Ako vyzerajú šampiňóny a ako ich pestovať?

Mnohí hubári milujú zbierať huby na prechádzke krásnym lesom ešte viac, ako si pochutnávať na hubovom perkelte či praženici. No viacerí ocenia aj možnosť vypestovať si huby v čase, množstve a v priestore, ktorý im vyhovuje. Ako na to?

Základné informácie o pestovaní húb

Sezóna húb je v plnom prúde a každý vášnivý hubár sa s najväčšou pravdepodobnosťou práve teší zo svojho úlovku. Dnes však všetko napreduje, vymýšľajú sa možnosti ako si život čo najviac zjednodušiť. To znamená, že už nemusíte vyrážať do lesa, ak nechcete. Na výber máte viaceré huby, dôležité je však do akej miery im viete vytvoriť a nahradiť prirodzené lesné prostredie. Je to však náročnejšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, pretože spóry húb sa viažu na stromy, v blízkosti ktorých rastú vo voľnej prírode. Pri pestovaní húb v záhrade takisto mycélium (koreň húb) preniká do koreňov stromov.

Pre huby je naozaj dôležité, aby poriadne napršalo. Potrebujú však nielen dostatok vlahy, ale aj pokojné povetrie. Nevyhovujú im ani krátke, málo výdatne dažde, ale ani dlhotrvajúce.

VEDELI STE, ŽE...? … asi zo štvrť milióna húb na svete (z ktorých je zatiaľ vedecky spracovaných asi 120-tisíc) je na domáce pestovanie vhodných len niekoľko desiatok?

Okrem šampiňónov sa doma pestujú výhradne len drevokazné huby, hoci obchodne založení snaživci často tvrdia opak a vedia vám ponúknuť aj jedno sadivo ôsmich rôznych druhov. O pestovanie mykorhíznych húb (ako hríb, plávka či muchotrávka) sa snažia hospodári po celom svete, ale výsledky nie sú veľmi pestré. Najmä preto, že tieto huby žijú v silnej harmónii so stromami a tá sa len tak ľahko nevybuduje.

BABIČKINA RADA Dajte si pozor na inzeráty na hríby dubové či kozáky brezové rastúce zo semena. Huba potrebuje čas na splynutie so svojím prostredím.

Pestovanie šampiňónov a hlív

Pre pestovateľov, ktorí nemajú čas a podmienky sami si pripravovať substrát, je najvhodnejšie kúpiť si bloky substrátov hlív a šampiňónov. K bloku šampiňónového substrátu je priložená aj krycia zemina, takže zostáva len ho umiestniť do vhodných pestovateľských podmienok.

Na pestovanie hlivy sa zasa okrem iného ponúka aj špeciálna zostava slamených peliet, sadieb a vreciek. Pelety rozpustíte v horúcej vode vo vrecku a substárt, ktorý vznikne na druhý deň, naočkujete priloženými kolíčkami sadbou hlivy.

Veľmi vďačná je huba nazývaná „límcovka“. Pestuje sa na slame a namáča sa 2 až 3 dni v studenej vode, potom sa naloží do polyetylénových vriec, vloží do pareniska a osadí sadbou.

Najjednoduchším spôsobom je zaobstarať si kompletnú sadu na pestovanie so substrátom a zeminou na zakrytie. Zber sa uskutočňuje vo viacerých etapách, pričom zo zeminy ich len vyberáme, nerežeme. Najmä to, že vieme presne povedať, aký hríb či hubu sme si dopestovali a nemusíme sa obávať zámene s jedovatou, ako sa nám to môže stať pri zbere v lese.

Pestovanie na klátoch dreva

Viacero drevokazných húb si jednoducho vypestujete aj na klátoch dreva. Pre každú je treba použiť iný drevný druh, ihličnaté stromy sú všeobecne nevhodné. Pre „drevokazky“ je najlepšie drevo z čerstvo vyrúbaných stromov v období vegetačného pokoja. Staršie drevo vysychá a hubová kultúra doň neprenikne.

Čerstvo narúbané je dobré zaočkovať najmä na jar či v predjarí. Sadba sa vkladá do vyvŕtaných otvorov alebo zárezov, prípadne na rezné plochy kmeňov. Dôležité je, aby bolo drevo počas prerastania vo vysokej vlhkosti - vo vlhkej pivnici alebo zabalené do polyetylénových vriec či fólie.

BABIČKINA RADA Na pestovanie húb na dreve sú najlepšie čerstvo porazené listnáče.

Najväčšie pestovateľské chyby

Aké pestovateľské nástrahy číhajú na neskúsených?

  1. Prvou je, že si neprečítate návod k sadbe.
  2. Vzápätí je to voľba nevhodného dreva - neujme sa staré, suché ani už obrastené hubami. Ak je suché len krátko, čerstvé drevo stačí na pár dní namočiť.
  3. Pochybiť môžete aj v postupe očkovania. V prípade priveľkého otvoru v dreve má mycélium (naočkované kolíkom) horší kontakt s drevom a rýchlejšie vysychá.
  4. Vlhkosť v zaočkovanom otvore treba chrániť zakrytím „parezu“ niekoľkými vrstvami papiera, fóliou a zeminou. Vďaka nim bude v bezpečí aj pred prudkými zmenami teploty.
  5. Dajte pozor na infikovanie podhubia. Treba s ním narábať vždy s čistými rukami a chrániť ho pred mravcami a slimákmi.

Kde a koľko?

Drevokazné huby na mäkkom dreve (topoľ, naočkovaná breza) plodia asi 3 roky, zatiaľ čo na tvrdom (dub, buk) až 5 rokov.

Najspoľahlivejšie je zriadiť si pestovňu v malej hospodárskej stavbe alebo v pivnici. Výsledok prinesie najmä správna rovnica vlhkosti, teploty a vzdušnosti (vetrania). Na jar a na jeseň je to možné aj v skleníku či vo fóliovníku, teplota však nesmie prekročiť 25 °C.

Ktoré druhy?

  • šampiňóny
  • poľnička topoľová
  • Judášovo ucho (čínska/čierna huba)
  • plamienka
  • hnojník
  • hliva ustricovitá
  • pľúcna/buková či citrónová

Koľko sa ich vypestuje?

Vo svete sa ročne vypestuje asi 1 kg húb na obyvateľa planéty. V EÚ sú však väčší labužníci: spotrebuje sa 2,5 kg vypestovaných húb na osobu + zanedbateľné množstvo lesných húb.

Pestovanie húb v záhrade

Rozhodli ste sa pestovať huby na záhrade? Najdôležitejšie je substrát sterilizovať a mycélium rozšíriť. Jednoducho si substrát nasypete do misky, zalejete vodou a ohrievate, pokým sa voda nevyparí. Substrát vo väčšej nádobe dáte na tmavé miesto pri teplote okolo 20 °C. Rast trvá približne 20 dní, v jeho finále je pokrytý akoby bielou vatou.

Kozákom sa darí najmä pod brezami. Prineste si z lesa pár plodníc, ideálne už starších, ich klobúky namočte do vody na 48 hod.

Sú chutné a preto veľmi cenené najmä v kulinárstve, avšak niektorí ich zbierajú aj pre ich liečebné účinky.

Hubár: Každý týždeň vypestuje 700 libier húb v nákladných kontajneroch

tags: #ako #vyzerajú #šampiňóny #pestovanie

Populárne príspevky: