Ako pripraviť cesnak na pizzu a vykúzliť dokonalú domácu pizzu

Pripraviť si doma pizzu presne podľa svojej chuti, nemať veľa neporiadku a ešte si to parádne užiť? Dá sa to vôbec? Presne si viem do detailu vybaviť zmes pocitov, ktoré šteklili v bruchu od radosti, keď mamina povedala, že bude pizza. Omáčka s chlebom nebude? Budeme mať moderné jedlo? A v škole…páni, to bolo radosti! Cítila som sa tak dôležitá, že môžem ísť na obed a na tácke si odniesť k stolu svoj kúsok vysokého cesta s kečupom ako základ, paradajkou a paprikou. Diétna saláma nakrájana na malé pásiky dokončila celý zážitok dôležitosti. A vtedy to tak aj bolo. Exotika bola veľmi exotická.

Už nám v dnešnej dobe príde, podľa mňa, taká bežná a dostupná. Keď som bola chorá a mala som si vybrať „chorobné“, lebo to bolo u nás zvykom dostať nejaký darček, pýtala som si mango, avokádo či iné exotické mňamky. A neskôr to bolo už o pizzériách, ktoré sa snažili zachytiť autentickú chuť a navodiť zážitok chute. Cesto s bohatou oblohou a okraje nie príliš slávne. Nemala som ich rada a vždy som ich nechávala na tanieri. Prišli mi totiž zbytočné.

Rada spomínam na časy, ako ma sestra brala do „pizzérky“ a mohla som si dať cesnakové paniny so zapekanou brokolicou alebo pizzu texas. Sranda je, že aj po 20 rokoch tá pizzéria vyzerá rovnako a stále tam ponúkajú pizzu texas. Keď som sa spoznala s mojim hrdinom, zobral ma na druhé rande do pizzérie u nás v meste. Táto už neexistuje. Myslím, že je tam rybárstvo, ale pamätám si, že sme sedeli vonku pod stromom, bolo veľmi príjemne a ja som sa mladá žaba hanbila jak celý svet, že tak pekný chalan ma pozval opäť von a ešte mi aj pizzu zaplatí. Keby som vedela, že ten chalan zostane pri mne, zoberie si ma a s láskou bude so mnou vychovávať tri deti, určite by som takú trému vtedy s jedením pizze nemala.

Osveta jedla ako zážitku a nie bezduchého plnenia brucha začala byť vďaka reláciám o varení stále dostupnejšia a aktuálnejšia. Pizza nie je len cesto ozdobené všetkým, čo doma máme. Pizza môže byť bod dňa, ktorý zastaví všetko ťažké, negatívne a stresujúce. Keď bol muž v Taliansku a ja som doma ostala s deťmi, lebo boli malé, prosila som ho, aby mi stále opakoval do detailu, ako to tam vyzerá, chutí, čo robil. Sľúbil mi, že ma raz zoberie, len ja a on, do pizzérie v Taliansku, kde je pizza úplne iná ako u nás. Cesto jemné, tenké, alebo nadýchané, zamatové a okraje veľmi jemné a chutné. Vidíte, ako ma to oslovilo?

Po niekoľkých rokoch sa tento jeho sľub podarilo zrealizovať. Zobral ma na meniny do Tarvisia, prvej dedinky hneď za hranicami s Rakúskom. Ja som sa ocitla prvýkrát v Taliansku a cítila som sa ako vo sne. Pouličný trh, skvelé jedlo, nákup potravín a turistika. Kváskovanie. Moja éra domáceho pečenia nastala a ako by to vyzeralo, keby som nevyskúšala aj pizzu? Rôzne kombinácie múk, rôzne obloženie…každá mala svoje čaro. Domáce pečenie pizze je v tomto super. Nikdy to nedopadne zle, lebo je naša.

Keď som prišla po prvýkrát u nás v meste do reštaurácie jedného Neapólčana, pizzu robil jeho syn Mario. Otvorila som doširoka oči, keď som zahryzla do kraju. Taký jemný a vláčny, no mňam. Odvtedy zjem, aj kraje pizze. Dnes má Mario so svojim bratom Nicolom svoju reštauráciu o kúsok vedľa a pizzu tam robia presne ako doma v Neapole. Čo by to bolo, keby som si ju neurobila aj ja doma? Pochopila som, že nemusím mať špeciálne pizza múky a kvásky na to, aby pizza upečená doma chutila dokonale. A nie je to vôbec náročné ani na zručnosti či suroviny. Na domáce pečenie stačia základné suroviny. Vyskúšajte aj vy.

Recept na NAJLEPŠIU domácu PIZZU |4K

Recept na dokonalú domácu pizzu

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, táto pizza je u nás doma už naozaj stálica. Pečiem ju niekoľko rokov, recept ani neskúšam meniť, lebo je fakt dobrá tak, ako je a donášku sme neobjednali, už ani nepamätám. Ak si chcete doma urobiť chutnú pizzu, takú, ktorú s prehľadom ponúknete aj veľmi vyberavej návšteve, čítajte ďalej. Bude vás to stáť pár surovín a cca dve hodiny času, ale stojí to za to!

Potrebovať budete:

360 g múky - môžete použiť buď klasickú pšeničnú hladkú, alebo špeciálnu múku na pizzu. Ak chcete skôr mäkšie okraje, vyberte hladkú, ak máte radšej chrumkavejšiu kôrku so štruktúrou, špeciálna múka na pizzu je to, čo hľadáte
240 ml vody
15 g medu
15 g droždia
30 ml olivového oleja
2 lyžičky soli
lyžička provensálskeho korenia

Začnite tým, že zohrejete vodu, pridáte do nej med a droždie. Prikryte utierkou a nechajte odpočívať, kým do misy robota navážite múku, olej, soľ a bylinky. Následne prilejte aktivovaný kvások a nechajte robot s hnetacím hákom robiť svoju prácu - pokojne aj 5 či 10 minút. Cesto bude lepkavé, ale nepotrebuje ďalšiu múku, tak ju tam zbytočne nepridávajte.

Misu prikryte utierkou a nechajte vykysnúť - cca hodinu, hodinu a pol. Kým cesto kysne, pripravte si všetko, čo budete na pizzu ukladať. Základ je omáčka. Ja mám svoju spravidla zavarenú z letnej úrody - moju obľúbenú rajčinovo-tekvicovú základnú omáčku.

Avšak podobnú dokážete pripraviť pomerne rýchlo aj mimo sezóny. Začnite tým, že na oleji pomaličky opražíte cibuľku a keď je už takmer hotová, pridáte k nej dva strúčiky cesnaku. Následne pridáte cca 2 polievkové lyžice paradajkovej pasty a cca pol paradajkovej konzervy. Osolíte, okoreníte, pridáte bazalku a keď prejde varom, rozmixujete ju. Ochutnajte, prípadne dochuťte a nechajte zredukovať na konzistenciu, ktorá vám vyhovuje.

Okrem toho si nastrúhajte syr. Ja na pizzu používam takmer výlučne mozarellu na pizzu - kupujem ju vo väčšom množstve počas talianskeho týždňa a skladujem v mrazničke - v pohode vydrží mrazenie a následné rozmrazenie bez straty štruktúry či chuti. Ak nemáte mozerellu na pizzu, použite strúhanú z obchodu. Samozrejme, môžete použiť aj iný typ syru, ale ja v tomto razím teóriu, že keď už si s pizzou od základu robím "starosti", chcem, aby bola čo najlepšia.

U nás ide na pizzu spravidla už iba prosciutto a kukurica, alebo tuniak a cibuľka prípadne ešte niva. Podľa toho, či tieto dve malé vyjedačky nechajú v sklíčku aspoň trochu kukurice 🙂. Inak, ak ste neskúšali túto od dmBio, dajte jej šancu, je bezkonkurenčná!

Poďme naspäť k receptu. Ak je cesto vykysnuté, zapnite rúru, aby sa stihla poriadne vyhriať. Ja volím najvyššiu teplotu, ktorú moja rúra poskytuje - 300 stupňov - a vkladám do nej hneď aj kameň na pečenie pizze, aby sa poriadne rozohrial. Ak ho nemáte, tak do stredu rúry vložte dnom nahor prázdny plech, na ktorom budete pizzu piecť.

Cesto po vykysnutí rozdeľte na bochníčky - ak chcete klasickú veľkosť pizze podobnú tej z pizzerie, urobte dva bochníčky. Ak preferujete menšiu veľkosť, rozdeľte ho na tri kúsky.

Bochník posypte múkou a prehneťe. Položte na papier na pečenie a pomocou namúčených prstov a dlaní vytvarujte kruh. Ja preferujem tento spôsob namiesto vaľkania, mám pocit, že viem lepšie odhadnúť rovnakú hrúbku a tvar. Ale ak je vám pohodlnejší valček, smelo do toho 🙂

Keď máte cesto pripravené, potrite ho omáčkou a na ňu navrstvite syr.

Ak ste doteraz dávali syr na pizzu ako posledný, tak to tentokrát vyskúšajte naopak a syrom začnite. Nebude spečený a pizza vyskladaná takto (aspoň nám) chutí omnoho viac. Nakoniec pridajte prosciutto, kukuricu a nivu (resp. to, čo máte na pizzi radi vy) a dajte piecť do vyhriatej rúry.

Ja to robím tam, že pizzu vložím na rozohriaty pizza kameň aj s papierom na pečenie. Ten po cca 4 minútach spod pizze vyberiem (vtedy je cesto už dostatočne pevné, aby sa dal poľahky vytiahnuť) a dopekám ešte ďalšie asi 2-3 minúty - v zásade dovtedy, kým syr aj okraje nezhnednú a nie sú správne prepečené.

Po upečení vytiahnem a nechám chvíľku vychadnúť na mriežke - aby zospodu nezvlhla a keď je dostatočne vychladnutá, aby sa dala jesť, nakrájam ju. Na toto používam koliečko na pizzu, ale ak ho doma nemáte, ostrý nôž určite bude stačiť.

Aj na druhý deň je stále chutná - okraje už nie sú chrumkavé, skôr mäkké, avšak určite si na nej stále pochutíte.

A to je všetko - tenké, chrumkavé a chuťovo výborné cesto, poctivá omáčka a minimum ďalších surovín, vytvoria jeden super vyladený chuťový zážitok.

Do múky pridáme vodu, olej, soľ a rozdrobíme kvasnice. Rukou cesto poriadne vypracujeme. Potom ho dáme na pracovnú dosku a ešte hnetieme. Cesto rozdelíme na dva bochníky, prikryjeme čistou utierkou a necháme pol hodiny kysnúť. Vykysnuté cesto rukami roztláčame do kruhového tvaru. Občas si pomúčime dosku, aby sa cesto nelepilo. Potom cesto naťahujeme na požadovanú veľkosť.

Príprava paradajkového základu s cesnakom

TIP: Urobte si svoj paradajkový základ a iný už ani nebudete chcieť. Ako na to? Na studenú panvicu dáme 2 PL olivového oleja a pretlačíme naň 3 strúčiky cesnaku. Zapneme plameň a keď sa začne cesnak smažiť, pridáme hrsť čerstvej bazalky aj so stonkami. Osolíme a zalejeme 1 konzervou drvených paradajok (alebo najlepšie v sezóne čerstvými). Okoreníme, len premiešame a prepasírujeme cez sitko do misky. Očistenú zmes od bazalky prelejeme naspäť do panvice a už len zredukujeme do požadovanej konzistencie. Skontrolujeme vyváženosť chutí a hotovo. Celé to trvá max. do 10 minút.

Na cesto dáme paradajkovú omáčku, ktorú sme pripravili zmiešaním oleja, paradajkového pretlaku, oregana a soli. Omáčku roztrieme po ceste, 2 cm od okraja necháme čisté. Na vrch nanesieme postrúhaný syr.

My sme pizzu piekli v peci, doma si ju môžete upiecť v rúre. Záleží do množstva ingrediencií, čím menej, tým treba nastaviť vyššiu teplotu, a tým skôr bude pizza upečená. Margarita môže byť hotová pri 210 stupňoch za 12 minút, ak použijete viac ingrediencií, treba teplotu znížiť na 180 stupňov, a piecť pomalšie 25-35 minút. Po upečení okraje pizze potrieme olejom zmiešaným z roztlačeným cesnakom.

Naspäť k pizzi- v prípade, že chceme robiť pizzu neskôr, vytvarované bochníčky dáme na menšiu dosku prekryjeme fóliou alebo iným neprievzdušným materiálom a dáme do chladničky na 12 max. Bochníček cesta začneme formovať. Ručne, žiadne valčeky! V Taliansku by prevrátili očami. Ku koncu naťahovania položíme cesto na pomúčenú dosku (hrubá múka je na to najlepšia) a krúživými pohybmi cesto na pizzu ešte roztiaheneme a dotvarujeme. Cesto premesieme na papier na pečenie. Bude sa nám tak lepšie prenášať do rúry.

Pripravená jednoduchá kvásková pizza môže ísť do rozohriatej rúry na rozpálený plech (či iný povrch, napr.kameň). Pizzu pečieme podľa sfarbenia okrajov 5 - 7 minút. Kto si dá? Podáva sa zážitok na tanieri.

TIP: Ak si aj vy radi pochutnávate na talianskej kuchyni, recept na focacciu stojí za to vyskúšať.

Domáca pizza s obľúbenými ingredienciami

Ďalšie tipy a triky pre dokonalú pizzu

Hladká múka môže byť akejkoľvek značky. Ak použijete inú značku ako na kváskovanie, riaďte sa fotopostupom. Skôr ako čas sledujme nárast cesta do objemu. Slad pomôže väčšej nadýchanosti. Ak máme možnosť, určite si ho zaobstarajme. Z tejto dávky vzniknú 3 pizze, teda pre troch hladovým dospelých, alebo pre nás 5 je to super akurát.

Mixérom s hnetacími hákmi, robotom alebo ručne spracujeme cesto do kompaktnej gule a trochu vymiesime. Vymiesime hebké, vláčne, elastické cesto. Je radosť s ním pracovať, príjemný relax. Vypracované cesto necháme v mise, ktorú prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme na linke oddychovať aspoň 3 hodiny. Cesto musí evidentne narásť do objemu. Rozdelíme ho na 3 rovnaké kúsky. V prípade, že ideme pizzu pripravovať hneď, necháme ich na mierne pomúčenom povrchu dosky a prekryjeme ich misou.

dmBio produkty pre vašu pizzu

Vydajte sa na cestu plnú chutí a pôžitku z jedla s dmBio Genussreise! Múka na pizzu od dmBio je špeciálna zmes pšeničnej múky a kvalitnej krupice z tvrdej pšenice. Je vhodná na prípravu chrumkavého tenkého cesta na pizzu, ktoré môžete kombinovať s rôznymi prílohami - presne ako v obľúbenej pizzerii a ľahko si ju pripravíte aj doma. Z tejto špeciálnej zmesi tiež môžete pripraviť aj ciabattu, focacciu, tarte flambée, cibuľový koláč alebo slaný quinche koláčik. Vychutnajte si pôžitok z cestovania a objavte popri tom nové chute s dmBio Genussreise

Paradajkový pretlak dmBio obsahuje zrelé paradajky z Talianska. Intenzívna chuť na slnku dozretých a okamžite spracovaných talianskych paradajok zaručuje jedinečný stredomorský chuťový zážitok. Ideálne ako základ na omáčky na cestoviny, polievky a obloženie na pizzu, lasagne.

Jedna z najobľúbenejších surovín kuchyne - kukurica! Krásne žltá kukurica od značky dmBio je všestrannou pochúťkou. Klasy kukurice dozrievajú na slnkom zaliatych poliach, kým nie sú pripravené na zber. Potom sa jednotlivé jadrá jemne odstránia a vložia sa do zmesi citrónovej šťavy, vody a soli. A kde môžete použiť lahodnú kukuricu? Kde len máte chuť. Chili con carne, šaláty, polievky alebo len tak pod zub. Kukuricu od dmBio je možné integrovať do takmer každého receptu a chutí fantasticky. Presvedčte sa o jedinečnej chuti kukurice od dmBio!