Ako sa volajú šišky na borovici a význam okrasných drevín v sadovníctve

Okrasné dreviny sú základným materiálom, z ktorého sa vytvára základná kompozícia sadovej úpravy. Sadovníka predovšetkým zaujíma, do akých rozmerov drevina dorastie, aký má celkový vzhľad, listnatosť, farba kvetov a listov a ich zmeny počas roka i jej nároky na prostredie. Iba dôkladná znalosť vlastností drevín a ich vzhľadu umožňuje, aby sa vytvorilo dielo, ktoré svoju krásu dosiahne až po určitom čase, keď možno už jeho tvorca nežije.

Sadovníci preto musia vysádzať väčší počet drevín, než bude pre úpravu treba v čase jej úplného rozvoja, a postupnou prebierkou počet týchto drevín obmedziť na nevyhnutné množstvo. Iba tieto prebierky umožnia plný rozvoj týchto drevín a ich skupín. Základným kameňom sadovníckych porastov sú stromy, ktoré dopĺňajú kry v podsadbách alebo v predsadbách. Iba v menších priestoroch túto funkciu preberajú menšie krovité stromy alebo samotné kry.

Význam okrasných drevín v sadovníctve

Základný význam v sadovníctve má veľkosť drevín, ich tvar, farebnosť a stavba a štruktúra koruny (tzv. habitus). Veľkosť drevín umožňuje vytvoriť predovšetkým zodpovedajúcu členitosť priestoru. Tvar drevín vynikne najmä vtedy, ak rastie drevina osamotene.

Tvar koruny drevín môže byť guľatý, vajcovitý, ihlancovitý, valcovitý, širokorozložitý, previsnutý (smútočný), poliehavý, stĺpovitý a pod. Pritom musíme zdôrazniť, že sa neprirodzené tvary uplatňujú iba v niektorých prípadoch (napr. smútočná vŕba pri vode a pod.). Stavba a štruktúra koruny určuje vlastný charakter dreviny.

Koruna môže byť riedka až hustá, s pravidelným až neurovnaným usporiadaním. Typické stromy s hustou, ťažkou korunou sú napr. pagaštan a lipa, naproti tomu riedke, vzdušné a svetlé sú napr. brezy, jarabiny, smrekovec, borovica a pod. Farebnosť drevín sa prejavuje v zafarbení listov, kvetov, plodov i borky. Farebnosť sa môže veľmi dobre využiť pri vytváraní kontrastov, je však nutné zachovať určitú triezvosť, aby kontrast bol príjemný.

Rozdelenie okrasných drevín

Okrasné dreviny môžeme rozdeliť podľa rozličných hľadísk. Základné rozdelenie je na okrasné dreviny opadavé a okrasné dreviny vždyzelené.

Okrasné dreviny opadavé sú:

1. listnaté opadavé kry,
2. popínavé dreviny,
3. listnaté stromy.

Okrasné dreviny vždyzelené sú:

1. ginkgá a ihličnany,
2. vždyzelené listnáče.

Z hľadiska uplatnenia jednotlivých drevín môžeme dreviny ďalej deliť na:

• a) základné dreviny, ktoré vytvárajú základnú kostru parkovej úpravy a sú pritom dostatočne dlhoveké;
• b) doplnkové dreviny, ktoré dopĺňajú základné dreviny najmä po stránke estetickej; ak sa stane, že odumrú, nesmie to narušiť základnú skladbu úpravy;
• c) výplňové dreviny, ktoré vytvárajú v prvých rokoch po založení úpravy potrebnú hmotu a neskoršie pri prebierkach sa odstraňujú;
• d) podrastové dreviny, ktoré dotvárajú priestor v zatienených partiách vyšších porastov;
• e) kroviny, ktoré sa odlišujú veľkosťou a slúžia na vytvorenie samostatných nižších porastov v rámci celej priestorovej skladby sadovníckej úpravy.

Rozmnožovanie okrasných drevín

Okrasné dreviny rozmnožujeme a pestujeme v okrasných škôlkach.

Okrasná škôlka

Pod pojmom okrasná škôlka rozumieme pozemok s hospodárskym zariadením, kde sa rozmnožujú a dopestúvajú sadenice okrasných drevín do trhovej veľkosti. Väčšina škôlok sa zaoberá aj rozmnožovaním trvaliek.

Založenie a vybavenie okrasnej škôlky

Pri výbere vhodného miesta na založenie novej okrasnej škôlky prihliadame predovšetkým na prírodné a hospodárske výrobné podmienky.

Prírodné výrobné podmienky

Škôlku zakladáme pokiaľ môžeme v miernom podnebí, na rovine alebo mierne svahovitom teréne. Vyhýbame sa veľmi vetristým miestam a mrazovým kotlinám. Väčšine okrasných drevín najlepšie vyhovuje pôda hlinitá, stredne ťažká, výživná, humózna, dostatočne hlboká (aspoň 0,40 m), priepustná, s neutrálnou reakciou. Nevhodné sú pôdy piesočnaté alebo ťažké. Pre okrasné rastliny, ktoré majú špeciálne požiadavky (vresoviskové rastliny, skalničky a podobne) pôdu umelo pripravujeme. Hladina podzemnej vody nemá byť vyššie ako 0,60 m pod povrchom. Okrasnú škôlku sa snažíme umiestiť do čistého ovzdušia a čo najbližšie k prirodzenému alebo umelému zdroju mäkkej vody.

Hospodárske výrobné podmienky

Škôlky zakladáme blízko zdroja pracovných síl, hlavne tam, kde je dobré komunikačné spojenie (cesty, železnice). Každá škôlka musí mať dostatočné a účelné zariadenie. Väčší moderný škôlkársky závod sa nezaobíde bez administratívnej budovy, spoločenskej miestnosti, prezliekame, sociálnych zariadení, skladu, garáže, kôlne pre dopravné prostriedky a stroje, dielne, baliarne, skleníkov a podobných zariadení, parenísk, klimatizovaného skladu, tieňoviská, zavlažovacieho zariadenia, oplotenia a mechanizačného vybavenia.

Rozmnožovanie a dopestúvanie listnáčov

Listnáče rozmnožujeme generatívne, t. j. semenom alebo vegetatívne.

Rozmnožovanie semenom (generatívne)

Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne rozmnožujeme väčšinu podpníkov, skoro všetky druhy stromov a kry niektoré. Z kultivarov rozmnožujeme iba tie, ktoré si uchovávajú svoje znaky a vlastnosti.

Sejba semien

Najčastejšie vysievame semená na jar. Pri jesennej sejbe nemusíme síce semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V lete sejeme druhy, ktorých semená v tomto období dozrievajú (topoľ, brest, vŕba). V zime vysievame chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.

Sejba pod sklo

Sejba pod sklo je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Jemné semená, napr. vresovitých rastlín, sejeme v januári do misiek alebo do debničiek, naplnených preparenou zeminou a umiestnime ich v skleníku teplom 18 °C. Väčšie semená vysievame na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Pod sklo sejeme napr.: rododendrony, azalky, vresoviskové rastliny, ľaliovník, hamamel, magnóliu atď. Vzídené semenáčiky prepichujeme.

Vegetatívne rozmnožovanie

Vegetatívne rozmnožujeme kultivary, krížence a podľa potreby aj niektoré druhy.

Rozmnožovanie odrezkami

Používame pri tých druhoch okrasných drevín, ktoré ľahko zakoreňujú. Rozoznávame odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové.

Drevnaté odrezky

Drevnatými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov, niektoré popínavé dreviny, väčšinu topoľov, vŕby, platany (odrezky sú s pätkou) a pod. Jednoročné vyzreté výhonky v zimných mesiacoch striháme na dĺžku 0,15 m. Dolný rez urobíme asi 2 mm pod protistojnými púčikmi alebo pri striedavých púčikoch mierne šikmo pod púčikom a ranu zarovnáme nožom. Horný rez vedieme šikmo asi 10 mm nad púčikom. Odrezky ľahko zakoreňujúcich druhov môžeme rezať aj na pásovej píle po viac kusov naraz.

Bylinné odrezky

Bylinnými odrezkami rozmnožujeme väčšinu okrasných krov a popínavých drevín. Odrezky režeme v čase, keď sú letorasty správne vyzreté, najčastejšie v letných mesiacoch.

Púčikové odrezky

Púčikovými odrezkami niekedy rozmnožujeme cennejšie dreviny, pri ktorých nemáme dostatok materiálu na rozmnožovanie, napríklad magnólie, kaliny, hamamely, dlaňovitolisté a japonské javory a pod.

Púčikové odrezky režeme z polovyzretých letorastov a po stimulácii ich napichujeme do množiarenskej zmesi. Ošetrujeme ich rovnako, ako bylinné odrezky.

Koreňové odrezky

Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré dreviny s dužinatými koreňmi, na ktorých sa vytvárajú adventívne korene, púčiky, napríklad orgovány, kérie, škumpy a pod. Korene rozrežeme na odrezky dlhé 40-80 mm. Rez na dolnom konci výhonku je vedený šikmo. Odrezky napichujeme tak, aby horné konce boli 10 mm pod povrchom.

Potápanie

Týmto spôsobom rozmnožujeme okrasné dreviny vtedy, keď ich nemôžeme rozmnožovať odrezkami alebo oddelkami. Poznáme potápanie jednoduché, lúčovité a hadovité.

Jednoduché potápanie

Pri jednoduchom (obyčajnom) potápaní uložíme do ryhy jednoročné výhonky tak, že vrchol výhonku vyvedieme šikmo nad povrch pôdy. Aby sme urýchlili zakoreňovanie, výhonok v mieste ohybu rozmliaždime, narežeme, krúžkujeme alebo stiahneme drôtom a po priháčkovaní zahrnieme.

Lúčovité potápanie

Pri lúčovitom potápaní uložíme jednoročné výhonky skrátené o 1/3 vodorovne do ryhy a nezahrnieme. Zahrnieme ich až po vyrastaní letorastov z potopených výhonkov koncom mája. Počas vegetácie ich ešte dvakrát prihrnieme, a to do výšky až 0,20 m. Takto získame oveľa viac potápancov, ako pri predchádzajúcom spôsobe.

Hadovité potápanie

Pri hadovitom potápaní dlhé výhonky popínavých drevín striedavo ponárame do pôdy a vyvedieme nad pôdu. Nadzemné časti neskoršie vypučia a podzemné zakorenia. Na jeseň po oddelení získame z výhonku niekoľko nových sadencov.

Nakopcovanie (oddelky, odtržky)

Nakopcovanie používame pri okrasných drevinách, ktoré vytvárajú z adventívnych púčikov na koreňovom kŕčiku nové letorasty (ríbezľa zlatá, lieska obyčajná a pod.). Materské rastliny vysadíme hlbšie do odburinenej a výživnej pôdy na 0,5 až 0,8 X 1)2 až 1,5 m. Po dôkladnom zakorenení (za 1 až 2 roky) skoro na jar odrežeme materské rastliny tesne nad pôdou. Zo spiacich púčikov vypučia letorasty, ktoré po dosiahnutí 0,15-0,20 m prihrnieme. Prihŕňanie počas vegetácie niekoľkokrát opakujeme. Neskoro na jeseň zakorenené sadenice odhrnieme a oddelíme.

Odkopky a delenie

Týmito spôsobmi rozmnožujeme okrasné dreviny iba výnimočne.

Vrúbľovanie

Vrúbľovanie používame pri rozmnožovaní kultivarov a niektorých druhov, pokiaľ je to výhodné. Vrúbľujeme na podpníky. Ako podpníky najčastejšie používame semenáče pôvodného, alebo príbuzného druhu, výnimočne príbuzného rodu (orgován na vtáčí zob alebo muchovník, jarabinu a dule na hloh jednosemenný a pod.). Vrúble režeme z jednoročných výhonkov, pri slabých z dvojročného až trojročného dreva (brezy, buka, duba a i.). Najčastejšie vrúbľujeme spojkovaním a na koziu nôžku. Okrasné dreviny vrúbľujeme buď vonku, alebo pod sklom. Vrúbľovanie vonku na jar pred pučaním používame pri bežných nenáročných druhoch. Vrúbľujeme väčšinou v korunke. Neujaté očkovance prevrúbľovávame pri pôde. Vrúbľovanie pod sklom používame pri druhoch, ktoré sa vonku ťažšie ujímajú.

Očkovanie

Pre očkovanie režeme vyzreté letorasty (pri ohnutí sa ľahko rozlomia a nemiagajú sa), ktoré hneď odlistíme (ponecháme asi 5 mm dlhú stopku), podľa potreby zbavíme ostňov, zabalíme do mierne vlhkej handry a dáme na chladné miesto. V škôlkárskej praxi je najrozšírenejšie očkovanie na spiace očko, menej na bdiace očko a Forkertov spôsob.

Očkovanie na spiace očko

Na spiace očko očkujeme v júli alebo v auguste (počas druhej miazgy) buď tesne pri pôde .alebo v korunke. Pri pôde očkujeme okrasné jablone, čerešne, mandle, jarabiny, hlohy, lipy, ruže, orgovány a i. Krátko pred očkovaním podpníky odhrnieme, koreňový kŕčik alebo kmienik očistíme mäkkou handrou, podpník naočkujeme do tvaru T a zviažeme lykom alebo páskou PVC, gumičkou a pod. Ranu nezatierame voskom. V korunke očkujeme napríklad ruže, orgovány alebo rozmanité guľovité, previsnuté a farebné kultivary. V určitej výške naočkujeme 2 očká nerovnako vysoko proti sebe. Po 3-4 týždňoch úväzky povolíme. Očká vypučia v nasledujúcom roku.

Očkovanie na bdiace očko

Na bdiace očko očkujeme buď v júni (počas prvej miazgy), prípadne v zime v skleníku. Očká vypučia v tom istom roku.

Forkertov spôsob očkovania

Forkertov spôsob očkovania používame pri zlepšovaní neujatých očiek v čase nedostatku miazgy alebo pri očkovaní ruží v zime.

Pestovanie okrasných drevín

Pestovanie okrasných krov

Niektoré cennejšie, chúlostivejšie a náročnejšie druhy dopestujeme do trhovej veľkosti v črepníkoch (napr. drevnaté pivonky, ibištek, zakrpatené dráče, skalníky, popínavé dreviny), na záhonoch alebo v pareniskách so špeciálne pripraveným substrátom (magnólia, azalky, hamamely a i.).

Väčšinu sadencov okrasných krov dopestujeme vo vlastnej škôlke v radoch. Na jeseň pôdu vyhnojíme, hlboko zorieme. Pred sadením povrch urovnáme, pôdu hlboko skypríme a značkovačom vyznačíme riadky, ak neškôlkujeme pomocou škôlkárskych lán alebo stroja. Privezené sadenice zatieňujeme, kropíme a pred sadením korene namáčame po zväzkoch do zemitej kaše alebo do 1 % Agricolu. Sadence sadíme buď ručne (škôlkárskou motykou, rýľom), alebo väčšie množstvo viacriadkovým vysadzovačom. Škôlkujeme od konca marca až do pučania, výnimočne na jeseň (liesku obyčajnú), na vzdialenosť 0,60 X 1,25 X 0,15 - 0,30 m. Po naškôlkovaní priestor medzi riadkami preplečkujeme a sadenice mierne prihrnieme, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie vykonávame bežné kultivačné práce vrátane prihnojovania a ochrany.

Podpníky orgovánov v júli až v auguste naočkujeme. Asi za mesiac povolíme úväzky, skontrolujeme, ako sa očká ujali a podľa potreby podpníky preočkujeme. Na druhý rok skoro na jar naočkované podpníky zrežeme nad očkom. Vyrastené ušľachtilé letorasty skrátime za 3. listom, aby sa rozkonárili. Celý podrast odstraňujeme. Dopestovanie okrasných krov do trhovej veľkosti trvá dva roky, výnimočne rok, prípadne tri.

Pestovanie ruží

Ruže môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ruže popínavé a niektoré parkové. Odnožujúce druhy, napr. ružu vráskavú, rozmnožujeme aj odkopkami. Letné, polovyzreté odrezky sa používajú zriedka. Zo semena rozmnožujeme podpníky pre záhonové ruže a väčšinu parkových ruží. Semeno zo zrelých šípok stratifikujeme a sejeme až po roku; z nezrelých šípok 'klíči už v prvom roku. Ruže najčastejšie rozmnožujeme očkovaním. Očkujeme väčšinou na Pávovu červenú ružu, ružu mnohokvetú alebo vráskavú. Najvhodnejšie sú podpníky hrubé 4 až 5 mm.

Pestovanie okrasných stromčekov

Sadence sadíme na vzdialenosť 0,80 - 1,25 X 0,30 - 0,40 m. Škôlkovanie a kultivácia pôdy je rovnaká ako pri pestovaní krov, ostatné pestovanie sa odlišuje. Naočkované podpníky režeme skoro na jar na čapík (asi 0,15-0,20 m nad očkom). Na čapíku odstránime všetky púčiky. Počas vegetácie odstraňujeme podrast. Ušľachtilé letorasty včas vyviažeme k čapíku (pri dosiahnutí dĺžky 0,10-0,15 m). Ponechané čapíky dokonca augusta žabkou opatrne odrežeme. Kmienikové tvary pestujeme buď z vrcholového púčika, alebo striedavým rezom, podobne ako ovocné stromy. Z vrcholového púčika pestujeme kmienky tých druhov, ktoré rastú bujne, rovne a majú zdravé vrcholové púčiky.

Rozmnožovanie a dopestúvanie ihličnanov

Aj ihličnany rozmnožujeme vegetatívne alebo semenom. Podobne ako ihličnany rozmnožujeme i niektoré vždyzelené listnáče.

Rozmnožovanie semenom

Semenom rozmnožujeme druhy a výnimočné kultivary, ktoré uchovávajú svoje vlastnosti (napr. Picea pungens).

Plody ihličnanov zberáme skoro po dozretí. Osobitnú pozornosť musíme venovať jedle, lebo jej šišky sa hneď po dozretí veľmi rýchlo rozpadávajú. Pri ginkyách, borievkach a tisoch oberáme plody hneď po vyfarbení a semeno po vyčistení stratifikujeme. Podobne semená jedle, vejmutovky a limby stratifikujeme. Pred sejbou semeno moríme a semeno niektorých druhov namáčame (smrek, smrekovec). Niektoré semená sejeme až na jeseň (jedla, douglaska), prevažne však na jar. Sejú sa buď pod sklo, alebo na záhradné záhony.

Sejba pod sklo je potrebná pri cennejších a chúlostivejších drevinách. Sejeme na široko do preparenej zeminy (kompostová zemina s rašelinou a pieskom). Výsevy zatieňujeme, podľa potreby rosíme a po vyklíčení dostatočne vetráme. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) semenáčiky postrekujeme fungicídnymi p...

Čo sa týka šišiek na borovici, tak tie obsahujú semená. Semená vypadávajú zo zrelých šišiek. Naša borovica lesná má malé semienka vhodné akurát tak pre veveričky.

Zaujímavosťou je, že dodávatelia vianočných stromčekov už niekoľko rokov po Vianociach vozia do ZOO v Bojniciach stromy, ktoré sa im nepodarilo predať. Na čerstvé a chutné vianočné stromčeky sa môžu tento rok opäť tešiť slony z bojnickej zoologickej záhrady (ZOO). Pochúťku slonom prinášajú predajcovia z Hornej Nitry, ktorým ostali nepredané stromy na sklade. Záhrade ich dávajú zadarmo.

Slony, ale aj kopytníky si teda zrejme aj tento rok pochutia na jedličkách, smrekoch či borovici. Stromy nesmú byť použité a vyzdobené, aby slony nezjedli ostávajúci staniol či háčiky. Naposledy záhrade podľa riaditeľa venovali vyše sto stromov.

Tabuľka: Rozdelenie okrasných drevín podľa rôznych hľadísk

tags: #ako #sa #volaju #sisky #na #borovici

Populárne príspevky:

• Mlieko a zdravie: Komplexná analýza
• Charakteristika teľacieho vývaru
• Tradičný recept na tašky
• Recept na dokonalé vajce
• Recept na špenátovú omeletu