Bezpečnosť pri varení diviny: Teplota, skladovanie a zrenie mäsa

Divina, mäso zo zvierat žijúcich voľne v prírode, je cenená pre svoju jedinečnú chuť a výživové hodnoty. Avšak, aby bola divina bezpečná na konzumáciu, je nevyhnutné dodržiavať správne postupy pri varení, skladovaní a zrení. Niektorí hostia reštauračných zariadení si práve z tohto dôvodu nechcú dopriať pôžitok z diviny; obávajú sa nákazy svalovcom.

Tento parazit rád cudzopasí najmä na diviakoch, koňoch, medveďoch, ale aj ošípaných; zvieratám však vlastne vôbec neublíži. Zdravotné problémy narobí až po tom, čo sa potravinovým reťazcom dostane do žalúdka človeka. Neznamená to však, že sa treba zverine, prípadne bravčovine celkom vyhýbať.

Keďže dlhé roky viedla Hotelové akadémiu v Kežmarku, hneď dodáva, že už aj žiaci stredných odborných škôl sa o nebezpečnosti svalovca dozvedajú v učive.

Celkovo sa odhaduje, že na svete je 11 miliónov ľudí nakazených svalovcom; najčastejšie sa spomína Rusko, Balkán, Argentína, Čína a baltské pobrežie. V Európe sa preto bravčovina i čierne mäso na oficiálnych bitúnkoch kontrolujú tzv. trichineloskopiou.

Zdokonaľujú sa aj metódy kontroly. Pôvodnú tzv. kompresnú metódu, kedy sa stlačená svalovina prehliadala pod mikroskopom, nahradila neskôr omnoho citlivejšia tzv. tráviaca metóda, ktorá reaguje už na infekciu o „sile“ jednej larvy v grame mäsa. Od 1. januára 2010 chráni konečného spotrebiteľa predpis EÚ o kontrole mäsa len v akreditovaných laboratóriách.

„Pri zveri ulovenej pre vlastnú spotrebu sa kontrola robiť nemusí. Napriek tomu si približne 70 % slovenských poľovníkov kupuje túto službu v akreditovaných laboratóriách. Kedysi boli len v Bratislave a Zvolene, dnes ich je stále viac,“ hovorí riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba. V tejto súvislosti spomína celú oblasť chorôb zveri ako povinnú a nesmierne dôležitú súčasť prípravy adeptov na „poľovnícke papiere“.

Pri love na ďalší predaj sa dostáva zverina do firmy Zverex a tam je každý kus povinne kontrolovaný. Divina s pečiatkou (a tá sa týka aj neprítomnosti iných parazitov či chorôb) je teda naozaj bezpečná; koniec koncov zahraničie má stále veľký záujem o kvalitnú slovenskú zverinu. Pre tých, čo si chcú byť celkom istí, ponúka I. Šuba riešenie zhodné s ostatnými odborníkmi - dokonalú tepelnú úpravu a konzumáciu diviny len z overených zdrojov. No a vyhnúť sa diviačím klobásam.

„Výskyt trichinelózy u diviakov na Slovensku je veľmi nízky. Každý rok sa prítomnosť svalovca zistí len v necelom jednom percente z celkového počtu vyšetrených vzoriek,“ môže fanúšikov diviny potešiť MVDr. Nicole Březinová, manažérka kvality Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne. V prípade mäsa z medveďa to nie je ani jedno percento. N Březinová si pochvaľuje stále zlepšovanie spolupráce s poľovníkmi. „Sú zodpovední v odoberaní a označovaní vzoriek.“

Ako mať infekciu svalovcom stále pod lepšou a lepšou kontrolou, o to sa stará aj Parazitologický ústav SAV, ktorý spracoval zaraďovanie okresov do štyroch rizikových stupňov.

Teplota varenia diviny

Keď totiž teplota vareného či pečeného mäsa dosiahne 63 C, larvy svalovca postupne hynú. Keďže si však vtedy nemôžeme byť istí, či sme túto teplotu dosiahli aj v strede mäsa a či sa niektorý svalovec nezapuzdril dôkladnejšie než inokedy, niektorí odborníci odporúčajú až 80-stupňovú teplotu počas najmenej 30 minút.

Podľa Štátnej veterinárnej správy SR sa dá nad svalovcom vyhrať aj pomocou mrazenia - experti z obchodu i kuchyne používajú presné tabuľky vzťahu medzi teplotou varenia a časom (napríklad, pri 49 C treba bravčovinu variť až 21 hodín, pri o desať stupňov vyššej teplote stačia 2 minúty). A existujú grafy závislosti hrúbky mäsa, teploty mrazenia a času. Napríklad, do hrúbky 15 cm a pri teplote - 23 C treba mäso mraziť desať dní.

Podľa Veroniky Pékovej, marketingovej manažérky hotela Kormorán v Čilistove, kde už niekoľko rokov s úspechom pripravujú divinové dni, sa ich hostia svalovca neobávajú. Na otázku o pôvode a bezpečnosti mäsa im totiž vedia predložiť doklady o pôvode. Nakupujú ho v galantskej firme; je hygienicky zabalené, zamrazené.

Keďže hotel Hviezdoslav v Kežmarku otvoril len v tomto roku a do zverinových hodov sa tak púšťa prvý raz, žiadne skúsenosti s opatrnými hosťami tam nemajú. Riaditeľka Sylvia Holopová sa problému však radšej vopred vyhla: „Neponúkame jedlá z diviačieho ani medvedieho mäsa, len z bylinožravcov - srnčieho, jelenieho mäsa a bažanta, ktoré svalovec nenapáda. Samozrejme aj toto mäso podlieha veterinárnej kontrole a odberu vzoriek. Je to prísne sledované hygienou a každý poskytovateľ musí mať mäso certifikované a odobrené veterinárnym dozorom.“

Ako rozpoznať pokazené mäso

Pokazené mäso nie je len nepríjemnou nehodou v kuchyni - môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie a byť nebezpečné pre vás aj vašu rodinu. Ako však také mäso bezpečne rozpoznať? A čo robiť, keď už ho máte v chladničke? Tento článok vám poradí, ako rozlíšiť zdravé mäso od závadného, ako mäso správne skladovať a čo s ním robiť, keď už je príliš neskoro. Predídete tak mnohým nepríjemnostiam - či už pôjde o zažívacie ťažkosti alebo plytvanie jedlom.

Ako spoznať pokazené hovädzie mäso?

Rozhodne nekupujte a nekonzumujte hovädzie mäso, ak má nasledujúce vlastnosti:

• slizký a lepkavý povrch,
• výrazne páchne,
• z mäsa vyteká príliš veľa tekutiny,
• čierna, sivá ani zelená farba nemá na zdravom kuse mäsa čo robiť.

Zdravé a konzumovateľné hovädzie má červenú farbu. Okoralé okraje nie sú na závadu - kvôli nim zdravotné problémy nečakajte. Vyblednutá farba mäsa značí, že tento kus hovädzieho už nejakú dobu leží na pulte. Ako dlho tá doba je, to závisí od viacerých faktorov a podmienok, v ktorých je mäso uskladnené.

Ako spoznať pokazené bravčové mäso?

Či už si vyberáte mäso u mäsiara alebo ho už vyťahujete z chladničky, skontrolujte nasledujúce varovné signály:

• z mäsa vyteká príliš veľa tekutiny,
• je lepkavé a slizké,
• farba je tmavá, zelenkavá a môže vytvárať „odlesky“,
• povrch mäsa je okoralý,
• mäso silno zapácha.

Správna farba bravčového mäsa je sýto ružová. Ak má váš kus mäsa inú než ružovú farbu, zbystrite.

Ako spoznať pokazené kuracie mäso?

Chce to len trochu cviku a môžete u kuracieho (hydinového) mäsa kontrolovať nasledujúce vlastnosti:

• mäso je tmavé, sivé alebo žltkasté,
• má lepkavý povrch,
• kuracie plátky púšťajú viac vody, než je prirodzené,
• pokazené kuracie silno zapácha - mnohokrát viac ako hovädzie či bravčové.

Čerstvé kuracie spoznáte podľa farby. Mäso má svetlú farbu, ktorá je mierne ružová. Akákoľvek iná farba kuracieho by mala vzbudiť vašu prirodzenú nedôveru.

Ak zápach mäsa ani tak nezmizne, potom mu už väčšinou nie je pomoci a také mäso je lepšie vyhodiť.

Ako spoznať pokazené mleté mäso?

Pokazené mleté mäso spoznáte podľa určitých varovných signálov. Sú to:

• zelená farba mäsa (mierne sivá alebo hnedastá farba ešte nemusí byť signálom pokazeného mäsa),
• slizký povrch mäsa,
• kyslý zápach.

Pozor, farbu mäsa kontrolujte v celom objeme vákuového balenia.

Zdravotné riziká spojené s konzumáciou pokazeného mäsa

• E. coli - vážne zažívacie ťažkosti
• Salmonela - nebezpečná salmonelóza
• Botulizmus - spôsobený baktériou Clostridium botulinum, ktorá produkuje nebezpečný botulotoxín

Skladovanie a zrenie zveriny

Zverina musí byť ihneď po ulovení vyvrhnutá. Po zhasnutí má mäso neutrálnu až mierne zásaditú reakciu. Po niekoľkých hodinách mäso tuhne (nastáva rigor mortis) a nemá vlastnosti vhodné pre kuchynskú úpravu.

Aby sa predišlo masívnemu osídleniu mäsa mikroorganizmami, je potrebné ihneď po dohľadaní odstrániť orgány, ktoré obsahujú extrémne vysoký počet mikroorganizmov, ako je tráviaci a dýchací systém. Viditeľné znečistenie povrchu telových dutín je potrebné dôkladne očistiť tečúcou vodou a silne znečistené tkanivo odrezať nožom. Koža sa ihneď nesťahuje.

V dôsledku vniknutia strely sú do tela zanesené mikroorganizmy. Predovšetkým pri zásahu "na mäkko" dochádza k uvoľneniu obsahu čreva do brušnej dutiny.

Pri prvotnom ošetrovaní zveriny je len výnimočne možné zabezpečiť umývanie rúk a nástrojov. Vyvrhovanie sa väčšinou vykonáva v prírode. Najbližšia možnosť uloženia do chladiarne je často, predovšetkým v horských podmienkach, značne vzdialená.

Preto je premyslené, odborné a zodpovedné prvotné ošetrenie nevyhnutné pre získanie hygienicky neškodnej, kvalitnej zveriny vrátane zachovania jej vysokej výživnej hodnoty.

Vysoko cenná a chutná zverina môže byť získaná, ak:

• Je ulovený kus zveri zdravý.
• Sa ulovený kus nezaparí.
• Zasiahnutý kus zostane "v ohni" alebo zhasne po krátkom úniku.
• Je prvotné ošetrenie zveriny vykonané čo najskôr odborne a hygienicky bezchybne.

Ak sú tieto podmienky splnené:

• Zostane k dispozícii dostatočná zásoba glykogénu a energeticky bohatých fosfátov.
• Môže dôjsť k dostatočnej produkcii kyseliny mliečnej.
• Vznikajúca kyselina mliečna a produkty metabolizmu fosfátov výrazne zlepšujú chuť zveriny.
• Nasleduje zníženie hodnoty pH a zverina je chránená pred rýchlou bakteriálnou kontamináciou.
• Pri nízkom (kyslom) pH sa zvyšuje šťavnatosť mäsa.
• Činnosťou svalových enzýmov dochádza k metabolizmu bielkovín väzivového tkaniva a zvyšuje sa jemnosť zveriny.
• Niektoré produkty metabolizmu bielkovín predstavujú doplnkové aromatické látky.
• Je znížené zaťaženie mäsa mikroorganizmami, resp. je spomalené ich následné rozmnožovanie a tvorba nimi produkovaných toxínov.

Dôležitosť správnej teploty

„Červené mäso“, vrátane zveriny, má byť zavesené 3 - 7 dní pri chladiarenskej teplote, aby dosiahlo požadovanú jemnosť a plnú chuť. Ak je takto skladované mäso následne zodpovedajúcim spôsobom zmrazené, uchováva si svoju kvalitu niekoľko mesiacov. Po zmrazení nedochádza k ďalšiemu zreniu mäsa, len tuk začína pozvoľna oxidovať. Mäso čiernej zveri s vyšším obsahom tuku možno práve z týchto dôvodov skladovať zmrazené dlhšie ako 6 mesiacov.

Zaparenie verzus chladový šok

Vysoké vonkajšie teploty a nedostatočná možnosť chladenia môžu u zveriny viesť k nadmernej činnosti enzýmov a v dôsledku toho dochádza k následným zmenám v kvalite zveriny. Toto tzv. zaparenie sa prejavuje medenou červenou farbou mäsa, zverina má nepríjemný sladký zápach, je mäkká a ochabnutá.

Príliš rýchle chladenie zveriny môže mať taktiež negatívne dôsledky. Táto skutočnosť, označovaná ako chladový šok, je v praxi však menej známa. Chemické reakcie sú závislé na teplote - to znamená, že pri nízkych teplotách prebiehajú pomalšie než pri vysokých.

Správny postup po ulovení zveri

V teplom období je potrebné ulovenú zver čo najskôr dopraviť do chladiarenského zariadenia a chladiaci proces nemožno už prerušiť. Nebezpečenstvo, že dôjde u zveriny v dôsledku rýchleho schladenia ku chladovému šoku, je v praktických podmienkach zanedbateľné.

Chladiarenská kapacita bežných malých chladiarní nie je taká veľká, aby dokázala prekonať zostatkovú teplotu zveriny tak rýchlo, aby došlo ku chladovému šoku. Napríklad k poklesu teploty pod 7 ºC v strede stehna u silnejších kusov dochádza v chladiarenských podmienkach za viac ako 24 hodín.

Celkom iná je však situácia v zime. Ak je zverina vyvrhnutá vo voľnej prírode pri nízkych teplotách, dochádza k poklesu vnútornej teploty veľmi rýchlo. Postihnuté sú predovšetkým tenké časti tela, ako je oblasť rebier a brušná stena. Aj obnažené povrchy svaloviny môžu byť mrazom veľmi rýchlo poškodené.

Pokiaľ uvoľnená zver zostáva za týchto podmienok cez noc vonku, môže v dôsledku namrznutia výrazne stratiť na kvalite. Zverina by mala byť aj v zime najlepšie umiestnená do chladnej miestnosti, aby v optimálnych podmienkach najprv chladla niekoľko hodín pri teplote 12 - 14 ºC. V žiadnom prípade nemožno na uskladnenie zveriny použiť miestnosť, v ktorej sú teploty hlboko pod 0 ºC.

Zrenie mäsa a boj s mikroorganizmami

Čerstvé mäso má takmer nevýraznú chuť. V dôsledku neutrálneho pH má čerstvé mäso vysokú schopnosť viazať vodu, takže je najprv vyložené suché. S klesajúcou hodnotou pH strácajú bielkoviny schopnosť viazať vodu, na povrch vystupuje voľná voda - zvyšuje sa vlhkosť mäsa.

Špecifická chuť a jemnosť zveriny vzniká až v procese zrenia mäsa. Svalovina zdravých zvierat je normálne bez mikroorganizmov. Prípadné prenikajúce mikroorganizmy sú imunitným systémom tela odhalené a zlikvidované.

S príchodom smrti je funkcia týchto mechanizmov ukončená a už počas nasledujúcej hodiny dochádza k presunu mikroorganizmov z čriev do okolitých tkanív. Pritom sa dostávajú pozdĺž krvných ciev, nervových dráh či väzivových tkanív až hlboko do svaloviny, kde tvoria enzýmy, štiepiace bielkoviny a vytvárajú tak zásadité produkty štiepenia, ktoré zvyšujú hodnotu pH a pôsobia proti požadovanému okysleniu mäsa.

Zvyšujúca sa činnosť mikroorganizmov vedie nakoniec k rozkladu a znehodnoteniu mäsa.

Zrenie zveriny - dôležitý proces pre kvalitu mäsa

Cieľom zrenia zveriny je dosiahnuť, aby bola krehká, dobre upraviteľná s žiaduce vôňou a chuťou. Mäso čerstvo ulovenej zveri je tuhé, navyše by zostalo bez charakteristickej chuti. Pretože je tuhšej konzistencie a viac prekrvené ako mäso jatočných zvierat, musí sa nechať náležite odležať. Až pri odležaní je mäso chutnejšie a má typickú aromatickú vôňu.

Zverina si udržuje dlhšiu dobu kyslú reakciu, preto zrenie prebieha pozvoľnejšie ako u mäsa jatočných zvierat. Doba zrenia zveriny závisí od druhu zveri, veku zveri, ročného obdobia, ošetrenia zveri po ulovení a neskoršieho uskladnenia a tiež na stupni poškodenia diviny lovom.

Z hľadiska zdravotného sa dnes neodporúča nechať zverinu prezrieť. Za zdraviu neškodné je možné považovať len slabé nazelenanie svalových tkanív, kým má zverina normálnu vôňu i vzhľad. Najmä musíme dať pozor na povrchovú hnilobu, ktorá sa prejavuje nepríjemným pachom a slizkým povlakom na zverine - predovšetkým v brušnej dutine, v oblasti hrudníka aj pozdĺž veľkých ciev.

Na pernatej zverine sa prejavuje začínajúci hnilobný proces zlepením operenia v okolí kloaky a krku. Málo operené časti tela pod krídlami bývajú vlhké, brušná dutina zelenkavá. Zvlášť chúlostivá je divoká kačica. Pri povrchovej hnilobe malého rozsahu zasiahnutú časť aj s okolitým tkanivom odstránime a zverinu rýchlo spracujeme.

Rozdelenie zrenia diviny z rôznych hľadísk

Zrenie zveriny je široký pojem. Preto by sme mali zrenie diviny rozlíšiť z rôznych hľadísk:

I. Podľa druhu zveri:

Poľovné vtáky:

Ak sú na to podmienky, zver sa necháva visieť v koži. Po stiahnutí sa potom podľa veku nechá dozrieť. Pernatá, až na kačice, sa podľa charakteru ročnej doby necháva visieť v chlade, najlepšie vyháčkovaním. Pernatú zver vodné, a to divoké kačice a divé husi nechávame odležať iba 1 deň, vyháčkované najviac 3 dni, pretože sa ich mäso ľahko kazí. Pernatú zver šklbeme, nikdy neobárame. Ošklbanú a vypitvanú pernatú zver nevymývame, pokiaľ ju nebudeme hneď kuchynsky upravovať, alebo mraziť v mrazničke. Pernatá zver sa spravidla do laku nenakladá.

Bažant:

Vyžaduje niekoľko dní k odležaniu. Má visieť aj s perím na chladnom a vzdušnom mieste. Staršie bažanty, podľa počasia l až 2 týždne, mladým stačí dva dni až týždeň. Vek bažantej zveri sa určuje veľmi ťažko. Orientačným znakom u bažantov je ostroha. Staré kohúty majú ostrohy tvrdé, ostro špicaté, vyhladené, trochu nahor zahnuté a dlhé zvyčajne cez 10 mm. Mladé kohúty, tj. do jedného roka, mávajú ostrohy kužeľovité, tupé, nie tak vyhladené a často dlhé až 10 mm.

Tieto znaky môžu sklamať, najmä u vyspelých mladých kohútov ulovených v decembri. Veľmi spoľahlivo sa však dá rozpoznať tohtoročný bažant od staršieho podľa tzv. Fabriciovho vačku. U bažantích sliepok je to vlastne jediný spoľahlivý spôsob, ako spoznať vyspelého mladého vtáka od starého. Fabriciov vačok je žľaznatý útvar hruškovitého tvaru, umiestnený na chrbtovej strane vnútri kloaky. U starších vtákov zaniká. Vo Fabriciovom vačku je slepá chodbička s malým otvorom do kloaky. Ak sa nám podarí do tohto otvoru nenásilne zasunúť napr. zápalku na dĺžku najmenej 10 mm, ide určite o vtáka mladšieho ako jeden rok. Pri starých bažantoch vačok buď vôbec nenájdeme, alebo jeho dutina je kratšia ako 10 mm.

Zrenie zveriny v koži a už opracovaná zverina:

Okrem zajaca a divého králika, sa má ostatná zver okamžite po ulovení vyvrhnúť alebo aspoň riadne „vyvetrať“ (tj. bez porušenia vnútorností otvoriť rezom brušnej dutinou, aby z nej mohli vyprchať plyny) a nechať vychladnúť, aby nepodľahla skaze. Háčkovaná zver jeleňovité a muflónia zver by mala visieť v chladnom, dobre vetranom priestore aspoň 3 dni, maximálne však 14 dní. Odležanie čiže zrenie diviny má prebiehať pri teplote 1 až 4 °. Ak zverina leží príliš dlho, často už zaváňa, tj. tuchne, hovoríme tomu, že zver je v tuchu. Divoké prasa môžeme stiahnuť a rozobrať hneď. Mäso by sa ale malo nechať vychladiť aspoň 1 deň. Ak nieje čas a podmienky k odležaniu diviny v koži, zverina sa musí odležať v mrazničke. V každom prípade sa mäso pred uložením do mrazničky nechá vychladnúť a musí byť stuhnuté. Po 3 mesiacoch v mrazáku môžeme hovoriť o odležanej zverine.

Príprava zajaca ku kuchynskej úprave:

Ak máme mladého zajaca, tak je možné ho kuchynsky spracovať bez ďalšej prípravy. Mladý kus spoznáme tak, že u mladého zajaca sa dajú ľahko natrhnúť ušnice. Mladý zajac býva tiež menšie a štíhlejšie. Pokiaľ ide o starší kus, tak sa odporúča týždeň ho nechať v chlade visieť dolu hlavou v prievane. Musí byť ale zima. Ak plánujete dlhšie uskladnenie v koži, je istejšie zajaca čo najskôr vyvrhnúť, brušnú dutinu vytrieť a až potom ho nechať visieť (chvostom uzatvoriť brušnú dutinu). Pri sťahovaní a vyvrhovaní treba postupovať opatrne, aby sa nepoškodila črevá prípadne pečeň, ktorá by mohla uvoľniť žlč. Zvlášť starostlivo odstránime všetok tuk, ktorý nie je vhodný pre použitie a znehodnocuje pokrm. Potom treba zajaca riadne vymyť, zvýšenú pozornosť venujeme postreleným miestam, aby sa čo najviac vymáčala krv, inak by mohol mať pokrm horkastú pachuť. K vymytiu brušnej dutiny je vhodná acidofilná voda s octom (1/2 Voda + 1/2 ocot). Praktickejšie je ale zajaca stiahnuť, vypitvať, dobre vymyť brušnú dutinu, osušiť, odstrániť tuk a v každom prípade odstrániť znehodnotené časti diviny prípadne broky. Zajaca rozdelíme na diely, (predné nohy, zadné nohy, chrbát, predok), dáme do mikroténového sáčku a uložíme do mrazničky. Na zmrazenie sa neodporúča dávať zakrvavené časti diviny. Zverina zo zajaca v mrazáku sa postupne uleží (2 mesiace a dlhšie).

II. Podľa veku ulovenej zveri:

1-2 ročné, 2-4, staršie: Divina zo zveri vo veku do 2 rokov sa nemusia nakladať vôbec. Pre vylepšenie chute ju môžeme naložiť do rôznych marinád. Zverinu v starobe 2-4 roky môžeme šetrne naložiť. Staršia zverina potom už vyžaduje naloženie do rôznych moridiel.

III. Podľa charakteru spracovania mäsa:

Minútková úprava, pečenie, varenie, mletie mäsa: Pre zverinu na minútkovú úpravu vyberáme predovšetkým zverinu z mladých kusov alebo naloženú zo stredne starých kusov zveri. Obdobne je to s mäsom na pečenie. Staršie kusy, najmä tie ktoré sú cítiť nežiaducim pachom vyžadujú špeciálnu úpravu zrenia. Zverina na varenie a mletá mäsa vyžaduje iba prípadnú úpravu na odstránenie nežiaducich pachov.

IV. Podľa charakteru nakladania zveriny:

Suché a mokré.

Skladovanie zveriny

Zverinu je možné skladovať dlhšie ako iné druhy mäsa, pretože má dlhšiu trvanlivosť. Uchovávajte v dobre vetrateľných miestnostiach pri teplote od 1 do 6 °C. Zaparenie mäsa: Je mikrobiálny proces, dochádza k nemu vtedy, keď zabité zviera nebolo včas zbavené vnútorností, alebo nebolo dostatočne vychladené. K zapareniu dochádza aj vtedy, ak je uložené tak, že k nemu nemá prístup vzduch. Mäso je nepožívateľné.

Plesnivosti mäsa: Vzniká pri skladovaní vo vlhkom prostredí alebo pri kolísaní teplôt. Tvoria sa na ňom biele, zelenkavé alebo popolavé povlaky plesne. Prejavuje sa najčastejšie u mäsa zmrazeného. Je nepožívateľné.

Hniloba mäsa: Je rozklad bielkovín mäsa spôsobený činnosťou rôznych hnilobných baktérií. Na povrchu sa v prvej fáze prejaví osliznutím (tenká mazľavá vrstva). Pri ďalšom rozmnožení baktérií sa hniloba šíri do svaloviny a mäso sa stáva nepožívateľné.

Farebné škvrny: Sú výsledkom niektorých mikroorganizmov.

Znehodnotenie mäsa vajíčkami múch: Sa prejavuje najmä v letných mesiacoch. Muchy kladú do mäsa vajíčka, z ktorých sa vyvinú biele larvy. Pri napadnutí vo väčšom rozsahu je mäso nepožívateľné.

Tabuľka: Odporúčané časy varenia pre rôzne kusy a pokrmy z hovädzieho mäsa v tlakovom hrnci

Dodržiavaním týchto zásad zabezpečíte, že vaša divina bude nielen chutná, ale aj bezpečná na konzumáciu. Správna príprava a skladovanie sú kľúčové pre zachovanie kvality a elimináciu rizík spojených s konzumáciou diviny.

tags: #divina #varenie #teplota #bezpečnosť

Populárne príspevky:

• Dokonalá biela horúca čokoláda
• Recepty pre zdravý životný štýl
• Medová omáčka k rebierkam
• Jednoduché recepty na hrnčekový koláč
• Recepty na čaj pri vysokej kyseline močovej