Ako vyväzovať paradajky a urýchliť ich dozrievanie: Kompletný sprievodca

Správna starostlivosť o paradajky nekončí len pri zalievaní a hnojení. Jedným z najčastejšie prehliadaných, no pritom nesmierne dôležitých krokov, je včasné a šetrné vyväzovanie rastlín. Ak túžite po zdravých a pevných paradajkách, ktoré budú rodiť krásne a chutné plody, podporte ich rast pevnou oporou a jemným prichytením.

Prečo je vyväzovanie také dôležité?

Keď sa povie pestovanie paradajok, väčšina záhradkárov si predstaví slnečné dni, pravidelnú zálievku a červenajúce sa plody ako odmenu za svoju snahu. No čo často uniká pozornosti, je fakt, že rastlina nesie pomerne ťažké plody, ktoré môžu stonku stiahnuť k zemi. Výsledkom môže byť jej ohnutie, zlomenie alebo kontakt listov a plodov so zemou - a to je priamou pozvánkou pre hnilobu, plesne a škodcov. Vyväzovanie preto nie je len kozmetickou úpravou, ale ochranou samotného zdravia rastliny.

Kedy začať s vyväzovaním?

S vyväzovaním by ste mali začať už vo fáze, keď paradajková rastlina dorastie do výšky približne 30 cm. V niektorých prípadoch to môže byť aj skôr - závisí od odrody a podmienok v záhrade alebo v skleníku. Akonáhle si všimnete, že rastlina začína rásť do výšky alebo sa objavujú prvé kvety, nečakajte. Práve včasný zásah predchádza mnohým problémom. Rastlina nebude ležať na zemi, a tým sa zníži pravdepodobnosť šírenia plesňových ochorení alebo napadnutia škodcami.

Aký materiál použiť na vyväzovanie?

Pri viazaní paradajok je veľmi dôležité použiť vhodný materiál, ktorý rastlinu neporaní. Najvhodnejšie sú mäkké, elastické materiály, ktoré sa prispôsobia rastu - napríklad pásiky zo starého trička, siloniek, alebo špeciálne textilné záhradnícke pásky. Skvelou alternatívou je aj jutový špagát alebo prírodný povrázok.

Pozor! Vyvarujte sa tuhým, nepružným materiálom, ako je rybársky vlasec - ten môže rastlinu dokonca prerezať. A nikdy špagát neťahajte príliš tesne. Rastlina potrebuje dostatok priestoru, aby mohla ďalej bez obmedzenia rásť.

Postup vyväzovania krok za krokom

Najprv pripravte oporu. Vedľa každej paradajkovej sadenice zapichnite pevnú oporu - môže to byť drevený alebo kovový kolík, prípadne bambusová tyč.
Rastlinu priviažte v oblasti pod prvým rozvetvením. Práve tam býva stonka najpevnejšia.
Pokračujte po celej výške. Rastlinu vyväzujte postupne, približne každých 20 až 30 centimetrov. Pri bujne rastúcich odrodách môžete vyväzovať aj jednotlivé výhony zvlášť.
Pri viacerých rastlinách využite „stake and weave“ techniku. Medzi opory vkladajte povrázok cikcak štýlom - ako tkanina na stave. Táto metóda vytvára stabilnú oporu pre celý rad rastlín naraz.

Výhody správne vyväzovaných paradajok

Keď sú paradajky správne vyväzované, prináša to celý rad výhod:

Zdravšie rastliny - vzduch cirkuluje medzi listami, čím sa znižuje riziko plesní.
Rýchlejšie dozrievanie plodov - slnečné lúče sa dostanú všade.
Jednoduchšia zber - plody sú prístupnejšie a neznečisťujú sa od pôdy.
Vyššia úroda - zdravá rastlina produkuje viac plodov, ktoré sú väčšie a chutnejšie.
Prevencia pred zlomením - ťažké strapce plodov neťahajú stonku k zemi.

Najdôležitejšia rada na záver: viažte vždy s citom. Cieľom nie je rastlinu zviazať alebo obmedziť v raste, ale jemne ju viesť a podoprieť.

Prečo paradajky nedozrievajú?

Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín v záhradách, no nie vždy je jednoduché dosiahnuť, aby všetky plody dozreli skôr, ako príde chladné počasie. Oneskorené dozrievanie môže mať viacero príčin, ktoré je dôležité poznať, aby ste mohli účinne zasiahnuť.

Kolísanie teplôt: Optimálna teplota pre dozrievanie paradajok je medzi 16 a 26 °C. Ak teplota klesne pod 15 °C, proces sa spomalí. Príliš vysoké teploty nad 30 °C môžu byť tiež problémom.
Nedostatok svetla: Rajčiaky potrebujú aspoň 6 až 8 hodín plného slnečného svetla denne. Nedostatok svetla ovplyvňuje fotosyntézu a tým aj tvorbu plodov.
Nesprávna výživa: V počiatočných fázach rastu potrebujú rastliny dusík, no s dozrievaním plodov sa mení potreba na draslík a fosfor. Nedostatok draslíka môže potlačiť tvorbu lykopénu, farbiva zodpovedného za červenú farbu paradajok.
Nadmerná zálievka: Príliš veľa vody môže spôsobiť hnilobu koreňov a stres rastlín, čo negatívne ovplyvňuje dozrievanie.
Choroby a škodcovia: Hubové, bakteriálne alebo vírusové infekcie, ako napríklad pleseň zemiaková alebo pleseň sivá, môžu rastliny oslabiť a brániť ich rastu.
Preťažené rastliny: Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok.

Ako urýchliť dozrievanie paradajok na rastline?

Ak chcete dozrievanie paradajok na rastlinách urýchliť, najskôr si musíte uvedomiť, v akých podmienkach dozrievajú najlepšie.

Odstráňte prebytočné výhonky a listy: Väčšina záhradníkov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka. Potom prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline.
Obmedzte zálievku: Ak obmedzíte rajčiakom zálievku, nepriamo vyšlete správu, aby dozreli plody, ktoré na rastline už sú. Množstvo vody, ktoré rastlina rajčiaka potrebuje, závisí od toho, v akom bode rastového cyklu sa nachádza.
Odstráňte kvety: Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú. Lepším riešením je ich odstrihnúť.
Vytvorte tieň: Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa.

Ako nechať dozrieť zelené paradajky doma?

Ak už vonkajšie podmienky nie sú priaznivé, môžete paradajky obrať a nechať ich dozrieť v interiéri. Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri? Môžete ich zberať a nechať dozrieť vo vnútri.

Výber plodov: Pri zbere sa uistite, že odstránite všetky poškodené, pokazené alebo choré paradajky. Zelená zelenina by mala mať normálnu veľkosť ako červená paradajka. V ideálnom prípade je, keď sa už začína trochu zafarbovať. Ak plody oberiete, kým nie sú zrelé, nie sú botanicky pripravené a nemôžu dozrieť.
Teplota: Ideálna teplota na dozrievanie paradajok je 18 ° C až 24 ° C. Paradajky môžu dozrieť aj pri nižšej teplote (10 ° C až 15 ° C), ale dosiahnutie požadovanej zrelosti bude trvať približne mesiac. Ak však máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť.
Svetlo: Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu.
Etylén: Paradajky, ako väčšina zeleniny a ovocia, počas dozrievania produkuje etylén. Práve ten umožní nezrelým plodom dozrieť. Tým, že paradajkám poskytnete viac etylénu, môžete proces zrenia urýchliť.

Overené metódy dozrievania paradajok v interiéri

Na plechu za oknom: Paradajky nechajte dozrievať na plechu za oknom. Nezabudnite, že musia byť aj pustené radiátory čím dokonale naimitujete teplo a svetlo, ktoré paradajky potrebujú.
Medzi kartóny od vajec: Veľmi dobrý nápad, ako prinútiť paradajky dozrieť je dať ich do kartónov od vajec rovnako, ako vajcia. Paradajky uložíme na a položte ich na hornú časť skrine alebo na iné teplé miesto cca. 18 až 20 stupňov Celzia. Po niekoľkých dňoch by mali sčervenať. Tento proces zrenia môžete zrýchliť pridaním jablka.
Do pohára s jabĺčkom: Pripravíme si väčší zavárací pohár (4-5l)a na dno uložíme zrelé jabĺčko (1 alebo 2) a uložíme paradajky. Jablko nesmie byť poškodené ani nahnité. Pohár uzavrieme a položíme na parapetu. Jablká uvoľňujú etylén, vďaka ktorému budú rajčiny rýchlejšie dozrievať. Rovnakým spôsobom funguje aj pridanie banánu do poháru s paradajkami.
Piliny: Paradajky rýchlejšie dozrejú aj pomocou pilín. Zelené paradajky uložíme do debničky alebo inej nádoby vystlanej pilinami a uložíme na slnečné miesto. Vďaka veľmi dobrej výhrevnosti pilín, paradajky postupne dozrejú. Druhou možnosťou je zabaliť paradajky do starých novín - každú paradajku zvlášť a uložiť na parapet.
Vytiahnutie celej rastliny: V čase, keď prichádzajú prvé mrazy, je overeným trikom vybrať celú rastlinu zo zeme a zavesiť ju hore nohami v garáži alebo v pivnici, kde je teplota nad bodom mrazu.

Triky pre bohatú úrodu paradajok

Ako predchádzať problémom s dozrievaním?

Výber správnej odrody: Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla.
Správny čas výsadby: S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C.
Kvalitná pôda: Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom.
Dostatočný priestor a slnko: Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy.
Pravidelná zálievka: Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlaky, začnú praskať. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.

Ako rozoznať zrelú paradajku?

Farba: Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch.
Konzistencia: Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá.
Vôňa: Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia.
Oddelenie od stonky: Môžete ich zbierať, keď začnú meniť farbu a ľahko sa oddelia od stonky.

Pestovanie paradajok v nádobách

Ak nemáte okrasnú záhradu, stále je možné pestovať zdravé paradajky v nádobách, či vreciach. Vyberte si na to také kvetináče, aby mali korene paradajok dostatočný priestor na zdravý rast. Na dosiahnutie najlepších výsledkov pestujte zakrpatené a malo ovocné odrody. Dobré je na to napríklad pestovanie cherry paradajky. Pre výsadzbu vyšších odrôd použite oporné kolíky, o ktoré rastliny priviažete.

Odrody paradajok a ich využitie

Záleží pri výbere osiva na tom, za akým účelom plánujeme paradajky pestovať, či do šalátov, na kečupy, deťom do krabičky na desiatu, na sušenie?

Prehľad odrôd a ich využitie:

Na pretlaky a kečupy: ‘Danuša’, ‘Bovita’, ‘Salus’, ‘Denár’ a kolíková odroda ‘Jerguš F1’ (tzv. „beef steaková odroda“).
Do šalátov: ‘Tomanova’, ‘Milica F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Žofka F1’ a ‘Ady Zel F1.
Na grilovanie a pečenie: ‘Ambros F1’ a ‘Veloria Zel F1’.
Na výrobu šťavy: ‘Sláva Porýní’.

Kolíkové vs. Kríčkové paradajky

V ponuke prevažujú kolíkové (tyčkové) paradajky. Je nutné ich pravidelne vyväzovať k opore a zaštipovať (odstraňovať zálistky). Sú preto ideálne aj do menších záhrad, kde je možnosť využiť pri ich pestovaní rast do výšky. Naopak, kríčkové rajčiny rastú pri zemi do šírky, nevyžadujú oporu, neodstraňujú sa bočné výhonky - sú teda menej náročné na starostlivosť. Sú odolnejšie proti nepriaznivým podmienkam.

Starostlivosť o priesady

Výsev: Na pestovanie v záhone, ale aj na balkóne je ideálny výsev v marci až apríli, približne 8 - 10 týždňov pred poslednými mrazmi. Keď plánujete pestovať paradajky vo fóliovníku alebo v skleníku, je možné ich vysievať už vo februári alebo v marci. Výsev má prebiehať v teple a do kvalitného substrátu na výsev, ktorý je ľahký, dobre priepustný a obsahuje dostatok živín.
Svetlo a teplota: Po výseve umiestnite nádoby na svetlé miesto, pretože rajčiny potrebujú dostatok svetla na klíčenie a rast. Po vyklíčení je ideálne zabezpečiť im minimálne 12 - 16 hodín svetla denne. Teplota na klíčenie by mala byť medzi 20 - 25 °C. Po vyklíčení je potrebné udržiavať rastliny v chladnejšej miestnosti s teplotou okolo 18 - 20 °C, aby sa nevyťahovali príliš do výšky.
Zálievka: Pôda má byť nepretržite vlhká, ale nie mokrá.
Pikírovanie: Rastliny sa majú pikírovať vtedy, keď majú 2 - 4 pravé listy a sú dostatočne silné na to, aby zvládli presadenie. V tomto štádiu už majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ale stále sú dosť malé na to, aby sa nepoškodili pri presádzaní.
Hnojenie: Po 2 - 3 týždňoch od vzniku prvých pravých listov pridajte slabý roztok hnojiva. Slabý roztok hnojiva im pomôže získať potrebné živiny na ich ďalší rast a vývoj.

tags: #ako #vyvazovat #rajciny #pestovanie