvýšenej agresii voči "cudzím" skupinám, ktoré by boli vnímané ako konkurencia o obmedzené zdroje. Na druhej strane, priateľstvo a spolupráca by mohli byť kľúčové pre prežitie v rámci vlastnej skupiny.

Vzdelávanie a multikulturalizmus

Vzdelávanie a multikulturalizmus sú často vnímané ako prostriedky na prekonávanie predsudkov a budovanie tolerantnejšej spoločnosti. Brian Hare však tvrdí, že vzdelávanie nemusí vždy priniesť očakávané výsledky. Dôležitejšie je budovať skutočné priateľstvá medzi ľuďmi z rôznych skupín. Ak máme priateľov, na ktorých nám záleží, je menej pravdepodobné, že ich budeme dehumanizovať a vnímať ako hrozbu.

V svete bez jedla by multikulturalizmus mohol byť výzvou. Ak by rôzne kultúry mali odlišné spôsoby prežitia, mohlo by to viesť ku konfliktom. Na druhej strane, výmena skúseností a spolupráca medzi rôznymi kultúrami by mohla priniesť nové riešenia a zvýšiť šance na prežitie.

Konkrétne kroky k prekonávaniu predsudkov

Hare odporúča, aby sme sa vyhýbali vyhroteným debatám s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme, pretože to môže viesť k ešte väčšej polarizácii. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na budovanie priateľstiev a hľadanie spoločných záujmov. V svete bez jedla by sme sa mali zamerať na hľadanie spoločných cieľov a hodnôt. Ak by sme spoločne pracovali na riešení problému nedostatku jedla, mohli by sme prekonať predsudky a vybudovať silnejšiu a súdržnejšiu spoločnosť.

Globálne ciele udržateľného rozvoja

Organizácia Spojených národov definovala 17 globálnych cieľov udržateľného rozvoja, ktoré majú byť splnené do roku 2030. Medzi tieto ciele patrí odstránenie chudoby a hladu, zabezpečenie zdravého života a kvalitného vzdelávania, dosiahnutie rodovej rovnosti, zabezpečenie prístupu k čistej vode a energii, podpora inovatívneho priemyslu a infraštruktúry, zníženie nerovnosti, budovanie udržateľných miest a komunít, zabezpečenie zodpovednej spotreby a výroby, ochrana klímy a oceánov a podpora mieru a spravodlivosti.

Globálne ciele udržateľného rozvoja. Zdroj: www.un.org

Ak by jedlo zmizlo, dosiahnutie týchto cieľov by bolo oveľa ťažšie. Chudoba a hlad by sa rozšírili, zdravotná starostlivosť by bola ohrozená, vzdelávanie by bolo nedostupné a sociálna súdržnosť by sa narušila. Na druhej strane, táto kríza by mohla byť príležitosťou na prehodnotenie našich priorít a budovanie udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Morálna ambícia

Rutger Bregman vo svojej knihe Morálna ambícia tvrdí, že by sme mali presmerovať naše osobné ambície na činnosti so spoločenským prospechom. Morálna ambícia je podľa neho vôľa drasticky zlepšovať svet a zamerať svoju kariéru na veľké problémy našich čias, ako je klimatická zmena, detská úmrtnosť alebo daňové úniky.

V svete bez jedla by morálna ambícia mohla viesť k hľadaniu inovatívnych riešení na zabezpečenie obživy pre všetkých.

Vplyv na vzťah matky a dieťaťa

Nils Bergman, švédsky neurovedec a neonatológ, skúmal vplyv separácie po pôrode na vyvíjajúci sa mozog novorodenca. Zistil, že kontakt koža na kožu ihneď po pôrode má zásadný význam pre rozvoj mozgu dieťaťa a vytváranie vzťahov medzi matkou a dieťaťom. Oddeľovanie novorodencov od matiek spôsobuje stres a zvýšené hladiny kortizolu, ktoré majú negatívne epigenetické zmeny v mozgu.

V svete bez jedla by kontakt matky a dieťaťa mohol byť ešte dôležitejší.

Znečistenie olovom v Rímskej ríši a jeho dopad na IQ

Medzi rokmi 100 a 200 nášho letopočtu Rímska ríša začala ťažiť a taviť kovy ako nikdy predtým. A podpísalo sa to na celej Európe.

Všadeprítomný vplyv Rímskej ríše kedysi siahal nielen po súši, ale aj mori a dokonca aj oblohe. Na základe záznamov z ľadového jadra z Arktídy sa hladiny toxického olova v atmosfére zvýšili medzi rokmi 100 a 200 nášho letopočtu, keď Rímska ríša začala ťažiť a taviť kovy ako nikdy predtým. Na základe moderných dôkazov o znečistení olovom a jeho zdravotných účinkoch medzinárodný tím vypočítal, že vystavenie olovu v rímskom zlatom veku mohlo spôsobiť celopopulačný pokles IQ približne o 2,5 až 3 body na osobu.

V súčasnosti epidemiologické štúdie naznačujú, že hladiny olova v krvi len 3,5 µg/dl u detí sú spojené so zníženou inteligenciou a poruchami učenia v neskoršom živote, čo sa bežne meria pomocou IQ testov. Vedci odhadujú, že od 40. rokov minulého storočia expozícia olova znížila IQ polovice populácie, najmä zo spaľovania fosílnych palív. Za posledných štyridsať rokov expozícia olova našťastie prudko klesla. V rímskych časoch mali deti podľa modelov súčasnej štúdie pravdepodobne priemernú hladinu olova v krvi 3,4 µg/dl.

„Toto je prvá štúdia, ktorá vzala záznam o znečistení z ľadového jadra a prevrátila ho, aby získala atmosférické koncentrácie znečistenia a potom vyhodnotila vplyvy na človeka,“ hovorí Joe McConnell, hydrológ a hlavný autor štúdie.

tags: #ako #by #vyzeral #svet #bez #jedla

Populárne príspevky:

• Nutričné hodnoty ghí masla
• Prehľad jedla a nápojov na Vianočných trhoch Zvolen
• Potraviny pre zdravé chudnutie
• Prečo sú recenzie dôležité?
• Rýchle recepty na koláče